Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. január 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/88/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8718200756
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8718200756.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu

JUDr. Milana Majerník a JUDr. Mareka Košča v spore žalobkyne: X. Y., C.. X.X.XXXX, M. XX, XXX
XX N. M. M., práve zastúpenej Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou so sídlom Zakvášov 1519/55, 017
01 Považská Bystrica, IČO: 46 484 914, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o, Pribinova
25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému JUDr. Andreou Cvikovou, advokátkou so
sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o zaplatenie 1.326,73 eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. XXCsp/XX/XXXX-XX zo dňa 3. júla
2018, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti, t.j. vo výroku I. a III..

Priznáva žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 1.326,73 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania
od 15.03.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých
rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného
na zaplatenie sumy 1.326,73 eur s 5 %-ným p. a. úrokom z omeškania od 16.02.2017 do zaplatenia

a na náhradu trov konania. Nárok odôvodnila tým, že strany sporu uzatvorili zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX dňa 08.08.2013, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver vo výške
1.500,-- eur so splatnosťou úveru 42 mesiacov s mesačnou splátkou 80,37 eur, s celkovou čiastkou,
ktorú musí dlžník zaplatiť je 3.375,54 eur, s predpokladanou RPMN 70,01 %, ročnou úrokovou sadzbou
úveru 70,01 %, priemernou RPMN 48,52 %. Žalovaný následne schválil žalobcovi revolvingový úver.
Je nepochybné, že uzatvorená úverová zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, preto musí obsahovať
náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch. V predmetnej úverovej zmluve absentuje údaj

o konečnej splatnosti úveru, absentuje výška splátok istiny, úroku a iných poplatkov, absentuje údaj
o splatnosti jednotlivých splátok zahŕňajúc prvú a poslednú splátku, absentuje údaj o presnej výške
úveru. V zmluve je nesúlad ohľadne výšky RPMN, nakoľko údaj o výške RPMN úveru uvedený v
bode 5 návrhu na uzavretie zmluvy nie je v súlade s údajom o výške RPMN uvedeným v akceptáciinávrhu v bode 6. Zmluva obsahuje nesprávny výpočet RPMN, výška úrokovej sadzby je vyššia ako
výška RPMN. Zároveň poukázala na neprimeranú výšku odplaty 70,01 %. S poukazom na uvedené
skutočnosti je potrebné úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Z vyplateného úveru vo výške

1.392,12 eur žalobkyňa zaplatila žalovanému za obdobie do 15.02.2017 sumu 2.718,85 eur. Rozdiel
medzi plnením predstavuje sumu 1.326,73 eur, ktorú sumu uplatňuje žalobkyňa titulom bezdôvodného
obohatenia, keď predmetný úver je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov a navyše ide o
plnenie bez právneho dôvodu, resp. z neplatného právneho úkonu. Žalovaný vo vyjadrení k podanej
žalobe so žalobou nesúhlasil. Tvrdil, že úverová zmluva obsahuje všetky náležitosti v zmysle zákona

o spotrebiteľských úveroch. Zákon o spotrebiteľských úveroch neurčuje, že nemôže byť v zmluve o
revolvingovom úvere uvedená predpokladaná výška RPMN vzhľadom na revolvingový úver. V zmluve
je uvedený termín konečnej splatnosti v čl. 4.5 zmluvných dojednaní. Je tam uvedená aj doba trvania
zmluvy. Zmluva o revolvingovom úvere obsahuje určený termín konečnej splatnosti a to viacerými
spôsobmi určeným podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a od počtu mesačných
splátok spôsobom vyplývajúcim z čl. 4.5 zmluvných dojednaní. Ak by zákonodarca sledoval, že zmluva

má obsahovať rozpis splátky na istinu, úrok a vo vzťahu ku každej zložke by bolo nutné uvádzať termín
splatnosti, či počet splátok, potom zákonná úprava práv spotrebiteľa vyžiadať si amortizačnú tabuľku
by nemala žiaden význam. K dohode o poskytnutí služby uviedol, že táto nebola podmienkou, ani
predpokladom pre vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Spotrebiteľ dohodu o poskytnutí služby v
bode 8.6 uzavrieť nemusel. Pokiaľ žalobkyňa poukázala na neprimeranú odplatu za poskytnutý úver,

je potrebné brať do úvahy, že pri porovnaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj
spôsob a miera zabezpečenia záväzku od jej poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Prevedeným
dokazovaním súd zistil, že strany sporu dňa 8.8.2013 uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere, na
základe ktorej mal byť poskytnutý žalobkyni revolvingový úver do výšky 1.500,-- eur. Podľa vyjadrenia
žalobkyne v skutočnosti jej bol poskytnutý úver vo výške 1.392,12 eur. V zmluve o revolvingovom

