Rozsudok Judgement was issued on Monday, June 11, 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 20C/203/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8709213886
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:8709213886.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobkyne U.

M., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., R. XXX, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom Benčurom, so sídlom
Bratislava, Záhradnícka 41, proti žalovaným v 1/ rade G.. H. V., nar. X.X.XXXX, bytom D., G. XXXX/
XX a v 2/ rade MUDr. Veronika Chmelová, s. r. o., so sídlom Poprad, Mládeže 2352/22, IČO: 36
510 793, zastúpenej Advokátskou kanceláriou ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., so sídlom Bratislava,
Dobšinského 12, IČO: 47 238 232, za účasti vedľajšieho účastníka: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s.,
so sídlom Bratislava, Dostojevského rad 4, IČO: 00 151 700, o náhradu škody, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie voči žalovanému v 1/ rade z a s t a v u j e.

II. Žalobu voči žalovanému v 2/ rade z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalovaným v 1/ a 2/ rade voči žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým,
že o výške trov konania súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom doručeným dňa 28.12.2009 sa žalobkyňa domáhala vydania rozhodnutia, ktorým
bude pôvodným žalovaným v 1./ a 2./ rade uložená povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 38.859,67 eur
spolu s príslušenstvom.

Dôvodom podania žalobného návrhu je skutočnosť, že dňa 04.12.2006 bola žalobkyňa v gynekologickej
ambulancii žalovanej ošetrená pre meškajúcu menštruáciu a podozrenie, že sa jedná o tehotenstvo.
Tehotenstvo potvrdené nebolo, nebolo vykonané ultrazvukové vyšetrenie.
V dňoch 24.01.2007 a 28.05.2007 bola žalobkyňa opätovne vyšetrená v gynekologickej ambulancii
žalovanej. Dňa 28.05.2007 s negatívnym palpačným nálezom bez ultrazvukového vyšetrenia. Dňa
11.12.2007 bola žalobkyňa opätovne vyšetrená v ambulancii žalovanej palpačne pre 16. dňové trvajúce
krvácania s negatívnym nálezom a dňa 12.12.2007 bol žalobkyni vykonaný krvný obraz s hodnotami,

ktoré svedčili o výraznej anémii a napriek tomuto zisteniu nebola žalobkyňa hospitalizovaná a bola u nej
zahájená hormonálna liečba bez ultrazvukového vyšetrenia.
Dňa 22.12.2007 bola žalobkyňa hospitalizovaná v Nemocnici Poprad a.s. a z dôvodu anémie III. stupňa
jej bola poskytnutá transfúzia na kompenzáciu straty krvi. Súčasne bol u nej konštatovaný tumor
maternice a následne ultrazvukovým vyšetrením tumor malej panvy. Dňa 04.01.2008, po stabilizácii
stavu bolo u žalobkyne vykonané operačné odstránenie maternice s ponechaním čípku a vaječníkov.
Po podnete podanom žalobkyňou Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prípisom zo dňa

11.03.2008 č.8221/2008-700 konštatoval, že u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu
ust. § 4 ods. 3 Zák. č.576/2004 Z.z., nakoľko zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne.
Vzhľadom na nález po prijatí dňa 22.12.2007, ktorým bola diagnostikovaná myomatózna maternica
má žalobkyňa za to, že túto diagnózu bolo možné diagnostikovať už počas vyšetrení dňa 04.12.2006,24.01.2007, 28.05.2007, 11.12.2007 a 12.12.2007 aj pri palpačnom vyšetrení, ale najmä ultrazvukovým
vyšetrením, ktoré by myóm ľahko identifikovalo. Žalobkyňa má za to, že žalovaná na základe
nesprávnych záverov vyšetrení a bez ultrazvukového vyšetrenia nesprávne stanovila diagnózu a

premeškala dobu vhodnú na liečbu a zachovanie maternice.
Podľa žalobkyne pri správnom palpačnom vyšetrení a s ultrazvukovým vyšetrením bolo možné včas
ochorenie diagnostikovať a vykonať chirurgický zákrok, ktorým by bola maternica zachovaná.
Čo sa týka výšky uplatnenej náhrady, titulom bolestného si žalobkyňa uplatnila náhradu v sume 1.494,60
eur za 120 bodov á 12,46 eur.

Z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia si žalobkyňa uplatnila nárok na sumu 37.365,07 eur ako
náhradu za 1.200 bodov á 12,46 eur (14.946,03 eur), zvýšenie o 100 % podľa § 10 ods. 4 Zák. č.
437/2004 Z.z., zvýšenie o 50 % podľa § 5 ods. 5 Zák. č. 437/2004 Z.z., pričom bolestné zodpovedá
operačnému odstráneniu maternice a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa odôvodnila tým,
že v mladom veku sa v dôsledku amputácie maternice stala neplodnou, čo ju obmedzilo vo výbere
životného partnera a psychicky tým trpí. Navyše jej na bruchu ostala veľká jazva. Príslušenstvo vo forme

úroku z omeškania si žalobkyňa uplatnila odo dňa doručenia výzvy žalovanej.

2. Žalovaná sa k podanému návrhu písomne prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu vyjadrila,
pričom právny zástupca navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Namietol predovšetkým nedostatok základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu a

poukázal na skutočnosť, že dôkaznú povinnosť ohľadne protiprávneho úkonu ako aj príčinnej súvislosti
má žalobkyňa. Poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa svoj návrh opiera výlučne o rozhodnutie Úradu
pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktorý konštatoval, že žalovaná nepostupovala v prípade
žalobkyne diagnosticky a terapeuticky správne. Napriek tomu, že proti rozhodnutiu Úradu nebol podaný
opravný prostriedok, žalobkyňa má za to, že Úrad nesprávne zistil skutkový stav a nesprávne vec právne

posúdil.
Poukázala na to, že v zmysle § 4 ods. 3 Zák. č. 576/2004 Z.z. je zdravotná starostlivosť poskytnutá
správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne určenie choroby so zabezpečením včasnej
a účinnej liečby, avšak uvedený zákon v ust. § 2 ods. 2 uvádza, že zdravotný výkon je ucelená činnosť
zdravotníckeho pracovníka, ktorá predstavuje základnú jednotku poskytovania zdravotnej starostlivosti

a v ust. § 3 Zákona uvádza, že vláda nariadením vydá zoznam zdravotných výkonov ako súhrn
zdravotných výkonov, ktoré sa vykonajú pri jednotlivých chorobách uvedených v prílohe č. 1 Zákona.
V zmysle konštatovaných ustanovení teda zdravotný výkon nie je imaginárna jednotka poskytovania
zdravotnej starostlivosti ale je to nariadením vlády určený zdravotný výkon, ktorý je povinný poskytovateľ
pri jednotlivých diagnózach vykonať. V zmysle uvedenej právnej úpravy iba nariadením vlády určené

zdravotné výkony je možné považovať za správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti, avšak od
účinnosti zákona zoznam zdravotných výkonov vládou Slovenskej republiky vydaný nebol.
Poukázala na to, že zákon vyhradil právomoc určiť zdravotné výkony a toto oprávnenie nemá ani Úrad
ani jeho odborný konzultant. Absenciu právneho predpisu tak nemožno nahradiť úvahou úradu.
V ďalšom obsahu vyjadrenia žalovaná poukázala na to, že žalobkyňa nepreukázala, že aj prípadné

porušenie povinnosti malo vplyv na jej zdravotný stav, teda predovšetkým nepreukázala, že v dňoch
04.12.2006, 24.01.2007 a 28.05.2007 už bola postihnutá chorobou a teda či by ultrazvukové vyšetrenie
túto chorobu identifikovalo. Nepreukázala tiež, či aj v prípade pozitívneho nálezu v uvedených termínoch
a predovšetkým dňa 11. a 12.12.2007 by bol priebeh ochorenia iný, teda či by následok nebol rovnaký.
Poukázala na to, že nie je možné objektívne zistiť ani čas vzniku ochorenia, jeho priebeh ani rozsah

nevyhnutného zdravotného výkonu a rovnako nie je možné stanoviť prípadný dopad na spoločenské
uplatnenie žalobkyne spočívajúce v schopnosti plodiť deti a vynosiť deti. Popísala štatistické údaje
neplodnosti manželstiev a súčasne poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa nepreukázala či netrpela
neplodnosťou, nebola preukázaná jej schopnosť otehotnieť, vynosiť plod a porodiť dieťa, teda nebol
preukázaný následok uvádzaný v žalobe. Ani v prípade včasnej diagnostiky ochorenia a výkonu nie

je zrejmé, či by tzv. vylúpnutím myómu teda druhov formou odstránenia nádoru bola u žalobkyne
zachovaná schopnosť donosiť plod a porodiť života schopné dieťa, a to s ohľadom na skutočnosť,
že myóm rástol v stene maternice a s ohľadom na jeho umiestnenie je otázne, či by stena maternice
bola schopná regenerácie do tej miery, že by bola zachovaná schopnosť žalobkyne vynosiť plod. K
otázke zavinenia sa žalovaná vyjadrila tak, že zdravotnú starostlivosť žalobkyni poskytla v rozsahu

odporúčanom dostupnou odbornou literatúrou a odbornou praxou. Vzhľadom na absenciu zoznamu
zdravotných výkonov a tiež na skutočnosť, že všeobecne záväzný právny predpis nestanovuje
ultrasonografický prístroj ako povinné vybavenie gynekologickej ambulancie, vykonanie ultrazvukového
vyšetrenia závisí od úvahy ošetrujúceho lekára.3. Vedľajší intervenient na strane žalovanej sa k podanej žalobe písomne vyjadril a uviedol, že
s prihliadnutím na rozhodnutie Úradu je možné, že k vzniku nároku žalobkyne došlo, avšak je

