Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zmenené Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Prešov

Judgement was issued by JUDr. Martin Baran

Legislation area – Občianske právoSpotrebiteľské zmluvy

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Zmenené

Source – original document (the link may not work anymore)

Judgement

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 24Co/85/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106228797
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:1106228797.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu
JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s.,
so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpená JUDr. Soňou Pohovejovou,
advokátkou, Advokátska kancelária Bratislava, Záhradnícka 37 proti žalovanej: K. Z., nar. XX.X.XXXX,
bytom X. nad B., O. XX, prechodne bytom P., D. X/F, zastúpená JUDr. Evou Borovskou, advokátkou,
Advokátska kancelária Bratislava, Štefánikova 7, o zaplatenie 248,09 eur s prísl., o odvolaní žalovanej
proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k. 4C/177/2007 v spojení s opravným uznesením
č.k. 4C/177/2007 - 447 zo dňa 26.03.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

II. Žalovaná má nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 248,09 Eura s
príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej žalovanou konaním, ktoré bolo kvalifikované ako
priestupok.

2. Súd prvej inštancie odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že z vykonaného dokazovania bola preukázaná
škoda, ktorá vznikla na dopravnom prostriedku, ktoré bolo poistené u žalobcu, na ktorého následne
prešiel voči škodcovi nárok na náhradu škody. Zároveň súd prvej inštancie ustálil, že z predchádzajúcich
súdnych konaní nepochybne vyplýva záver, že predmetná škoda vznikla výlučne konaním žalovanej,
ktorá porušiac povinnosti účastníka cestnej premávky vošla do dráhy dopravnému prostriedku v
dôsledku čoho došlo ku kolízii, pri ktorej bola spôsobená aj škoda na dopravnom prostriedku, ktorú
plnil žalobca ako poisťovacia spoločnosť. Zároveň sa súd prvej inštancie vyporiadal s námietkami
žalovanej ohľadom spoluzavinenia škody zo strany vodiča dopravného prostriedku s tým, že tieto názory
boli vyvrátené znaleckými dokazovaniami vykonanými v súvisiacich súdnych konaniach. Zároveň z
obsahu spisu mal súd prvej inštancie preukázanú výšku škody a nepovažoval za dôvodné vyhovieť
zníženiu náhrady škody postupom podľa § 450 Občianskeho zákonníka. Súd priznal žalobcovi právo
na zaplatenie úroku z omeškania v zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ako aj
Nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z..

3. O trovách konania rozhodol v zmysle § 257 CSP, kedy rozhodnutie súdu záviselo od znaleckého
dokazovania, v čom videl dôvod hodný osobitného zreteľa.

4. Proti citovanému rozsudku bolo podané v zákonnej lehote odvolanie žalovanou, ktorá namietla
rozhodnutie vo veci samej vo forme uznesenia, a tým bol daný odvolací dôvod podľa § 365 ods.

1 písm. a/ CSP. Namietla nesprávne právne posúdenie veci, kedy súd prvej inštancie nesprávne
konštatoval to, že vodič škode nemohol zabrániť ani s vynaložením všetkého úsilia a že škoda bola
spôsobená výlučným zavinením žalovanej. Znalecký posudok zodpovedal otázky technické, avšak
otázka predvídateľnosti vytvorenia prekážky je otázkou právneho posúdenia a toto súd nevyhodnotil
správne. Rovnako nevyhodnotil správne ani námietky žalovanej v súvislosti so znaleckými posudkami,
kde sú nezrovnalosti smerujúce k tomu, že vodič mohol predvídať vstup žalovanej do koľajiska. Tento
záver vyplýva zo samotných nezrovnalostí v znaleckých posudkoch. Ak by vodič prispôsobil svoju
rýchlosť respektíve mal rýchlejšiu reakciu, mohlo byť zabránené kolízií, nakoľko išlo o okolnosť, ktorú
bolo možné predvídať. Preto súd nesprávne vec právne posúdil, nakoľko daný liberačný dôvod podľa
§ 428 OZ nie je možné aplikovať. Súd nebol v tomto konaní viazaný závermi v priestupkovom konaní,
nakoľko súd je viazaný len právoplatným odsudzujúcim rozsudkom pokiaľ sa naplnila skutková podstata
trestného činu. To, že vodič šiel rýchlosťou prípustnou na danom úseku, nie je liberačným dôvodom, ktorý
ho vyviňuje z akéjkoľvek zodpovednosti. Ak videl vodič prechádzajúcich chodcov po prechode, musel
a mal predvídať, že títo pôjdu až na druhú stranu cesty, teda aj cez dráhu električky a bolo dôvodné z
jeho strany tak predpokladať. Nemohol sa spoliehať len na to, že nebudú cez vozovku prechádzať. Súd
prvej inštancie sa nezaoberal otázkou miery prípadného zavinenia a aký toto zavinenie malo vplyv na
vznik škody. V prípade vodiča išlo o porušenie právnej povinnosti, ktoré bolo významné a závažné, lebo
neprispôsobil rýchlosť jazdy situácii, že na komunikácií sa nachádzali chodci, pričom bežným správaním
chodca je to, že prechádza cez cestu na vyznačených priestoroch. Z týchto dôvodov navrhovala, aby
odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č.
160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2
CSP, vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského
súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie je
dôvodné.

6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

7. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

8. Vydaním opravného uznesenia súdu prvej inštancie opravil zrejmú nesprávnosť, keď vo veci rozhodol
rozsudkom, nie uznesením. Táto odvolacia námietka preto nie je dôvodná.