úvere bola dohodnutá splatnosť úveru 42 mesiacov s mesačnou splátkou v rátane úroku 80,37 eur,
dohodnutá predpokladaná RPMN bola 70,01 % p. a., ročná úroková sadzba úveru 70,01 % p. a.,
priemerná RPMN za úver 48,52 %. Podľa bodu 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere, predmetom tejto
Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť a po splnení
nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek

splátok úveru resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi Veriteľom a
Dlžníkom (ďalej ako „úver/revolving) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 eur a b) za poskytnutie
služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 eur v prípade
ak bude dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného uváženia

jednostranne znížiť k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne oznámiť
Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto Dohody
o poskytnutí služby. Spotrebiteľ má právo kedykoľvek počas platnosti úverového vzťahu vedieť, aká
časť splátky sa započítava na istinu, aká na úroky a prípadne poplatky. Zmluva o revolvingovom úvere
ďalej v zmysle § 9 ods. 2 písm. g) neobsahuje celkovú výšku spotrebiteľského úveru, v zmluve o

revolvingovom úvere je síce uvedený údaj „celková čiastka“ pri revolvingu, ktorú musí dlžník zaplatiť
(t.j. revolving + úroky za celú dobu čerpania revolvingu) 1.928,88 eur, nie je tam uvedená konkrétna
mena, v ktorej má byť uvedená celková čiastka revolvingu, tento údaj v zmluve o revolvingovom úvere
je preto potrebné považovať za neurčitý. Zmluva o revolvingovom úvere ďalej v zmysle § 9 ods. 2
písm. i) neobsahuje jasný a určitý údaj o úrokovej sadzbe spotrebiteľského úveru, je tam uvedená

ročná úroková sadzba úveru 70,01 %, ročná úroková sadzba revolvingu 76,21 %, nie je zrejmé, ktoré
z týchto údajov predstavuje ročnú úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru. Zmluva o revolvingovom
úvere ďalej v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) neobsahuje presný údaj o RPMN, v návrhu (bod 5) je
uvedená RPMN 70,01 %, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí revolvingu 63,32 %; v bode 6
zmluvy o revolvingom úvere je uvedená RPMN 69,75 %, predpokladaná RPMN úveru po poskytnutí

revolvingu 70,01 %. Navyše zmluva o revolvingovom úvere obsahuje nesprávny výpočet výšky RPMN
a to ako v bode 5 (70,01 %) a tiež v bode 6 (69,75 %) žiadosti/zmluvy, nakoľko žalovaný pri výpočte
RPMN nevychádzal zo skutočnej výšky poskytnutých peňažných prostriedkov, preto len takúto sumu
možno považovať za úver, pričom táto by výrazne prevyšovala RPMN uvedenú v bode 5 a v bode 6
a predstavuje v skutočnosti 80,44 %. Nesprávny výpočet RPMN vyplýva tiež z toho, že výška ročnej

úrokovej sadzby (miery) úveru je vyššia, ako výška RPMN, pritom ročná percentuálna miera nákladov
predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a poplatkov (§19 zákona o spotrebiteľských
úveroch). Z toho je teda zrejmé, že výška RMN nemôže byť nikdy nižšia ako výška úrokovej sadzby, v
ideálnom prípade by sa hodnota RPMN mohla rovnať hodnote úrokovej miery, ale tento údaj o RPMNobsahuje aj možné iné poplatky okrem úrokov a preto je spravidla vyššia ako je len úroková miera
v danej zmluve. Súd ustálil, že zmluva o revolvingovom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.
2 písm. f), g), i), k), l) zákona o spotrebiteľských úveroch, preto je potrebné úver podľa § 11 ods.

