Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. november 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/33/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5110203747
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Kráľová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5110203747.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Evou Kráľovou v právnej veci žalobcu: O. G.,

D..XX.XX.XXXX, H. N. A. XXXX/XX, XXX XX Ž., právne zastúpený Advokátska kancelária Hagara -
Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36 806 498 proti žalovanej: T. Z.,
V..Z.., Z. Z. N. XX, XXX XX Ž., L.: XX XXX XXX, právne zastúpená Advokátska kancelária Mestická,
Slovíková, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, za účasti intervenienta
na strane žalovanej: Z. A., A. Ž., Z. Z. V. N.G. XX, XXX XX Ž., L.: XX XXX XXX, o náhradu škody vo
výške 9.720,- EUR s príslušenstvom z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaná má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobným návrhom osobne podaným Okresnému súdu Žilina dňa 08.02.2010 sa žalobca domáhal
od žalovaného náhrady škody vo výške 9.720,-EUR s príslušenstvom z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia a náhrady trov konania.
2. Žalobca žalobný návrh skutkovo odôvodnil tým, že dňa 22.08.1985 uzavrel pracovný pomer
so spoločnosťou T., D..A.. A., P. R.Á. Ž., kde nastúpil ako manipulačný robotník. Nasledovné roky
pracoval vo funkcii skladníka. Ako skladník nastúpil dňa 17.10.2006 na dočasnú práceneschopnosť.

Dňa 19.09.2007 mu bol priznaný plný invalidný dôchodok. Dňa 22.11.2007 uzavrel so žalovanou dohodu
o skončení pracovného pomeru, kde sa ako dôvod uvádza vznik nároku na invalidný dôchodok podľa
rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 02.11.2007. Z ochorenia, ktoré vyvolalo žalobcov nástup na PN
dňa 17.10.2006 sa lieči dodnes. Počas celej doby liečby podstúpil niekoľko operácií a jeho zdravotný
stavsivyžiadalčastéhospitalizácievnemocnici.Žalobcabolpresvedčený,žepriplnenípracovnýchúloh
u bývalého zamestnávateľa došlo k poškodeniu jeho zdravia, za čo zodpovedá podľa § 195 Zákonníka
práce jeho posledný zamestnávateľ - žalovaná, kde pracoval za podmienok, z ktorých vznikla choroba,

ktorou je postihnutý. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keby dodržal povinnosti vyplývajúce z
osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak
sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 ZP. Žalobca však vylúčil akýkoľvek dôvod zakotvený v tomto
ustanovení, ktorý by žalovanú zbavoval zodpovednosti za škodu. Žalovaná odmietla mimosúdne uznať
svojuzodpovednosťzavzniknutúškodu-sťaženiespoločenskéhouplatnenia.Podľa§2ods.2zákonač.
437/2004 Z.z. je sťaženie spoločenského uplatnenia stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má
preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, na uspokojovanie jeho životných

a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Žalobcovo sťaženie spoločenského
uplatnenia spočíva v tom, že po ochorení chorobou z povolania má výrazne obmedzenú možnosť
uplatniť sa v živote a spoločnosti. Má výrazne obmedzenú pohybovú schopnosť, čo má za následok
hlavne nemožnosť vykonávať pracovnú činnosť. Žalobca musel ukončiť taktiež akékoľvek športovéaktivity, nemôže sa zúčastňovať žiadnych kultúrnych podujatí a pravidelne s hodinovými prestávkami
si musí ľahnúť do vodorovnej polohy, aby mu bolesti ustúpili. Sústavné bolesti chrbtice a nôh mu
doliehajú na psychiku a v súvislosti s tým sa jeho ochorenie negatívne odráža aj vo sfére rodinného

spolužitia. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti
poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sa
výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 %
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu

podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
V súlade s opatrením Ministerstva zdravotníctva SR č. 11165/OL z 19.04.2007, ktorým sa ustanovuje
výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia za rok 2007, je za
jeden bod určená suma 375,22 Sk (12,46 EUR). V súlade s dikciou zákona a opatrenia Ministerstva
zdravotníctva SR žalobca vyčíslil náhradu škody vo výške 6.480,- EUR za 520 b. Pri vyčíslení náhrady
vychádzal zo sadzieb bodového ohodnotenia uvedenými v prílohe č. 1 v II. a IV. časti zákona č. 437/2004

