Rozhodnutie – Bezdôvodné obohatenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. február 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 3Csp/119/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617203642
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eduard Szabo
ECLI: ECLI:SK:OSPE:2019:3617203642.6

Rozhodnutie
Okresný súd Partizánske, sudcom JUDr. Eduardom Szabom v právnej veci žalobkyne: P. C., nar.
XX.XX.XXXX, bytom A. Ľ. Q. XX/X, W., zastúpená Advokátskou kanceláriou KONCOVÁ & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Trenčín, Legionárska 7158/5, proti žalovanému: KRUK Česká a Slovenská republika,
s.r.o., so sídlom Česká republika, Hradec Králové, Československé armády 954/7, IČO: 24 785 199,
zastúpeného JUDr. Jiřím Šmídom, usadeným euroadvokátom, so sídlom Bratislava, Ul. Svornosti 43, o
zaplatenie 100 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

(1.) Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala zaplatenia sumy 50 € z titulu bezdôvodného obohatenia,
sumy 50 € z titulu primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.

(2.) Vo veci rozhodol Okresný súd Partizánske rozsudkom č.k. 3Csp/119/2017-99 zo dňa 27.03.2018
tak, že výrokom I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni 50 € do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo
na náhradu trov konania.

(3.) Proti výrokom I. a III. rozsudku tunajšieho súdu podal dňa 22.05.2018 v zákonnej lehote žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie.

(4.) O odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 4Co/151/2018-123 zo dňa 08.11.2018
tak, že rozsudok prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje
rozhodnutie odôvodnil tým, že s obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa sa okrem iného podanou
žalobou domáhala zaplatenia sumy vo výške 50 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia, ktorý
nárok odôvodňovala tým, že zmluva o úvere č.XX.XX.XXXXzo dňa 17.07.2015 (ďalej len „zmluva
o úvere“) uzatvorená s Provident Financial, s.r.o. (ďalej len „pôvodný veriteľ“) na základe ktorej jej
bol poskytnutý úver vo výške 400 €, je bezúročná a bez poplatkov, v dôsledku čoho v prípade, ak
zaplatila sumu 450 €, došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ktoré z dôvodu postúpenia pohľadávky
s pôvodného veriteľa na žalovaného, žiadala vydať od žalovaného. Pokiaľ ide o postúpenie pohľadávky
a rozsah postúpenia, je potrebné vychádzať z ustanovení § 524 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho
zákonníka. V prípade postúpenia pohľadávky vo vzťahu k postúpenej pohľadávke pre postupníka,
postúpenie zakladá aktívnu legitimáciou postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky, ako aj
jeho pasívnu legitimáciu v sporoch o nárokoch z postúpenej pohľadávky, ako uviedol aj súd prvej
inštancie. Čo do rozsahu postúpenia, v prípade postúpenia pohľadávky podľa ustanovenia § 524
ods. 2 Občianskeho zákonníka prechádzajú s postúpenou pohľadávkou aj jej príslušenstvo a všetky
práva s ňou spojené. V predmetnej veci je zrejmé, že z pôvodného veriteľa bola pohľadávka voči

žalobkyni postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 na žalovaného. S
takto postúpenou pohľadávkou prešlo na žalovaného aj príslušenstvo predmetnej pohľadávky, ako aj
práva s pohľadávkou spojené v zmysle uvedeného ustanovenia § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Naproti tomu bezdôvodné obohatenie zákon definuje ako majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Pasívna legitimácia v stanovenej
povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie vychádza z ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka, a
ako stav vyplývajúci z hmotného práva je viazaná na toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil.
Odvolací súd je toho názoru, že nie je možné založiť pasívnu legitimáciu postupníka len na tom
právnom závere, že na neho prešla pohľadávka v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 524 ods.
2 Občianskeho zákonníka. Platby, ktorými žalobkyňa uhradila istinu nad rámec poskytnutého úveru zo
zmluvy o úvere uzatvorenej pôvodným veriteľom a žalovanou, by aj v prípade záveru o bezúročnosti
a bez poplatkovosti úveru, spôsobili bezdôvodné obohatenia len tej strane, a teda tomu veriteľovi,
ktorému boli tieto platby aj reálne poskytnuté. Prípadnú povinnosť bezdôvodne obohatenie vydať
nemožno považovať za príslušenstvo pohľadávky, či iné práva spojené s pohľadávkou, ktoré postúpením
pohľadávky prechádzajú na postupníka v dôsledku čoho by tento bol pasívne legitimovaným v spore.
Súd prvej inštancie sa pri posudzovaní dôvodnosti vydania bezdôvodného obohatenia nezaoberal, či
skutočne k bezdôvodnému obohateniu došlo na strane žalovaného (a teda nie na strane pôvodného
veriteľa). Záver súdu prvej inštancie o povinnosti žalovaného vydať bezdôvodné obohatenie žalobkyni
bol preto predčasný. V spise sa nenachádza zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá medzi pôvodným
veriteľom Provident Financial, s.r.o. a žalovaným. V odvolacom konaní, preto žalovaný dôvodne vzniesol
námietku nedostatku pasívnej legitimácie v spore, lebo vychádzajúc z ustanovenia § 451 Občianskeho
zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia musí vydať ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatil, ako uvádza odvolací súd aj vyššie. Z doposiaľ vykonaného dokazovania a najmä z obsahu
spisu nevyplýva, že by žalobkyňa poskytla plnenie žalovanému, ktoré by zakladalo nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a to aj za stavu, kedy súd prvej inštancie dospel k záveru o bezúročnosti
a bez poplatkovosti predmetného úveru. Z týchto dôvodov preto odvolací súd považoval odvolanie
žalovaného za dôvodné pre nedostatočne zistený skutkový stav, ako aj nesprávne právne posúdenie, a
preto napadnutý rozsudok vo výroku I. a vo výroku III. o trovách konania zrušil postupom podľa § 389
ods. 1 písm. b), c) CSP a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie podľa § 391 ods. 1 CSP. V ďalšom konaní je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu a jeho úlohou bude vo veci doplniť dokazovanie vo vzťahu k uplatnenému nároku
na vydanie bezdôvodného obohatenia, a teda preskúmať, či skutočne sa žalovaný na úkor žalobkyne
obohatil a vyhodnotiť námietku nedostatku pasívnej legitimácie v spore.

