Uznesenie – Majetok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. marec 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/155/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318010839
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2318010839.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Janky Klčovej, v trestnej veci obvinených S. X., nar. XX.XX.XXXX a O. G.,
nar. XX.XX.XXXX, pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona, o sťažnosti okresného prokurátora proti uzneseniu
Okresného súdu Galanta, č.k. 31T/97/2018-78 zo dňa 28.08.2018, na neverejnom zasadnutí konanom
dňa 07.03.2019 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku sa sťažnosť okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Galanta uznesením č.k. 31T/97/2018-78 zo dňa 28.08.2018 rozhodol tak, že podľa §
241 ods. 6 Trestného poriadku s poukazom na § 220 ods. 1 Trestného poriadku schválil zmier medzi
obvinenými S. X., nar. XX.XX.XXXX v G. I. a O. G., nar. XX.XX.XXXX v J. L. a poškodeným mestom N.,
IČO: 00 306 169, so sídlom J. V. XXXX/XX, N. a zastavil trestné stíhanie obvinených za skutok, ktorého
sa dopustili na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenej dobe a čase v mesiaci máj 2017 spoločne prišli niekoľkokrát do mestského parku
v meste N., kde na 14 kovových tabúľ oplotenia zelenej farby mestského letného kina - M., postupne
nastriekali každý jednotlivo rôzne znaky, grafity, sprejmi prevažne bielej, čiernej a žltej farby, čím spôsobili
poškodenému mestu N. škodu 245,83 eur,
čím sa dopustili skutku právne kvalifikovaného ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods.
1 Trestného zákona formou spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona.

Obvinený S. X. zložil dňa 13.08.2018 na účet Okresného súdu Galanta peňažnú sumu určenú MS SR
na ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona vo výške 50 eur. Obvinený O.
G. zložil dňa 10.08.2018 na účet Okresného súdu Galanta peňažnú sumu určenú MS SR na ochranu
a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona vo výške 50 eur. Zároveň obvinení odstránili
ujmu spôsobenú trestným činom poškodenému mestu N. tým, že v dňoch 13.10.2017 až 15.10.2017
zamaľovali celé oplotenie M., a to nielen časť, ktorú poškodili, čím si odpracovali aj materiál, ktorý
poškodený na to poskytol, preto si poškodený náhradu škody neuplatnil.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že mediačný a probačný úradník vykonal mediáciu
smerujúcu k dohode medzi obvinenými a poškodeným. Obe strany súhlasili s uzavretím zmieru,
obvinení sa ku spáchaniu skutku priznali, svoj čin oľutovali, poškodenému sa ospravedlnili, poškodenú
vec riadne opravili a zložili na účet súdu peňažnú sumu. Poškodený sa vyjadril, že obvinení škodu
odpracovali, nárok na náhradu škody si neuplatnil. Výška peňažnej sumy zloženej obvinenými je
primeraná závažnosti spáchaného prečinu a zodpovedá sociálnej situácií obvinených, ktorí v čase
spáchania skutku študovali. Okresný súd konštatoval, že ide o prečin menšej závažnosti a zároveň
nemal závažné nenapraviteľné následky pre poškodeného. Ani jeden z obvinených nebol doposiaľ

súdne trestaný ani priestupkovo riešený, vzhľadom na ich osobné a majetkové pomery je takéto
rozhodnutie dostačujúce.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote sťažnosť okresný prokurátor, ktorú písomne odôvodnil
v rozsahu č.l. 80-81.

Podľa názoru okresného prokurátora v danej veci neboli splnené zákonné podmienky na schválenie
zmieru a zastavenie trestného stíhania. Takýto spôsob rozhodnutia vo vzťahu k obom obvineným nie
je dostačujúci, a to s poukazom na osoby obvinených ako aj charakter spáchaného skutku. Vo vzťahu
k obvinenému O. G. poukazuje na to, že v jeho prípade nejde o jediné vybočenie z medzí zákona,
nakoľko na tohto obvineného bola dňa 27.02.2018 Okresnou prokuratúrou Galanta podaná obžaloba
za zločin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného zákona. Práve preto mal okresný súd pokiaľ ide o tento skutok
vykonať spoločné konanie. Pokiaľ ide o obvineného S. X., poukazuje na jeho hodnotenie z A. I. S. v N.,
z ktorého vyplýva, že prospech obvineného sa začal zhoršovať v 3. ročníku. Vo 4. ročníku dosahoval
jeho študijný priemer 2,7. Na nápravu tohto obvineného nepostačuje prejednať danú vec „od stola“,
ale na zvýšenie autority zákona mal súd postupovať podľa § 40 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Obvinený schválením zmieru súdom a zastavením trestného stíhania môže nadobudnúť liberálny postoj
k následkom páchania trestnej činnosti a v budúcnosti v trestnej činnosti pokračovať.

Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody okresný prokurátor navrhol, aby sťažnostný súd napadnuté
uznesenie zrušil.