Z.z. Podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. v prípadoch hodných osobitného zreteľa, akým je uznanie
invalidity, môže súd náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50 %. V súvislosti
so skutočnosťou, že bol žalobcovi odo dňa 19.09.2007 priznaný invalidný dôchodok, vznikol mu nárok
na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 9.720,- EUR. Podľa § 7 ods. 3 zákona č.
437/2004 Z.z. žalobca požiadal o vydanie lekárskeho posudku zástupcu primára neurochirurgického

oddelenia Fakultnej nemocnice s A. Ž., O.. A. N., v ktorom mala byť vyčíslená náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia v súlade so sadzbami bodového ohodnotenia uvedenými v prílohe č. 1 v
II. a IV. časti zákona č. 437/2004 Z.z. Do podania žalobného návrhu lekársky posudok od O.. A. N.
neobdržal. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal zaviazať žalovanú na zaplatenie istiny
vo výške 9.720,- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 9.720,- EUR od podania

žalobného návrhu až do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

3. Podaním zo dňa 08.03.2010, doručeným súdu dňa 12.03.2010 sa k podanej žalobe vyjadrila
žalovaná, ktorá uviedla, že žalobca nepredložil žiadny relevantný dôkaz - znalecký posudok, v ktorom
by bolo uvedené bodové ohodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia. Z návrhu a predložených

listinných dôkazov vôbec nie je zrejmé, aký vplyv mala pracovná činnosť žalobcu u žalovanej na uznanie
žalobcu invalidným dôchodcom v súvislosti so sťažením spoločenského uplatnenia. V prílohe doložil
vyjadrenie W.. O.. I. H. B., v ktorom sa uvádza, že u žalobcu sa nejedná o chorobu z povolania a
ani mu nebola priznaná. Na základe uvedených skutočností navrhol žalobný návrh ako neodôvodnený
zamietnuť.

4. Súd vo veci uznesením č. k. 8C/33/2010-55 zo dňa 06.08.2013, právoplatným a vykonateľným dňa
31.08.2013 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru: Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie: H.,
Y.. Úlohou znalca bolo určiť, či súčasný zdravotný stav žalobcu je následkom choroby z povolania
alebo jeho príčinou je pracovný úraz žalobcu zo dňa 22.10.1999, stanoviť aký je rozsah spoločenského

uplatnenia žalobcu vrátane jeho bodového ohodnotenia, v nadväznosti na poškodenie zdravia žalobcu
vysvetliť vo výkone akých úkonov bežného života je žalobca obmedzený a v akom rozsahu, vyjadriť sa,
či je možné súčasný zdravotný stav žalobcu považovať za ustálený alebo má progresívny charakter a
uviesť všetky ďalšie podstatné skutočnosti a zistenia, ktoré by mohli mať vplyv na posúdenie celého
prípadu. Znalec O.. G. P. vypracoval znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 23.10.2013, v ktorom

jednoznačne konštatoval, že zdravotný stav žalobcu je daný ochorením sui generis, a to deformačnej
osteochondrózy, spondylartrózy a spondylózy, príčinou súčasného stavu žalobcu nie je ani úraz ani
choroba z povolania. Jednoznačne stav žalobcu nesúvisí s utrpenou zlomeninou horného ramienka
lonovej kosti, ani s dopravnou nehodou zo dňa 23.11.2008 ani s výkonom jeho povolania.

5. Súčasťou spisového materiálu je aj vyjadrenie W.. O.. I. H. B., Y.., z kliniky pracovného lekárstva a
toxikológie O. S. O. zo dňa 30.11.2009, podľa ktorého u žalobcu nejde o chorobu z povolania v zmysle
prílohyč.1kzákonuč.461/2003Z.z.,nedokázalijuanipriposlednejhospitalizáciinaKlinikepracovného
lekárstva a toxikológie v O..