potrebné rozhodujúce otázky posúdiť príslušným znalcom. V ďalšom vyjadrení vedľajší účastník
uviedol, že v rámci trestného konania boli spracované tri znalecké posudky, ktoré vykazujú odlišné
závery. Znalecký posudok vypracovaný organizáciou forensic.sk je síce z formálnej stránky znaleckým
posudkom znaleckej organizácie, avšak prakticky bol spracovaný len znalkyňou ad hoc MUDr. Annou
Boháčikovou, nakoľko ďalší znalci nie sú znalcami v odbore gynekológia. Prvý znalecký posudok

v trestnom konaní spracoval MUDr. Jozef Poch, druhý znalecký posudok MUDr. Nataša Feráková,
avšak z formálneho hľadiska ani jeden z uvedených posudkov nespĺňa kritéria znaleckého posudku
vypracovaného znaleckým ústavom, kedy sa na riešení sporných otázok podieľajú viacerí odborníci v
danej oblasti. Poukázal na to, že z hľadiska odbornej príslušnosti sa najbližším javí znalecký posudok
MUDr. Nataše Ferákovej, vzhľadom na jej subšpecializáciu na odbor pediatrická gynekológia, a to s
ohľadom na vek žalobkyne v čase, kedy malo dôjsť k porušeniu právnej povinnosti žalovanej. Uvedená

znalkyňa ako jediná zohľadnila komplexne všetky špecifiká spojené s mladým vekom žalobkyne a tomu
prislúchajúcimi hormonálnymi zmenami a východiska na základe ktorých posudok vyhotovila aj tretí
znalecký posudok forensic.sk hodnotí ako správne. Znalkyňa predpokladala vznik a nárast myómu
za obdobie šiestich mesiacov spätne od jeho diagnostikovania. Intervenient poukázal na nedostatok
základného predpokladu zodpovednosti za škodu, a to príčinnú súvislosť. Navrhoval prípadne vykonať

ďalšieznaleckédokazovanieminimálnetromaznalcami,nakoľkoneexistuježiadenznaleckýústav,ktorý
bymoholspracovaťznaleckýposudok,avšakprípadneustanoveníznalcimusiamaťpraxašpecializáciu
v odbore pediatrickej gynekológie.

4. Podaním doručeným dňa 21.11.2012 zobrala žalobkyňa návrh voči žalovanej v 1./ rade, fyzickej osobe

G.. H. V. späť.

5. V zmysle § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd konanie voči žalovanej v 1./ rade zastavil.
Žalovaná so späťvzatím žaloby súhlasila.

6. Rozsudkom zo dňa 10.2.2014 súd prvej inštancie žalobu zamietol. Proti rozsudku v zákonnej lehote
podala odvolanie žalobkyňa. Krajský súd Prešov ako súd odvolací uznesením zo dňa 3.11.2016 zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Podľa § 391 ods.2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená

na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

8. Po rozhodnutí odvolacieho súdu právny zástupca žalobkyne na pojednávaní na podanej žalobe trval.
Poukázal na rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, ktoré bolo riadne vydané,

právoplatné, vykonateľné, keď žalovanej ako poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti boli vytknuté
porušenia povinnosti a uložená pokuta. Žalobkyňa je názoru, že žaloba bola podaná oprávnene. K výške
vyčísleného nároku právny zástupca žalobkyne uviedol, že vychádzal zo znaleckého posudku MUDr.
Pocha. K znaleckému posudku MUDr. Ferákovej uviedol, že tá síce spochybnila závery znaleckého
posudku MUDr. Pocha, avšak sama neuviedla akými položkami malo byť sťaženie spoločenského

uplatnenia žalovanej ohodnotené.

9. Právny zástupca žalovanej na pojednávaní v celom rozsahu trval na doterajších ústnych a písomných
prednesoch. Opätovne poukázal na skutočnosť, že v trestnom konaní bola G.. V. oslobodená spod
obžaloby, to znamená, že trestný senát mal za to, že v danom prípade neboli naplnené skutkové znaky

trestnéhočinu,atopredmetkonania,príčinnásúvislosť,následokaprípadnézavinenie.Tieistéznakysú
aj predpokladmi na vznik občianskoprávnej zodpovednosti, to znamená, lekár, ktorý vykonával činnosť
ak bol oslobodený z dôvodu absencie porušenia povinnosti v príčinnej súvislosti so škodou, nemôže byť
voči nemu daná občianskoprávna zodpovednosť ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Poukázal
predovšetkým na znalecký posudok MUDr. Pocha, ktorý následne v rámci pojednávania svoje tvrdenia

uvedené v znaleckom posudku revidoval a predovšetkým na znalecký posudok MUDr. Ferákovej, ktorá
uviedla, že postup žalovanej bol správny. Tak isto uviedla, že nie je daná príčinná súvislosť medzi
konaním a následkom. Z jej posudku vyplýva, že nie dané ani zavinenie. Keďže v prípade aj takéhoto
ochorenia ide o veľmi nezvyčajný myóm u mladého dievčaťa. Ani žalovaná vzhľadom na všetky okolnostinemusela vedieť, že môže dôjsť k následku, ktorý nastal. V danom prípade bolo irelevantné kedy
došlo k zisteniu myómu, pretože už taký typ myómu, ako vyplynul zo znaleckých posudkov, vyžadoval
operačný zákrok. Sám MUDr. Poch, aj MUDr. Feráková poukázali na to, že žalovaná vzhľadom na

osobné pomery a okolnosti, nemala odkiaľ vedieť, že čo sa týka žalobkyne bude prítomný takýto
druh myómu. Súd nemôže nechať bez povšimnutia oslobudzujúce rozhodnutie v trestnom konaní. V
predmetnom konaní neboli preukázané predpoklady vzniku občianskoprávnej zodpovednosti žalovanej
a to: porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť a následok. Najmä nie je preukázané
porušenie právnej povinnosti zo strany žalovanej a príčinná súvislosť medzi vznikom škody u žalovanej

a porušením právnej povinnosti zo strany žalobkyne.

10. Zástupkyňa intervenienta na pojednávaní uviedla, že zo znaleckých posudkov, ktoré boli predložené
v predmetnom konaní, nie je preukázaná výlučná príčinná súvislosť existencie bolesti a sťaženia
spoločenského uplatnenia s oneskorenou diagnostikou predmetného poškodenia zdravia žalobkyne.
Teda nie je preukázaná zodpovednosť žalovanej v tomto konaní, ale ani prípadný následok, ktorý

je v konaní žalovanej. Najmenej bola preukázaná príčinná súvislosť medzi poskytnutou zdravotnou
starostlivosťou zo strany žalovanej a vznikom škody u žalobkyne. Samotný odvolací súd v zrušujúcom
rozhodnutí konštatoval, že vytknuté porušenie povinností žalovanej nemá preukázané rozhodnutím
Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, nie je preukázaná príčinná súvislosť a to, či vytknuté
porušenie povinnosti žalovanej, bolo v príčinnej súvislosti so škodou, ktorá mala vzniknúť žalobkyni v

súvislosti s dôvodmi podanej žaloby.

11. Podaním doručeným súdu 16.02.2017 vstúpil v zmysle § 82 ods.1 Civilného sporového poriadku do
konania intervenient na strane žalovaného v 2./ rade.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie: výsluchom žalobkyne, právneho zástupcu žalobkyne, štatutárnej
zástupkyne žalovaného v 2./ rade, právneho zástupcu žalovaného v 2./ rade, listinnými dôkazmi: najmä
spisom Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T 107/2013, rozhodnutím Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou a ostatnými, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:

13. Podaným žalobným návrhom sa žalobkyňa od žalovanej domáha úhrady sumy 38.859,67 eur spolu s
príslušenstvom. Podaný návrh odôvodnila tým, že bola pacientkou žalovanej, a že dňa 04.12.2006 bola
žalobkyňa v gynekologickej ambulancii žalovanej ošetrená pre meškajúcu menštruáciu a podozrenie,
že sa jedná o tehotenstvo. Tehotenstvo potvrdené nebolo, nebolo vykonané ultrazvukové vyšetrenie.
V dňoch 24.01.2007 a 28.05.2007 bola žalobkyňa opätovne vyšetrená v gynekologickej ambulancii

odporkyne. Dňa 28.05.2007 s negatívnym palpačným nálezom bez ultrazvukového vyšetrenia.

14. Dňa 11.12.2007 bola žalobkyňa opätovne vyšetrená v ambulancii žalovanej palpačne pre 16. dňové
trvajúce krvácania s negatívnym nálezom a dňa 12.12.2007 bol žalobkyni vykonaný krvný obraz s
hodnotami, ktoré svedčili o výraznej anémii a napriek tomuto zisteniu nebola žalobkyňa hospitalizovaná

a bola u nej zahájená hormonálna liečba bez ultrazvukového vyšetrenia. Dňa 22.12.2007 bola žalobkyňa
hospitalizovaná v Nemocnici Poprad a.s. a z dôvodu anémie III. stupňa jej bola poskytnutá transfúzia
na kompenzáciu straty krvi. Súčasne bol u nej konštatovaný tumor maternice a následne ultrazvukovým
vyšetrením tumor malej panvy. Dňa 04.01.2008, po stabilizácii stavu bolo u žalobkyne vykonané
operačné odstránenie maternice s ponechaním čípku a vaječníkov.

