Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 21, 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Co/164/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709213886
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Fiľakovský

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8709213886.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Fiľakovského a sudcov

JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne U. M., nar. XX.XX.XXXX,
bytom T., R. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Benčurom, so sídlom Bratislava, Záhradnícka
41, proti žalovaným v 1/ rade G.. H. V., nar. X.X.XXXX, bytom D., G. XXXX/XX a v 2/ rade G.. H. V.,
s. r. o., so sídlom D., G. XXXX/XX, B.: XX XXX XXX, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODLER
& PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava, Dobšinského 12, IČO: 47 238 232, za účasti vedľajšieho
účastníka: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00
151 700, o náhradu škody, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa

11.06.2018 č.k. 20C 203/2009-451 a dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 13.08.2018 č.k. 20C 203/2009-506
takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade.

Mení rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že stranám sa nárok na náhradu trov konania
nepriznáva.

Stranám náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

Odmieta odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku č.k. 20C/203/2009-506 zo dňa 18.08.2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol tak, že
I. Konanie voči žalovanému v 1/ rade z a s t a v u j e.

II. Žalobu voči žalovanému v 2/ rade z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalovaným v 1/ a 2/ rade voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Dopĺňacím rozsudkom zo dňa 13.08.2018 súd prvej inštancie doplnil rozsudok Okresného súdu
Poprad zo dňa 11.06.2018 č.k. 20C 203/2009-451 tak, že priznáva vedľajšiemu intervenientovi voči
žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov konania rozhodne uznesením
po právoplatnosti rozsudku.

3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že po vykonanom dokazovaní
zistil skutkový stav, podľa ktorého podaným žalobným návrhom sa žalobkyňa od žalovanej domáha
úhrady sumy 38.859,67 eur spolu s príslušenstvom. Podaný návrh odôvodnila tým, že bola pacientkoužalovanej, a že dňa 04.12.2006 bola žalobkyňa v gynekologickej ambulancii žalovanej ošetrená pre
meškajúcu menštruáciu a podozrenie, že sa jedná o tehotenstvo. Tehotenstvo potvrdené nebolo,
nebolo vykonané ultrazvukové vyšetrenie. V dňoch 24.01.2007 a 28.05.2007 bola žalobkyňa opätovne

vyšetrená v gynekologickej ambulancii odporkyne. Dňa 28.05.2007 s negatívnym palpačným nálezom
bez ultrazvukového vyšetrenia.

4. Dňa 11.12.2007 bola žalobkyňa opätovne vyšetrená v ambulancii žalovanej palpačne pre 16. dňové
trvajúce krvácanie s negatívnym nálezom a dňa 12.12.2007 bol žalobkyni vykonaný krvný obraz s

hodnotami, ktoré svedčili o výraznej anémii a napriek tomuto zisteniu nebola žalobkyňa hospitalizovaná
a bola u nej zahájená hormonálna liečba bez ultrazvukového vyšetrenia. Dňa 22.12.2007 bola žalobkyňa
hospitalizovaná v Nemocnici D. a.s. a z dôvodu anémie III. stupňa jej bola poskytnutá transfúzia na
kompenzáciu straty krvi. Súčasne bol u nej konštatovaný tumor maternice a následne ultrazvukovým
vyšetrením tumor malej panvy. Dňa 04.01.2008, po stabilizácii stavu bolo u žalobkyne vykonané
operačné odstránenie maternice s ponechaním čípku a vaječníkov.

5. Po podnete podanom žalobkyňou Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prípisom zo
dňa 11.03.2008 č. XXXX/XXXX-XXX. konštatoval, že u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo
k porušeniu ust. § 4 ods. 3 Zák. č.576/2004 Z.z., nakoľko zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá
správne. Vzhľadom na nález po prijatí dňa 22.12.2007, ktorým bola diagnostikovaná myomatózna

maternica má žalobkyňa za to, že túto diagnózu bolo možné diagnostikovať už počas vyšetrení dňa
04.12.2006, 24.01.2007, 28.05.2007, 11.12.2007 a 12.12.2007 aj pri palpačnom vyšetrení, ale najmä
ultrazvukovým vyšetrením, ktoré by myóm ľahko identifikovalo.

6. Žalobkyňa má za to, že žalovaná na základe nesprávnych záverov vyšetrení a bez ultrazvukového

vyšetrenia nesprávne stanovila diagnózu a premeškala dobu vhodnú na liečbu a zachovanie maternice.
Podľa žalobkyne pri správnom palpačnom vyšetrení a s ultrazvukovým vyšetrením bolo možné včas
ochorenie diagnostikovať a vykonať chirurgický zákrok, ktorým by bola maternica zachovaná. Čo sa
týka výšky uplatnenej náhrady, z titulu bolestného si žalobkyňa uplatnila náhradu v sume 1.494,60 eur
za 120 bodov á 12,46 eur.

7. Z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia si žalobkyňa uplatnila nárok na sumu 37.365,07 eur ako
náhradu za 1.200 bodov á 12,46 eur (14.946,03 eur), zvýšenie o 100 % podľa § 10 ods. 4 Zák. č.
437/2004 Z.z., zvýšenie o 50 % podľa § 5 ods. 5 Zák. č. 437/2004 Z.z., pričom bolestné zodpovedá
operačnému odstráneniu maternice a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa odôvodnila tým,

že v mladom veku sa v dôsledku amputácie maternice stala neplodnou, čo ju obmedzilo vo výbere
životného partnera a psychicky tým trpí. Navyše jej na bruchu ostala veľká jazva. Príslušenstvo vo forme
úroku z omeškania si žalobkyňa uplatnila odo dňa doručenia výzvy žalovanej.

8. V znaleckom posudku W.nalec MUDr. C. D. konštatoval, že vzhľadom na nález pri prijatí 22.12.2007,

kde bola diagnostikovaná obrovská myomatózna maternica, ktorá vypĺňala celú malú panvu a siahala
až 3-4 prsty pod pupok, čo potvrdil aj operačný nález a histologický výsledok, možno predpokladať, že
počas vyšetrení v dňoch 04.12.2006, 24.01.2007, 28.05.2007, 11.12.2007, 12.12.2007 bolo možné včas
diagnostikovať tumor maternice aj pri palpačnom vyšetrení, ale najmä ultrazvukovým vyšetrením, kde
vzhľadom na veľkú hustotu tkaniva možno myóm maternice v ultrazvukovom obraze ľahko identifikovať.

Pri týchto ťažkostiach pacientky ako vynechanie menštruácie, pretrvávajúce krvácanie, nepravidelné
menštruačné krvácanie bolo potrebné vykonať ultrazvukové vyšetrenie, ktoré realizované nebolo. Pri
správnom palpačnom vyšetrení a vykonaní ultrazvukového vyšetrenia bolo možné včas diagnostikovať
ochorenie v počiatočnom štádiu a vykonať operačne vylúpnutie (enukleáciu) myómu, tým zachovať
maternicu a predísť následkom, ktoré postihli U. M.. Pri včas stanovenej správnej diagnózue bolo možné

predísť odobratiu maternice liečbou: hormonálnou, alebo operačnou - vylúpnutím (enulkeáciou) myómu.
Myómy nemajú pravé púzdro, svalovina maternice ako aj okolité tkanivo myómu sú usporiadané v tvare
puzdra, takže myomatózny uzol sa dá ľahko vylúpnuť z okolitej svaloviny. Samotnému vzniku ochorenia
sazabrániťnedá.Vznikmyómovjepodmienenýmnohýmifaktormi,zktorýchnajdôležitejšiesúgenetické
príčiny a poruchy hormonálnej regulácie (dysregulácia).

9. Z obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T 107/2013, pripojenej
výpovede znalca MUDr. C. D. súd zistil stanovisko znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia
gynekológie a pôrodníctva. MUDr. C. D. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jeho úlohou bolozistiť aké vyšetrenia boli vykonané v gynekologickej ambulancii obžalovanej vo vzťahu k poškodenej
a či obžalovaná vykonala všetky dostupné vyšetrenia. Vychádzajúc z vyšetrovacieho spisu, zdravotnej
dokumentácie poškodenej a odbornej literatúry potom zistil, že počas opakovaných návštev poškodenej

v gynekologickej ambulancii obžalovanej nebolo vykonané ultrazvukové vyšetrenie a pacientka nebola
včasodoslanánahospitalizáciu.Poškodenábolaprvýkrátvyšetrenádňa04.12.2006,keďbolavyšetrená
palpačne, bola jej odobratá krv na vyšetrenie hormónov HCG na diagnostiku tehotenstva. Druhýkrát bola
pacientka vyšetrená 24.01.2007, kedy uvádzala, že mala poslednú menštruáciu 19.01.2007 a predtým
07.12.2006, ktorá bola silná. Pri tejto návšteve nebola vyšetrená, mala si viesť menštruačný kalendár

a pri poruche mala prísť na kontrolu. Ďalšie vyšetrenie bolo vykonané 28.05.2007, kedy pacientka bola
vyšetrená palpačne, dostala injekciu Agolutín, znovu mala doporučené viesť menštruačný kalendár a
pri poruche prísť na kontrolu. K následnému vyšetreniu došlo 11.12.2007, kde pacientka uvádzala,
že stále krváca, cíti sa slabšie, je unavená. Bola gynekologicky vyšetrená s tým, že má maternicu
otočenú dozadu. V pošve mala stredne silné krvácanie. Až na túto retroverziu v dokumentácii je
uvedené, že nález na maternici je negatívny. Mala doporučený kľud na lôžku, podané hormóny,

