Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/43/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709213886
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Škrab
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8709213886.5

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Škraba a členov JUDr.
Petra Šama a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobkyne: U. M., U.. XX.XX.XXXX, R. T., R. XXX,
zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Benčurom, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 41, proti žalovaným:
1/ G.. H. V., U.. X.X.XXXX, R. D., G. XXXX/XX, 2/ G.. H. V., E..A..O.., E. E. D., G. XXXX/XX, B.: XX
XXX XXX, zastúpenej: Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Bratislava,

Dobšinského 12, IČO: 47 238 232, za účasti vedľajšieho účastníka: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, na odvolanie žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 10.2.2014 pod č. k. 20C/203/2009-307, takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1)OkresnýsúdPopradvyššieoznačenýmrozsudkomzamietolnávrhžalobkyne,ktorýmžiadalauloženie

povinnostipôvodnýmžalovanýmv1.a2.radezaplatiťjejsumu38.859,67eurspríslušenstvom.Zároveň
rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2) Vychádzal z odôvodnenia návrhu, že dňa 4.12.2006 bola žalobkyňa ošetrená v gynekologickej
ambulancii žalovanej pre meškajúcu menštruáciu a podozrenie, že sa jedná o tehotenstvo. Tehotenstvo
potvrdené nebolo, nebolo vykonané ultrazvukové vyšetrenie. V dňoch 24.1.2007 a 28.5.2007 bola

žalobkyňa opätovne vyšetrená v gynekologickej ambulancii žalovanej. Dňa 28.5.2007 s negatívnym
palpačným nálezom bez ultrazvukového vyšetrenia. Dňa 11.12.2007 bola opätovne vyšetrená v
ambulancii žalovanej palpačne pre 16-dňové trvajúce krvácanie s negatívnym nálezom a dňa
12.12.2007 bol jej vykonaný krvný obraz s hodnotami, ktoré svedčili o výraznej anémii a napriek tomuto
zisteniu nebola hospitalizovaná a bola u nej zahájená hormonálna liečba bez ultrazvukového vyšetrenia.
Dňa 22.12.2007 bola hospitalizovaná v Nemocnici D., K..E.., a z dôvodu anémie III. stupňa jej bola

poskytnutá transfúzia na kompenzáciu straty krvi. Súčasne bol u nej konštatovaný tumor maternice a
následne ultrazvukovým vyšetrením tumor malej panvy. Dňa 4.1.2008, po stabilizácii stavu, bolo u nej
vykonané operačné odstránenie maternice s ponechaním čípku a vaječníkov. Po podnete podanom
na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, tento úrad prípisom zo dňa 11.3.2008 č. XXXX/
XXXX-XXX konštatoval, že u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu § 4 ods. 3
zákona č. 576/2004 Z.z., pretože zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne. Vzhľadom na

nález po prijatí dňa 22.12.2007, ktorým bola diagnostikovaná myomatózna maternica, má žalobkyňa
za to, že túto diagnózu bolo možné diagnostikovať už počas vyšetrení dňa 4.12.2006, 24.1.2007,
28.5.2007, 11.12.2007 a 12.12.2007 aj pri palpačnom vyšetrení, ale najmä ultrazvukovým vyšetrením,
ktoré by myóm ľahko identifikovalo. Preto je toho názoru, že žalovaná na základe nesprávnych záverov
vyšetrení a bez ultrazvukového vyšetrenia nesprávne stanovila diagnózu a premeškala dobu vhodnú na
liečbu a zachovanie maternice. Teda pri správnom palpačnom vyšetrení a s ultrazvukovým vyšetrením

bolo možné včas diagnostikovať ochorenie a vykonať chirurgický zákrok, ktorým by bola maternica
zachovaná. Čo sa týka výšky uplatnenej náhrady, z titulu bolestného si žalobkyňa uplatnila náhradu vsume 1.494,60 eur za 120 bodov á 12,46 eur. Z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia si uplatnila
nárok na sumu 37.365,07 eur ako náhradu za 1 200 bodov á 12,46 eur (14.946,03 eur), zvýšenie o 100
% podľa § 10 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z., zvýšenie o 50 % podľa § 5 ods. 5 toho istého zákona,

pričom bolestné zodpovedá operačnému odstráneniu maternice a sťaženie spoločenského uplatnenia
(ďalej „SSU“) zdôvodnila tým, že v mladom veku sa v dôsledku amputácie maternice stala neplodnou, čo
ju obmedzilo vo výbere životného partnera a tým psychicky trpí. Navyše jej na bruchu ostala veľká jazva.
Príslušenstvo vo forme úroku z omeškania si uplatnila odo dňa doručenia výzvy žalovanej na plnenie.

3) Podaním zo dňa 19.11.2012 žalobkyňa vzala návrh voči žalovanej v 1. rade - fyzickej osobe späť.