15. Po podnete podanom žalobkyňou Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou prípisom zo dňa
11.03.2008 č. 8221/2008-700 konštatoval, že u poskytovateľa zdravotnej starostlivosti došlo k porušeniu
ust. § 4 ods. 3 Zák. č.576/2004 Z.z., nakoľko zdravotná starostlivosť nebola poskytnutá správne.
Vzhľadom na nález po prijatí dňa 22.12.2007, ktorým bola diagnostikovaná myomatózna maternica

má žalobkyňa za to, že túto diagnózu bolo možné diagnostikovať už počas vyšetrení dňa 04.12.2006,
24.01.2007, 28.05.2007, 11.12.2007 a 12.12.2007 aj pri palpačnom vyšetrení, ale najmä ultrazvukovým
vyšetrením, ktoré by myóm ľahko identifikovalo.

16. Žalobkyňa má za to, že žalovaná na základe nesprávnych záverov vyšetrení a bez ultrazvukového

vyšetrenia nesprávne stanovila diagnózu a premeškala dobu vhodnú na liečbu a zachovanie maternice.
Podľa žalobkyne pri správnom palpačnom vyšetrení a s ultrazvukovým vyšetrením bolo možné včas
ochorenie diagnostikovať a vykonať chirurgický zákrok, ktorým by bola maternica zachovaná. Čo satýka výšky uplatnenej náhrady, z titulu bolestného si žalobkyňa uplatnila náhradu v sume 1.494,60 eur
za 120 bodov á 12,46 eur.
Z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia si žalobkyňa uplatnila nárok na sumu 37.365,07 eur ako

náhradu za 1.200 bodov á 12,46 eur (14.946,03 eur), zvýšenie o 100 % podľa § 10 ods. 4 Zák. č.
437/2004 Z.z., zvýšenie o 50 % podľa § 5 ods. 5 Zák. č. 437/2004 Z.z., pričom bolestné zodpovedá
operačnému odstráneniu maternice a sťaženie spoločenského uplatnenia žalobkyňa odôvodnila tým,
že v mladom veku sa v dôsledku amputácie maternice stala neplodnou, čo ju obmedzilo vo výbere
životného partnera a psychicky tým trpí. Navyše jej na bruchu ostala veľká jazva. Príslušenstvo vo forme

úroku z omeškania si žalobkyňa uplatnila odo dňa doručenia výzvy žalovanej.

17. V znaleckom posudku č. 1/2009 znalec MUDr. Jozef Poch konštatoval, že vzhľadom na nález
pri prijatí 22.12.2007, kde bola diagnostikovaná obrovská myomatózna maternica, ktorá vypĺňala
celú malú panvu a siahala až 3-4 prsty pod pupok, čo potvrdil aj operačný nález a histologický
výsledok, možno predpokladať, že počas vyšetrení v dňoch 04.12.2006, 24.01.2007, 28.05.2007,

11.12.2007, 12.12.2007 bolo možné včas diagnostikovať tumor maternice aj pri palpačnom vyšetrení,
ale najmä ultrazvukovým vyšetrením, kde vzhľadom na veľkú hustotu tkaniva možno myóm maternice v
ultrazvukovom obraze ľahko identifikovať. Pri týchto ťažkostiach pacientky ako vynechanie menštruácie,
pretrvávajúce krvácanie, nepravidelné menštruačné krvácanie bolo potrebné vykonať ultrazvukové
vyšetrenie, ktoré realizované nebolo. Pri správnom palpačnom vyšetrení a vykonaní ultrazvukového

vyšetrenia bolo možné včas diagnostikovať ochorenie v počiatočnom štádiu a vykonať operačne
vylúpnutie (enukleáciu) myómu, tým zachovať maternicu a predísť následkom, ktoré postihli U.u M..
Pri včas stanovenej správnej diagnózue bolo možné predísť odobratiu maternice liečbou: hormonálnou,
alebo operačnou - vylúpnutím (enulkeáciou) myómu. Myómy nemajú pravé púzdro, svalovina maternice
ako aj okolité tkanivo myómu sú usporiadané v tvare puzdra, takže myomatózny uzol sa dá ľahko

vylúpnuť z okolitej svaloviny. Samotnému vzniku ochorenia sa zabrániť nedá. Vznik myómov je
podmienený mnohými faktormi, z ktorých najdôležitejšie sú genetické príčiny a poruchy hormonálnej
regulácie (dysregulácia).

18. Z obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T 107/2013, pripojenej

výpovede znalca MUDr. Jozefa Pocha súd zistil stanovisko znalca z odboru zdravotníctva a farmácie,
odvetvia gynekológie a pôrodníctva MUDr. Jozef Poch na hlavnom pojednávaní vypovedal, že jeho
úlohou bolo zistiť aké vyšetrenia boli vykonané v gynekologickej ambulancii obžalovanej vo vzťahu
k poškodenej a či obžalovaná vykonala všetky dostupné vyšetrenia. Vychádzajúc z vyšetrovacieho
spisu, zdravotnej dokumentácie poškodenej a odbornej literatúry potom zistil, že počas opakovaných

návštev poškodenej v gynekologickej ambulancii obžalovanej nebolo vykonané ultrazvukové vyšetrenie
apacientkanebolavčasodoslanánahospitalizáciu.Poškodenábolaprvýkrátvyšetrenádňa04.12.2006,
keď bola vyšetrená palpačne, bola jej odobratá krv na vyšetrenie hormónov HCG na diagnostiku
tehotenstva. Druhýkrát bola pacientka vyšetrená 24.01.2007, kedy uvádzala, že mala poslednú
menštruáciu 19.01.2007 a predtým 07.12.2006, ktorá bola silná. Pri tejto návšteve nebola vyšetrená,

mala si viesť menštruačný kalendár a pri poruche mala prísť na kontrolu. Ďalšie vyšetrenie bolo
vykonané 28.05.2007, kedy pacientka bola vyšetrená palpačne, dostala injekciu Agolutín, znovu mala
doporučené viesť menštruačný kalendár a pri poruche prísť na kontrolu. K následnému vyšetreniu došlo
11.12.2007, kde pacientka uvádzala, že stále krváca, cíti sa slabšie, je unavená. Bola gynekologicky
vyšetrená s tým, že má maternicu otočenú dozadu. V pošve mala stredne silné krvácanie. Až na túto

retroverziu v dokumentácii je uvedené, že nález na maternici je negatívny. Mala doporučený kľud na
lôžku, podané hormóny, tzv. hormonálnu kyretáž s tým, že mala prísť na kontrolu na nasledujúci deň.
Dňa 12.12.2007 sa pacientka znovu dostavila na kontrolu, mala odobratú krv na vyšetrenie krvného
obrazu, podanú druhú dávku hormónov. Bola poučená o krvácaní z tzv. hormonálneho spádu a mala
kontrolu stanovenú na nasledujúci deň 13.12.2007. Dňa 13.12.2007 je v dokumentácii uvedené anémia,

pacientka má doporučené tablety Aktiferín. 14.12.2007 bolo v dokumentácii uvedené, že pacientka
sa opakovane nedostavila na ambulanciu, bola volaná na mobil, ktorý nedvíhala, bol jej zanechaný
odkaz, aby sa dostavila do ambulancie. Ďalej zistil, že dňa 22.12.2007 poškodená sama prišla na
gynekologické oddelenie do nemocnice Poprad, kde hneď pri prijatí jej bol diagnostikovaný v malej
panve nádor, ktorý siahal dva prsty pod pupok. Tento nádor bol diagnostikovaný aj palpačným aj

ultrazvukovým vyšetrením. Bola u nej zistená výrazná anémia - chudokrvnosť. Hospitalizovaná bola
do 24.12.2007. Počas hospitalizácie jej boli podané tri transfúzne jednotky krvi. Dňa 24.12.2007 bola
prepustená, prijatá do nemocnice bola opäť 27.12.2007, kde jej bol urobený zákrok na zistenie, či sa
jedná o zhubný alebo nezhubný nádor. Dňa 02.01.2008 jej bola urobená magnetická rezonancia, ktorápotvrdila predošlú stanovenú diagnózu. Následne bola opäť prijatá na hospitalizáciu do nemocnice, a
to 04.01.2008 pre výrazné krvácanie a chudokrvnosť, boli jej opäť podávané transfúzie krvi a následne
dňa 14.01.2008 bola operovaná, kde jej bola vykonaná supravaginálna amputácia maternice. K postupu

ošetrujúcej lekárky - obžalovanej počas vyšetrení poškodenej v jednotlivých dňoch znalec uviedol,
že pacientka sa počas jednotlivých návštev v gynekologickej ambulancii sťažovala na problémy s
krvácaním počas menštruačných cyklov s tým, že má nepravidelnú menštruáciu, že nadmerne silno
krváca, že má bolesti v podbruší alebo že jej mešká menštruácia. Pri poruchách menštruačného cyklu
jedným zo základných vyšetrení, ktoré je potrebné vykonať je ultrazvukové vyšetrenie, ktoré patrí k

dominantným vyšetreniam. Toto ultrazvukové vyšetrenie nebolo vykonané ani počas jednej návštevy, a
preto podľa jeho názoru postup pri vyšetrení nebol správny. Pokiaľ poškodená dňa 04.12.2006 prišla
s tým, že jej mešká menštruácia, podľa jeho názoru jej malo byť vykonané ultrazvukové vyšetrenie,
ktoré bolo na mieste vykonať aj v prípade podozrenia na graviditu. Pokiaľ dňa 24.01.2007 prišla na
kontrolu s tým, že poslednú menštruáciu mala 19.01.2007, ktorá trvala 4 dni, a tiež uvádzala, že
predtým 17.12.2006 mala silnú menštruáciu, vzhľadom na údaje o silnejšej menštruácii, malo byť podľa

jeho názoru vykonané ultrazvukové vyšetrenie. Dňa 28.05.2007, keď poškodená bola na vyšetrení a
uvádzala, že poslednú menštruáciu mala 23.04.2007, pričom ostatný gynekologický nález bol negatívny,
podľa jeho názoru, keďže pacientka bola už tretíkrát v poradí, takisto absentuje ultrazvukové vyšetrenie.
Dňa 11.12.2007, keď prišla pacientka s tým, že stále slabšie krváca a cíti sa byť unavená, pričom v
pošve bolo konštatované stredne silné krvácanie, aj v tomto prípade podľa jeho názoru nesprávnosť