6. Podaním zo dňa 27.10.2017, doručeným súdu dňa 27.10.2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina v
zmysle§86CSPpristúpilaakointervenientdokonanianastranežalovanej.Vosvojomvyjadreníuviedla,
že dňa 01.01.2004, t.j. od účinnosti zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov je Sociálna poisťovňa vykonávateľom sociálneho poistenia a v rámci neho aj úrazovéhopoistenia podľa § 120 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. c) zákona. Zákon v § 294 bod 27. s účinnosťou
od 01.01.2004 zrušil o. i. tie ustanovenia Zákonníka práce, v ktorých sa doposiaľ upravovali jednotlivé
nároky na náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania s výnimkou vecnej škody. Právna

úprava zodpovednosti za pracovný úraz a chorobu z povolania a liberačné dôvody však naďalej ostali v
Zákonníku práce zachované aj po účinnosti zákona. Zamestnávateľ, vymedzený v § 7 zákona, ktorý je
zo zákona poistený podľa § 16 zákona, má podľa § 17 ods. 1 zákona právo oznamovať vykonávateľovi
úrazového poistenia, že došlo k poistnej udalosti, ktorá môže zakladať nároky na úrazové dávky jeho
postihnutému zamestnancovi, ktorý u neho utrpel pracovný úraz alebo získal chorobu z povolania.

Podľa predmetného ustanovenia má zamestnanec nárok na úrazové dávky, vymedzené v § 13 ods. 2
zákona, a to z úrazového poistenia jeho zamestnávateľa. Zisťovanie, či sú splnené podmienky zákona
na priznanie konkrétnych dotknutých úrazových dávok je v právomoci vykonávateľa zákona. Tretia časť
zákona upravuje pre vykonávateľa zákona osobitné procesné konanie o. i. aj v dávkových veciach
úrazového poistenia. Vecná a miestna príslušnosť pobočiek vykonávateľa zákona vo veciach úrazových
dávok je daná ustanoveniami § 178 ods. 1 písm. a) 3., § 180 ods. 1 písm. a) zákona. Predpokladom

vzniku subjektívnych práv postihnutého zamestnanca na zabezpečenie úrazovými dávkami je splnenie
celého radu právnych skutočností, ktoré sú vymedzené najmä v ustanoveniach § 4, § 8 § 87 a nasl.,
§ 110, § 111 zákona. Nárok na konkrétne úrazové dávky však nevzniká samotným splnením týchto
predpokladov. Vznik nároku na samotnú výplatu úrazových dávok vyžaduje, aby ho zákonom povolaná
inštitúcia, predpísaným procesným postupom určila a priznala a až potom vyplatila. O vstup do konania

Sociálna poisťovňa žiadala z dôvodu, že žalobca ku dňu 27.10.2017 Sociálnu poisťovňu neinformoval
o prebiehajúcom konaní a neuplatnil si nárok na úrazové dávky, nárok na ktoré by mohol vzniknúť z
dôvodu choroby z povolania.

7. Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávania dňa 19.10.2011, 13.10.2014, 30.10.2017 a 20.11.2017.

Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore,
ako ich uviedli v žalobe a vo vyjadrení k žalobe. Žalobca zotrval na nariadení kontrolného znaleckého
dokazovania znaleckým ústavom, ktorý by na základe komplexného posúdenia zdravotného stavu,
súčasného zdravotného stavu žalobcu a jeho prebiehajúcej predchádzajúcej progresii, ktorá nastala po
úraze utrpenom u bývalého zamestnávateľa, teda u žalovanej. Tento znalecký posudok by mohol podľa

žalobcu jednoznačne zodpovedať všetky otázky, ktoré boli položené súdom pri nariadení znaleckého
dokazovania znalcom O.. G. P.. Žalovaná žiadala žalobný návrh zamietnuť s poukazom na skutočnosť,
že podľa výsledkov znaleckého posudku sa nejedná o pracovný úraz ani chorobu z povolania.
Tiež poukázala aj na stanovisko O.. B., z kliniky pracovného lekárstva z 30.11.2009, odborníčky na
priznávanie chorôb z povolania ako aj O.. O., lekára z pracovného lekárstva, ktorí obidvaja zhodne

uviedli, že stav žalobcu bol posúdený na celoslovenskej komisii pre posudzovanie chorôb z povolania
a žalobcovi nebola dokázaná choroba z povolania. Zároveň vzniesla námietku premlčania, mala za to,
že nárok žalobcu je premlčaný. Pracovný úraz sa stal 22.10.1999. Podľa názoru žalovanej k ustáleniu
zdravotného stavu došlo dňa 28.01.2000, a to posudkom, ktorý bol vystavený žalobcovi o bolestnom a
sťažení spoločenského uplatnenia. Dňa 28.01.2000 bol obodovaný bolestným, ktoré mu bolo uhradené.