4) Žalovaná v 2. rade žiadala návrh ako nedôvodný zamietnuť. Namietala predovšetkým nedostatok
základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu s poukázaním na skutočnosť, že dôkaznú
povinnosť ohľadne protiprávneho úkonu ako aj príčinnej súvislosti medzi škodou a konaním žalovanej
má žalobkyňa. Žalobkyňa svoj návrh opiera výlučne o rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou (ďalej „ÚDZS“), ktorý konštatoval, že žalovaná nepostupovala v danom prípade
diagnosticky a terapeuticky správne. Napriek tomu, že proti rozhodnutiu ÚDZS nebol podaný opravný
prostriedok, má za to, že tento úrad nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne posúdil. V
tejto súvislosti poukázala na ust. § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z.. Tento zákon uvádza, že vláda
Nariadením vydá zoznam zdravotných výkonov ako súhrn zdravotných výkonov, ktoré sa vykonajú

pri jednotlivých chorobách uvedených v prílohe č. 1. V zmysle konštatovaných ustanovení tohto
ustanovení teda zdravotný výkon nie je imaginárna jednotka poskytovania zdravotnej starostlivosti,
ale je to nariadením vlády určený zdravotný výkon, ktorý je povinný poskytovateľ pri jednotlivých
diagnózach vykonať. V zmysle uvedenej právnej úpravy iba týmto Nariadením určené zdravotné výkony
je možné považovať za správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, avšak od účinnosti zákona zoznam

zdravotných výkonov vládou SR vydaný nebol. Zákon vyhradil právomoc určiť zdravotné výkony a toto
oprávnenie nemá ani úrad, ani jeho odborný konzultant. Absenciu právneho predpisu tak nemožno
nahradiť úvahou úradu. Ďalej poukázala na to, že žalobkyňa nepreukázala, že by prípadné porušenie
povinnosti malo vplyv na jej zdravotný stav, teda predovšetkým nepreukázala, že v dňoch 4.12.2006,
24.1.2007 a 28.5.2007 už bola postihnutá chorobou, a teda či by ultrazvukové vyšetrenie túto chorobu

identifikovalo. Nepreukázala tiež, či by aj v prípade pozitívneho nálezu v uvedených termínoch a
predovšetkým dňa 11.12.2007 a 12.12.2007 by bol priebeh ochorenia iný, teda či by následok nebol
rovnaký. Nie je možné objektívne zistiť ani čas vzniku ochorenia, jeho priebeh, ani rozsah nevyhnutného
zdravotného výkonu a rovnako nie je možné stanoviť prípadný dopad na spoločenské uplatnenie
žalobkyne spočívajúce v schopnosti plodiť deti a vynosiť ich. Popísala štatistické údaje neplodnosti

manželstiev a súčasne poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala, či netrpela neplodnosťou,
nebola preukázaná jej schopnosť otehotnieť, vynosiť plod a porodiť dieťa, teda nebol preukázaný
následok uvádzaný v žalobe. Ani v prípade včasnej diagnostiky ochorenia a výkonu nie je zrejmé,
či by tzv. vylúpnutím myómu, teda druhou formou odstránenia nádoru, bola u žalobkyne zachovaná
schopnosť donosiť plod a porodiť života schopné dieťa, a to s ohľadom na skutočnosť, že myóm rástol

v stene maternice. S ohľadom na jeho umiestnenie je otázne, či by stena maternice bola schopná
regenerácie do tej miery, že by bola zachovaná schopnosť žalobkyne vynosiť plod. K otázke zavinenia
sa vyjadrila tak, že zdravotnú starostlivosť žalobkyni poskytovala v rozsahu odporúčanom dostupnou
odbornou literatúrou a odbornou praxou. Vzhľadom na absenciu zoznamu zdravotných výkonov a
tiež na skutočnosť, že všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje ultrasonografický prístroj ako

povinné vybavenie gynekologickej ambulancie, vykonanie ultrazvukového vyšetrenia závisí od úvahy
ošetrujúceho lekára.

5) Vedľajší účastník vo vyjadrení k návrhu žiadal návrh ako nedôvodný zamietnuť, keď uviedol,
že s prihliadnutím na rozhodnutie ÚDZS je možné, že k vzniku nároku žalobkyne došlo, avšak je

potrebné rozhodujúce otázky posúdiť príslušným znalcom. Ďalej uviedol, že v rámci trestného konania
boli spracované tri znalecké posudky, ktoré vykazujú odlišné závery. Znalecký posudok vypracovaný
organizáciou W..E. je síce z formálnej stránky znaleckým posudkom znaleckej organizácie, avšak
prakticky bol spracovaný len znalkyňou ad hoc G.. K. R., pretože ďalší znalci nie sú znalcami v odbore
gynekológia. Prvý znalecký posudok v trestnom konaní spracoval G.. C. D., druhý znalecký posudok G..