postupu lekára spočíva v tom, že ošetrujúca lekárka nevykonala ultrazvukové vyšetrenie. Takisto bolo na
mieste vykonať ultrazvukové vyšetrenie dňa 12.12.2007, keď pacientka bola na kontrole, kde uvádzala,
že slabšie krváca. Znalec ďalej poukázal, že vzhľadom na výsledky palpačných vyšetrení, ktoré vykonala
obžalovaná, s prihliadnutím na palpačné vyšetrenie vykonané v nemocnici Poprad dňa 22.12.2007,
kde hneď po prijatí bola stanovená diagnóza nádoru maternice, ktorý vypĺňal malú panvu a siahal dva

prsty pod pupok, pričom táto diagnóza bola potvrdená aj ultrazvukovým vyšetrením, aj magnetickou
rezonanciou a operačným nálezom, podľa jeho názoru, nález zo dňa 11.12.2007, teda palpačný nález,
tak ako zadokumentovala obžalovaná pri vyšetrení pacientky v ambulancii, nebol správny, no táto
skutočnosť by už z časového hľadiska nemala vplyv na ďalšiu liečbu. K výsledkom ostatných palpačných
vyšetrení jednoznačné stanovisko zaujať nemôže. Znalec ďalej uviedol, že vzhľadom na absenciu

akéhokoľvek ultrazvukového nálezu počas návštev pacientky v ambulancii nie je možné zistiť odkedy
nádor v maternici rástol, pričom palpačné vyšetrenia nie sú tak priekazné ako vyšetrenia ultrazvukové.
Ak by vyšetrenia boli vykonávané správne a maternica by bola zväčšená do takej veľkosti ako je
veľkosť tretieho mesiaca gravidity, bolo možné zistiť nepravidelnosti. Počas vyšetrení zo dňa 04.12.2006
(prvotné vyšetrenie poškodenej) výsledky jednotlivých vyšetrení neumožňovali diagnostikovanie nálezu

vo forme myómu maternice. K samotnému nálezu, charakteru tumoru znalec uviedol, že sa jednalo o
nezhubný nádor pochádzajúci z hladkého svalstva maternice, pričom takýto myóm dorastá niekoľko
rokov. S tak extrémne veľkým myómom v takom veku sa počas svojej 20 ročnej praxe nestretol. V
odbornej literatúre myóm v takom veku a tak veľký je považovaný za extrémy raritný. Myóm sa dá
pomerne ľahko ultrazvukovo diagnostikovať vzhľadom na veľkú hustotu tkaniva. Bežne sa diagnostikujú

myómy o veľkosti 2 cm, pričom v konkrétnom prípade myóm pacientky mal v priemere 12,5 cm. Ak by bol
prítomný počas prvého vyšetrenia dňa 04.12.2006, tak by ho bolo možné diagnostikovať. Pokiaľ by bol
včas diagnostikovaný a nedorástol by do takej veľkosti ako to bolo zistené dňa 22.12.2007 a ak by spĺňal
podmienky na konzervatívnu liečbu, pri ktorej by sa dala zachovať maternica, bolo by ho možné liečiť tak,
aby nebolo potrebné vykonať amputáciu maternice. Vykonaný lekársky zákrok v nemocnici v Poprade

dňa 14.01.2008, teda supravaginálna amputácia maternice bol vykonaný správne, pretože v danom
štádiu iný postup so zachovaním maternice už nebol možný. K samotným ultrazvukovým vyšetreniam
znalec uviedol, že takéto vyšetrenie patrí k základným diagnostickým metódam v gynekológii a pri
poruchách spojených s nepravidelným krvácaním. Znalcovi nie je známe žiadne metodické usmernenie,
z ktorého by vyplývalo kedy je na mieste vykonať ultrazvukové vyšetrenie, lekár je však povinný vykonať

všetky úkony potrebné na včasné a správne určenie diagnózy. Výsledky vykonaných palpačných
vyšetrení v ambulancii obžalovanej považuje za nesprávne z toho dôvodu, že dňa 22.12.2007 hneď pri
príjme poškodenej do nemocnice palpačným aj ultrazvukovým vyšetrením bola tejto správne stanovená
diagnóza tumoru, čo neskôr potvrdila aj magnetická rezonancia a operačný zákrok. Pokiaľ nález, ktorý
konštatovalaobžalovanáprivyšetrenídňa11.12.2007jepopísanýakonegatívny,niejemožnévzhľadom

na tak veľký nález pri prijatí do nemocnice mať za to, že tento nález bol negatívny. Táto skutočnosť
potom spochybňuje aj ostatné palpačné vyšetrenia, určite to, ktoré bolo vykonané dňa 28.05.2007.
K výhradám obhajoby, aby znalec nevychádzal zo zistení, ktoré boli známe ku dňu 22.12.2007 a
následne posudzoval výkony ošetrujúceho lekára spätne dozadu, ale aby sa vyjadril chronologicky kjednotlivým postupom ošetrujúcej lekárky, na základe dostupných poznatkov v čase vyšetrenia znalec
konštatoval, že poškodená vo svojej výpovedi (v prípravnom konaní) uvádzala, že v roku 2006 začala
mať problémy s menštruáciou, mávala nepravidelnú menštruáciu, niekedy dlho, až 14 dní krvácala.

Pamätala si, že jej menštruácia meškala v mesiaci december 2006, kde bola na vyšetrení u lekárky
a povedala jej aké má problémy. Potom zase mala problémy, a to také, že dlho a silno krvácala
počas menštruácie, preto navštívila ambulanciu znovu s tým, že mávala aj bolesti v podbrušku. Na
základe týchto údajov bol potom toho názoru, že bolo na mieste vykonať ultrazvukové vyšetrenie.
Pokiaľ by vychádzal z tých údajov, ktoré sú súčasťou zdravotnej dokumentácie poškodenej, potom

je potrebné uviesť, že pri vyšetrení dňa 04.12.2006 je uvedené, že pacientka subjektívne uvádza, že
jej mešká menštruácia, pričom v dokumentácii údaje o silnom krvácaní nie sú. Aj napriek tomu je
stále toho názoru, že ultrazvukové vyšetrenie malo byť vykonané, aj keby sa jednalo len o podozrenie
na graviditu. Zdôraznil, že pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal aj z výpovede poškodenej
pred orgánmi činnými v trestnom konaní, pričom jej subjektívne uvádzané ťažkosti vo výpovediach
nie sú súčasťou zdravotnej dokumentácie. Zo zdravotnej dokumentácie však vyplýva, že pacientka

pri vyšetrení 26.01.2007 uvádzala, že poslednú menštruáciu mala 07.12.2006, ktorá bola silná. Z
pohľadu znalca táto silná menštruácia môže zodpovedať podaným hormonálnym liekom. Vo vzťahu
k vyšetreniu v ambulancii obžalovanej dňa 28.05.2007 je v zdravotnej dokumentácii uvádzané, že
pacientka mala posednú menštruáciu 23.04.2007. Údaje o silnom, príp. nepravidelnom krvácaní už
nie sú uvádzané. Vzhľadom však na vyšetrenia a liečbu, z ktorej vyplynulo, že pacientke meškala

menštruácia, s prihliadnutím na to, že jej bol urobený tehotenský test v moči, ktorý bol negatívny, a
pacientka dostala liečbu na vyvolanie menštruácie, má za to, že aj v tomto prípade jej malo byť vykonané
ultrazvukové vyšetrenie. V závere znalec konštatoval, že pri takej veľkosti myómu, ktorý deformoval
celé telo maternice nebolo možné už inak postupovať ako tak, že sa supravaginálne odstránila celá
maternica, pretože išlo o neskoro stanovenú diagnózu. Samotný myóm musel do takej veľkosti narásť

za určitý čas a podľa jeho názoru pri včas stanovenej diagnóze bolo možné vykonať taký výkon, kde
by sa podarilo predísť odobratiu maternice, či už konzervatívne alebo operačne. So 100 % istotou sa
však nedá určiť včasné štádium kedy by bolo možné ten myóm vylúpnuť. Zdôraznil extrémnu raritnosť
myómu s prihliadnutím na jeho typ a vek pacientky dodajúc pri tom, že ešte žiaden lekár, ak by k
nemu prišla pacientka ako poškodená nemyslel by, že v takom veku môže mať pacientka takýto myóm.

Vo svojej výpovedi doplnil, že pokiaľ v období medzi 28.05.2007 a 11.12.2007 pacientka nenavštívila
gynekologickú ambulanciu poškodenej, tak je možné, že myomatózne uzly sa môžu správať dlhý čas
asypmtomaticky, t. z. že sú bezpríznakové, aj keď pre myóm je typické, že pri ich výskyte dochádza k
poruchám krvácania vzhľadom na to, že je zväčšená plocha dutiny maternice a taktiež je obmedzená
kontraktilita sťahovania maternice počas krvácania vzhľadom na myóm.