tzv. hormonálnu kyretáž s tým, že mala prísť na kontrolu na nasledujúci deň. Dňa 12.12.2007 sa
pacientka znovu dostavila na kontrolu, mala odobratú krv na vyšetrenie krvného obrazu, podanú druhú
dávku hormónov. Bola poučená o krvácaní z tzv. hormonálneho spádu a mala kontrolu stanovenú
na nasledujúci deň 13.12.2007. Dňa 13.12.2007 je v dokumentácii uvedené anémia, pacientka má
doporučené tablety Aktiferín. 14.12.2007 bolo v dokumentácii uvedené, že pacientka sa opakovane

nedostavila na ambulanciu, bola volaná na mobil, ktorý nedvíhala, bol jej zanechaný odkaz, aby sa
dostavila do ambulancie. Ďalej zistil, že dňa 22.12.2007 poškodená sama prišla na gynekologické
oddelenie do nemocnice D., kde hneď pri prijatí jej bol diagnostikovaný v malej panve nádor, ktorý siahal
dva prsty pod pupok. Tento nádor bol diagnostikovaný aj palpačným aj ultrazvukovým vyšetrením. Bola
u nej zistená výrazná anémia - chudokrvnosť. Hospitalizovaná bola do 24.12.2007. Počas hospitalizácie

jej boli podané tri transfúzne jednotky krvi. Dňa 24.12.2007 bola prepustená, prijatá do nemocnice bola
opäť 27.12.2007, kde jej bol urobený zákrok na zistenie, či sa jedná o zhubný alebo nezhubný nádor.
Dňa 02.01.2008 jej bola urobená magnetická rezonancia, ktorá potvrdila predošlú stanovenú diagnózu.
Následne bola opäť prijatá na hospitalizáciu do nemocnice, a to 04.01.2008 pre výrazné krvácanie a
chudokrvnosť, boli jej opäť podávané transfúzie krvi a následne dňa 14.01.2008 bola operovaná, kde

jej bola vykonaná supravaginálna amputácia maternice. K postupu ošetrujúcej lekárky - obžalovanej
počas vyšetrení poškodenej v jednotlivých dňoch znalec uviedol, že pacientka sa počas jednotlivých
návštev v gynekologickej ambulancii sťažovala na problémy s krvácaním počas menštruačných cyklov
s tým, že má nepravidelnú menštruáciu, že nadmerne silno krváca, že má bolesti v podbruší alebo že
jej mešká menštruácia. Pri poruchách menštruačného cyklu jedným zo základných vyšetrení, ktoré je

potrebné vykonať je ultrazvukové vyšetrenie, ktoré patrí k dominantným vyšetreniam. Toto ultrazvukové
vyšetrenie nebolo vykonané ani počas jednej návštevy, a preto podľa jeho názoru postup pri vyšetrení
nebol správny. Pokiaľ poškodená dňa 04.12.2006 prišla s tým, že jej mešká menštruácia, podľa jeho
názoru jej malo byť vykonané ultrazvukové vyšetrenie, ktoré bolo na mieste vykonať aj v prípade
podozrenia na graviditu. Pokiaľ dňa 24.01.2007 prišla na kontrolu s tým, že poslednú menštruáciu mala

19.01.2007, ktorá trvala 4 dni, a tiež uvádzala, že predtým 17.12.2006 mala silnú menštruáciu, vzhľadom
na údaje o silnejšej menštruácii, malo byť podľa jeho názoru vykonané ultrazvukové vyšetrenie. Dňa
28.05.2007, keď poškodená bola na vyšetrení a uvádzala, že poslednú menštruáciu mala 23.04.2007,
pričom ostatný gynekologický nález bol negatívny, podľa jeho názoru, keďže pacientka bola už tretíkrát
v poradí, takisto absentuje ultrazvukové vyšetrenie. Dňa 11.12.2007, keď prišla pacientka s tým, že

stále slabšie krváca a cíti sa byť unavená, pričom v pošve bolo konštatované stredne silné krvácanie,
aj v tomto prípade podľa jeho názoru nesprávnosť postupu lekára spočíva v tom, že ošetrujúca
lekárkanevykonalaultrazvukovévyšetrenie.Takistobolonamiestevykonaťultrazvukovévyšetreniedňa
12.12.2007, keď pacientka bola na kontrole, kde uvádzala, že slabšie krváca. Znalec ďalej poukázal, že
vzhľadom na výsledky palpačných vyšetrení, ktoré vykonala obžalovaná, s prihliadnutím na palpačné

vyšetrenie vykonané v nemocnici D. dňa 22.12.2007, kde hneď po prijatí bola stanovená diagnóza
nádoru maternice, ktorý vypĺňal malú panvu a siahal dva prsty pod pupok, pričom táto diagnóza bola
potvrdená aj ultrazvukovým vyšetrením, aj magnetickou rezonanciou a operačným nálezom, podľa
jeho názoru, nález zo dňa 11.12.2007, teda palpačný nález, tak ako zadokumentovala obžalovaná pri
vyšetrení pacientky v ambulancii, nebol správny, no táto skutočnosť by už z časového hľadiska nemala

vplyv na ďalšiu liečbu. K výsledkom ostatných palpačných vyšetrení jednoznačné stanovisko zaujať
nemôže. Znalec ďalej uviedol, že vzhľadom na absenciu akéhokoľvek ultrazvukového nálezu počas
návštev pacientky v ambulancii nie je možné zistiť odkedy nádor v maternici rástol, pričom palpačné
vyšetrenia nie sú tak priekazné ako vyšetrenia ultrazvukové. Ak by vyšetrenia boli vykonávané správnea maternica by bola zväčšená do takej veľkosti ako je veľkosť tretieho mesiaca gravidity, bolo možné
zistiť nepravidelnosti. Počas vyšetrení zo dňa 04.12.2006 (prvotné vyšetrenie poškodenej) výsledky
jednotlivých vyšetrení neumožňovali diagnostikovanie nálezu vo forme myómu maternice. K samotnému

nálezu, charakteru tumoru znalec uviedol, že sa jednalo o nezhubný nádor pochádzajúci z hladkého
svalstva maternice, pričom takýto myóm dorastá niekoľko rokov. S tak extrémne veľkým myómom v
takom veku sa počas svojej 20 ročnej praxe nestretol. V odbornej literatúre myóm v takom veku a
tak veľký je považovaný za extrémne raritný. Myóm sa dá pomerne ľahko ultrazvukovo diagnostikovať
vzhľadomnaveľkúhustotutkaniva.Bežnesadiagnostikujúmyómyoveľkosti2cm,pričomvkonkrétnom

prípade myóm pacientky mal v priemere 12,5 cm. Ak by bol prítomný počas prvého vyšetrenia dňa
04.12.2006, tak by ho bolo možné diagnostikovať. Pokiaľ by bol včas diagnostikovaný a nedorástol by
do takej veľkosti ako to bolo zistené dňa 22.12.2007 a ak by spĺňal podmienky na konzervatívnu liečbu,
pri ktorej by sa dala zachovať maternica, bolo by ho možné liečiť tak, aby nebolo potrebné vykonať
amputáciu maternice. Vykonaný lekársky zákrok v nemocnici v D. dňa 14.01.2008, teda supravaginálna
amputácia maternice bol vykonaný správne, pretože v danom štádiu iný postup so zachovaním

maternice už nebol možný. K samotným ultrazvukovým vyšetreniam znalec uviedol, že takéto vyšetrenie
patrí k základným diagnostickým metódam v gynekológii a pri poruchách spojených s nepravidelným
krvácaním. Znalcovi nie je známe žiadne metodické usmernenie, z ktorého by vyplývalo kedy je na
mieste vykonať ultrazvukové vyšetrenie, lekár je však povinný vykonať všetky úkony potrebné na včasné
a správne určenie diagnózy. Výsledky vykonaných palpačných vyšetrení v ambulancii obžalovanej

považuje za nesprávne z toho dôvodu, že dňa 22.12.2007 hneď pri príjme poškodenej do nemocnice
palpačným aj ultrazvukovým vyšetrením bola tejto správne stanovená diagnóza tumoru, čo neskôr
potvrdila aj magnetická rezonancia a operačný zákrok. Pokiaľ nález, ktorý konštatovala obžalovaná
pri vyšetrení dňa 11.12.2007 je popísaný ako negatívny, nie je možné vzhľadom na tak veľký nález
pri prijatí do nemocnice mať za to, že tento nález bol negatívny. Táto skutočnosť potom spochybňuje

aj ostatné palpačné vyšetrenia, určite to, ktoré bolo vykonané dňa 28.05.2007. K výhradám obhajoby,
aby znalec nevychádzal zo zistení, ktoré boli známe ku dňu 22.12.2007 a následne posudzoval výkony
ošetrujúceho lekára spätne dozadu, ale aby sa vyjadrilchronologicky k jednotlivým postupom ošetrujúcej
lekárky, na základe dostupných poznatkov v čase vyšetrenia znalec konštatoval, že poškodená vo svojej
výpovedi (v prípravnom konaní) uvádzala, že v roku 2006 začala mať problémy s menštruáciou, mávala

nepravidelnú menštruáciu, niekedy dlho, až 14 dní krvácala. Pamätala si, že jej menštruácia meškala v
mesiaci december 2006, kde bola na vyšetrení u lekárky a povedala jej aké má problémy. Potom zase
mala problémy, a to také, že dlho a silno krvácala počas menštruácie, preto navštívila ambulanciu znovu
s tým, že mávala aj bolesti v podbrušku. Na základe týchto údajov bol potom toho názoru, že bolo na
miestevykonaťultrazvukovévyšetrenie.Pokiaľbyvychádzal ztýchúdajov,ktorésúsúčasťouzdravotnej