Podľa názoru žalovanej už v roku 2000 bol zdravotný stav žalobcu ustálený z titulu pracovného úrazu.
Takže podľa jej názoru je tento nárok premlčaný. Najneskôr však bol zdravotný stav ustálený dňa
02.11.2007, kedy bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok; z titulu toho aj odišiel z pracovného pomeru
od žalovanej a žaloba bola podaná až 08.02.2010, teda po uplynutí dvojročnej lehoty. Poukázala na
to, že nesúhlasí s názorom právneho zástupcu žalobcu, že tento návrh sa nepremlčuje. Tento návrh

sa normálne premlčuje podľa § 106 Občianskeho zákonníka v lehote 2 rokov odvtedy, od kedy sa
poškodený dozvedel o vzniku škody a o výške škody. Takže podľa názoru žalovanej je tento nárok
premlčaný. Intervenient vo svojom vyjadrení na pojednávaní konanom dňa 20.11.2017 súdu predložil
lekárskeposudkyposudkovéholekáravykonávajúceholekárskuposudkovúčinnosťsociálnejpoisťovne,
ktorý posudzoval invaliditu na žiadosť poistenca, a to z 11.09.2007 a 18.10.2007. Ďalej predložil

posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na účely invalidného dôchodku zo 17.10.2008 a
posudok z 25.10.2011. Ani v jednom z týchto lekárskych posudkov, ktoré vypracovali všetci posudkoví
lekári sociálnej poisťovne sa nespomína, že by invalidita súvisela s pracovným úrazom, ktorý by utrpel
žalobca v roku 1999. Intervenient sa stotožnil s tým, že znalecký posudok O.. P. je správny. Ďalej
poukázal na to, že čo sa týka Kliniky pracovného lekárstva v O., sociálnej poisťovni nikdy nebolo

oznámené že by žalobca trpel chorobou z povolania, teda takýmto nárokom sa nikdy nezaoberali.
Sociálna poisťovňa plní nároky z titulu úrazového poistenia od 01.01.2004. Za toto obdobie nikdy
nedostali ani posudok na sťaženie spoločenského uplatnenia. Poukázal na súdnu prax, podľa ktorej
ustálenie zdravotného stavu je spravidla tak jeden rok po utrpení úrazu. Teda v roku 2000, prípadnev roku 2001 bolo možné z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia požiadať o plnenie. Vo svojom
vyjadrení namietal premlčanie výšky škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia. Čo sa týka
sociálnej poisťovne, u nej bola žalobcom podaná žiadosť o úrazovú rentu, ktorá nebola priznaná. Bolo

vyplatené len jednorazové odškodnenie. Práve aj z toho dôvodu, že zdravotný stav žalobcu, jeho
poškodenie nebolo z titulu pracovného úrazu ale z bežného ochorenia, ktoré spomenul aj O.. P. vo
svojom znaleckom posudku, teda považoval vykonané znalecké dokazovanie O.. P. za dostatočné.
Mal za to, že žalovaná nenesie zodpovednosť za zdravotný stav žalobcu. Nebolo preukázané, že by
žalobcovi vznikol nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu pracovného úrazu,

ktorý utrpel v roku 1999. Mal za to, že to potvrdzujú závery znalca v znaleckom posudku. Z týchto
dôvodov žiadal žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.

8. Súd na základe vykonaného dokazovania vyjadreniami strán sporu, oboznámením sa s listinnými
dôkaznými prostriedkami ako aj celým spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav:

9. V zmysle § 1 zákona č. 437/2004 Z.z. tento zákon ustanovuje a/ podmienky priznania a poskytovania
náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, b/ vydávanie lekárskeho posudku
o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia a jeho náležitosti, c/ zásady na hodnotenie bolesti a
zásady na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia.

10. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. je sťaženie spoločenského uplatnenia stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,
na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh.

11. Podľa § 444 Občianskeho zákonníka pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti

poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.

12. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z. pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť a sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku.

13. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sa výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná

suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.
14. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo
dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

15. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za

tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

16. Subjektívna premlčacia doba má osobitný význam vo vzťahu ku škode (ujme) na zdraví, pri ktorej
neexistuje žiadna objektívna premlčacia doba. Aj v týchto prípadoch je začiatok plynutia (subjektívnej)

premlčacej doby viazaný na moment, kedy sa poškodený dozvedel, aká škoda na zdraví mu vznikla.

17. V prípade nároku na odškodnenie bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia (§ 444 OZ)
poškodenéhosapoškodenýdozvieoškodevčase,kedymožnoobjektívnevykonaťbodovéohodnotenie
bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia; od tohto okamihu plynie subjektívna premlčacia doba.