19. Z výpovede znalkyne MUDr. Nataše Ferákovej súd zistil, že v súvislosti s vypracovaním znaleckého
posudku si dala vyhotoviť posudok týkajúci sa vlastností myómov, ktorý vypracovala MUDr. Beráková
z patologického oddelenia v nemocnici na Kramároch v Bratislave. Následne dospela k záveru, že
príčinou vzniku myómov od detského veku až po skončenie hormonálnej aktivity nie sú známe. Existujú

teórie dedičnosti, a teda, že sa dedia poruchy v genóme postihnutej ženy a za určitých okolností
dochádza k vzniku a tvorbe myómov rôzneho druhu a charakteru. Stále nie je uzavreté, či vznikajú
zo svaloviny maternice alebo z cievneho endopelu, ktorý sa nachádza v maternici. Myómy majú
rôzny charakter, buď obsahujú viac väzivovej zložky, svalovej alebo cievnej. Môžu byť ohraničené v
puzdre a naopak môžu byť laločnaté a prerastať do zdravej svaloviny maternice. Podľa toho akého sú

charakteru, veľkosti a lokalizácie spôsobujú rôzne ťažkosti rôznej závažnosti. Tie, ktoré sú ohraničené
sa dajú ľahko počas operácie vylúpnuť, obyčajne obsahujú viac väzivovej zložky, naopak laločnaté
prerastajúdozdravejsvalovinyanedajúsavylúpnuť,atrebaichextripovaťsveľkýmiťažkosťami.Myómy
sa vyznačujú rôznou rýchlosťou rastu, ktorú nemožno dopredu predpovedať. Reagujú na hormóny
- estrogény, t. z. že v kľudovom období do začínajúcej puberty sa takéto myómy nenachádzajú. Aj

keby bola určitá predispozícia, maternica je v tom období vo veľkosti hrášku alebo fazule. V tom
období nie sú identifikovateľné. V pubertálnom období dochádza k hormonálnej aktivite, náhlemu
stúpaniu estrogénu, rastu maternice a nástupu menštruácie. Najčastejšou poruchou v puberte bývajú
poruchy menštruačného cyklu, ktoré sa prejavujú nepravidelným krvácaním v zmysle častého a silného
krvácania alebo naopak predĺženým cyklom a slabým krvácaním. Porucha tohto častého krvácania a

silného krvácania je vo väčšine percent spôsobená anovulačnými cyklami, t. z. že počas menštruácie
nedochádza k ovulácii, netvorí sa žlté teliesko, ktoré pôsobí v druhej polovici menštruačného cyklu, a
neprodukuje sa hormóm progesterón, ktorý spôsobuje premenu sliznice maternice z proliferačnej fázy
na fázu sekrečnú. Keď pacientka príde s nepravidelnou menštruáciou, v prvom rade gynekológ myslína túto základnú poruchu menštruácie, ktorej príčinou býva nezrelosť vaječníkov. Po podaní Agolutínu,
čo je vlastne progesterón, dochádza k úprave menštruačného cyklu. Keďže príčina vzniku myómov
nie je známa, tieto sa nedajú liečiť, myómy však reagujú na estrogény, ktoré podporujú rýchlosť ich

rastu. Neexistuje však žiadna práca (štúdia), ktorá by dokazovala rýchlosť rastu myómu. V konkrétnom
prípade indikovaný myóm bol na vrchole vrastený do steny maternice, mal mäkkú konzistenciu, bol
hlienovitý o veľkosti 12,5 cm. Šlo o netypický myóm, ktorý sa vyskytuje menej často ako ten s väzivovou
zložkou. Na otázku, či takýto typ myómu je možné liečiť hormonálnou liečbou s následným vylúpnutím,
znalkyňa uviedla, že hormonálna liečba nie je vlastne liečbou, ale ide o utlmenie činnosti hypofýzy

- podmozgovej žľazy, ktorá vylučuje hormóny spúšťajúce prácu vaječníkov. V podstate dochádza k
odstaveniu vaječníkov, ktoré produkujú estrogény a tým sa vlastne zastaví rast myómu. Uvedený stav
klimaktéria so sebou prináša aj všetky negatívne účinky, ako je porucha metabolizmu, vápnika, porucha
činnosticiev,pretotentostavnemôžetrvaťdlhšieako3mesiace,pokiaľnechcemepoškodiťorganizmus.
V konkrétnom prípade by tento typ liečby bol iluzórny a v konečnom prípade by aj tak viedol k rovnakému
koncu ako to napokon skončilo. Počas hospitalizácie v Nemocnici v Poprade došlo ku kyretáži dutiny

maternice za účelom zastavenia krvácania, pričom histológia preukázala, že išlo o krvácanie, ktoré
mohlo byť v podstate z dvoch príčin, a to jednak z poruchy nezrelosti vaječníkov, čo spôsobovalo
viac estrogénov a následne rýchly rast myómu, ktorý bol prekážkou zastavenia krvácania. Operačný
zákrok bol v danom prípade jediný možný zákrok, ktorý pripadal do úvahy, a to s prihliadnutím na
nález, tak ako bol popísaný operatérom. Zdravá svalovina podľa tohto nálezu bola tak tenká, že nebola

schopná rekonštrukcie. Na otázku, pokiaľ by lekársky zákrok bol vykonaný iným spôsobom, tak aby
bola zachovaná maternica, bola by poškodená schopná vynosiť dieťa, znalkyňa uviedla, že to určite
nie, dodajúc pri tom, že pri vypracovaní posudku si vyžiadala aj podrobný výpis zo zdravotnej poisťovne
poškodenej, a to s prihliadnutím na úkony a vyšetrenia, ktoré boli u nej vykonávané a ktoré potvrdili
dedičné predispozície pre tento typ ochorenia.

20. K poskytnutej liečbe zo strany obžalovanej počas jednotlivých vyšetrení, k postupom obžalovanej
s prihliadnutím na problémy, s ktorými poškodená prišla do ambulancie, ako aj s prihliadnutím na
vek pacienta a skutočnosť, čo uvádzala pacientka pri jednotlivých vyšetreniach, znalkyňa uviedla,
že pacientka prvýkrát ambulanciu ošetrujúcej lekárky - MUDr. V. navštívila dňa 04.12.2006 s tým,

že jej mešká menštruácia a nebola si istá, či nie je tehotná. Bola jej odobratá krv, tehotenský test
bol negatívny, palpačný nález bol negatívny. Pacientka vtedy neuvádzala žiadne iné ťažkosti. Bol jej
podaný Agolutín, pričom tento postup považuje za štandardný. Nebolo na mieste uvažovať o nejakom
inom vyšetrení, nebol dôvod predpokladať prítomnosť myómu a takisto ani dôvod vykonať prípadné
ultrazvukové vyšetrenie, ktoré navyše ani nepatrí do základnej výbavy gynekologickej ambulancie.

Postup lekárky považuje za správny a štandardný. Podanie Agolutínu súviselo práve s nepravidelnou
činnosťouvaječníkovvtejtovekovejkategórii.Čosatýkavyšetreniazodňa24.01.2007,vtedyšlovlastne
o kontrolu za účelom reakcie na Agolutín. Pacientka prišla s tým, že menštruácia sa dostavila, vyšetrenia
neboli vykonávané žiadne, pacientka bola poučená o potrebe vedenia menštruačného kalendára a v
prípade ťažkostí mala prísť na vyšetrenie. Nebol dôvod vykonať u pacientky žiadne ďalšie vyšetrenia,

keďže táto sa na žiadne subjektívne ťažkosti nesťažovala. Postup lekára považuje za správny. Následne
sa pacientka dostavila dňa 28.05.2007 s rovnakým problémom ako pri prvom vyšetrení s tým, že jej
opäť mešká menštruácia, tehotenský test mala negatívny. Bola gynekologicky vyšetrená s negatívnym
palpačným nálezom, opäť dostala Agolutín do svalu na vyvolanie menštruácie. Aj tento postup lekárky
považuje za správny s tým, že nebol dôvod vykonať žiadne ďalšie vyšetrenia. Predpokladá, že liečba

bola úspešná, lebo pacientka sa potom dostavila až 11.12.2007, a to prvýkrát s udávanými problémami
spočívajúcimi v silnom a dlhotrvajúcom krvácaní. Dostala štandardnú liečbu, šlo vlastne o hormonálnu
kyretáž zameranú na zmiernenie a zastavenie krvácania. Bola jej odobratá krv na vyšetrenie, o výsledok
sa neprišla opýtať, neinformovala sa, neprišla ani na kontrolu. Postup ošetrujúcej lekárky pri tomto
vyšetrení takisto považuje za správny. Následný záznam z ošetrenia pacientky je z 22.12.2007, ktoré

ošetrenie bolo vykonané už v Nemocnici v Poprade. K záverom palpačného vyšetrenia v ambulancii
obžalovanej zo dňa 11.12.2007, keď nález bol hodnotený ako negatívny v nadväznosti na rovnaké
vyšetrenievykonanévnemocnicivPopradedňa22.12.2007,keďpalpačnýnálezužakonegatívnynebol
konštatovaný, ale bol zistený myóm, ktorý bol následne potvrdený ultrazvukovým vyšetrením, znalkyňa
uviedla, že jej je ťažko posudzovať túto situáciu, pretože táto má pomerne subjektívny charakter, pretože

myóm bol u pacientky zistený tak, že bol umiestnený vo svalovine maternice, nebol teda na povrchu, a
je teda diskutabilné, či bol palpačne diagnostikovateľný. Čo sa týka vyšetrenia v nemocnici, je otázne, či
najprv bolo ultrazvukové vyšetrenie a potom palpačné, aj keď je to prezentované opačným spôsobom.
V prípade ak je ultrazvukový nález pozitívny, tak aj palpačné vyšetrenie ľahko nadobudne pozitívnycharakter. Doplnila, že aj v prípade pokiaľ by myóm bol zistený už 11.12.2007 a nie až 22.12.2007,
táto skutočnosť by už nemala žiaden vplyv na charakter operačného zákroku, ktorý bol vo vzťahu k
poškodenej vykonaný a ani na následok, ktorý ju postihol.