(5.) Tunajší súd opätovne vykonal dokazovanie v intenciách rozhodnutia krajského sudu výsluchom
strán sporu, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

(6.) Na pojednávaní dňa 12.02.2019 právny zástupca žalovaného uviedol, že vo vzťahu k pasívnej
legitimácii žalovaného uvádza, že nad rámec právnych dôvodov uvedených v uznesení KS TN by chcel
zdôrazniť, že zmluvou o postúpení pohľadávok žalovaný nadobudol práva a povinnosti nesplatenej
časti postúpeného záväzku. Všetky úhrady prijaté žalobcom ostávajú pripísané v prospech právneho
predchodcu žalovaného a tento ich zmluvou o postúpení pohľadávok nepostúpil. Žalovaný taktiež
uvádza, že vzhľadom k tomu, že neprijal žiadnu platbu zo strany žalobcu, nevzniklo na jeho strane
bezdôvodné obohatenie a nemá tak ani čo vydať. Navrhuje preto súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť
a priznať žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

(7.) Zo záznamu všetkých platieb na č.l. 9 súd zistil, že žalobkyňa pôvodnému veriteľovi splácala úver
nasledovne:
· Dňa 04.08.2015 - splatená suma 50 €
· Dňa 28.09.2015 - splatená suma 100 €
· Dňa 27.11.2015 - splatená suma 100 €
· Dňa 18.01.2016 - splatená suma 200 €

(8.) Súd z oznámenia o postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2016 zistil, že na základe zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 16.12.2018 uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola zo
zmluvy o úvere žalovanému postúpená pohľadávka vo výške 210 € voči žalobkyni.

(9.) Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

(10.) Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

(11.) Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

(12.) Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

(13.) Súd po opätovnom vykonaní dokazovania dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Žalobkyňa
sa v konaní domáha zaplatenia sumy 50 € z titulu bezdôvodného obohatenia, keďže podľa nej je zmluva
o úvere bezúročná a bez poplatkov a pôvodný veriteľ jej poskytol úver vo výške 400 € a ona celkovo
splatila 450 €.

(14.) Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobkyňa a pôvodný veriteľ uzatvorili zmluvu o úvere,
na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanej úver vo výške 400 €. Žalobkyňa celkovo
splatila pôvodnému veriteľovi sumu 450 € formou 4 splátok, pričom poslednú splátku vykonala
dňa 18.01.2016. Dňa 16.12.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky pôvodného veriteľa voči žalobkyni
na žalovaného. Žalovanému žalobkyňa po postúpení pohľadávok neuhradila žiadnu sumu. Tieto
skutočnosti medzi stranami konania neboli sporné. Tunajší súd vo svojom rozsudku konštatoval
bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru, čo v odvolaní žalovaný nesporoval. Súd sa však
nevysporiadal s námietkou pasívnej legitimácie žalovaného, ktorú zdôvodnil tým, že žalovaný sa
nemohol bezdôvodne obohatiť na úkor žalobkyne, pretože tá žalovanému po postúpení pohľadávok
neuhradila žiadnu sumu.

(15.) V ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je uvedené, že ten, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, musí toto obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením na úkor iného teda
vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil (osoba, ktorá je povinná bezdôvodné
obohatenie vydať) a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil (osoba, ktorá má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia), aj keď to zákon výslovne neustanovuje.

(16.) Ako je uvedené vyššie, bezdôvodné obohatenie musí vydať ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatil. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že žalobkyňa splatila sumu 450 €
pôvodnému veriteľovi. Po postúpení pohľadávky neuhradila žalovanému žiadnu sumu. Z toho vyplýva,
že žalovaný sa na úkor žalobkyne nemohol bezdôvodne obohatiť, keďže žalobkyňa mu neuhradila
žiadnu sumu a preto nemohol žalovaný nadobudnúť voči žalobkyni žiadny majetkový prospech. Preto
medzi stranami sporu nevznikol záväzkový vzťah na základe bezdôvodného obohatenia. Súd sa zároveň
stotožnil s tvrdením právneho zástupcu žalobcu, že na žalovaného bola postúpená len nesplatená časť
pohľadávky voči žalobkyni a teda zaplatená časť pohľadávky vo výške 450 € nebola predmetom zmluvy o
postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi pôvodným veriteľom a žalovaným. Vzhľadom na uvedené súd
konštatuje, že žalovaný sa na úkor žalobkyne bezdôvodne neobohatil a preto nemá pasívnu legitimáciu,
aby vystupoval ako strana sporu (žalovaný) v tomto konaní.

(17.) Z dôvodu nedostatku pasívnej legitimácie na strane žalovaného preto musel súd žalobu zamietnuť.

(18.) O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal
náhradu trov konania vo výške 100%, keďže žalovaný mal vo veci úplný úspech.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať písomne odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresnom
súde Partizánske.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 12. 4. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.