Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, January 29, 2019

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5C/143/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216207008
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2019:2216207008.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

žalobcu : V. D. I., O..I.., X.: XX XXX XXX, I. I.A. Š. X, XXX XX D., zast. AK Herceg, s.r.o., Košická č. 56,
Bratislava, proti žalovanému: U. V., R.. XX.XX.XXXX, D. H. XXX/XXX, XXX XX T., o zaplatenie istiny
7.701,09 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi riadny úrok vo výške 2.404,37 € za obdobie od 23.05.2013
do 04.04.2014, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Súd v časti nároku na zaplatenie poplatkov z úveru a riadneho úroku vo výške 17,30% ročne zo
sumy 7.701,09 € od 23.4.2016 do 3.5.2016 , riadny úrok vo výške 17,30% ročne zo sumy 7.665,11 € od
4.5.2016 do 22.11.2016 , riadny úrok vo výške 17,30% ročne zo sumy 7.657,91 € od 23.11.2016 až
do zaplatenia žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi trovy konania vo výške 100%.

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou dňa 02.05.2016 domáhal vydania platobného rozkazu , ktorým by súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 7.701,09 € s príslušenstvom, ako aj trov konania na
tom právnom základe, že medzi ním žalovaným bola uzavretá dňa 23.10.2012 Zmluva o poistenom
V. E. Ú. N. Č.. XXXX XXXX XX W., ktorej neoddeliteľnou súčasťou sa stali aj úverové podmienky.

Na základe tejto úverovej zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 8 002,-€ s dojednanými
mesačnými anuitnými splátkami po 175,95€ v počte 84 splátok so splatnosťou celého úverového rámca
do 23.10.2019. Žalovaný mal porušiť podmienky zmluvy, keď od 23.05.2013 splátky neuhrádzal. Dňom
18.02.2014 vyzval na úhradu nedoplatku po lehote splatnosti neúspešne, keď, výzvu žalovaný prevzala
dňom 21.02.2014.Dňom 20.03.2014 vyhlásil žalobca úver za predčasne splatný, ktorú výzvu žalovaný
prevzal dňa 24.03.2014. Žalovaná na výzvu súdu prípisom dňa 13.06.2016 požiadal o splátkový
kalendár na úhradu pohľadávky, keď výšku pohľadávky nerozporoval.

2. Žalobca na výzvu súdu podaním zo dňa 01.12.2016 vzal v časti čo do istiny 43,18€ a poplatkov 0,13€.
pohľadávku späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť, v ktorej časti súd konanie zastavil v zmysle §
145 ods.2 Civilného sporového poriadku.3. Rozsudkom tunajšieho dňa 11.04.2017 súd výrokom I. konanie v časti o zaplatenie istiny 43,18
eura a poplatkov v sume 0,13 eura zastavil (z dôvodu späťvzatia žaloby v tejto časti). Výrokom II. súd

žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi istinu 7.657,91 eura, úrok 4.118,23 eura do 22.04.2016, úrok z
omeškania vo výške 162,73 eura do 22.04.2016, poplatky vo výške 68,24 eura, úrok vo výške 17,30%
ročne zo sumy 7.701,09 eura od 23.04.2016 do 03.05.2016, úrok vo výške 17,30% ročne zo sumy
7.665,11 eura od 04.05.2016 do 22.11.2016, úrok vo výške 17,30% ročne zo sumy 7.657,91 eura od
23.11.2016 až do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 1% zo sumy 7.701,09 eura od 23.04.2016 do

03.05.2016, úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 7.665,11 eura od 04.05.2016 do 22.11.2016,
úrok z omeškania vo výške 1% ročne zo sumy 7.657,91 eura od 23.11.2016 do zaplatenia, do 3 dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi trovy konania
v plnej výške.

4. V dôsledku odvolania sa žalovaného, bol rozsudok súdu I. inštancie vo výroku I. okrem úrokov

po zosplatnení istiny a a trov konania zrušený a vrátený na ďalšie konanie, keď Odvolací súd sa
nestotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, že uzavretá zmluva medzi stranami obsahuje
všetky náležitosti a s prihliadnutím k záverom vyjadreným v rozsudku I. A. E. Ú. P.-XX/XX U.
XX.XX.XXXX C. C. H. P. I. O..I.., P. J. D.. Podľa názoru odvolacieho súdu zák. č. 129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne obsahové

náležitosti, keď konštatoval, že znenie zákona č. 129/2010 Z.z. v dotknutom ustanovení sa dostalo do
konfliktusosmernicou,čosazistiloažpovydaníuvedenéhorozsudkuSúdnehodvoraEÚ.Eurokomforný
výklad nemôže nahradiť znenie zákona a správne na takúto situáciu zareagoval zákonodarca a prijal
novelu sporného ustanovenia. Podľa názoru odvolacieho súdu z uvedených dôvodov preto poskytnutý
úver možno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Súčasne uložil doplniť dokazovanie zamerané na