21. Vzhľadom na charakter myómu, ktorý bol prerastený do steny maternice s prihliadnutím na
kombináciu genetickej predispozície, skutočnosť, že pacientka sa nachádzala v adolescentnom veku,
kedy sa začínajú produkovať vo zvýšenej miere hormóny - estrogény, ktoré podporujú rast myómu,
neexistoval časový rámec na to, aby myóm bolo možné odstrániť iným spôsobom než k tomu došlo.

V stručnosti povedané, aj v prípade ak by bol zistený myóm skôr pri podstatne menších rozmeroch,
vzhľadom na jeho charakter, na jeho prerastanie do maternice, nebolo možné tento odlúpnuť, pacientka
bybolavpozorovaníavprípadepokiaľbydošlokjehozväčšovaniu,muselobysapristúpiťkradikálnemu
riešeniu tak ako k tomu došlo. Samotný charakter myómu je od počiatku nemenný, môže sa meniť len
jehoveľkosťarýchlosťrastu,čovšakvkonečnomdôsledkuničnemenínatom,žepoškodenúbypostihol
rovnaký následok ako ju postihol. Ďalej uviedla, že v prípade poškodenej určite nebol myóm, ktorý bol

dlhodobejšieho charakteru, ktorý tam rástol niekoľko rokov, pretože v tom je rozdiel medzi telom ženy,
ktorá je vo vývoji a dospelej ženy, pričom u poškodenej práve určitým spúšťačom rastu myómu bolo
obdobie zvýšenej hormonálnej aktivity.

22. K otázke používania ultrazvukových vyšetrení v období rokov 2006, 2007, k bežnosti ich využitia

a situáciách, pri ktorých bol ultrazvuk používaný znalkyňa uviedla, že použitie ultrazvuku pripadá
do úvahy pri preventívnych ročných prehliadkach dospelých žien, pričom ultrazvuk ako prevencia
je diagnostikovaný u 23 ročných - 64 ročných žien jedenkrát do roka. Ďalej sú to tri ultrazvukové
vyšetrenia počas tehotenstva a v prípade pokiaľ je už diagnostikovaný myóm, tak lekár sleduje
jeho vývoj prostredníctvom ultrazvuku raz za 3 alebo 6 mesiacov. V týchto prípadoch zdravotné

poisťovne preplácajú takéto vyšetrenia. Samozrejme, v odôvodnených prípadoch je možné ultrazvuk
použiť aj za inej situácie, väčšinou ak sa jedná o podozrenie na určitý nález. V takom prípade sú
pacientky zväčša odosielané na vyššie špecializované pracovisko. Aj v prípade detských pacientov
dochádza k využívaniu ultrazvukových vyšetrení, tie sú však viazané predovšetkým na procesy, ktoré
súvisia s diagnostikou vývojových vád, resp. pri akútnych stavoch. V prípade porúch menštruačného

cyklu u adolescentných dievčat spojených s nárastom hormonálnej aktivity, ultrazvukové vyšetrenie
nepredstavuje štandardný druh vyšetrenia a v praxi sa prakticky nepoužíva, pretože u takéhoto pacienta
sa ani nepredpokladá vznik myómu, pretože ide o neočakávanú určitú raritu v tomto veku. Ona osobne
počas svojej praxe operovala iba jeden prípad spojený s diagnostikovaným myómu u dieťaťa mladšieho
ako 18 rokov. Ani do dnešného dňa v tomto smere nedošlo k žiadnej podstatnej zmene, keď v zmysle

vykonávacích predpisov Ministerstva zdravotníctva ani v súčasnosti ultrazvuk naďalej nepatrí medzi
základné vybavenie gynekologickej ambulancie.

23. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo vyjadrení z 30.06.2016 uviedol, že nemá
zákonnú kompetenciu na skúmanie prípadného konkrétneho pochybenia jednotlivých osôb pri

poskytovaní zdravotnej starostlivosti poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, a ani nemá kompetenciu
na prešetrovanie príčinnej súvislosti medzi poskytnutou zdravotnou starostlivosťou a prípadnými
následkami na zdravie pacienta. Úrad pri výkone dohľadu podľa zák. č. 581/2004 Z. z. ani v tomto
prípade neskúmal príčinnú súvislosť medzi pochybením poskytovateľa zdravotnej starostlivosti a jeho
následkom, ale hodnotil jednotlivé zdravotné výkony, ktoré boli realizované, ich postupnosť, včasnosť a

správnosť, ako aj hodnotil, ktoré výkony realizované neboli, ale vzhľadom na zdravotný stav pacientky
v rámci diagnostiky a terapie vykonané byť mali. Úrad pri následnom rozhodovaní o uložení pokuty
poskytovateľovi zdravotnej starostlivosti a pri určovaní jej výšky, bral do úvahy zákonom dané atribúty,
a to závažnosť zistených nedostatkov a ich následok.

24. Vo veci sp. zn. 6T 107/2013 vedenej na Okresnom súde Poprad súd rozhodol rozsudkom z
28.04.2014,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa03.06.2015,žepodľa§285písm.b) Trestnéhoporiadku
oslobodzuje obž. H. V., rod. T. nar. XX.XX.XXXX v T., okres L., bytom D., G. XXXX/XX, spod obžaloby
Okresnej prokuratúry Poprad 2 Pv 73/09 zo dňa 28.06.2013, podanej na Okresnom súde Poprad dňa
18.07.2013, za skutok, ktorý sa stal tak, že ako ošetrujúca lekárka v dňoch 04.12.2006, 24.01.2007,

28.05.2007 a 11.12.2007 v neštátnej gynekologickej ambulancii v Poprade, na ul. Baníckej č. 806/28 v
budove Polikliniky Nemocnice Poprad a.s., v rozpore s ustanovením § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004
Z. z. o zdravotnej starostlivosti a službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti v znení
neskorších právnych predpisov nesprávne poskytla zdravotnú starostlivosť tým, že nevykonala všetkydostupné diagnostické liečebné postupy na správne určenie diagnózy U. M., rod. M., nar. XX.XX.XXXX
a to ultrazvukové vyšetrenie, ktoré by umožnilo včasnú diagnózu a následne účinnú liečbu závažného
ochorenia - nezhubný nádor vychádzajúci zo steny maternice a siahajúci 3 - 4 cm pod pupok, v dôsledku

čohobolapoškodenejdňa14.01.2008vykonanásupravaginálnaamputáciamaterniceavdôsledkučoho
nebude nikdy U. M., rod. M., schopná otehotnieť, vynosiť plod a porodiť dieťa, teda inému z nedbanlivosti
spôsobila ťažkú ujmu na zdraví a čin spáchala závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe,
čím mala spáchať prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a)

Trestného zákona, preto, že tento skutok nie je trestným činom.

25. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:

26. Podľa § 1 zákona č. 576/2004 Z.z., o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon), tento zákon

upravuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti a služieb súvisiacich s poskytovaním zdravotnej
starostlivosti, práva a povinnosti fyzických osôb a právnických osôb pri poskytovaní zdravotnej
starostlivosti, postup pri úmrtí a výkon štátnej správy na úseku zdravotnej starostlivosti.

27. Podľa § 2 ods. 1 Zákona zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú

zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s
cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len osoba ), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja
budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu,
biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

28. Podľa § 3 ods. 1 Zákona katalóg zdravotných výkonov je súhrn všetkých zdravotných výkonov s
uvedením ich charakteristík.

29.Podľa§3ods.2Zákonazoznamzdravotnýchvýkonovindikovanýchprijednotlivýchchorobách(ďalej
len zoznam zdravotných výkonov ) je súhrn zdravotných výkonov uvedených v katalógu zdravotných

výkonov, ich frekvencií a indikačných obmedzení patriacich k jednotlivým chorobám podľa prílohy č. 1,
ktoré predstavujú nevyhnutný predpoklad na správne poskytnutie zdravotnej starostlivosti (§ 4 ods. 3).

30. Podľa § 3 ods. 10 Zákona katalóg zdravotných výkonov vydáva vláda Slovenskej republiky
nariadením.

31. Podľa § 3 ods. 11 Zákona zoznam zdravotných výkonov vydáva vláda Slovenskej republiky
nariadením.

32. Podľa § 4 ods. 3 Zákona poskytovateľ je povinný poskytovať zdravotnú starostlivosť správne.

Zdravotná starostlivosť je poskytnutá správne, ak sa vykonajú všetky zdravotné výkony na správne
určenie choroby so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia osoby alebo zlepšenia
stavu osoby pri zohľadnení súčasných poznatkov lekárskej vedy.

33. Podľa ust. § 415 Obč. zákonníka, každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

34. Podľa ust. § 420 ods. 1 Obč. zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

35. Podľa ust. § 420 ods. 2 Obč. zákonníka škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou
osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za
škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych
predpisov nie je tým dotknutá.

36.Podľaust.§420ods.3Obč.zákonníkazodpovednostisazbavíten,ktopreukáže,žeškodunezavinil.37. Podľa ust. § 423 Obč. zákonníka kto sa uvedie vlastnou vinou do takého stavu, že nie je schopný
ovládnuťsvojekonaniealeboposúdiťjehonásledky,jepovinnýnahradiťškoduvtomtostavespôsobenú;
spoločne a nerozdielne s ním zodpovedajú tí, ktorí ho do tohto stavu úmyselne priviedli.

38. Podľa ust. § 444 Obč. zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

39. Vykonaným dokazovaním, prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany rešpektujúc právny

názor odvolacieho súdu po doplnení dokazovania súd dospel k záveru, že žalobe nemožno vyhovieť.