9. Podľa § 813 ods. 1 OZ poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

10. Podľa § 813 ods. 2 ak prešlo na poistiteľa právo podľa ods. 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho
uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.

11. S poukazom na citované ustanovenia odvolací súd sa zaoberal otázkou uplatnenia § 450
Občianskeho zákonníka, pričom sa odvolací súd nestotožňuje s argumentáciou súdu prvej inštancie
uvedenou v bode 10 odôvodnenia.

12. Z uvedeného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že právo na náhradu škody prechádza
výplatou poistného plnenia z poisteného na poisťovňu. Y., ktorá vyplatila poistné plnenie má právo

na náhradu voči poškodenému za rovnakých podmienok ako by to mohol urobiť samotný poškodený.
Zároveň v takomto prípade, ak je osoba škodcu fyzickou osobou, je tu daná možnosť uplatnenia
moderačného práva súdu. Z tohto dôvodu odvolací súd má opačný právny názor než súd prvej
inštancie, teda pokiaľ je škodcom v danom prípade žalovaná fyzická osoba, nie je vylúčené uplatnenie
ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka, čo vyplýva aj zo samotného ustanovenia § 450 OZ,
nakoľko pri znížení náhrady škody sa má prihliadať na pomery fyzickej osoby, ktorá spôsobila škodu. V
prípade prejednávanej veci je teda zrejmé, že na právnym vzťah medzi stranami sporu možno uplatniť
moderačné právo podľa § 450 Občianskeho zákonníka.

13. Podľa § 450 Občianskeho zákonníka z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd náhradu škodu
primerane zníži. Vezme pritom zreteľ najmä na to, ako ku škode došlo ako aj na osobné a majetkové
pomery fyzickej osoby, ktorá ju spôsobila. Prihliadne pritom aj na pomery fyzickej osoby, ktorá bola
poškodená. Zníženie nemožno vykonať ak ide o škodu spôsobenú úmyselne.

14. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že je nutné uplatniť v tomto konaní
toto ustanovenie Občianskeho zákonníka vzhľadom na dostatočne zistený a objasnený skutkový stav.
Z neho je zrejmé, že žalovaná bola pri kolízií s dopravným prostriedkom zranená a došlo pritom
ku škode na dopravnom prostriedku vo forme rozbitia čelného skla. Z vykonaného dokazovania je
preukázané, že škoda nebola spôsobená úmyselne. Je nepochybné, že žalovaná bola poškodená na
zdraví pri tejto kolízií a samotná okolnosť ako ku škode došlo podľa názoru odvolacieho súdu sama
o sebe odôvodňuje použitie § 450 OZ, na ktorý sú konajúce súdy povinné prihliadnuť pri rozhodovaní
o nároku na náhradu škody, kedy je súd povinný vždy skúmať, či sú dané zákonné predpoklady na
zníženie požadovanej náhrady škody (R34/1969). Už to, že pri samotnej kolízií utrpela žalovaná ujmu
na zdraví a na druhej strane sa jedná o organizáciu, ktorá zabezpečuje prevádzku verejnej dopravy,
dáva odpoveď na otázku, že takýmto použitím moderácie nemôže dôjsť ku neprimeranému zásahu
do majetkovej sféry právnickej osoby, ktorá vykonáva verejnú prepravu. Z obsahu spisu vyplýva, že
samotná poisťovacia spoločnosť likvidovala poistnú udalosť vo výške 47.474,-- Sk, pričom 40.000,--
Sk predstavovala spoluúčasť poškodeného a zvyšok vo výške 7.474,--Sk bola výška poskytnutého
poistného plnenia, ktorá nebola krytá spoluúčasťou poškodeného, teda prestavovala cca 15,74 %
uplatnenej náhrady škody. Z uvedeného dôvodu s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na
okolnosti prípadu odvolací súd s použitím ustanovenia § 450 Občianskeho zákonníka, považuje za
dôvodné primerane znížiť na základe sudcovskej úvahy rozsah náhrady škody v podiele 15,74 %. Súd
má za to, že týmto postupom sa dosiahne účel a zmysel tohto ustanovenia, ktoré je nutné vykladať tak,
že zníženie rozsahu povinnosti nahradiť škodu zmierňuje vplyv zodpovednosti na škodu tam, kde by jej
uloženie v plnom rozsahu predstavovalo neprimeranú tvrdosť zákona. Je zrejmé, že súdu patrí právomoc
v určitých prípadoch prihliadnuť na špecifiká a okolnosti prípadu tak, aby sa nielen naplnila zásada plnej
a spravodlivej reparácie ujmy, ale aby nedošlo ani k neprimeraným zásahom do práv osoby, ktorá škodu
spôsobila. Podľa názoru odvolacieho súdu zaťažiť plnou náhradou škody osobu, ktorá je pri samotnej
dopravnej kolízií s prostriedkom verejnej prepravy poškodená na zdraví je neprimeranou skutočnosťou
a práve toto ustanovenie Občianskeho zákonníka je nutné aplikovať v takýchto špeciálnych prípadoch.

15. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd postupom podľa § 388 CSP zmenil napadnutý
rozsudok v spojení s opravným uznesením tak, že žalobu zamietol.

16. Výrok o trovách konania vyplýva z ustanovenia § 396 ods. 2 CSP v spojení s ustanovením § 255
ods. 1 CSP, keď súd zaviazal na náhradu trov konania vrátane trov odvolacieho konania neúspešného
žalobcu.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.