U. W., avšak z formálneho hľadiska ani jeden z nich nespĺňa kritéria znaleckého posudku vypracovaného
znaleckým ústavom, kedy sa na riešení sporných otázok podieľajú viacerí odborníci v danej oblasti.
Poukázal na to, že z hľadiska odbornej príslušnosti sa najbližším javí znalecký posudok G.. U. W., a to
vzhľadom na jej subšpecializáciu na odbor pediatrická gynekológia, a to s ohľadom na vek žalobkynev čase, kedy malo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti žalovanou. Uvedená znalkyňa ako jediná
zohľadnila komplexne všetky špecifiká spojené s mladým vekom žalobkyne a tomu prislúchajúcimi
hormonálnymi zmenami a východiska, na základe ktorých posudok vyhotovila, aj tretí znalecký posudok

W..E., hodnotí ako správne. Predpokladala vznik a nárast myómu za obdobie šiestich mesiacov spätne
od jeho diagnostikovania. Zároveň poukázala na nedostatok základného predpokladu zodpovednosti za
škodu, a to príčinnú súvislosť. Navrhla prípadne vykonať ďalšie znalecké dokazovanie minimálne troma
znalcami, pretože neexistuje žiaden znalecký ústav, ktorý by mohol spracovať znalecký posudok, avšak
prípadne ustanovení znalci musia mať prax a špecializáciu v odbore pediatrickej gynekológie.

6) Na základe vykonaného dokazovania a aplikáciou ustanovení zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, § 415, § 420 ods. 1, 2, 3, § 423, § 444 a § 415 Obč. zákonníka súd prvej inštancie
uzavrel, že porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s
objektívnym právom. Argumentácia žalovanej v konaní spočíva v tom, že pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti vychádzala z diagnostikovaných zdravotných problémov žalobkyne v čase výkonu

jednotlivých vyšetrení, a nebol teda dôvod ani spôsob zabezpečovať ďalšie zdravotné výkony, navyše,
ak neexistuje jednotný záväzný predpis výkonov. Pokiaľ je potrebné vychádzať z ust. § 420 ods. 3 Obč.
zákonníka, podľa ktorého sa zodpovednosti za škodu zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil, je na
žalovanom, aby sa zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi, zbavil. To znamená, že žalovaný
musí preukázať, že existovali skutočnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať to, že škode vzniknutej

porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho
bolo objektívne možné za daných okolností požadovať. S poukazom na argumentáciou žalovanej možno
konštatovať, že z tvrdení žalobkyne nevyplynulo, že by svoje povinnosti žalovaná porušila vedome a s
prihliadnutím na konkrétnu zákonnú povinnosť. Je zrejmé, že žiadna zákonná povinnosť vzhľadom na
absenciu právneho predpisu neexistuje. Vykonaným dokazovaním nemal za preukázané, že žalovaná

si nepočínala tak, že by porušila povinnosť uloženú jej v ust. § 415 Obč. zákonníka, a z porušenia tejto
povinnosti jej teda nevznikla, ani nemohla vzniknúť zodpovednosť za škodu. Porušením preventívnej
povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví či majetku, tak nevznikla všeobecná zodpovednosť za škodu
podľaust.§420Obč.zákonníka.PokiaľsažalobkyňaodvolávanaexistenciurozhodnutiaÚDZS,vtomto
smere poukázal na ust. § 135 O.s.p., s tým, že rozhodnutie úradu konštatovalo porušenie povinností,

avšak neobsahuje konkrétne odôvodnenie, z ktorého by súd mohol pri svojom rozhodovaní vychádzať.

7) V ďalšej časti odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie poukázal na zákonné ustanovenia a
predpoklady vzniku občiansko-právnej zodpovednosti za škodu fyzických alebo právnických osôb v
zmysle § 420 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 2Cdo/144/2008 a uzavrel, že spôsobenie škody žalobkyni a príčinná súvislosť medzi porušením
prevenčnej povinnosti (protiprávnym konaním) žalovanou a vzniknutou škodou nebolo v tomto konaní
preukázané. V tomto smere poukázal na znalecké posudky vypracované v rámci trestného konania,
ktoré taktiež nepreukázali porušenie povinnosti zo strany žalovanej, v dôsledku čoho bola aj v trestnom
konaní spod obžaloby oslobodená. Nesplnenie tzv. dôkaznej povinnosti v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. má

za následok neúspech v spore. Pretože žalobkyňa v konaní nepreukázala porušenie právnej povinnosti,
naopak,žalovanápreukázala,ženeexistujeprávnypredpis,vzmyslektoréhobybolomožnékonštatovať
porušenie jej povinnosti, návrh žalobkyne ako nedôvodný v celom rozsahu zamietol.

8) O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 151 ods. 3 O.s.p..

9) Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa odvolanie, ktorým žiadala o jeho zmenu tak,
aby žalovaná bola zaviazaná na úhradu sumy 38.859,67 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne z
tejto sumy od 13.10.2009 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania a právneho zastúpenia. So
skutkovými zisteniami a právnym záverom súdu sa nestotožňuje. Je nesporné, že ÚDZS, pobočka D.,

vykonal u žalovanej dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti so zameraním na jej správnosť.
Rozhodnutím č. Q. zo dňa 7.8.2008 bola žalovanej uložená pokuta vo výške 100.000,- Sk a zároveň
povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Úrad dospel na základe záverov
vykonaného dohľadu k záveru, že poskytovateľ zdravotnej starostlivosti porušil ust. § 4 ods. 3 zákona
č. 576/2004 Z.z., podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne.

Zdravotná starostlivosť je poskytovaná správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne
určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia
stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Porušenie citovaného ustanovenia,
podľa právoplatného rozhodnutia úradu, spočíva v tom, že pri poskytovaní zdravotnej starostlivostimaloletej pacientke (žalobkyni) zo strany ošetrujúcej lekárky na gynekologickej ambulancii nebolo
realizované ultrasonografické vyšetrenie, palpačné vyšetrenia boli nesprávne zhodnotené a vzhľadom
na ťažkú anémiu pacientky bola nesprávne zvolená liečebná metóda tzv. hormonálna kyretáž, čím nebol

zabezpečený správny diagnostický a liečebný postup. Vzhľadom na nález pri prijatí dňa 22.12.2007,
kedy bola diagnostikovaná obrovská myomatózna maternica, ktorá vypĺňala celú malú panvu a siahala
až 3-4 prsty pod pupok, čo potvrdil aj operačný nález a histologický výsledok, možno predpokladať,
že počas vyšetrení v dňoch 4.12.2006, 24.1.2007, 28.5.2007, 11.12.2007 a 12.12.2007 bolo možné
diagnostikovať tumor maternice aj pri palpačnom vyšetrení, ale najmä ultrazvukovým vyšetrením, kde

vzhľadom na veľkú hustotu tkaniva možno myóm maternice v ultrazvukovom obraze ľahko identifikovať.
Žalovaná ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti neposkytla zdravotnú starostlivosť správne tým, že:
a./ nerealizovala ultrasonografické vyšetrenie,
b./ palpačné vyšetrenia nesprávne zhodnotila,
c./ nesprávne zvolila liečebnú metódu tzv. hormonálnu kyretáž,
d./ nezabezpečila správny diagnostický a liečebný postup,

e./ nesprávne stanovila diagnózu,
f./ premeškala dobu vhodnú na liečbu a zachovanie maternice.

Teda žalovanou vykonaný diagnostický a terapeutický postup v danom čase bol nedostatočný (non lege
artis). Ďalej poukázala na ust. § 135 O.s.p., a to v tej súvislosti, že žalovaná sa dopustila správneho

deliktu a súd je týmto rozhodnutím viazaný. Z označeného rozhodnutia mal súd vychádzať aj pri svojom
rozhodovaní.

10) V zmysle § 2, ods. 1, 9, 10, § 4 ods. 3 a § 98 ods. 6 zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti, žalobkyňa uviedla, že

zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné úkony na správne
určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia
stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Zákonom vymedzená legálna definícia
neukladá možnosť, ale povinnosť pre poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vykonať všetky zdravotné
úkony na určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby uzdravenia osoby, alebo zlepšenia

stavu osoby, pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Teda v trestnom konaní a konaní o
náhrade škody sa posudzovali iné porušenia povinnosti, t.j. v trestnom konaní sa posudzovalo porušenie
povinnosti pôvodnej žalovanej v 1. rade ako fyzickej osoby, ošetrujúcej lekárky z hľadiska trestného
práva a nie poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, teda terajšieho jediného žalovaného z hľadiska
občiansko-právnej zodpovednosti. Jej výhrada taktiež smeruje na odkaz súdu na oslobodenie spod

obžaloby pôvodnej žalovanej v 1. rade. K jej oslobodeniu mal dôjsť, podľa vedomosti žalobkyne, až
po vyhlásení rozsudku v spore o náhradu škody, a to v priebehu mesiaca apríl 2014 (konanie vedené
na Okresnom súde D. pod sp. zn. 6T/107/2013). Pre prípad, ak by odvolací súd nezmenil napadnutý
rozsudok v zmysle jej odvolacieho petitu, žiadala alternatívne zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na nové
konanie a rozhodnutie.

11) Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo dňa 16.3.2015 žiadal potvrdiť rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny. Poukázal na v trestnom konaní vypracované tri znalecké posudky,
pričom z hľadiska zohľadnení všetkých aspektov a špecifík daného prípadu sa javí ako obsahovo
najkomplexnejší znalecký posudok G.. U. W.. Aj v samotnom znaleckom posudku organizácie W..E.

sa uvádza, že menovaná znalkyňa vo svojom posudku veľmi kvalifikovane vysvetľuje najčastejšie
príčiny gynekologických ťažkostí a nepravidelného krvácania u adolescentov, ako aj ich správnu
liečbu. Menovaná znalkyňa postup žalovanej pri vyšetreniach žalobkyne označila za správny. Teda
neobstojí tvrdenie žalobkyne, že žalovaná pri jej vyšetreniach nepostupovala správne. Ak v podanom
odvolaní uviedla, že možno predpokladať, že počas vyšetrení v dňoch 4.12.2006, 24.1.2007, 28.5.2007,

11.12.2007 a 12.12.2007 bolo možné diagnostikovať tumor maternice aj pri palpačnom vyšetrení alebo
najmä ultrazvukovým vyšetrením, takýto predpoklad zo znaleckého posudku G.. W. nevyplýva. Znalkyňa
predpokladala vznik myómu rýchlym tempom a jeho nárast za obdobie šesť mesiacov spätne od jeho
diagnostikovania. Vzhľadom na toto predpokladané obdobie vzniku a nárastu myómu sa tento ešte
nevyskytoval pri vyšetreniach a návštevách žalobkyne u žalovanej v 4.12.2006, 24.1.2007 a 28.5.2007.

Teda nemožno predpokladať, že pri týchto vyšetreniach by tento myóm mohol byť diagnostikovaný.
V tomto smere nie je ani daná príčinná súvislosť s utrpenou škodou. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že
žalobkyňamalavtomčaselennepravidelnúmenštruáciuaniepredĺženéasilnékrvácanie,čojebežným
javom u žien v jej veku. Iné príznaky sa u nej nevyskytli. Následne navštívila žalovanú až 11.12.2007,teda po uplynutí obdobia viac ako šesť mesiacov a prvýkrát so sťažnosťou na predĺžené krvácanie. Teda
po uplynutí obdobia, v ktorom pravdepodobne došlo k vzniku a nárastu myómu. Je predpoklad, že ak by
splnila pokyn žalovanej a navštívila ju aj v nasledujúci deň, bola by riadne stanovená správna diagnóza,

pretože žalovaná už mala výsledky vyšetrenia krvi a liečba žalobkyne tak mohla začať skôr ako dňom
22.12.2007. Z uvedeného je zrejmé, že pri zohľadnení všetkých aspektov a špecifík a prípadu neexistuje
príčinná súvislosť medzi správnosťou či nesprávnosťou postupu žalovanej a škodou žalobkyne.

12) Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zo dňa 7.4.2015 taktiež žiadala potvrdiť rozsudok

súdu prvej inštancie ako vecne správny, keď uviedla, že žalobkyňa odvolanie opiera o záver ÚDZS bez
toho, aby preukázala základné zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu. V konaní pred
prvostupňovým súdom nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi jej konaním a poškodením zdravia
žalobkyne. V konaní neboli zo strany žalobkyne predložené žiadne dôkazy, ktorými by preukázala
príčinnú súvislosť medzi jej konaním a následkom na zdraví spočívajúcom v odstránení maternice.
Svoj návrh opierala o znalecký posudok G.. C. D. zo dňa 3.3.2009, pričom tento znalecký posudok

súd ako dôkaz nepripustil, pretože tento bol spracovaný pre účely trestného konania. Menovaný znalec
bol vypočutý v trestnom konaní pred Okresným súdom D. pod sp. zn. 6T/107/2013, keď uviedol, že v
odbornej literatúre sa uvádza, že takýto typ myómu pri takomto veku pacientky je extrémne raritný. Určite
by žiaden lekár, ak by k nemu prišla pacientka ako U. M., nemyslel by, že v takomto veku môže mať
pacientka takýto myóm. Ako dôkaz bol vykonaný v trestnom konaní znalecký posudok G.. W., ktorá na

pojednávaní dňa 28.4.2014 uviedla, že v konkrétnom prípade by tento typ liečby (hormonálna liečba) bol
iluzórny a v konečnom prípade by to skončilo tak, ako to skončilo. Ďalej uviedla, že počas hospitalizácie
v D. došlo ku kyretáži dutiny maternice za účelom zastavenia krvácania. Histológia preukázala, že išlo
o krvácanie, ktoré mohlo byť v podstate z dvoch príčin, a to jednak z poruchy nezrelosti vaječníkov, čo
spôsobovalo viac estrogénov a následne rýchly rast myómu, ktorý bol prekážkou zastavenia krvácania.