40. V konaní žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu škody v zmysle § 420 Občianskeho zákonníka,
ktorá jej mala vzniknúť v dôsledku nesprávne poskytnutej zdravotnej starostlivosti žalovanou. Nárok na
náhradu škody predstavuje uplatnený nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia. Nárok
na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka možno priznať pri existencii predpokladov vzniku

zodpovednosti:
1. protiprávny úkon
2. škoda
3. príčinná súvislosť
4. zavinenie

41. Po vyhodnotení všetkých prostriedkov procesného útoku i procesnej obrany súd je názoru, že
žalobkyňa nepreukázala v konaní existenciu protiprávneho úkonu žalovanej v 2./ rade, existenciu
príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie žalovanej v 2./ rade. Na strane
druhej žalovaná v 2./ rade v konaní preukázala, že škodu žalobkyni nezavinila v zmysle § 420 ods. 3

Občianskeho zákonníka.

42. V danom prípade škoda, ktorá podľa vyjadrenia žalobkyne mala byť spôsobená žalovanou v 2./
rade ako právnickou osobou sa posudzuje podľa § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď škoda je
spôsobená právnickou osobu alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých

na túto činnosť použili. G.. H. V. poskytovala zdravotnú starostlivosť prostredníctvom právnickej osoby
G.. H. V. s.r.o.

43. 1. protiprávny úkon - súd sa v konaní zaoberal, či žalovaná v 2./ rade spôsobila žalobkyni škodu
činnosťou MUDr. H. V., teda tej, ktorú žalovaná v 2./ rade použila na výkon poskytovania zdravotnej

starostlivosti. Z rozsiahleho vykonaného dokazovania v tomto konaní a v trestnom konaní sp. zn. 6T
107/2013 súd dospel k jednoznačnému názoru, že žalobkyňa nepreukázala existenciu protiprávneho
úkonu žalovanej v 2./ rade. Je preukázané, že žalovaná v 2./ rade poskytla v predmetnom období
zdravotnú starostlivosť správne. V zmysle § 4 ods. 3 zákona 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti
službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti poskytovateľ je povinný poskytovať

zdravotnú starostlivosť správne. V období od prvého vyšetrenia žalobkyni u žalovanej dňa 04.12.2016
do vyšetrenia dňa 11.12.2017 nebol k dispozícii zoznam zdravotných výkonov, ktoré v zmysle § 3
ods. 11 predmetného zákona mala vydať vláda Slovenskej republiky nariadením. Je zrejmé, že v tom
čase žalovaná v 2./ rade vykonala všetky zdravotné výkony na správne určenie diagnózy žalobkyne
so zabezpečením včasnej a účinnej liečby s cieľom uzdravenia žalobkyne. Pokiaľ znalec MUDr. Jozef

Poch v znaleckom posudku č. 1/2009 uvádzal, že pri daných ťažkostiach žalobkyni pri vyšetrení
u žalovanej v 2./ rade v dňoch 04.12.2006, 24.01.2007, 28.05.2007, 11.12.2007, 12.12.2007, bolo
potrebné vykonať USG vyšetrenie, súd konštatuje, že vzhľadom na neexistenciu zoznamu zdravotných
výkonov zo žiadneho ustanovenia právneho predpisu nevyplýva povinnosť vykonať USG vyšetrenie pri
danom náleze, ako bol zistený u žalobkyne. Zamestnankyňa žalovanej v 2./ rade sa vyjadrila aký postup

pri vyšetrení zvolila, aké vyšetrenia žalobkyni uskutočnila. Je zrejmé, že pri zistenom náleze žalobkyni
realizovala vyšetrenia, aké podľa jej najlepšieho vedomia bolo potrebné žalobkyni vykonať. Uviedla, že
vyšetrenia vykonávala v súlade s dostupnou literárnou a dlhoročnou praxou v odbore. Samotný znalec
MUDr. Jozef Poch pri výsluchu v rámci trestného konania uviedol, že mu nie je známe žiadne metodické
usmernenie, z ktorého by vyplývalo, kedy je na mieste vykonanie ultrazvukového vyšetrenia. Znalec

zdôraznil extrémnosť myómu s prihliadnutím na jeho typ a vek pacientky s tým, že ešte žiaden lekár,
ak by k nemu prišla pacientka ako žalobkyňa, by si nemyslel, že v takom veku môže mať pacientka
takýto myóm. Znalkyňa MUDr. Nataša Feráková v znaleckom posudku konštatovala, že pri vyšetrení
žalobkyne dňa 04.12.2006 nebolo namieste uvažovať o nejakom inom vyšetrení ako použila žalovanáv 2./ rade, nebol dôvod predpokladať prítomnosť myómu a vykonať ultrazvukové vyšetrenie, ktoré
navyše ani nepatrí do základnej výbavy gynekologickej ambulancie. Aj čo sa týka vyšetrení žalobkyne
v dňoch 24.01.2007, 28.05.2007 nebol dôvod vykonať ďalšie vyšetrenia ako tie, ktoré žalovaná v 2./

rade vykonala. Aj postup žalovanej v 2.,/ rade pri vyšetrení 11.12.2007 je potrebné považovať za
správny. Znalkyňa zdôraznila to, že v prípade porúch menštruačného cyklu u adolescentných dievčat
sa ultrazvukové vyšetrenie prakticky nepoužíva, pretože sa ani nepredpokladá vznik myómu, ide o
neočakávanú raritu v tomto veku.

44.Vkonanínebolopreukázané,žebyžalovanáv2./radevrozporesozoznamomzdravotnýchvýkonov,
resp. iným právnym predpisom nevykonala potrebný zdravotný úkon. V tom čase absentoval zoznam
zdravotných výkonov podľa § 3 ods. 10, 11 zákona 576/2004 Z. z. Ani zo znaleckých
posudkov nebolo preukázané, že na správnu diagnostiku choroby žalobkyne bolo nevyhnutne potrebné
USG vyšetrenie. I znalec MUDr. Jozef Poch vo výsluchu uviedol, že mu nie je známe usmernenie, z
ktorého by povinnosť vykonať USG vyšetrenie vyplynula. Pri vyhodnotení znaleckých posudkov MUDr.

Pocha a MUDr. Ferákovej, je potrebné konštatovať, že MUDr. Feráková má
subšpecializáciu v oblasti pediatrickej gynekológie.

45. Z uvedeného vyplýva, že znaleckými posudkami vypracovanými v trestnom konaní nebola
preukázaná protiprávnosť konania žalovanej v 2./ rade pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti

žalobkyni. Pokiaľ odvolací súd poukázal i na možné ďalšie znalecké dokazovanie v konaní, žalobkyňa
predložila súdu doplnok znaleckého posudku MUDr. Jozefa Pocha z 03.05.2018, ktorý sa však týka
výšky uplatneného nároku, nie základu. V zmysle § 206, 207 Civilného sporového poriadku
súd nariadi znalecké dokazovanie na návrh. V zmysle § 209 ods. 1 strana sporu môže súdu predložiť
súkromný znalecký posudok. Strany sporu na pojednávaní 15.05.2018 zhodne prehlásili, že nemajú

návrhy na doplnenie dokazovania.

46. V súvislosti s dôkaznou povinnosťou je potrebné uviesť, že súd v sporovom konaní nemá povinnosť
ani právo upozorňovať účastníkov na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im
predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore

nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti účastníkov konania.

47. Podľa § 215 ods. 1,2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje
procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho
rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým

zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním.

48. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím,
princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V

sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobca uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu
na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k
žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci
procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti
na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp.

navrhne dôkazy.

49. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní
vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu
pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia

strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán
sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na
strany sporu.

50. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno,

t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to
prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového
konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.51. Navyše, ak by bol v konaní aj predložený ďalší znalecký posudok, tento by neodstránil vážnu
pochybnosť o namietanom protiprávnom úkone žalovanej v 2./ rade vyplývajúcu zo znaleckého posudku
MUDr. Pocha a MUDr. Ferákovej.

52. Vo vzťahu k rozhodnutiu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou v súvislosti s aplikáciou §
193Civilnéhosporovéhoporiadkujepotrebnéuviesť,žeÚradpredohľadnadzdravotnoustarostlivosťou
udelil žalovanej pokutu a povinnosť prijať opatrenie na odstránenie zistených nedostatkov absolvovaním
preškolenia v oblasti sonografie a diagnostiky tumorov na akreditovanom pracovisku.

53. Je potrebné konštatovať, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou ako správny orgán
rozhodol o uložení sankcie, keď konštatoval, že žalovaná v 2./ rade porušila ustanovenia § 4 ods. 3
zák. 576/2004 Z.z. Žalovaná v 2./ rade proti rozhodnutiu nepodala opravný prostriedok, pokutu zaplatila.
Žalovaná v 2./ rade, i keď s výrokom rozhodnutia nesúhlasila, opravný prostriedok nepodala, zaplatila
pokutu majúc za to, že záležitosť bude vyriešená.

54. Okresný súd Poprad rozsudkom vo veci sp. z. 6T 107/2013 z 28.04.2014, ktorý nadobudol
právoplatnosť, keď odvolací súd zamietol odvolanie prokurátora proti rozsudku, rozhodol, že H. (osoba
poskytujúca zdravotnú starostlivosť u žalovanej v 2./ rade) oslobodil spod obžaloby pre totožný skutok,
keď skutok nie je trestným činom.

55. Súd je názoru, že za daných okolností nemôže byť súd bez ďalšieho viazaný rozhodnutím správneho
orgánu. Navyše je potrebné zdôrazniť, že práve v trestnom konaní bolo vykonané rozsiahle dokazovanie
(na rozdiel od správneho konania pred Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou), a to
viacerými znaleckými posudkami, okrem iného v rozhodnutí sp. zn. 6T 107/2013 bolo konštatované,

že „postup obžalovanej ako ošetrujúcej lekárky bol hodnotený ako správy“ s tým, že nebol dôvod na
vykonanie USG vyšetrenia. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že s prihliadnutím na charakter myómu
zisteného u žalobkyne, následok, ktorý u žalobkyňu v konečnom dôsledku postihol, bol nezvratný.