Výška bodového ohodnotenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vyplýva z lekárskeho
posudku. Pri odškodnení bolesti je potrebné prihliadať na to, že okolnosti rozhodujúce pre určenie
bolestného sa stanú známe až po ukončení liečebného procesu, resp. po jeho ustálení. Poškodený sa
až v tomto momente dozvie o tejto škode a jej výške. Sťaženie spoločenského uplatnenia vzniká v dobe,
v ktorej je možné zdravotný stav poškodeného po úraze, chorobe z povolania alebo inom poškodení na

zdraví, príp. po ich zhoršení považovať za ustálený a v ktorej je teda možné posúdiť, aké preukázateľne
nepriaznivé dôsledky má zmenený (zhoršený) zdravotný stav poškodeného na jeho životné úkony, na
uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh, a
pristúpiť k jeho bodovému ohodnoteniu.18. Premlčaniejekvalifikovanéuplynutiečasu,vdôsledkuktoréhosúdnuvymáhateľnosťmožnoodvrátiť
námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká,

iba sa závažne oslabuje. Uplatnenie námietky premlčania spôsobuje zánik súdnej vymáhateľnosti, v
dôsledku čoho súd premlčané právo nemôže priznať. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť
na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva (nároky) a
zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si
svoje povinnosti. Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim

povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným
spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť
námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u
súdu svojho práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v civilnom sporovom konaní má totiž za
následok, že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať.

19. Pracovný úraz žalobcu sa stal dňa 22.10.1999. K ustáleniu zdravotného stavu došlo dňa
28.01.2000, a to posudkom, ktorý bol vystavený žalobcovi o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia. Podľa názoru súdu už v roku 2000 bol zdravotný stav žalobcu ustálený z titulu pracovného
úrazu. Najneskôr však bol zdravotný stav žalobcu ustálený dňa 02.11.2007, kedy mu bol priznaný
invalidný dôchodok; z tohto titulu žalobca odišiel z pracovného pomeru od žalovanej a žaloba bola

podaná až 08.02.2010, teda po uplynutí dvojročnej lehoty. Žalobca sa teda preukázateľne dozvedel, aká
škoda na zdraví mu vznikla pred viac ako desiatimi rokmi, najneskôr priznaním invalidného dôchodku,
takže právo na náhradu škody je premlčané. Žalobca mohol svoje právo na náhradu škody vykonať
prvýkrát 29.01.2000, resp. 03.11.2007. Od tohto dňa začala plynúť subjektívna dvojročná premlčacia
doba, ktorá skončila najneskôr dňa 03.11.2009. Žalobca však svoju žalobu podal na súde až 08.02.2010,

teda po uplynutí premlčacej doby. Súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie znaleckého dokazovania
znaleckým ústavom z dôvodu vykonaného znaleckého dokazovania znalcom z odboru: Zdravotníctvo
a farmácia, odvetvie: Traumatológia, chirurgia, O.. G. P., ktorý dňa 23.10.2013 vypracoval znalecký
posudok č. XX/XXXX, v ktorom jednoznačne konštatoval, že zdravotný stav žalobcu je daný ochorením
sui generis a to deformačnej osteochondrózy, spondylartrózy a spondylózy, príčinou súčasného stavu

žalobcu nie je ani úraz ani choroba z povolania. Jednoznačne stav žalobcu nesúvisí s utrpenou
zlomeninou horného ramienka lonovej kosti, ani s dopravnou nehodou zo dňa 23.11.2008 ani s výkonom
jeho povolania. Súčasťou spisového materiálu bolo aj vyjadrenie W.. O.. I. H. B., Y.., z kliniky pracovného
lekárstvaatoxikológieMFNvO.zodňa30.11.2009,podľaktoréhoužalobcunejdeochorobuzpovolania
v zmysle prílohy č. 1 k zákonu č. 461/2003 Z.z., nedokázali ju ani pri poslednej hospitalizácii na KPL a T

v O.. Z týchto dôvodov súd zamietol návrh žalobcu na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania.

20. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobcu zamietol v celom rozsahu.

21. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

22. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko
táto bola v konaní plne úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na

podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov

a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľaustanovenia§363CSPvodvolanísapoprivšeobecnýchnáležitostiachpodania(t.j.ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.