1 považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ titulom bezúročnej a bezpoplatkovej zmluvy o
revolvingovom úvere žalobkyňa zaplatila žalovanému sumu 2.718,85 eur a poskytnutý revolvingový
úver bol vo výške 1.392,12 eur, rozdiel 1.326,73 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie, ktoré je
povinný žalovaný vydať žalobkyni. Je potrebné uviesť, že je rozhodujúce, aká bola skutočná výška
poskytnutého úveru spotrebiteľovi, nie výška úveru uvedená v zmluva o spotrebiteľskom úvere. Súd

poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EÚ z 21. apríla 2016 vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena
Radlingerová proti FINWAY a.s., podľa ktorého článok 3 písm. l) a článok 10 ods. 2 smernice 2008/48/
ES ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková výška úveru a výška
čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi, čo vylučuje sumy,
ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným úverom a ktoré nie
sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené. Vo vzťahu k neprimeranej výške úrokovej sadzby v zmluve

o revolvingovom úvere 70,01 %, túto súd považuje za neprimeranú, v rozpore s dobrými mravmi.
Ide o neprimerane vysoký úrok, ktorý presiahol mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase
uzavretia zmluvy 08.08.2013. V období augusta 2013 bola priemerná výška úroku pri spotrebiteľských
úveroch splatných od 1 do 5 rokov 13 % p. a. Úrok vo výške 70,01 % je neprimerane vysoký. K námietke
neplatnosti Dohody o poskytovaní služieb upravenej v bode 8.1. zmluvy o revolvingovom úvere súd

konštatuje,žepredmetnádohodajeneprijateľnouzmluvnoupodmienkoupodľa§53ods.1Občianskeho
zákonníka, keď nebola individuálne dojednaná, bola súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere, žalobkyňa
nemala možnosť pri uzatváraní zmluvy o revolvingovom úvere žiadnym spôsobom ovplyvniť, či uzavrie
zmluvuorevolvingovomúverevrátanebodu8.1.zmluvy.Navyšepoplatokzaposkytnutieslužbyodkladu
splátok podľa názoru súdu vzhľadom k výške poskytnutého úveru je neprimerane vysoký (výška úveru

1.500,-- eur, poplatok podľa bodu 8.1. 215.75 eur pri odklade splátok úveru, 112,08 eur pri odklade
splátok revolvingu). Súd podľa § 298 Civilného sporového poriadku nevyslovil neprijateľnosť zmluvných
dojednaní v bode 8.1., 8.4. zmluvy, keď o neprijateľnosti týchto zmluvných dojednaní PROFI CREDIT
s.r.o. rozhodol Okresný súd Prešov rozsudkom vo veci sp. zn. XC XXX/XXXX z 04.09.2014, ktorý
nadobudol právoplatnosť 28.10.2015. Jedná sa o totožné zmluvné dojednania. preto súd v prevyšujúcej

časti o určenie neprijateľnosti zmluvných dojednaní žalobu zamietol. Súd priznal žalobkyni i uplatnený
úrok z omeškania od 15.03.2018 - deň po doručení žaloby žalovanému, keď žalobkyňa v konaní
nepreukázala doručenie výzvy na plnenie žalovaného pred doručením žaloby, súd preto žalobu v časti
uplatneného úroku z omeškania nad rámec od 15.03.2018 zamietol. O trovách konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, a to proti výrokom I.
a III. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta
a žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v celom rozsahu, eventuálne,
aby vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Namietal, že zákonná požiadavka

uvedenia termínu konečnej splatnosti úveru bola v posudzovanom zmluvnom vzťahu splnená viacerým
spôsobmi, a to:
- určením podľa dátumu splatnosti splátok v jednotlivých mesiacoch a počtu mesačných splátok,
-spôsobomvyplývajúcimzčl.4,ods.4.5zmluvnýchdojednaní,podľaktorýchdátumsplatnostiposlednej
splátky uvedený v oznámení o schválení úveru je zároveň termínom konečnej splatnosti,

- spôsobom vyplývajúcim zo Splátkového kalendára, ktorý predstavuje neodteliteľnú súčasť zmluvy o
revolvingovou úvere.
Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci J.-XX/X5, kedy samotný súdny dvor uvádza,
že ohľadne splatnosti splátok nie je potrebné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa
odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s

istotou identifikovať dátumy týchto splátok (výrok II rozsudku spomenutej veci). Logickým dôsledkom a
prepojením tohto záveru s náležitosťou „termín konečnej splatnosti“ je to, že postačuje také uvedenie
údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov,
čo bolo zo strany žalobcu splnené. Uvedenie údaja o počte splátok spotrebiteľovi nijako nebráni v tom,
aby si vypočítal kedy nastáva konečná splatnosť úveru. Poukázal i na uznesenie C. O. XCdo/XXX/