dokumentácie poškodenej, potom je potrebné uviesť, že pri vyšetrení dňa 04.12.2006 je uvedené, že
pacientka subjektívne uvádza, že jej mešká menštruácia, pričom v dokumentácii údaje o silnom krvácaní
nie sú. Aj napriek tomu je stále toho názoru, že ultrazvukové vyšetrenie malo byť vykonané, aj keby sa
jednalo len o podozrenie na graviditu. Zdôraznil, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal aj z
výpovede poškodenej pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom jej subjektívne uvádzané ťažkosti

vo výpovediach nie sú súčasťou zdravotnej dokumentácie. Zo zdravotnej dokumentácie však vyplýva,
že pacientka pri vyšetrení 26.01.2007 uvádzala, že poslednú menštruáciu mala 07.12.2006, ktorá bola
silná. Z pohľadu znalca táto silná menštruácia môže zodpovedať podaným hormonálnym liekom. Vo
vzťahu k vyšetreniu v ambulancii obžalovanej dňa 28.05.2007 je v zdravotnej dokumentácii uvádzané,
že pacientka mala posednú menštruáciu 23.04.2007. Údaje o silnom, príp. nepravidelnom krvácaní

už nie sú uvádzané. Vzhľadom však na vyšetrenia a liečbu, z ktorej vyplynulo, že pacientke meškala
menštruácia, s prihliadnutím na to, že jej bol urobený tehotenský test v moči, ktorý bol negatívny, a
pacientka dostala liečbu na vyvolanie menštruácie, má za to, že aj v tomto prípade jej malo byť vykonané
ultrazvukové vyšetrenie. V závere znalec konštatoval, že pri takej veľkosti myómu, ktorý deformoval
celé telo maternice nebolo možné už inak postupovať ako tak, že sa supravaginálne odstránila celá

maternica, pretože išlo o neskoro stanovenú diagnózu. Samotný myóm musel do takej veľkosti narásť
za určitý čas a podľa jeho názoru pri včas stanovenej diagnóze bolo možné vykonať taký výkon, kde
by sa podarilo predísť odobratiu maternice, či už konzervatívne alebo operačne. So 100 % istotou sa
však nedá určiť včasné štádium kedy by bolo možné ten myóm vylúpnuť. Zdôraznil extrémnu raritnosť
myómu s prihliadnutím na jeho typ a vek pacientky dodajúc pri tom, že ešte žiaden lekár, ak by k

nemu prišla pacientka ako poškodená nemyslel by, že v takom veku môže mať pacientka takýto myóm.
Vo svojej výpovedi doplnil, že pokiaľ v období medzi 28.05.2007 a 11.12.2007 pacientka nenavštívila
gynekologickú ambulanciu poškodenej, tak je možné, že myomatózne uzly sa môžu správať dlhý čas
asypmtomaticky, t. z. že sú bezpríznakové, aj keď pre myóm je typické, že pri ich výskyte dochádza kporuchám krvácania vzhľadom na to, že je zväčšená plocha dutiny maternice a taktiež je obmedzená
kontraktilita sťahovania maternice počas krvácania vzhľadom na myóm.

10. Z výpovede znalkyne MUDr. U. W. súd zistil, že v súvislosti s vypracovaním znaleckého posudku
si dala vyhotoviť posudok týkajúci sa vlastností myómov, ktorý vypracovala MUDr. R. z patologického
oddelenia v nemocnici na L. v R.. Následne dospela k záveru, že príčiny vzniku myómov od detského
veku až po skončenie hormonálnej aktivity nie sú známe. Existujú teórie dedičnosti, a teda, že sa
dedia poruchy v genóme postihnutej ženy a za určitých okolností dochádza k vzniku a tvorbe myómov

rôzneho druhu a charakteru. Stále nie je uzavreté, či vznikajú zo svaloviny maternice alebo z cievneho
endopelu, ktorý sa nachádza v maternici. Myómy majú rôzny charakter, buď obsahujú viac väzivovej
zložky, svalovej alebo cievnej. Môžu byť ohraničené v puzdre a naopak môžu byť laločnaté a prerastať
do zdravej svaloviny maternice. Podľa toho akého sú charakteru, veľkosti a lokalizácie spôsobujú rôzne
ťažkosti rôznej závažnosti. Tie, ktoré sú ohraničené sa dajú ľahko počas operácie vylúpnuť, obyčajne
obsahujú viac väzivovej zložky, naopak laločnaté prerastajú do zdravej svaloviny a nedajú sa vylúpnuť, a

treba ich extripovať s veľkými ťažkosťami. Myómy sa vyznačujú rôznou rýchlosťou rastu, ktorú nemožno
dopredu predpovedať. Reagujú na hormóny - estrogény, t. z. že v kľudovom období do začínajúcej
puberty sa takéto myómy nenachádzajú. Aj keby bola určitá predispozícia, maternica je v tom období vo
veľkosti hrášku alebo fazule. V tom období nie sú identifikovateľné. V pubertálnom období dochádza k
hormonálnejaktivite,náhlemustúpaniuestrogénu,rastumaterniceanástupumenštruácie.Najčastejšou

poruchou v puberte bývajú poruchy menštruačného cyklu, ktoré sa prejavujú nepravidelným krvácaním
v zmysle častého a silného krvácania alebo naopak predĺženým cyklom a slabým krvácaním. Porucha
tohto častého krvácania a silného krvácania je vo väčšine percent spôsobená anovulačnými cyklami,
t. z. že počas menštruácie nedochádza k ovulácii, netvorí sa žlté teliesko, ktoré pôsobí v druhej
polovici menštruačného cyklu, a neprodukuje sa hormóm progesterón, ktorý spôsobuje premenu sliznice

maternice z proliferačnej fázy na fázu sekrečnú. Keď pacientka príde s nepravidelnou menštruáciou,
v prvom rade gynekológ myslí na túto základnú poruchu menštruácie, ktorej príčinou býva nezrelosť
vaječníkov. Po podaní Agolutínu, čo je vlastne progesterón, dochádza k úprave menštruačného cyklu.
Keďže príčina vzniku myómov nie je známa, tieto sa nedajú liečiť, myómy však reagujú na estrogény,
ktoré podporujú rýchlosť ich rastu. Neexistuje však žiadna práca (štúdia), ktorá by dokazovala rýchlosť

rastu myómu. V konkrétnom prípade indikovaný myóm bol na vrchole vrastený do steny maternice, mal
mäkkú konzistenciu, bol hlienovitý o veľkosti 12,5 cm. Šlo o netypický myóm, ktorý sa vyskytuje menej
často ako ten s väzivovou zložkou. Na otázku, či takýto typ myómu je možné liečiť hormonálnou liečbou s
následným vylúpnutím, znalkyňa uviedla, že hormonálna liečba nie je vlastne liečbou, ale ide o utlmenie
činnosti hypofýzy - podmozgovej žľazy, ktorá vylučuje hormóny spúšťajúce prácu vaječníkov. V podstate

dochádza k odstaveniu vaječníkov, ktoré produkujú estrogény a tým sa vlastne zastaví rast myómu.
Uvedený stav klimaktéria so sebou prináša aj všetky negatívne účinky, ako je porucha metabolizmu,
vápnika, porucha činnosti ciev, preto tento stav nemôže trvať dlhšie ako 3 mesiace, pokiaľ nechceme
poškodiť organizmus. V konkrétnom prípade by tento typ liečby bol iluzórny a v konečnom prípade by
aj tak viedol k rovnakému koncu ako to napokon skončilo. Počas hospitalizácie v Nemocnici v D. došlo

ku kyretáži dutiny maternice za účelom zastavenia krvácania, pričom histológia preukázala, že išlo o
krvácanie, ktoré mohlo byť v podstate z dvoch príčin, a to jednak z poruchy nezrelosti vaječníkov, čo
spôsobovalo viac estrogénov a následne rýchly rast myómu, ktorý bol prekážkou zastavenia krvácania.
Operačný zákrok bol v danom prípade jediný možný zákrok, ktorý pripadal do úvahy, a to s prihliadnutím
na nález, tak ako bol popísaný operatérom. Zdravá svalovina podľa tohto nálezu bola tak tenká, že

nebola schopná rekonštrukcie. Na otázku, pokiaľ by lekársky zákrok bol vykonaný iným spôsobom, tak
aby bola zachovaná maternica, bola by poškodená schopná vynosiť dieťa, znalkyňa uviedla, že to určite
nie, dodajúc pri tom, že pri vypracovaní posudku si vyžiadala aj podrobný výpis zo zdravotnej poisťovne
poškodenej, a to s prihliadnutím na úkony a vyšetrenia, ktoré boli u nej vykonávané a ktoré potvrdili
dedičné predispozície pre tento typ ochorenia.