Operačný zákrok bol v danom prípade jediný možný zákrok, ktorý pripadal do úvahy, a to s prihliadnutím
na nález tak, ako bol popísaný operátorom. Tá zdravá svalovina podľa tohto nálezu bola tak tenká,
že nebola schopná rekonštrukcia. V trestnom konaní nebol vykonaný ako dôkaz znaleckým posudkom
W..E., a to z dôvodu jeho spracovania v rozpore so zákonom. V trestnom konaní vypovedal svedok G..
H. R., primár gynekologického oddelenia, ktorý viedol operačný zákrok žalobkyne. Na otázku obhajcu,

či v danom prípade pripadalo do úvahy i vylúpenie myómu z tela maternice, uviedol, že v danom prípade
určite nie, pretože vzhľadom na typ tumoru to nebolo možné, navyše, tento, bol tzv. zmäknutý difúzne
centrálne rastúci myóm, ktorý doslova zničil celú svalovú vrstvu tela maternice. V trestnom konaní na
pojednávaní dňa 23.4.2015 svedkyňa G.. M., ktorá vykonala operačný zákrok, na otázku obhajcu, či
by bolo možné o dva týždne skôr vykonať vylúpenie myómu z tela maternice uviedla, že určite nie. V

danom prípade tumor a maternica tvorili jednu masu, pri ktorej sa nedalo identifikovať, čo je tumor a
čo je maternica, a nedalo sa to odlúpnuť. Nakoniec, Okresný súd D. v trestnom konaní žalovanú spod
obžaloby v celom rozsahu oslobodil. Preto nie je možné sa stotožniť s tvrdením žalobkyne, že trestný
súd posudzoval iné porušenie povinnosti. Žalovaná je jediným zamestnancom žalovaného v postavení
lekára, je jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti. Záverom žiadal priznať náhradu trov

odvolacieho konania vo výške 309,81 eur.

13) Odvolací súd aplikujúc ust. § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, prejednal odvolanie
žalobkyne podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia totiž
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú

zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a odvolanie žalobkyne bolo podané
pred týmto dátumom. Preto odvolací súd má za to, že ide o právo, ktoré vzniklo podľa doterajších
právnych predpisov, a niet žiadnej zákonnej opory pre dokončenie tohto konania podľa novej právnej
úpravy. V súlade s princípom legitímneho očakávania a právnej istoty preto posúdil toto odvolanie v
zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku.

14) Odvolací súd podľa § 212 ods. 1, 2, 3 O.s.p. prejednal vec v medziach, v ktorých sa žalobkyňa
domáhala jeho preskúmania, a dospel k záveru, že jej odvolanie je v podstate dôvodné. Predmetom
konania je nárok žalobkyne, ohľadom ktorého je potrebné vychádzať z ust. § 420 ods. 3 Obč. zákonníka,
podľa ktorého sa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil. Teda je na žalovanom,

aby sa zodpovednosti za škodu, ktorú spôsobil žalobcovi, zbavil. To znamená, že musí preukázať, či
existovali skutočnosti, z ktorých možno spoľahlivo usudzovať to, že škode vzniknutej porušením právnej
povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho bolo objektívne
možné za daných okolností požadovať. V tejto súvislosti súd prvej inštancie uzavrel, že z tvrdenížalobkyne nevyplynulo, že by žalovaná svoje povinnosti porušila vedome a s prihliadnutím na konkrétnu
zákonnú povinnosť. Je zrejmé, že žiadna zákonná povinnosť vzhľadom na absenciu právneho predpisu
neexistuje, a teda nemal za preukázané, že žalovaná si nepočínala tak, že by porušila povinnosť uloženú

jej v ust. § 415 Obč. zákonníka a s porušením tejto povinnosti jej teda nevznikla a ani nemohla vzniknúť
zodpovednosť za škodu. Porušením preventívnej povinnosti, ktorým vznikla škoda na zdraví či majetku,
tak nevznikla všeobecná zodpovednosť za škodu podľa § 420 Obč. zákonníka.

15) V súvislosti s dôvodmi odvolania žalobkyne odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie nedostatočne

zistil skutkový stav, keďže sa nedostatočným spôsobom vysporiadal s ustanovením § 135 O.s.p..

16) Podľa § 135 ods. 1, 2 O.s.p., súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny
predpis je v rozpore s Ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská
republika viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím Ústavného súdu alebo
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd

viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný
správny delikt postihnuteľný podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o
osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti a o zápise základného imania; súd však nie je viazaný
rozhodnutím v blokovom konaní. Inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť
sám. Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

17) Podľa názoru odvolacieho súdu, rozhodnutie orgánu štátnej zdravotnej správy je administratívnym
aktom a ak bol tento akt riadne vydaný, nemôže podliehať obsahovému preskúmaniu súdom; súd z
tohto posudku (rozhodnutia) pri svojom rozhodovaní musí vychádzať. Taktiež, ak takýmto rozhodnutím
bola uložená pokuta, súd z tohto rozhodnutia taktiež vychádza. Podľa zaužívanej judikatúry súd nie je

v občianskom súdnom konaní viazaný oslobodzujúcim trestným rozhodnutím, teda rozhodnutím o tom,
že napr. trestný čin nebol spáchaný.