XXXX zo dňa 22.2.2018: „Nie je potrebné, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovala číselné
vyjadrenie toho, aká je konkrétna vnútorná skladba tej ktorej anuitne splátky. V zmluvách uzatváraných
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis
plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok asplátky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“
či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu dospieť
k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje. Od 1.5.2018 sa legistlatívne

pregnantnejším vyjadrením odstráni možnosť rôzneho výkladu predmetného ustanovenia, ktorú bolo
možné preklenúť už podľa doterajšej právnej úpravy jeho eurokonformným výkladom.“ Ďalej namietal,
že jazykový doslovný výklad právnej normy prezentovaný v rozsudku súdu prvej inštancie odporuje
v prvom rade systematickému výkladu. Podstata systematického výkladu spočíva v tom, aký význam
má obsah určitého ustanovenia či pri zohľadnení iných zákonných ustanovení (prípadne ustanovení

iného zákona). V súvislostiach s výkladom § 9 ods. 2 písm. k/ Zákona o spotrebiteľských úveroch je
prvým ustanovením, ktoré treba zohľadniť, ustanovenie § 9 ods. 5 - podľa jeho znenia má spotrebiteľ
právo požadovať tzv. amortizačnú tabuľku obsahujúcu rozpis splátok a členenie splátky. K tvrdeniu
súdu, že zmluvu neobsahovala údaj o celkovej výške spotrebiteľského úveru namietal, že súd síce
namieta absenciu meny, v ktorej má byť uvedená celková čiastka revolvingu, avšak sám poukazuje
na to, že v zmluve sa nachádzal údaj o celkovej čiastke pri poskytnutí revolvingu vo výške 1.928,88

eur. V nadväznosti na uvedené okolnosti považoval predmetný právny záver za iracionálny a pre
potreby tohto konania bezpredmetný. K tvrdeniu súdu, že z obsahu zmluvy nemá byť zrejmé, či je
ročná úroková sadzba spotrebiteľského úveru vyjadrená údajom o ročnej úrokovej sadzbe úveru alebo
údajom o ročnej úrokovej sadzbe revolvingu uviedol, že zo samotného pojmoslovia je zreteľne jasné,
že údaj o ročnej úrokovej sadzbe úveru sa použije v prípade, ak dlžníkovi bude poskytnutý iba klasický

úver, údaj o ročnej úrokovej sadzbe revolvingu naopak v prípade, keď z uzatvorenej zmluvy vznikne
dlžníkovi nárok na poskytnutie revolvingu. Vyslovene poprel závery súdu prvej inštancie, podľa ktorých
má v zmluve absentovať určenie výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, resp. jej výška má byť
nesprávne určená. Ak konajúci súd argumentuje tým, že žalovaný pri výpočte RPMN nevychádzal zo
skutočnej výšky poskytnutých finančných prostriedkov upriamil pozornosť na to, že z obsahu uvedenej

námietky nie je objektívne zistiteľné, akú sumu súd považuje za skutočnú výšku finančných prostriedkov,
resp. to na základe akých okolností dospel k záveru o tom, že výška RPMN dosahovala hodnotu
80,44 %. V konaní pred súdom prvej inštancie založil do súdneho spisu zákonný matematický vzorec
výpočtuRPMN,preukazujúcisprávnosťurčeniaročnejpercentuálnejmierynákladov.Stoutookolnosťou
sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nezaoberal a formalisticky pristúpil k predloženiu

odlišného záveru bez vecného odôvodnenia. Nesúhlasil s konštatovaním súdu prvej inštancie, že
úrok dojednaný v zmluve o revolvingovom úvere bol neprimerane vysoký a predstavuje rozpor so
zásadou dobrých mravov. Odplata na finančnom trhu v čase uzatvorenia zmluvy pripúšťala výšku
odplaty, resp. výšku ročnej úrokovej sadzby, ako bola dojednaná v zmluve o revolvingovou úvere.
Súd prvej inštancie sa nevysporiadal dostatočným spôsobom s argumentáciou žalovaného. Uplatnenie