11. K poskytnutej liečbe zo strany obžalovanej počas jednotlivých vyšetrení, k postupom obžalovanej
s prihliadnutím na problémy, s ktorými poškodená prišla do ambulancie, ako aj s prihliadnutím na
vek pacienta a skutočnosť, čo uvádzala pacientka pri jednotlivých vyšetreniach, znalkyňa uviedla,
že pacientka prvýkrát ambulanciu ošetrujúcej lekárky - MUDr. V. navštívila dňa 04.12.2006 s tým,

že jej mešká menštruácia a nebola si istá, či nie je tehotná. Bola jej odobratá krv, tehotenský test
bol negatívny, palpačný nález bol negatívny. Pacientka vtedy neuvádzala žiadne iné ťažkosti. Bol jej
podaný Agolutín, pričom tento postup považuje za štandardný. Nebolo na mieste uvažovať o nejakom
inom vyšetrení, nebol dôvod predpokladať prítomnosť myómu a takisto ani dôvod vykonať prípadnéultrazvukové vyšetrenie, ktoré navyše ani nepatrí do základnej výbavy gynekologickej ambulancie.
Postup lekárky považuje za správny a štandardný. Podanie Agolutínu súviselo práve s nepravidelnou
činnosťouvaječníkovvtejtovekovejkategórii.Čosatýkavyšetreniazodňa24.01.2007,vtedyšlovlastne

o kontrolu za účelom reakcie na Agolutín. Pacientka prišla s tým, že menštruácia sa dostavila, vyšetrenia
neboli vykonávané žiadne, pacientka bola poučená o potrebe vedenia menštruačného kalendára a v
prípade ťažkostí mala prísť na vyšetrenie. Nebol dôvod vykonať u pacientky žiadne ďalšie vyšetrenia,
keďže táto sa na žiadne subjektívne ťažkosti nesťažovala. Postup lekára považuje za správny. Následne
sa pacientka dostavila dňa 28.05.2007 s rovnakým problémom ako pri prvom vyšetrení s tým, že jej

opäť mešká menštruácia, tehotenský test mala negatívny. Bola gynekologicky vyšetrená s negatívnym
palpačným nálezom, opäť dostala Agolutín do svalu na vyvolanie menštruácie. Aj tento postup lekárky
považuje za správny s tým, že nebol dôvod vykonať žiadne ďalšie vyšetrenia. Predpokladá, že liečba
bola úspešná, lebo pacientka sa potom dostavila až 11.12.2007, a to prvýkrát s udávanými problémami
spočívajúcimi v silnom a dlhotrvajúcom krvácaní. Dostala štandardnú liečbu, šlo vlastne o hormonálnu
kyretáž zameranú na zmiernenie a zastavenie krvácania. Bola jej odobratá krv na vyšetrenie, o

výsledok sa neprišla opýtať, neinformovala sa, neprišla ani na kontrolu. Postup ošetrujúcej lekárky pri
tomto vyšetrení takisto považuje za správny. Následný záznam z ošetrenia pacientky je z 22.12.2007,
ktoré ošetrenie bolo vykonané už v Nemocnici v D.. K záverom palpačného vyšetrenia v ambulancii
obžalovanej zo dňa 11.12.2007, keď nález bol hodnotený ako negatívny v nadväznosti na rovnaké
vyšetrenie vykonané v nemocnici v D. dňa 22.12.2007, keď palpačný nález už ako negatívny nebol

konštatovaný, ale bol zistený myóm, ktorý bol následne potvrdený ultrazvukovým vyšetrením, znalkyňa
uviedla, že jej je ťažko posudzovať túto situáciu, pretože táto má pomerne subjektívny charakter, pretože
myóm bol u pacientky zistený tak, že bol umiestnený vo svalovine maternice, nebol teda na povrchu, a
je teda diskutabilné, či bol palpačne diagnostikovateľný. Čo sa týka vyšetrenia v nemocnici, je otázne, či
najprv bolo ultrazvukové vyšetrenie a potom palpačné, aj keď je to prezentované opačným spôsobom.

V prípade ak je ultrazvukový nález pozitívny, tak aj palpačné vyšetrenie ľahko nadobudne pozitívny
charakter. Doplnila, že aj v prípade pokiaľ by myóm bol zistený už 11.12.2007 a nie až 22.12.2007,
táto skutočnosť by už nemala žiaden vplyv na charakter operačného zákroku, ktorý bol vo vzťahu k
poškodenej vykonaný a ani na následok, ktorý ju postihol.

12. Vzhľadom na charakter myómu, ktorý bol prerastený do steny maternice s prihliadnutím na
kombináciu genetickej predispozície, skutočnosť, že pacientka sa nachádzala v adolescentnom veku,
kedy sa začínajú produkovať vo zvýšenej miere hormóny - estrogény, ktoré podporujú rast myómu,
neexistoval časový rámec na to, aby myóm bolo možné odstrániť iným spôsobom než k tomu došlo.
V stručnosti povedané, aj v prípade ak by bol zistený myóm skôr pri podstatne menších rozmeroch,

vzhľadom na jeho charakter, na jeho prerastanie do maternice, nebolo možné tento odlúpnuť, pacientka
bybolavpozorovaníavprípadepokiaľbydošlokjehozväčšovaniu,muselobysapristúpiťkradikálnemu
riešeniu tak ako k tomu došlo. Samotný charakter myómu je od počiatku nemenný, môže sa meniť len
jehoveľkosťarýchlosťrastu,čovšakvkonečnomdôsledkuničnemenínatom,žepoškodenúbypostihol
rovnaký následok ako ju postihol. Ďalej uviedla, že v prípade poškodenej určite nebol myóm, ktorý bol

dlhodobejšieho charakteru, ktorý tam rástol niekoľko rokov, pretože v tom je rozdiel medzi telom ženy,
ktorá je vo vývoji a dospelej ženy, pričom u poškodenej práve určitým spúšťačom rastu myómu bolo
obdobie zvýšenej hormonálnej aktivity.

13. K otázke používania ultrazvukových vyšetrení v období rokov 2006, 2007, k bežnosti ich využitia

a situáciách, pri ktorých bol ultrazvuk používaný znalkyňa uviedla, že použitie ultrazvuku pripadá
do úvahy pri preventívnych ročných prehliadkach dospelých žien, pričom ultrazvuk ako prevencia
je diagnostikovaný u 23 ročných - 64 ročných žien jedenkrát do roka. Ďalej sú to tri ultrazvukové
vyšetrenia počas tehotenstva a v prípade pokiaľ je už diagnostikovaný myóm, tak lekár sleduje
jeho vývoj prostredníctvom ultrazvuku raz za 3 alebo 6 mesiacov. V týchto prípadoch zdravotné

poisťovne preplácajú takéto vyšetrenia. Samozrejme, v odôvodnených prípadoch je možné ultrazvuk
použiť aj za inej situácie, väčšinou ak sa jedná o podozrenie na určitý nález. V takom prípade sú
pacientky zväčša odosielané na vyššie špecializované pracovisko. Aj v prípade detských pacientov
dochádza k využívaniu ultrazvukových vyšetrení, tie sú však viazané predovšetkým na procesy, ktoré
súvisia s diagnostikou vývojových vád, resp. pri akútnych stavoch. V prípade porúch menštruačného

cyklu u adolescentných dievčat spojených s nárastom hormonálnej aktivity, ultrazvukové vyšetrenie
nepredstavuje štandardný druh vyšetrenia a v praxi sa prakticky nepoužíva, pretože u takéhoto pacienta
sa ani nepredpokladá vznik myómu, pretože ide o neočakávanú určitú raritu v tomto veku. Ona osobne
počas svojej praxe operovala iba jeden prípad spojený s diagnostikovaným myómu u dieťaťa mladšiehoako 18 rokov. Ani do dnešného dňa v tomto smere nedošlo k žiadnej podstatnej zmene, keď v zmysle
vykonávacích predpisov Ministerstva zdravotníctva ani v súčasnosti ultrazvuk naďalej nepatrí medzi
základné vybavenie gynekologickej ambulancie.

14. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo vyjadrení z 30.06.2016 uviedol, že nemá
zákonnú kompetenciu na skúmanie prípadného konkrétneho pochybenia jednotlivých osôb pri
poskytovaní zdravotnej starostlivosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, a ani nemá kompetenciu
na prešetrovanie príčinnej súvislosti medzi poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a prípadnými

následkami na zdravie pacienta. Úrad pri výkone dohľadu podľa zák. č. 581/2004 Z. z. ani v tomto
prípade neskúmal príčinnú súvislosť medzi pochybením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a jeho
následkom, ale hodnotil jednotlivé zdravotné výkony, ktoré boli realizované, ich postupnosť, včasnosť a
správnosť, ako aj hodnotil, ktoré výkony realizované neboli, ale vzhľadom na zdravotný stav pacientky
v rámci diagnostiky a terapie vykonané byť mali. Úrad pri následnom rozhodovaní o uložení pokuty
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a pri určovaní jej výšky, bral do úvahy zákonom dané atribúty,

a to závažnosť zistených nedostatkov a ich následok.

15. Vo veci sp. zn. 6T 107/2013 vedenej na Okresnom súde Poprad súd rozhodol rozsudkom z
28.04.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 03.06.2015, že podľa § 285 písm. b) Trestného
poriadku oslobodzuje obž. H. V., rod. T. nar. XX.XX.XXXX v T., okres L., bytom D., G. XXXX/XX,

spod obžaloby Okresnej prokuratúry D. 2 Pv 73/09 zo dňa 28.06.2013, podanej na Okresnom súde
Poprad dňa 18.07.2013, za skutok, ktorý sa stal tak, že ako ošetrujúca lekárka v dňoch 04.12.2006,
24.01.2007, 28.05.2007 a 11.12.2007 v neštátnej gynekologickej ambulancii v D., na ul. R. č. XXX/
XX v budove Polikliniky Nemocnice D. a.s., v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení

neskorších právnych predpisov nesprávne poskytla zdravotnú starostlivosť tým, že nevykonala všetky
dostupné diagnostické liečebné postupy na správne určenie diagnózy U. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX
a to ultrazvukové vyšetrenie, ktoré by umožnilo včasnú diagnózu a následne účinnú liečbu závažného
ochorenia - nezhubný nádor vychádzajúci zo steny maternice a siahajúci 3 - 4 cm pod pupok, v dôsledku
čohobolapoškodenejdňa14.01.2008vykonanásupravaginálnaamputáciamaterniceavdôsledkučoho

nebude nikdy U. M., rod. M., schopná otehotnieť, vynosiť plod a porodiť dieťa, teda inému z nedbanlivosti
spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe,
čím mala spáchať prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a)
Trestného zákona, preto, že tento skutok nie je trestným činom.

16. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 1, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1, ods. 2, § 3
ods. 10, ods. 11 a § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, v službách súvisiacich
s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnením niektorých zákonov (ďalej len „Zákon
o zdravotnej starostlivosti“), § 415, § 420 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 423, § 444 Občianskeho zákonníka

a dospel k nasledovným záverom.

17. Vykonaným dokazovaním, prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany rešpektujúc právny
názor odvolacieho súdu po doplnení dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

18. V konaní žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka,
ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanou. Nárok na
náhradu škody predstavuje uplatnený nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Nárok
na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka možno priznať pri existencii predpokladov vzniku
zodpovednosti:

- protiprávny úkon
- škoda
- príčinná súvislosť
- zavinenie

19. Po vyhodnotení všetkých prostriedkov procesného útoku i procesnej obrany súd je názoru, že
žalobkyňa nepreukázala v konaní existenciu protiprávneho úkonu žalovanej v 2. rade, existenciu
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie žalovanej v 2. rade. Na stranedruhej žalovaná v 2. rade v konaní preukázala, že škodu žalobkyni nezavinila v zmysle § 420 ods. 3
Občianskeho zákonníka.

20. V danom prípade škoda, ktorá podľa vyjadrenia žalobkyne mala byť spôsobená žalovanou v 2.
rade ako právnickou osobou sa posudzuje podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď škoda je
spôsobenáprávnickouosobualebofyzickouosobou,keďbolaspôsobenápriichčinnostitými,ktorýchna
túto činnosť použili. MUDr. H. V. poskytovala zdravotnú starostlivosť prostredníctvom právnickej osoby
MUDr. H. V. s.r.o.

21. Protiprávny úkon - súd sa v konaní zaoberal, či žalovaná v 2. rade spôsobila žalobkyni škodu
činnosťou MUDr. H. V., teda tej, ktorú žalovaná v 2. rade použila na výkon poskytovania zdravotnej
starostlivosti. Z rozsiahleho vykonaného dokazovania v tomto konaní a v trestnom konaní sp. zn. 6T
107/2013 súd dospel k jednoznačnému názoru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu protiprávneho
úkonu žalovanej v 2. rade. Je preukázané, že žalovaná v 2. rade poskytla v predmetnom období

zdravotnú starostlivosť správne. V zmysle § 4 ods. 3 zákona 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytovateľ je povinný poskytovať
zdravotnú starostlivosť správne. V období od prvého vyšetrenia žalobkyne u žalovanej dňa 04.12.2016
do vyšetrenia dňa 11.12.2017 nebol k dispozícii zoznam zdravotných výkonov, ktoré v zmysle § 3
ods. 11 predmetného zákona mala vydať vláda Slovenskej republiky nariadením. Je zrejmé, že v tom

čase žalovaná v 2. rade vykonala všetky zdravotné výkony na správne určenie diagnózy žalobkyne
so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia žalobkyne. Pokiaľ znalec MUDr. C.
D. v znaleckom posudku č. X/XXXX uvádzal, že pri daných ťažkostiach žalobkyne pri vyšetrení u
žalovanej v 2. rade v dňoch 04.12.2006, 24.01.2007, 28.05.2007, 11.12.2007, 12.12.2007, bolo potrebné
vykonať USG vyšetrenie, súd konštatuje, že vzhľadom na neexistenciu zoznamu zdravotných výkonov

zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva povinnosť vykonať USG vyšetrenie pri danom
náleze, ako bol zistený u žalobkyne. Zamestnankyňa žalovanej v 2. rade sa vyjadrila aký postup pri
vyšetrení zvolila, aké vyšetrenia žalobkyni uskutočnila. Je zrejmé, že pri zistenom náleze žalobkyni
realizovala vyšetrenia, aké podľa jej najlepšieho vedomia bolo potrebné žalobkyni vykonať. Uviedla, že
vyšetrenia vykonávala v súlade s dostupnou literárnou a dlhoročnou praxou v odbore. Samotný znalec

MUDr. C. D. pri výsluchu v rámci trestného konania uviedol, že mu nie je známe žiadne metodické
usmernenie, z ktorého by vyplývalo, kedy je na mieste vykonanie ultrazvukového vyšetrenia. Znalec
zdôraznil extrémnosť myómu s prihliadnutím na jeho typ a vek pacientky s tým, že ešte žiaden lekár,
ak by k nemu prišla pacientka ako žalobkyňa, by si nemyslel, že v takom veku môže mať pacientka
takýto myóm. Znalkyňa MUDr. U. W. v znaleckom posudku konštatovala, že pri vyšetrení žalobkyne dňa

04.12.2006 nebolo namieste uvažovať o nejakom inom vyšetrení ako použila žalovaná v 2. rade, nebol
dôvod predpokladať prítomnosť myómu a vykonať ultrazvukové vyšetrenie, ktoré navyše ani nepatrí do
základnej výbavy gynekologickej ambulancie. Aj čo sa týka vyšetrení žalobkyne v dňoch 24.01.2007,
28.05.2007 nebol dôvod vykonať ďalšie vyšetrenia ako tie, ktoré žalovaná v 2. rade vykonala. Aj postup
žalovanej v 2.,/ rade pri vyšetrení 11.12.2007 je potrebné považovať za správny. Znalkyňa zdôraznila to,

ževprípadeporúchmenštruačnéhocykluuadolescentnýchdievčatsaultrazvukovévyšetrenieprakticky
nepoužíva, pretože sa ani nepredpokladá vznik myómu, ide o neočakávanú raritu v tomto veku.

22. V konaní nebolo preukázané, žeby žalovaná v 2. rade v rozpore so zoznamom zdravotných výkonov,
resp. iným právnym predpisom nevykonala potrebný zdravotný úkon. V tom čase absentoval zoznam

zdravotných výkonov podľa § 3 ods. 10, 11 zákona 576/2004 Z. z. Ani zo znaleckých posudkov nebolo
preukázané, že na správnu diagnostiku choroby žalobkyne bolo nevyhnutne potrebné USG vyšetrenie.
I znalec MUDr. C. D. vo výsluchu uviedol, že mu nie je známe usmernenie, z ktorého by povinnosť
vykonať USG vyšetrenie vyplynula. Pri vyhodnotení znaleckých posudkov G.. D. a MUDr. W., je potrebné
konštatovať, že MUDr. W. má subšpecializáciu v oblasti pediatrickej gynekológie.

23. Z uvedeného vyplýva, že znaleckými posudkami vypracovanými v trestnom konaní nebola
preukázanáprotiprávnosťkonaniažalovanejv2.radepriposkytovanízdravotnejstarostlivostižalobkyni.
Pokiaľ odvolací súd poukázal i na možné ďalšie znalecké dokazovanie v konaní, žalobkyňa predložila
súdu doplnok znaleckého posudku MUDr. C. D. z 03.05.2018, ktorý sa však týka výšky uplatneného

nároku, nie základu. V zmysle § 206, 207 Civilného sporového poriadku súd nariadi znalecké
dokazovanie na návrh. V zmysle § 209 ods. 1 strana sporu môže súdu predložiť súkromný znalecký
posudok. Strany sporu na pojednávaní 15.05.2018 zhodne prehlásili, že nemajú návrhy na doplnenie
dokazovania.24. V súvislosti s dôkaznou povinnosťou je potrebné uviesť, že súd v sporovom konaní nemá povinnosť
ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im

predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore
nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania.

25. Podľa § 215 ods. 1,2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho

rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým
zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.

26. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím,
princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V

sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu
na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k
žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci
procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.

navrhne dôkazy.

27. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

28. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno,

t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.

29. Navyše, ak by bol v konaní aj predložený ďalší znalecký posudok, tento by neodstránil vážnu

pochybnosť o namietanom protiprávnom úkone žalovanej v 2. rade vyplývajúcu zo znaleckého posudku
MUDr. D. a MUDr. W..

30. Vo vzťahu k rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v súvislosti s aplikáciou §
193Civilnéhosporovéhoporiadkujepotrebnéuviesť,žeÚradpredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou

udelil žalovanej pokutu a povinnosť prijať opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov absolvovaním
preškolenia v oblasti sonografie a diagnostiky tumorov na akreditovanom pracovisku.

31. Je potrebné konštatovať, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako správny orgán
rozhodol o uložení sankcie, keď konštatoval, že žalovaná v 2. rade porušila ustanovenia § 4 ods. 3

zák. 576/2004 Z.z. Žalovaná v 2. rade proti rozhodnutiu nepodala opravný prostriedok, pokutu zaplatila.
Žalovaná v 2. rade, i keď s výrokom rozhodnutia nesúhlasila, opravný prostriedok nepodala, zaplatila
pokutu majúc za to, že záležitosť bude vyriešená.

32. Okresný súd Poprad rozsudkom vo veci sp. z. 6T 107/2013 z 28.04.2014, ktorý nadobudol

právoplatnosť,keďodvolacísúdzamietolodvolanieprokurátoraprotirozsudku,rozhodol,žeH.V.(osoba
poskytujúca zdravotnú starostlivosť u žalovanej v 2. rade) oslobodil spod obžaloby pre totožný skutok,
keď skutok nie je trestným činom.