zistenie obvyklých úrokov, určených najmä k priemerným úrokovým sadzbám, uplatňovanými bankami
pri poskytovaní podobných, bezúčelových úverov alebo pôžičiek (t.j. v podobnej výške na podobnú
dobu, bez zabezpečenia) v čase vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami a následne posúdiť,
či uplatnený úrok podstatne (ne)prevyšuje obvyklý úrok žiadaný bankami v rozhodnom období. Čo
do rozsahu nároku na zaplatenie dohodnutých úrokov z úveru, poukázal na ustálenú súdnu prax z

ktorej vyplýva, že žalobcovi je potrebné priznať dohodnutý úrok (v prípade ak je primeraný) do zániku
záväzkového vzťahu medzi účastníkmi resp. do zosplatnenia (porovnaj napr. rozsudok Krajského súdu v
Prešove z 30.06.2015 sp. zn. XCo/XXX/XXXX, ale aj uznesenie Ú. I. X.. Ú.I. XXX/XXXX-XX) a následne
len úrok z omeškania. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí odôvodní, či uplatnený ročný úrok vo
výške 17,3% ročne (v 3. štvrťroku 2012) spĺňa predpoklad primeranosti a (ne)možno ho považovať za

dojednaný v rozpore s dobrými mravmi.

5. Podľa § 391 ods.2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho
súdu.

6. S poukazom na uvedené ustanovenie, v ďalšom bol súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu,
že zmluva o úvere je bezúročná a bez poplatkov, pokiaľ žalobca nepreukáže opak.

7. Úverová zmluvu bol uzavretá dňa 23.10.2012 pod číslom XXXX XXXX XX W. , na základe ktorej bol

poskytnutý úver vo výške 8 002,- euro s dohodnutou úrokovou sadzbou 17,30 % ročne. Výška anuitnej
splátky 175,95€., s termínom splatnosti prvej splátky dňa vždy 23.11.2012, s konečnou splatnosťou
úveru 23.10.2019, v počte 84 splátok. Výška RPMN 26,86 % a priemerná výška RPMN ku dňu podpisu
zmluvu 21,50 % celková čiastkach, ktorú mala vrátiť žalovaná predstavovalo sumu 14 779,49 eura. Na
preukázanie spôsobu započítania splátky úveru žalobca doložil prehľad úhrad a započítania anuitných

splátok, pre prípad splácania, kde presne bola špecifikovaná výška mesačnej splátky dojednanej v
zmluve a identifikovaná výška započítanej časti istiny, úrokov, poplatkov, ktorý doklad nebol podpísaný
žalovanou.

8. V súvislosti s uplatneným nárokom na priznanie riadnych úrokov po zosplatnení úveru žalobca naďalej

považoval nárok opodstatnený a dôvodný , poukazujúc na rozhodnutie J. I. C. R., I.. U.. XCo/XXX/XXXX
a na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. XCo/XXX/XXXX. V predmetných rozhodnutiach sa
odvolací súd zaoberal otázkou posúdenia nároku veriteľa na úhradu riadnych úrokov po zosplatnení
úveru a v odôvodnení druhého z rozhodnutí citoval , že Obchodný zákonník ani zákon č. 129/2010 Z.z.o spotrebiteľských úveroch, platný v čase uzatvorenia zmluvy, neupravuje povinnosť dlžníka platiť úroky
popri úrokoch z omeškania, ale ani nevylučuje dohodu účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka
platiť úroky z úveru až do splatenia úveru. V tejto súvislosti Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku

z 27.06.2007, sp.zn. XXOdo/XXX/XXXX vyslovil záver, že nie je možné vylúčiť, aby si zmluvné strany
pri peňažnej pôžičke dohodli úroky aj za dobu, počas ktorej bude istina dlžníkom skutočne užívaná (do
jej faktického vrátenia veriteľovi), teda aj za dobu, počas ktorej je dlžník v omeškaní so splnením svojho
záväzku z dôvodu, že istinu v dohodnutej dobe splatnosti úveru veriteľovi nevrátil a z hľadiska posúdenia
doby, za ktorú boli pri peňažnej pôžičke dohodnuté úroky, je vždy určujúci obsah zmluvy podľa dohody

zmluvných strán. Tento záver mal zopakovať i najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 24.07.2014,
sp. zn. XXCbo/XXX/XXXX T., považujúc tým za jednotný názor súdov a odbornej literatúru v tom, že
zmluvné úroky predstavujú odmenu za požičanie peňazí a úroky z omeškania sú sankciou za porušenie
povinnosti-nedodržaniedohodnutejdobysplatnosti.Kýmpovinnosťdlžníkazaplatiťveriteľovidohodnuté
úroky vzniká zo záväzkov v zmluve, povinnosť platiť úroky z omeškania vyplýva zo zákona ako dôsledok
z omeškania so splnením dlhu. I keď dlžník nie je v omeškaní so splnením dlhu, môže veriteľ požadovať

dohodnuté úroky a úroky z omeškania môže požadovať pri omeškaní dlžníka aj z pôžičky, kde neboli
dohodnuté úroky. Oba úroky môžu byť veriteľom požadované vedľa seba bez ohľadu na skutočnosť, či
sa jedná, alebo nejedná o občianskoprávny vzťah. “

9. Podľa § 503 ods. 1 Obch. zák. záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité

peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok,
sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých
peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

10. Podľa § 369 ods.3 Obchodného zákona, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom

je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov
občianskeho práva.