Krajský súd v Trnave na neverejnom zasadnutí dňa 07.03.2019 v Trnave podľa § 192 ods. 1 Trestného
poriadku preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku
predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť okresného prokurátora je potrebné zamietnuť ako
nedôvodnú.

Krajský súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že súd prvého stupňa správne postupoval, keď
schválil zmier medzi obvinenými a poškodeným a zastavil trestné stíhanie, pretože v prejednávanej veci
boli kumulatívne splnené podmienky na takýto postup v zmysle § 220 ods. 1 písm. a), písm. b) a písm.
c) Trestného poriadku.

Podľa § 220 ods. 1 Trestného poriadku, v konaní o prečine, na ktorý zákon ustanovuje trest odňatia
slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, môže prokurátor (v konaní pred súdom súd, pozn.
sťažnostného súdu) so súhlasom obvineného a poškodeného rozhodnúť o schválení zmieru a zastaviť
trestné stíhanie, ak obvinený
a) vyhlási, že spáchal skutok, za ktorý je stíhaný, a nie sú odôvodnené pochybnosti o tom, že jeho
vyhlásenie bolo vykonané slobodne, vážne a určito,
b) nahradil škodu, pokiaľ bola činom spôsobená, alebo urobil iné opatrenia na náhradu škody, alebo
inak odstránil ujmu vzniknutú trestným činom,
c) zloží na účet súdu a v prípravnom konaní na účet prokuratúry peňažnú sumu určenú ministerstvu na
ochranu a podporu obetí trestných činov podľa osobitného zákona, a táto peňažná suma nie je zrejme
neprimeraná závažnosti spáchaného trestného činu

a vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného činu, na mieru akou bol trestným činom dotknutý
verejný záujem, na osobu obvineného a na jeho osobné a majetkové pomery považuje takýto spôsob
rozhodnutia za dostačujúci.

Inštitút zmieru ako jeden z prvkov restoratívnej justície a tzv. odklon v trestnom konaní umožňuje,
aby na základe dohody medzi štátom, ktorý v prípravnom konaní zastupuje prokurátor (v konaní pred
súdom súd) a poškodeným na jednej strane a páchateľom na strane druhej, došlo k skončeniu trestného
stíhania a vydaniu rozhodnutia bez vykonania riadneho procesu pred súdom. Páchateľ (obvinený) však
musí splniť zákonom stanovené podmienky. Účelom uvedeného postupu je predovšetkým zrýchlenie a
zhospodárnenie trestného konania, náhrada majetkovej škody a urovnanie a vysporiadanie vzájomných
vzťahov medzi obvineným a poškodeným. Podmienkou je i skutočnosť, že páchateľ podľa povahy veci
tiež prispeje peňažnou sumou na všeobecne prospešné účely a takéto vybavenie veci možno považovať
za dostačujúce. Z tohto hľadiska potom výsledkom inštitútu zmieru je súčasne i odbremenenie orgánov

činných v trestnom konaní, najmä súdov, ktoré potom môžu svoju pozornosť a činnosť sústrediť na
zložitejšie a závažnejšie prípady.

Za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 246 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa obvinení dopustili,
zákonodarca ustanovuje trest odňatia slobody až na 1 rok. Ide teda o trestný čin, u ktorého možno s
prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie § 220 ods. 1 Trestného poriadku rozhodnúť o schválení
zmieru, pretože horná hranica trestu odňatia slobody neprevyšuje päť rokov. Pri menej závažnej trestnej
činnosti tak ako je to i v tomto prípade sa zdĺhavejšiemu a komplikovanejšiemu konaniu predchádza
uplatnením možností vybavenia veci v predsúdnom konaní, mimo procesne náročnejšieho hlavného
pojednávania, čo je v súlade so zákonom aj s účelom tohto inštitútu.

Sťažnostný súd nespochybňuje, že obvinení sa dopustili protiprávneho konania, je však potrebné
zdôrazniť, že súd pri rozhodovaní musí skúmať všetky aspekty ustanovenia § 220 Trestného poriadku,
teda neskúmať len povahu a závažnosť spáchaného činu a mieru, akou bol trestným činom dotknutý
verejný záujem, ale hodnotiť aj osobu obvineného, jeho osobné a majetkové pomery.