33. Súd je názoru, že za daných okolností nemôže byť súd bez ďalšieho viazaný rozhodnutím správneho

orgánu. Navyše je potrebné zdôrazniť, že práve v trestnom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie
(na rozdiel od správneho konania pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou), a to
viacerými znaleckými posudkami, okrem iného v rozhodnutí sp. zn. 6T 107/2013 bolo konštatované,
že „postup obžalovanej ako ošetrujúcej lekárky bol hodnotený ako správny“ s tým, že nebol dôvod navykonanie USG vyšetrenia. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že s prihliadnutím na charakter myómu
zisteného u žalobkyne, následok, ktorý u žalobkyňu v konečnom dôsledku postihol, bol nezvratný.

34. Rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je v rozpore s rozhodnutím súdu
v trestnom konaní. Za daných okolností súd nemôže pri posudzovaní otázky protiprávnosti konania
žalovanej v 2. rade vychádzať iba z jedného z dôkazov, a to: rozhodnutia Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, vec musí skúmať komplexne s prihliadnutím na všetky predložené a
označené prostriedky procesného útoku i obrany. V trestnom konaní bola protiprávnosť konania

žalovanej v 2. rade vylúčená znaleckým dokazovaním, na rozdiel od Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že podľa § 194 ods. 1 Civilného sporového
poriadku otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193,
môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Je potrebné poukázať na to, že ak bolo o
otázke rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vyporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.
Podľa komentára C H. Bech k Civilnému sporovému poriadku zásadne však platí, že “prihliadnutie“ na

existujúce rozhodnutie iného orgánu nie je pre súd záväzné, a teda neexistuje povinnosť súdu pridržať
sa tohto rozhodnutia. Tento postup vyplýva z ústavnoprávnej konotácie, podľa ktorej je súd priorizovaný
a v istom zmysle „nadradený“ orgán ochrany práva - žiaden iný orgán nemá generálnou klauzulou
„zákazu odopretia spravodlivosti“ stanovenú kompetenciu poskytovať ochranu tam, kde nie je zverená
žiadnemu inému orgánu. Samozrejme, ani túto parolu nemožno vykladať účelovo a bezbreho. Preto

je žiaduce, aby súd v zásade vychádzal z rozhodnutí na to kompetentných orgánov, a len ako “ultima
ratio“ prikročil v odôvodnených prípadoch ku korekcii záverov kompetentných orgánov. Práve v tomto
prípade s poukazom na rozhodnutie v trestnom konaní a vykonané dokazovanie v tomto konaní súd
prikročil ku značnej korekcii záveru Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou pri posudzovaní
protiprávnosti žalovaného v 2. rade.

35. Je potrebné poukázať na to, že vplyv na trestné konanie je v tom, že Úrad je povinný oznámiť
podozrenie zo spáchania trestného činu (proti životu a zdraviu) v zmysle § 3 ods. 2 Trestného poriadku,
ale orgány činné v trestnom konaní nie sú viazané protokolom ani rozhodnutím úradu a v trestnom
konaní postupujú na základe znaleckých posudkov.

36. Existencia škody na strane žalobkyne ako jediný predpoklad nároku na náhradu škody bola
preukázaná. Sporná bola výška uplatneného nároku na náhradu škody, ktorou sa však súd nezaoberal,
keď nebol preukázaný základ uplatneného nároku.

37. Príčinná súvislosť medzi existenciou škody a protiprávnym úkonom, nebola v konaní taktiež
preukázaná. I keby bola v konaní preukázaná protiprávnosť konania žalovanej v 2. rade (čo v konaní
nebolo preukázané, naopak bolo preukázané, že žalovaná v 2. rade neporušila svojim konaním žiadny
právny predpis), nebola by daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej v 2. rade a vznikom škody
u žalobkyne.

38. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, žeby myóm v dôsledku potreby odstránia ktorého
došlo k odstráneniu maternice u žalobkyne, bol prítomný na maternici v čase vyšetrení žalobkyne u
žalovanej v 2. rade v dňoch 04.12.2006, 27.01.2007, 28.05.2007. Pokiaľ až v deň 11.12.2007, vzhľadom
na anémiu a vývoj myómu prítomný bol, neodvrátilo by to potrebu tak radikálneho riešenia ako k

nemu došlo. Skutočnosť, že by bol myóm zistený už 11.12.2007 by nemala žiaden vplyv na charakter
operačného zákroku a následok, ktorý žalobkyňu postihol.

39. Ak by bol myóm diagnostikovaný skôr (hypoteticky ak by bol prítomný) nedá sa jednoznačne vyvodiť,
ako by sa vyvíjal, a či by ho bolo možné a do akého štádia odstrániť so zachovaním maternice. A i v

prípade odstránenia myómu so zachovaním maternice by vzhľadom na veľkosť a umiestneniu myómu
zrejme nebola zachovaná reprodukčná schopnosť maternice. Žalobkyňa mohla mať aj v budúcnosti iné
problémy pri otehotnení (hormonálne, nepriechodnosť vaječníkov, nešpecifikované atď.).

40. Nezanedbateľným faktorom pri posudzovaní príčinnej súvislosti je aj skutočnosť, že žalobkyňa

na vyšetrení u žalovanej v 2. rade v období od 24.01.2007 do 28.05.2007 nebola a následne
prišla na vyšetrenie až 11.12.2007, teda je možné uvažovať aj o tom, či žalobkyňa sama tým, že
zdravotný problém najmä od 28.05.2007 do 11.12.2007 neriešila, určitým spôsobom neprispela k vzniku
neodvrátiteľného následku.41. Podľa rozhodnutia zverejneného pod zn. R 21/1992, príčinná súvislosť medzi zavineným
protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na zdraví musí byť bezpečne preukázaná; nestračí

tu iba pravdepodobnosť; nemožno ju však vylučovať iba z toho dôvodu, že protiprávne konanie škodcu
dovŕšilo už existujúci nepriaznivý zdravotný (duševný) stav poškodeného. Ak niektorú zo skutočností,
ktoré prichádzajú do úvahy ako príčiny vzniku škody, bez ktorých by škodlivý následok nebol nastal,
treba posúdiť z toho hľadiska, či išlo o konanie alebo opomenutie protiprávne, potom dôkaznú povinnosť,
pokiaľ ide o protiprávny úkon aj príčinnú súvislosť, má poškodený žalobca.

42. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 695/2012, pri posudzovaní, či
postup lekárov bol lege artis, ide predovšetkým o to, aby bola porušená priama povinnosť. Ak bol
postup lekárov pri operácii považovaný lege artis, bolo by možné považovať za porušenie povinnosti
vyplývajúcich z § 415 Občianskeho zákonníka, pokiaľ v danom prípade existovali konkrétne okolnosti,
ktorévyžadovaliprevedenieďalšíchúkonovčizvláštnychoperáciinadrámecpredpísanéhočiobvyklého

postupu a boli by spôsobilé k zamedzeniu či zníženiu možnosti spôsobenia ujmy na zdraví, za ktoré je
náhradapožadovaná,aurobenéneboli.Záver,želekáriprioperačnomvýkoneporušiliprávnupovinnosť,
nejde totiž urobiť bez zistenia, že škoda na zdraví bola spôsobená ich jednaním či opomenutím. To platí
aj v prípade porušenia prevenčnej povinnosti.

43. Zavinenie žalovanej v 2. rade, iné než nedbanlivosť, v konaní nebola preukázaná existencia
zavinenia žalovanej v 2. rade resp. osoby, ktorú žalovaná v 2. rade na činnosť použila, a to v žiadnej
forme. Podľa vyjadrenia žalovanej v 2. rade pri vyšetrení postupovala v súlade so dostupnou literatúrou,
odbornou praxou, vykonala všetky úkony, ktoré by v obdobnom prípade vykonávala v tom čase každému
inému pacientovi. Znalkyňa MUDr. W. nenamietala nesprávnosť postupu žalovanej v 2. rade pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Naopak, možno konštatovať, že žalovaná v 2. rade v konaní
preukázala, že škodu žalobkyni nezavinila svojim postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Uvedené jednoznačne vyplýva z pripojených znaleckých posudkov vykonaných v trestnom konaní.

44. Vzhľadom na nepreukázanie všetkých predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody podľa

§ 420 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že i po doplnení dokazovania rešpektujúc právny
názor odvolacieho súdu, žalobe nemožno vyhovieť.

45. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná v 2. rade porušila prevenčnú povinnosť podľa § 415
Občianskeho zákonníka. Uvedená skutočnosť nevyplýva z vykonaného dokazovania, naopak vyplynulo,

že žalovaná v 2. rade vynaložila všetko úsilie, vedomosti, praktické skúsenosti na zabránenie vzniku
škody u žalobkyne.

46. Na margo veci súd konštatuje, že v bežnom živote sa vyskytujú situácie, že ľudia sú postihnutí
rôznymi život ohrozujúcimi ochoreniami s následkami na celý život a lekárska veda a prax ani pri

vynaložení všetkého úsilia nemôže ovplyvniť vznik a vývoj ochorenia a jeho následky.

47. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou rešpektujúc právny názor
odvolacieho súdu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

48. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C..p., úspešnej žalovanej v 2. rade priznal
náhradu trov konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Žalovanej v 1. rade náhradu trov konania
nepriznal, keď žalobkyňa vo vzťahu k žalovanej v 1. rade procesne zavinila zastavenie konania, keď
žalobuvočižalovanejv1.radezobralaspäťbezohľadunasprávaniesažalovanejv1.rade,aležalovaná
v 1. rade náhradu trov konania neuplatnila, preto súd žalovanej v 1. rade náhradu trov konania nepriznal.

O výške trov konania žalovanej v 2. rade súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

49. V odôvodnení dopĺňacieho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobným návrhom doručeným
dňa 28.12.2009 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým bude pôvodným žalovaným v 1/ a
2/ rade uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 38.859,67 eur spolu s príslušenstvom.