11. Podľa § 657 Obč. zák. zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

12. Podľa § 658 ods.1 Obč. zák pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

13. Pokiaľ išlo o dojednanie riadneho úroku z úveru, súd dospel k záveru, že dojednaná výška bola v
súlade so zákonom, keď v rozhodnom čase úrokové sadzby stanovené Národnou bankou Slovenska

pre štvrtý štvrťrok 2012 pri spotrebiteľských úveroch nad 5 rokov pre domácnosti bol vo výške 13,85%,
pričom dohodnutý zmluvný úrok bol len mierne vyšší 17,30%, ktorá výška nebola v rozpore s ust.§3
Obč. zákona. Súd žalobcovi priznal nárok z dohodnutého úroku do zosplatnenia úveru, ktoré doposiaľ
žalovaný neuhradil za obdobie od 23.05.2013 do 04.04.2014 v sume2404,37€

14. Žalobca sa domáhal zaplatenia dohodnutého zmluvného úroku 17,30 % ročne aj po zosplatnení,
a to až do úplného splatenia. Podľa názoru súdu mu však takýto úrok nepatrí. Tento záver vyplýva
predovšetkým z ustanovenie § 503 ods. 1 Obch. zák., podľa ktorého je záväzok vrátiť úrok splatný „spolu
so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky“. Citované ustanovenia podľa názoru súdu vychádzajúc
zo zásady, že veriteľ má nárok na úroky ako zmluvnú odplatu za užívanie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o úvere, za čas, počas ktorého dlžník užíva peňažné prostriedky v súlade so zmluvou.
V momente, kedy užívanie peňažných prostriedkov zo strany dlžníka je v rozpore so zmluvou (lebo ich
nevrátil v lehote splatnosti, či už dohodnutej v zmluve alebo v dôsledku predčasného zosplatnenia), ide
o omeškanie upravené osobitnými predpismi, na ktoré sa viažu iné (zákonné) nároky, a tieto možno
zmluvne upraviť (modifikovať) len v tom rozsahu, v akom to zákon pripúšťa. Opačný výklad by podľa

názoru súdu viedol k neprimeranému a nedôvodnému zvýhodneniu veriteľov poskytujúcich peňažné
prostriedky na základe zmluvy o úvere (§ 497 a nasl. Obch. zák.) alebo zmluvy o pôžičke (§ 657 a
nasl. Občianskeho zákonníka) oproti všetkým iným veriteľom peňažných prostriedkov. Podľa § 369 ods.
1 Obch. zák., ale aj podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. je totiž maximálna sadzba úrokov z omeškania v
občianskoprávnych vzťahoch (a tým aj vo vzťahoch so spotrebiteľom, porov. § 369 ods. 1 tretiu vetu

Obch. zák.) kogentná a nemožno sa od nej dohodou odchýliť (porov. judikát R 5/2000). Tým, že by sa
veriteľovi dovolilo žiadať za dobu omeškania popri úrokoch z omeškania aj zmluvné úroky, by sa táto
kogentnosť v podstate obchádzala. Takáto možnosť by bola pritom dostupná len veriteľom úverov a
pôžičiek, keďže len tieto umožňujú dohodu o úroku na dobu užívania peňažných prostriedkov. Žalobcovitak patrí úrok len za obdobie do konečnej splatnosti 04.042014. (porovnaj obdobné rozhodnutie KS
Trnava č.sp.zn.XXCo/XXX/XXXX U. A. XX.XX.XXXX).

15. Súd o nároku žalovaného na povolenie splátok nerozhodol, keď žalovaný dobrovoľne realizoval
splátky od 9.6.2017 do 12.10.2018 celkom 327,21€, ktoré boli akceptované žalobcom, keď žalobu vzal
v tejto časti späť, ktoré splátky mohol započítať len na istinu, potom na úroky, v dôsledku čoho súd o
zastavení konania v tejto časti nerozhodol, keď konanie o zaplatenie nároku čo do istiny bolo právoplatne
skončené ku dňu 11.09.2018.

16. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

17. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

18. Vzhľadom na úspešnosť žalobcu v konaní súd mu priznal náhradu trov v plnej výške.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)