18) Z rozhodnutia ÚDZS, pobočka D., zo dňa 7.8.2008 pod č. Q. (č. l. 113) vyplýva, že týmto rozhodnutím
bola uložená pokuta žalovanej vo výške 100.000,- Sk a zároveň úrad jej uložil povinnosť prijať opatrenie

na odstránenie zistených nedostatkov, a to konkrétne spoločnosti: G.. H. V., E..A..O.., E. E. D., Z.. G.
XXXX/XX. Vo výroku tohto rozhodnutia sa ďalej uvádza, že bolo vydané podľa § 50 ods. 2 písm. a/,
ods. 6, § 64 ods. 2 písm. b/ a ods. 5 zákona č. 581/2004 Z.z., za porušenie ustanovenia § 4 ods. 3
zákona č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktoré bolo zistené

ukončením výkonu dohľadu nad správnym poskytnutím zdravotnej starostlivosti maloletej pacientke
U. M., U.. XX.XX.XXXX, bytom T., R. XXX, v období od 4.12.2006 do 22.12.2007 v Gynekologickej
ambulancii na R. Z. Č.. XXX/XX, D.. Keďže spoločnosť žalovanej opravný prostriedok proti tomuto
rozhodnutiu nepodala, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Obaja účastníci konania
na odvolacom súde zhodne potvrdili, že pokuta zo strany žalovanej bola v plnej výške uhradená.

19)Vodôvodneníoznačenéhorozhodnutiaúrad,okreminého,konštatuje,žeošetrujúcalekárkaG..H.V.
nepostupovala v prípade maloletej pacientky diagnosticky a terapeuticky správne. V diagnostike neboli
využité všetky dostupné možnosti, a to najmä ultrasonografické vyšetrenie, ktoré ošetrujúca lekárka
nerealizovala ani pri jednej návšteve pacientky napriek udávaným ťažkostiam (vynechanie menštruácie,

nepravidelný menštruačný cyklus, pretrvávajúce krvácanie). Táto skutočnosť sa javí o to závažnejšia, že
ošetrujúca lekárka disponuje týmto prístrojom priamo v ambulancii a USG vyšetrenie v súčasnosti patrí
medzi základné diagnostické metódy v gynekológii, ktoré sa realizujú v prvej línii. Práve realizácia tohto
vyšetrenia mohla prispieť k včasnému diagnostikovaniu tumoru maternice, a to v čase, kedy by sa mohla
uplatniť konzervatívna liečba, resp. operačný postup so zachovaním maternice. Zároveň je nutné uviesť,

že ošetrujúca lekárka vychádzala pri svojom postupe z nesprávnych záverov palpačných vyšetrení,
pričom vzhľadom na neskorší nález sa možno aj dôvodne domnievať, že tieto vyšetrenia neboli vôbec
realizované.. Správny orgán sa opiera o skutočnosť, že ak dňa 22.12.2007 bol pri vstupnom vyšetrení
k hospitalizácii maloletej pacientky na gynekologickom oddelení diagnostikovaný masívny tumor, ktorý
vyplňoval celú panvu i Douglasovu dutinu a siahal až 3-4 prsty pod pupok, tak vychádzajúc z patogenézy

ochorenia nie je možné, aby naozaj zrealizovaný a správne zhodnotený palpačný nález G.. V. zo dňa
11.12.2007 bol negatívny. Takto je možné spochybniť aj palpačný nález z 28.5.2007. Zároveň správny
orgán konštatoval, že ošetrujúca lekárka nepostupovala správne ani v prípade ordinovanej terapie, a
to formou tzv. hormonálnej kyretáže. Nevhodnosť zvolenej liečebnej metódy spočíva v tom, že tútoliečbu sprevádza pomerne silné krvácanie z hormonálneho spádu, čo v danom prípade vzhľadom na
udávané a objektívne zistené ťažkosti pacientky (krvácanie pretrvávajúce 16 dní, objektívne zistené
stredne silné krvácanie, udávanú slabosť a únavu) nebolo žiadúce. Zároveň bola táto liečba ošetrujúcou

lekárkou ordinovaná bez vedomostí aktuálnych hodnôt krvného obrazu, pulzu a krvného tlaku pacientky.
Odber na vyšetrenie krvného obrazu bol zrealizovaný až na druhý deň (12.12.2007) po zahájenej liečbe,
pričom boli objektívne zistené hodnoty (hemoglobín 71 g/1 a HTK 0,258), svedčiace pre výraznú anémiu
pacientky. Správny orgán je zároveň toho názoru, že pri dostatočne venovanej pozornosti subjektívne
udávaným ťažkostiam pacientky dňa 11.12.2007, nebolo možné ani klinicky prehliadnuť anémiu u

mladého dievčaťa, ktoré okrem dlhodobého krvácania udávalo slabosť a únavu. Správny orgán bral do
úvahy aj skutočnosť, že pacientka sa dňa 13.12.2007 nedostavila na plánovanú kontrolu, preto účastník
konania nemohol ovplyvniť ďalší vývoj ochorenia a odporučiť okamžitú hospitalizáciu pacientky. Táto
skutočnosť však nemá vplyv na vyššie vytýkané nedostatky v poskytovaní zdravotnej starostlivosti a
nezbavuje účastníka konania zodpovednosti za zdravotnú starostlivosť poskytovanú do 12.12.2007.
Vyššie uvedenými skutočnosťami bolo jednoznačne preukázané, že zo strany poskytovateľa zdravotnej