50. Rozsudkom zo dňa 11.6.2018 súd konanie voči žalovanej v 1/ rade zastavil, žalobu voči žalovanej
v 2/ rade zamietol a žalovaným priznal voči žalobkyni právo na náhradu trov konania.Návrhom doručeným dňa 22.6.2018 vedľajší intervenient navrhol vydanie dopĺňacieho rozsudku, ktorým
súd doplní výrok rozsudku zo dňa 11.6.2018 o výrok o trovách konania vedľajšieho intervenienta.

51. Súd vec právne posúdil podľa ustanovenia § 255 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 CSP a dospel k záverom, že
z dôvodov uvedených v bode 2. súd podľa § 225 CSP vydal dopĺňací rozsudok, ktorým doplnil citovaný
rozsudok zo dňa 11.6.2018 o výrok o náhrade trov konania vedľajšieho intervenienta.

52. Vzhľadom k tomu, že v súvislosti s vydaním dopĺňacieho rozsudku si neuplatnili strany trovy konania,

súd o ich náhrade nerozhodol.

53. Žalobkyňa v podanom odvolaní voči výrokom, ktorým súd žalobu zamietol (II.) a priznal žalovaným
v 1. a 2. rade náhradu trov konania v plnom rozsahu (III.) navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zmenil, žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného (MUDr. H. V., s.r.o., IČO: XXXXXXXX) zaplatiť žalobcovi
sumu 38.859,67 Eur s úrokmi z omeškania vo výške 9 % zo sumy 38.859,67 Eur od 13.10.2009 do

zaplatenia.

54. So skutkovým a právnym záverom súdu sa nestotožňuje.

55. Vo vzťahu k prvému zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, ktorým je

porušenie právnej povinnosti, uviedla, porušením právnej povinnosti je chápaný objektívne vzniknutý
rozpor medzi tým, ako právnická (fyzická) osoba skutočne konala (prípadne opomenula konať) a tým,
ako konať mala, aby spĺňala povinnosť ukladanú jej právnym predpisom, či inou právnou skutočnosťou.

56. Protiprávne konanie žalovaným v 2. rade bolo preukázané rozhodnutím Úradu.

57. Rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov, č.k. ZS XXX/
XXXXX/XXXX zo dňa 07.08.2008 bola žalovanej uložená pokuta vo výške 100.000,- Sk a uložená
povinnosť prijať opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov, „za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3
zákona č. 576/2004 Z.z., ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním

zdravotnej starostlivosti maloletej pacientke U. M., nar.., bytom R. XXX, XXX XX T., v období od
04.12.2006 do 22.12.2007 v Gynekologickej ambulancii na R. ulici č. XXX/XX, XXX XX D., MUDr. H. V.“.

58. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.08.2008 a vykonateľnosť dňa 27.09.2008.

59. V zmysle § 193 Civilného sporového poriadku, „súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov
o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných
predpisov, a o tom, kto ich spáchal.“

60. Pokiaľ súd prvej inštancie pri rozhodovaní prikročil k značnej korekcii záveru Úradu pre dohľad nad

zdravotnou starostlivosťou s poukazom na rozhodnutie v trestnom konaní a na vykonané dokazovanie
v tomto konaní a dospel k záveru, že za daných okolností nemôže byť viazaný rozhodnutím správneho
orgánu, tento záver je v rozpore s ustanovením § 193 CSP.

61. Žalovaný v 2. rade sa dopustil správneho deliktu. Súd je týmto rozhodnutím viazaný. Odvolateľka

má za to, že súd mal z označeného rozhodnutia pri svojom rozhodnutí vychádzať, hlavne vychádzať zo
skutočnosti, že neposkytol zdravotnú starostlivosť správne, čo je porušenie právnej povinnosti uloženej
v § 420 Občianskeho zákonníka.

62. Výška uplatneného nároku na náhradu škody (bod 58. odôvodnenia rozsudku) nebola sporná,

pretože žalovaný v 2. rade ju nespochybnil a žiaden návrh na vykonanie dokazovania v tomto smere
nenavrhol. Posúdenie, či medzi konaním žalovanej v 2. rade a následkom - škodou vzniknutou na zdraví
žalobkyne, existuje príčinná súvislosť - prináleží na základe vykonaného dokazovania súdu (uznesenie
odvolacieho súdu č.l. 384 str. 10).

63. Žalobkyňa má napokon za to, že žalovaný v 2. rade nepreukázal, že škodu nezavinil.

64. Odvolacie námietky žalobkyne smerovali aj proti výroku o náhrade trov konania. Podľa názoru
žalobkyne, v zmysle ustálenej súdnej praxe, v konaní boli zistené také dôvody osobitného zreteľa,aby súd o trovách konania rozhodol podľa ustanovenia § 257 CSP. Bolo by neprimeranou tvrdosťou
požadovať po žalobkyni náhradu trov konania a aj v rozpore s dobrými mravmi, keďže je nesporné, že
Úradpredohľadnadzdravotnoustarostlivosťoukonštatovalvážnepochybenieposkytovateľazdravotnej

starostlivosti žalobkyni, ani nie 17. ročnej pacientke vznikli celoživotné trvalé následky, ktoré významným
spôsobom ovplyvňujú jej osobný a rodinný život. So žalovanými mala záujem vyporiadať sa mimosúdne,
no odmietli so žalobkyňou komunikovať. Prvýkrát svoje stanovisko žalovaný v 2. rade predniesol až po
4 rokoch vedenia súdneho sporu prostredníctvom svojho právneho zástupcu.

65. Žalovaná v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla rozhodnutie súd prvej inštancie ako
vecne správne potvrdiť.

66. Intervenient vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdiť.

67. Žalobkyňa v podanom odvolaní proti dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 13.08.2018 podala návrh na
odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku a navrhla dopĺňací
rozsudok o trovách konania intervenienta zmeniť tak, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania
voči intervenientovi v rozsahu 100 %.

68. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 09.09.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.10.2018,
návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného
súdu Poprad č.k. 20C 203/2009 - 506 zo dňa 13.08.2018 zamietol.

69. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 CSP preskúmal rozsudok v jeho

napadnutej časti, ako aj dopĺňací rozsudok spolu s konaním, ktoré im predchádzalo, vec prejednal bez
nariadenia pojednávania a zistil, že odvolanie žalobkyne proti rozsudku nie je dôvodné a odvolanie
žalobkyne proti dopĺňaciemu rozsudku je potrebné odmietnuť.

70. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený

správny právny záver o nesplnení všetkých základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu.

71. Odvolací súd poukazuje na to, že pre zodpovednosť žalovanej v 2. rade podľa citovaného
ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka sa vyžaduje splnenie všetkých základných predpokladov
vzniku zodpovednosti za škodu. Ak nie je splnený čo len jeden predpoklad, nemožno žalobe vo vzťahu

k žalovanej v 2. rade vyhovieť.

72. Odvolací súd, na rozdiel od súdu prvej inštancie, nemá pochybnosť o tom, že v tejto veci je viazaný
rozhodnutím príslušného orgánu - Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka D., M. 3,
XXX XX Prešov - vydaného dňa 07.08.2008 č.k. ZS XXX/XXXXX/XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť

a vykonateľnosť 27.08.2008 o tom, že bol spáchaný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného
predpisu a o tom, kto ho spáchal (§ 193 CSP).

73. Z výroku tohto rozhodnutia (ďalej len rozhodnutie ÚPD) je zrejmé, že žalovaná v 2. rade ako
poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v zastúpení žalovanou v 1. rade porušila ustanovenie § 4 ods. 3

zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu nad
správnym poskytovaním zdravotnej starostlivosti maloletej pacientke U. M. v období od 04.12.2006 do
22.12.2007 v Gynekologickej ambulancii na R. ulici č. XXX/XX, D., G.. H. V..

74. V ďalšej časti výroku (rozhodnutia ÚPD) bola žalovanej v 2. rade uložená pokuta 100.000,- Sk

a zároveň uložená povinnosť prijať opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov - absolvovať
preškolenie v oblasti sonografie a diagnostiky tumorov na akreditovanom pracovisku.

75. Uvedeným výrokom (rozhodnutia ÚPD) je súd viazaný.

76. Odvolací súd preto nemá pochybnosť o tom, že jeden zo základných predpokladov vzniku
zodpovednosti za škodu - porušenie právnej povinnosti - bol v danej veci naplnený.77. Na druhej strane, so záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení jeho rozhodnutia
o nesplnení základného predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu - príčinnej súvislosti medzi
porušením právnej povinnosti a škodou - sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na presvedčivé

odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom v tomto smere v plnom rozsahu odkazuje.

78. Na zdôraznenie správnosti uvedeného záveru súdu prvej inštancie odvolací súd dopĺňa ďalšie
dôvody.

79. Z odôvodnenia (rozhodnutia ÚPD), ako vykonaného dôkazu pred súdom prvej inštancie vyplýva, že
Úrad vykonal dohľad podľa zákona č. 581/2004 Z.z. u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti na základe
podnetu zákonného zástupcu pacientky, v ktorom žiadal prešetriť správnosť poskytnutia zdravotnej
starostlivosti zo strany ošetrujúcej lekárky MUDr. H. V., keďže sa domnieva, že v prípade včasného
diagnostikovania nádoru mohlo dôjsť k záchrane maternice ich maloletej dcéry odstránením nádoru
alebo jeho liečením v rannom štádiu.