56. Rozhodnutie Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou je v rozpore s rozhodnutím súdu

v trestnom konaní. Za daných okolností súd nemôže pri posudzovaní otázky protiprávnosti konania
žalovanej v 2./ rade vychádzať iba z jedného z dôkazov, a to: rozhodnutia Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou, vec musí skúmať komplexne s prihliadnutím na všetky predložené a
označené prostriedky procesného útoku i obrany. V trestnom konaní bola protiprávnosť konania
žalovanej v 2./ rade vylúčená znaleckým dokazovaním, na rozdiel od Úradu pre dohľad nad zdravotnou

starostlivosťou. Je potrebné poukázať i na skutočnosť, že podľa § 194 ods. 1 Civilného sporového
poriadku otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa § 193,
môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Je potrebné poukázať na to, že ak bolo o otázke
rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vyporiada sa s ním v
odôvodnení rozhodnutia. Podľa komentára C H. Bech k Civilnému sporovému poriadku zásadne však

platí, že “prihliadnutie“ na existujúce rozhodnutie iného orgánu nie je pre súd záväzné, a teda neexistuje
povinnosť súdu pridržať sa tohto rozhodnutia. Tento postup vyplýva z ústavnoprávnej konotácie, podľa
ktorej je súd priorizovaný a v istom zmysle „nadradený“ orgán ochrany práva -
žiaden iný orgán nemá generálnou klauzulou „zákazu odopretia spravodlivosti“ stanovenú kompetenciu
poskytovať ochranu tam, kde nie je zverená žiadnemu inému orgánu. Samozrejme, ani túto parolu

nemožno vykladať účelovo a bezbreho. Preto je žiaduce, aby súd v zásade vychádzal z rozhodnutí
na to kompetentných orgánov, a len ako “ultima ratio“ prikročil v odôvodnených prípadoch ku korekcii
záverov kompetentných orgánov. Práve v tomto prípade s poukazom na rozhodnutie v trestnom konaní
a vykonané dokazovanie v tomto konaní súd prikročil ku značnej korekcii záveru Úradu pre dohľad nad
zdravotnou starostlivosťou pri posudzovaní protiprávnosti žalovaného v 2./ rade.

57. Je potrebné poukázať na to, že vplyv na trestné konania je v tom, že Úrad je povinný oznámiť
podozrenie zo spáchania trestného činu (proti životu a zdraviu) v zmysle § 3 ods. 2 Trestného poriadku,
ale orgány činné v trestnom konaní nie sú viazané protokolom ani rozhodnutím úradu a v trestnom
konaní postupujú na základe znaleckých posudkov.

58. 2. existencia škody na strane žalobkyne ako jediný predpoklad nároku na náhradu škody bola
preukázaná. Sporná bola výška uplatneného nároku na náhradu škody, ktorou sa však súd nezaoberal,
keď nebol preukázaný základ uplatneného nároku.59. 3. príčinná súvislosť medzi existenciou škody a protiprávnym úkonom, nebola v konaní taktiež
preukázaná. I keby bola v konaní preukázaná protiprávnosť konania žalovanej v 2./ rade (čo v konaní

nebolo preukázané, naopak bolo preukázané, že žalovaná v 2./ rade neporušila svojim konaním žiadny
právny predpis), nebola by daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej v 2./ rade a vznikom škody
u žalobkyne.

60. Z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, žeby myóm v dôsledku potreby odstránia ktorého

došlo k odstráneniu maternice u žalobkyne, bol prítomný na maternici v čase vyšetrení žalobkyne u
žalovanej v 2./ rade v dňoch 04.12.2006, 27.01.2007, 28.05.2007. Pokiaľ až v deň 11.12.2007, vzhľadom
na anémiu a vývoj myómu prítomný bol, neodvrátilo by to potrebu tak radikálneho riešenia ako k
nemu došlo. Skutočnosť, že by bol myóm zistený už 11.12.2007 by nemala žiaden vplyv na charakter
operačného zákroku a následok, ktorý žalobkyňu postihol.

61. Ak by bol myóm diagnostikovaný skôr (hypoteticky ak by bol prítomný) nedá sa jednoznačne vyvodiť,
ako by sa vyvíjal, a či by ho bolo možné a do akého štádia odstrániť so zachovaním maternice. A i v
prípade odstránenia myómu so zachovaním maternice by vzhľadom na veľkosť a umiestneniu myómu
zrejme nebola zachovaná reprodukčná schopnosť maternice. Žalobkyňa mohla mať aj v budúcnosti iné
problémy pri otehotnení (hormonálne, nepriechodnosť vaječníkov, nešpecifikované atď.).

62. Nezanedbateľným faktorom pri posudzovaní príčinnej súvislosti je aj skutočnosť, že žalobkyňa
na vyšetrení u žalovanej v 2./ rade v období od 24.01.2007 do 28.05.2007 nebola a následne
prišla na vyšetrenie až 11.12.2007, teda je možné uvažovať aj o tom, či žalobkyňa sama tým, že
zdravotný problém najmä od 28.05.2007 do 11.12.2007 neriešila, určitým spôsobom neprispela k vzniku

neodvrátiteľného následku.

63. Podľa rozhodnutia zverejneného pod zn. R 21/1992, príčinná súvislosť medzi zavineným
protiprávnym konaním žalovaného a vznikom škody na zdraví musí byť bezpečne preukázaná; nestračí
tu iba pravdepodobnosť; nemožno ju však vylučovať iba z toho dôvodu, že protiprávne konanie škodcu

dovŕšilo už existujúci nepriaznivý zdravotný (duševný) stav poškodeného. Ak niektorú zo skutočností,
ktoré prichádzajú do úvahy ako príčiny vzniku škody, bez ktorých by škodlivý následok nebol nastal,
treba posúdiť z toho hľadiska, či išlo o konanie alebo opomenutie protiprávne, potom dôkaznú povinnosť,
pokiaľ ide o protiprávny úkon aj príčinnú súvislosť, má poškodený žalobca.

64. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25Cdo 695/2012, pri posudzovaní, či
postup lekárov bol lege artis, ide predovšetkým o to, aby bola porušená priama povinnosť. Ak bol
postup lekárov pri operácii považovaný lege artis, bolo by možné považovať za porušenie povinnosti
vyplývajúcich z § 415 Občianskeho zákonníka, pokiaľ v danom prípade existovali konkrétne okolnosti,
ktorévyžadovaliprevedenieďalšíchúkonovčizvláštnychoperáciinadrámecpredpísanéhočiobvyklého

postupu a boli by spôsobilé k zamedzeniu či zníženiu možnosti spôsobenia ujmy na zdraví, za ktoré je
náhradapožadovaná,aurobenéneboli.Záver,želekáriprioperačnomvýkoneporušiliprávnupovinnosť,
nejde totiž urobiť bez zistenia, že škoda na zdraví bola spôsobená ich jednaním či opomenutím. To platí
aj v prípade porušenia prevenčnej povinnosti.

65. 4. zavinenie žalovanej v 2./ rade, iné než nedbanlivosť, v konaní nebola preukázaná existencia
zavinenia žalovanej v 2./ rade resp. osoby, ktorú žalovaná v 2./ rade na činnosť použila, a to v žiadnej
forme, podľa vyjadrenia žalovanej v 2./ rade pri vyšetrení postupovala v súlade so dostupnou literatúrou,
odbornou praxou, vykonala všetky úkony, ktoré by v obdobnom prípade vykonávala v tom čase každému
inému pacientovi. Znalkyňa MUDr. Feráková nenamietala nesprávnosť postupu žalovanej v 2./ rade

pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Naopak, možno konštatovať, že žalovaná v 2./ rade v konaní
preukázala, že škodu žalobkyni nezavinila svojim postupom pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti.
Uvedené jednoznačne vyplýva z pripojených znaleckých posudkov vykonaných v trestnom konaní.

66. Vzhľadom na nepreukázanie všetkých predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody podľa

§ 420 Občianskeho zákonníka súd dospel k záveru, že i po doplnení dokazovania rešpektujúc právny
názor odvolacieho súdu, žalobe nemožno vyhovieť.67. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaná v 2./ rade porušila prevenčnú povinnosť podľa § 415
Občianskeho zákonníka. Uvedená skutočnosť nevyplýva z vykonaného dokazovania, naopak vyplynulo,
že žalovaná v 2./ rade vynaložila všetko úsilie, vedomosti, praktické skúsenosti na zabránenie vzniku

škody u žalobkyne.

68. Na margo veci súd konštatuje, že v bežnom živote sa vyskytujú situácie, že ľudia sú postihnutí
rôznymi život ohrozujúcimi ochoreniami s následkami na celý život a lekárska veda a prax ani pri
vynaložení všetkého úsilia nemôže ovplyvniť vznik a vývoj ochorenia a jeho následky.

69. Na základe uvedených skutočností v súlade s citovanou právnou úpravou rešpektujúc právny názor
odvolacieho súdu súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

70. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C..p., úspešnej žalovanej v 2./ rade priznal
náhradu trovy konania voči žalobkyni v plnom rozsahu. Žalovanej v 1./ rade náhradu trov konania

nepriznal, keď žalobkyňa vo vzťahu k žalovanej v 1./ rade procesne zavinila zastavenie konania, keď
žalobu voči žalovanej v 1./ rade zobrala späť bez ohľadu na správanie sa žalovanej v 1./ rade, ale
žalovaná v 1./ rade náhradu trov konania neuplatnila, preto súd žalovanej v 1./ rade náhradu trov
konania nepriznal. O výške trov konania žalovanej v 2./rade súd rozhodne uznesením po právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom
súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.