starostlivosti došlo k porušeniu ustanovení § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov, podľa ktorého je poskytovateľ povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne. Zdravotná
starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby
so zabezpečením včasnej a účinnej liečby, s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia stavu osoby,
so zohľadnením súčasných poznatkov lekárskej vedy. V tejto súvislosti správny orgán pri určovaní

výšky pokuty vychádzal z toho, že ošetrujúca lekárka nevykonala všetky potrebné zdravotné výkony na
správne určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo
zlepšenia stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy. Zároveň je toho názoru, že v
prípade, že by zo strany ošetrujúcej lekárky bolo včas realizované ultrasonografické vyšetrenie, bolo by
možnédiagnostikovaťrastúcitumormaterniceeštevdobe,počasktorejsamohlaupraviťkonzervatívna,

resp. miniinvazívna liečba so zachovaním maternice. Zároveň má za to, že zvolená terapia, vzhľadom na
ťažkúanémiupacientky,nebolavhodná,ajejprípadnáaplikáciasamalazačaťažpozisteníobjektívnych
hodnôt krvného obrazu. Toto konanie, resp. opomenutie účastníka konania považuje správny orgán za
závažné zanedbanie zdravotnej starostlivosti s trvalým následkom na zdravie maloletej pacientky. Teda
správnyorgánmázato,žepokutavuloženejvýškeprimeranezohľadňujezávažnosťapovahuzistených

nedostatkov a nemá likvidačný charakter.

20) Odvolací súd prípisom zo dňa 16.6.2016 (č. l. 367) si vyžiadal správu od ÚDZS, pobočka D., na
zistenie, či vytknuté porušenie povinnosti G.. V. (jedinej zamestnankyne žalovanej spoločnosti) ohľadom
zdravotnej starostlivosti o maloletú, má príčinnú súvislosť so škodou, ktorá mala vzniknúť žalobkyni

v súvislosti s dôvodmi podanej žaloby, a to v náväznosti na konštatovanie súdu prvej inštancie v
napadnutom rozsudku. Úrad vo vyjadrení zo dňa 30.6.2016 (č. l. 371), okrem iného, odvolaciemu súdu
oznámil, že v tomto prípade neskúmal príčinnú súvislosť medzi pochybením poskytovateľa v zdravotnej
starostlivosti a jeho následkom, ale hodnotil jednotlivé zdravotné výkony, ktoré boli realizované, ich
postupnosť, včasnosť a správnosť, ako aj hodnotil, ktoré výkony realizované boli, ale vzhľadom na

zdravotný stav pacientky v rámci diagnostiky a terapie vykonané mali byť. Odvolací súd v tejto súvislosti
konštatuje, že na jednej strane je vytknuté konkrétne pochybenie lekárky pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, a na druhej strane v uvedenom vyjadrení správny orgán uvádza, že pri určovaní výšky
pokuty bral do úvahy zákonom dané atribúty, a to závažnosť zistených nedostatkov a ich následok.
Predsa následkom nesprávneho postupu ošetrujúcej lekárky pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

bolaamputáciamaternice,zdôvodučohosažalobkyňastalaneplodnou.Vtomsirozhodnutiesprávneho
orgánu o uložení poriadkovej pokuty s jeho vyjadrením zo dňa 30.6.2016 rozporuje, čo je z jeho strany
alibistické.

21) Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku konštatoval, že pri rozhodovaní vychádzal z troch

znaleckých posudkov vykonaných v súvislosti s trestným konaním. Vzhľadom na zistenia ÚDZS v
rozhodnutí o uložení pokuty, nič nebránilo okresnému súdu nariadiť znalecké dokazovanie v tomto
občiansko-právnomkonaníinýmznalcomzpríslušnéhoodboruaodvetvia,anásledneznehovychádzať
pri rozhodovaní o nároku žalobkyne. Pritom posúdenie, či medzi konaním žalovanej a následkom -
škodou vzniknutou na zdraví žalobkyne existuje príčinná súvislosť, prináleží na základe vykonaného

dokazovania súdu.

22) Keďže v tejto súvislosti súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, jeho rozhodnutie o
zamietnutí návrhu žalobkyne je v tomto štádiu konania predčasné. Preto nezostávalo odvolaciemu súdunič iné, iba zrušiť rozsudok a vec mu vrátiť na ďalšie konanie v naznačenom smere (§ 221 ods. 1 písm.
h/ O.s.p.).

23) O trovách odvolacieho konania vzhľadom na výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nich rozhodne
okresný súd v novom rozhodnutí o veci.

24) Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, posledná
veta, CSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).