80. Ďalej sa z rozhodnutia ÚPD možno dozvedieť, že ÚPD vychádzal zo správne zisteného skutkového
stavu prvostupňového orgánu, podľa ktorého prvýkrát bola maloletá pacientka vyšetrená 04.12.2006 pre
vynechanie menštruácie. Ďalej konštatoval, že pacientka bola vyšetrená opakovane v dňoch 24.01.2007
a 28.05.2007 (bez uvedenia, aké ťažkosti pacientka v uvedených dňoch udávala) a napokon, že

pacientka sa dňa 11.12.2007 dostavila k lekárke pre 16 dní trvajúce krvácanie.

81. Dňa 12.12. pri ďalšej návšteve pacientky boli zistené hodnoty krvného obrazu, ktoré svedčili pre
výraznú anémiu pacientky. Na plánovanú kontrolu dňa 13.12.2007 sa už pacientka nedostavila.

82. Dňa 22.12.2007 bola pacientka hospitalizovaná na gynekologickom oddelení iného poskytovateľa
zdravotnej starostlivosti, kde bol USG vyšetrením diagnostikovaný veľký tumor malej panvy, pre ktorý
bolo potrebné dňa 04.01.2008 vykonať supravaginálnu amputáciu maternice.

83. Napokon Úrad vychádzal zo zistenia, že ošetrujúca lekárka ani pri jednej z návštev nevykonala ultra

sonografické vyšetrenie a vychádzala z nesprávnych záverov palpačných vyšetrení. Ošetrujúca lekárka
nepostupovala správne ani v prípade ordinovanej terapie a to formou tzv. hormonálnej kiretáže, pričom
pri dostatočne venovanej pozornosti a subjektívne udávaným ťažkostiam pacientky dňa 11.12.2007
nebolo možné ani klinicky prehliadnúť anémiu u mladého dievčaťa.

84. Z rozhodnutia Úradu možno zistiť jeho záver spočívajúci v tom, že zo strany ošetrujúcej lekárky

- neboli v diagnostike využité všetky dostupné možnosti (vzhľadom k subjektívne udávaným ťažkostiam
pacientky - tento pojem Úrad prezentuje vo svojom ďalšom hodnotení) a to najmä ultra sonografické
vyšetrenie,

- ošetrujúca lekárka vychádzala pri svojom postupe z nesprávnych záverov palpačných vyšetrení, ktoré
možno neboli vykonávané vôbec,
- nesprávne postupovala v prípade ordinovanej terapie od 11.12.2007 do 12.12.2007.

85. Napokon Úrad vo svojom rozhodnutí zvýraznil tú skutočnosť, že pacientka sa dňa 13.12.2007

nedostavila na plánovanú kontrolu, preto účastník (žalovaná v 2. rade) nemohol ovplyvniť ďalší vývoj
ochorenia,pričomtietookolnosti„nezbavujúúčastníkakonaniazodpovednostizazdravotnústarostlivosť
poskytovanú do 12.12.2007“.

86. Odvolací súd za významné pre rozhodnutie v tejto veci považuje konštatovanie Úradu v odôvodnení

svojho rozhodnutia, ktoré dáva odpoveď na domnienku zákonného zástupcu dávajúceho podnet („keďže
sa domnieva“), že v prípade včasného diagnostikovania nádoru mohlo dôjsť k záchrane maternice ich
maloletej dcéry odstránením nádoru, alebo jeho liečením v rannom štádiu.

87. Úrad zvýrazňuje, že „práve realizácia tohto vyšetrenia (ultra sonografické vyšetrenie, ktoré lekárka

nerealizovala ani pri jednej návšteve pacientky) mohla prispieť k včasnému diagnostikovaniu tumoru
maternice, a to v čase, kedy by sa mohla uplatniť konzervatívna liečba, resp. operačný postup so
zachovaním maternice.“88. V tejto súvislosti je treba zamerať pozornosť na to, že rozhodnutie Úradu konštatuje porušenie
§ 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. vo vzťahu k správnemu poskytnutiu zdravotnej starostlivosti
žalobkyne žalovanou (čo sa týka jej návštev u lekárky 04.12.2006, 24.01.2007, 28.05.2007, 11.12.2007,

12.12.2007 a subjektívne udávaným ťažkostiam pacientky) „napriek udávaným ťažkostiam - vynechanie
menštruácie, nepravidelný menštruačný cyklus, pretrvávajúce krvácanie“.

89. Na druhej strane konštatuje, že ak by lekárka realizovala vytýkané nedostatky (najmä ultra
sonografické vyšetrenie, palpačné vyšetrenie), realizácia tohto vyšetrenia mohla prispieť k včasnému

diagnostikovaniu tumoru maternice a to v čase, kedy by sa mohla uplatniť konzervatívna liečba resp.
operačný zákrok so zachovaním maternice.

90. Odvolací súd nemá dôvod polemizovať s týmto záverom. Významné pre toto rozhodnutie je však to,
vo vzťahu k akej okolnosti bolo v rozhodnutí Úradu konštatované priame porušenie povinnosti lekárky.

91. Ak škoda žalovaná a vyčíslená v žalobe podľa žalobkyne vznikla odstránením maternice operačným
zákrokom, vo vzťahu k tejto škode z rozhodnutia Úradu priame porušenie povinnosti lekárky nemožno
vyvodiť. Samotný úrad vo svojom rozhodnutí konštatuje, že ak by svoje povinnosti lekárka neporušila
(realizovala by sonografické vyšetrenie), táto okolnosť by „mohla prispieť“ k včasnému diagnostikovaniu
tumoru maternice.

92. Možno teda, podľa názoru odvolacieho súdu, v súlade s názorom súdu prvej inštancie konštatovať,
že zo strany žalovanej v 2. rade nedošlo k priamemu porušeniu povinnosti ošetrujúcou lekárkou v
príčinnej súvislosti so vzniknutou škodou žalobkyne spočívajúcou v bolesti a sťažení spoločenského
uplatnenia.

93. Na základe vyššie uvedeného možno teda uzavrieť, že v tejto veci nebola preukázaná príčinná
súvislosť medzi existenciou škody a protiprávnym úkonom.

94. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia vyslovil záver aj vo vzťahu k prevenčnej

povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa však uvedené závery v podanom odvolaní
nenamietala.

95. Celkový záver súdu prvej inštancie, že vzhľadom na nepreukázanie všetkých predpokladov pre
priznanie nároku na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, nemožno žalobe vyhovieť,

preto odvolací súd považuje za správny.

96. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 CSP rozsudok
vo výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade ako vecne správny potvrdil.

97. Vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania odvolací súd má za to, že v danej veci je potrebné
aplikovať ustanovenie § 257 CSP.

98. Podľa ustanovenia § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa.

99. Podmienky pre aplikáciu uvedeného zákonného ustanovenia, dôvody hodné osobitného zreteľa a
výnimočné okolnosti sú v tejto veci podľa názoru odvolacieho súdu naplnené.

100. „Dôvody hodné osobitného zreteľa budú tak naďalej generálnym dôvodom pre nepriznanie náhrady

trov konania, pričom nový § 257 CSP je formulovaný podstatne všeobecnejšie než § 150 ods. 1 a 2 OSP
a vytvára väčší priestor na voľnú úvahu súdu. Použitie tohto ustanovenia preto negatívne dopadá na
stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohto dôvodu musí aplikácia daného
ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný
charakter (R 34/1982). (Števček, M., Ficová, S. Baricová, J. Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,

M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016, 941s)

101. „K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo
určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú a tento dôvod je daný charakterom tohto konaniaalebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na
ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody (Mazák, J., Šoltýs, J. Trovy konania v civilnom
procese. Bratislava; Slovenská advokátska komora, 1997, s. 95).

102. Žalobkyňa, v tomto konaní neúspešná, sa domáhala náhrady škody po rozhodnutí Úradu, že bol
spáchaný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu (porušenie ustanovenia § 4 ods. 3
zákona č. 576/2004 Z.z., ktoré bolo zistené ukončeným výkonom dohľadu nad správnym poskytovaním
zdravotnej starostlivosti maloletej pacientke - žalobkyni).

103. Za tohto stavu žalobkyni nemožno vyčítať jej presvedčenie o tom, že za škodu zodpovedá žalovaná
v 2. rade.

104. Dôvodom hodným osobitného zreteľa v tejto situácii je, že naplnenie ďalších základných
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (najmä príčinná súvislosť medzi porušením právnej

povinnosti a škodou) bolo predmetom rozsiahleho dokazovania a úvahy súdu.

105. Ak súd prvej inštancie priznal žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom
rozsahu, za tejto situácie sa odvolaciemu súdu javí toto rozhodnutie ako nespravodlivé.

106. Z uvedeného dôvodu odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že stranám
sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva. Z rovnakého dôvodu stranám náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal.

107. Odvolací súd odmietol odvolanie proti dopĺňaciemu rozsudku č.k. 20C 203/2009 - 506 zo dňa

18.08.2018, pretože bolo podané oneskorene a súd návrh na odpustenie zmeškania lehoty na podanie
odvolania proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C 203/2009 - 506 zo dňa
13.08.2018 zamietol.

108. Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že dopĺňací rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 24.08.2018.

Posledným dňom 15-dňovej lehoty na podanie odvolania proti uvedenému rozhodnutiu bol 10.
september 2018. Žalobkyňa podala odvolanie 11.09.2018 odovzdaním orgánu, ktorú má povinnosť ho
doručiť; pošta.

109. Keďže lehota zachovaná nebola, odvolací súd uvedené odvolanie odmietol.

110. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ustanovením § 396 ods. 1 CSP
v spojení s ustanovením § 257 CSP. Dôvody takéhoto rozhodnutia o trovách odvolací súd uviedol pri
rozhodnutí o trovách pred súdom prvej inštancie a má za to, že tieto dôvody možno v celom rozsahu
uplatniť aj pre rozhodnutie o trovách odvolacieho konania.

111. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).