Z obsahu spisu vyplýva, že dňa 09.08.2018 došlo za prítomnosti probačného a mediačného úradníka
na Okresnom súde Galanta k uzavretiu zmieru, kedy počas mediácie obaja obvinení písomne vyhlásili,
že skutok uvedený v obžalobe spáchali, toto vyhlásenie urobili slobodne, vážne a určito. Zástupca
poškodeného so zmierom súhlasil, uviedol, že poškodený si voči obvineným nebude uplatňovať žiadne
nároky, pokiaľ ide o náhradu škody, nakoľko spôsobená škoda bola v plnom rozsahu uhradená a
vysporiadaná. Na to obvinení taktiež súhlasili so zmierom, svoj čin oľutovali, za svoje konanie sa úprimne
ospravedlnili a poškodenú vec riadne a dobrovoľne opravili. Zároveň každý z obvinených bol zaviazaný
zaplatiť na účet Okresného súdu Galanta sumu vo výške 50 eur určenú MS SR na ochranu a podporu
obetí trestných činov, čo aj učinili a to pokiaľ ide o obvineného S. X. dňa 13.08.2018 a pokiaľ ide o
obvineného O. G. dňa 10.08.2018. Záverom obe strany mediácie zhodne prehlásili, že zmier uzatvárajú
slobodne, vážne a určito. S obsahom zmieru bez výhrad súhlasili, na znak čoho zmier za prítomnosti
probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Galanta vlastnoručne podpísali. Uzavretiu zmieru
predchádzalo riadne poučenie mediačného úradníka v zmysle § 221 až 227 Trestného poriadku o ich
právach, podstate tohto inštitútu a o dôsledkoch schválenia zmieru.

Pre úplnosť sťažnostný súd dodáva, že existencia inštitútu zmieru naznačuje, že štát pri takýchto menej
závažných trestných činoch nemá záujem, nad mieru primeranú pomerom, zasahovať do súkromných
vzťahov fyzických osôb a ich vzájomné vzťahy zhoršovať trvaním na trestnej represií, a to obzvlášť
pokiaľ ide o osoby mladistvých, eventuálne osoby blízke veku mladistvých ako to bolo i v tejto veci.
Je tomu tak aj preto, že vo všeobecnosti aj osoba obvineného v podstate spoluurčuje závažnosť činu.
Napr. zohľadnenie či sa jedná o páchateľa mladistvého, vo veku blízkom veku mladistvým, či ide o
prvotrestaného páchateľa, alebo o recidivistu, ale aj so zreteľom na jeho správanie pred spáchaním činu
a po jeho spáchaní.

Obvinený S. X. mal v čase spáchania skutku 19 rokov (teda išlo o osobu blízku veku mladistvému),
obvinený O. G. spáchal skutok ako mladistvý páchateľ. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom
na vek obvinených, dôvodne sa možno domnievať, že išlo o mladícku nerozvážnosť a neprimeranou
kriminalizáciou, by mohlo dôjsť práve k inému dôsledku ako je výchovný účel a resocializácia obvinených
ako páchateľov, preto vzhľadom na ich pomery je potrebné dať im druhú šancu v podobe upustenia od
trestného stíhania. Obaja obvinení boli v čase spáchania študentami, neboli odsúdený ani priestupkovo
postihnutí. V ich konaní možno vidieť mladícku nerozvážnosť, ktorú však vyvážilo ich postoj k spáchaniu
skutku. Obaja obvinení sa ku skutku priznali, svoje konanie oľutovali, ospravedlnili sa poškodenému,
iniciatívne prejavili snahu nahradiť škodu poškodenému, čo sa aj stalo, keď poškodené oplotenie samy
vymaľovali (aj nad rámec vzniknutej škody), dobrovoľne zložili na účet súdu peňažnú čiastku. Pokiaľ
ide o mieru závažnosti skutku, táto je vyjadrená aj trestnou sadzbou stanovenou pri uvedenom prečine,
teda menej závažná. Napokon, bol to aj poškodený, kto prejavil záujem konanie obvinených, ktoré
presiahlo rámec dovoleného správania vymedzeného trestným právom, riešiť zmierlivo. Pokiaľ teda ide
o námietky okresného prokurátora ohľadne osôb obvinených, krajský súd má za to, že ich osobnostná
charakteristika ako aj doterajší život nie sú prekážkou na uvedený postup.

Takýmto riešením je napokon vyjadrený prioritný záujem štátu na zachovávaní dobrých medziľudských
vzťahov pred záujmom na dôslednom uplatňovaní trestnej represie v prípadoch porušenia trestného

zákona ako nevyhnutného prostriedku individuálnej a generálnej prevencie pred páchaním trestnej
činnosti (odradenie samotného páchateľa trestného činu od ďalšieho páchania trestnej činnosti, ako aj
odradenie iných od páchania trestnej činnosti).

S prihliadnutím na povahu a závažnosť spáchaného trestného činu, na mieru, akou bol dotknutý verejný
záujem, na osoby obvinených, ich doterajší spôsob života ako aj ich osobné a majetkové pomery,
aj podľa názoru krajského súdu boli splnené zákonné podmienky na schválenie zmieru a zastavenie
trestného stíhania postupom podľa § 241 ods. 6 Trestného poriadku s poukazom na § 220 ods. 1
Trestného poriadku. Takýto postup je dostačujúci na vyriešenie predmetnej trestnej veci.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd sťažnosť okresného prokurátora podľa § 193
ods. 1 písm. c) Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 16. 12. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.