priemerných štatistických údajov bankových subjektov (peňažných ústavov), na ktoré vo svojom
rozhodnutí poukazuje súd prvej inštancie, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy bola výška celkovej
odplaty (teda nie len ročnej úrokovej sadzby) regulovaná explicitne. V tejto súvislosti poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. XXCoSr/X/XXXX, zo dňa 27.3.2018. Spochybnil tiež
relevanciu záverov súdu prvej inštancie v oblasti uzatvorenia Dohody o poskytnutí služby. Dohoda o

poskytnutí služby nepredstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, nakoľko nejde o dojednanie, ktoré
by bolo spôsobilé vyvolať nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, naopak využitím odkladu splátok sa dlžník v prvom rade vyhne sankciám za omeškanie,
ktorých maximálnu výšku upravuje ust. § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Odklad splatnosti splátok tiež znamená, že z dôvodu ich omeškania nemôže dôjsť k

zosplatneniu úveru, čo predstavuje výrazné právo v prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom.
Uzatvorenie predmetnej dohody nepredstavovalo podmienku poskytnutia úveru, čo vyplýva napr. z
obsahu samotnej dohody, jej grafického rozlíšenia, osobitne podpisovej doložky a výslovného poučenia
spotrebiteľa o tom, že dohoda nepredstavuje predpoklad poskytnutia úveru zo strany veriteľa. Za sporné
považuje tiež dôvod, pre ktorý súd považoval výšku odplaty za uzatvorenie dohody o poskytnutí služby

za neprimerane vysokú.

4. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdiť. K odvolacím námietkam uviedla, že súd v rozsudku ods. 31,32 dostatočne odôvodnil
rozpor výšky úroku s dobrými mravmi, ktorá podstatným spôsobom prekračuje odplatu obvykle

požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery, ktorá podľa údajov Národnej banky Slovenska
pri úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov predstavovala v auguste 2013 hodnotu 13 % a vysporiadal
sa aj s tvrdením žalovaného, že odplata na finančnom trhu v čase uzatvorenia zmluvy pripúšťala výšku
odplatu, resp. ročnej úrokovej sadzby ako bola dojednaná v zmluve, pričom poukázal na to, že výškaúrokov musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravom a nesmie vykazovať znaky nepoctivého
úžerného úroku. Keďže dohodnutá úroková sadzba 70,01 % je v rozpore s dobrými mravmi, pričom išlo
o podstatné prevýšenie výšky úroku podľa § 53 ods. 6 OZ, čo v spojení s 11 ods. 1 písm. g/ zákona o SÚ

má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ohľadne neprimeranosti výšky RPMN odkázala
na jeho odôvodnenie uvedené jednak v žalobe a jednak vo vyjadrení v priebehu konania. Trvala na tom,
že žalovaný v úverovej zmluve neuviedol termín konečnej splatnosti úveru, čo je neprijateľné z hľadiska
normatívnej spotrebiteľskej ochrany. Uviedla, že rozhodnutie súdu o bezúročnosti a bezpoplatnosti úver
z dôvodu absencie údajov o konečnej splatnosti úveru ako obligatórnej náležitosti zmluvy považuje za

správne a dostatočne odôvodnené. K odkazu žalobcu na závery Súdneho dvora EÚ vo veci J.-XX/
XXXX uviedla, že výklad obsiahnutý v rozsudku bol v určitom období po vydaní rozsudku aplikovaný
v rozhodovacej činnosti súdov vo veciach vyplývajúcich zo spotrebiteľských záväzkových vzťahov. Po
prehodnotení výkladu bolo konštatované, že Súdny dvor EÚ vykladá výlučne právo Európske únie a
ako taký nie je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho. Ďalej uviedla ohľadne Dohody o
poskytnutí služby súd správne vyhodnotil túto ako nekalú obchodnú podmienku, ktorá je len ďalším

dôvodom vedúcim k záveru o neplatnosti celej úverovej zmluvy. Keďže sa ani nedomáhal určenia
neprijateľnosti zmluvných dojednaní považuje II. výrok rozsudku za nadbytočný.

5. Odvolací súd podľa zásad uvedených v ust. § 379, § 380, § 381 CSP, preskúmal napadnutý rozsudok
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania a zistil, že

odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

6. Súd prvej inštancie vo veci v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností
vyvodil správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových
a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie

rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

7. Je nepochybné, že Zmluva o revolvingovom úvere zo dňa 8.8.2013 uzavretá medzi žalobkyňou
a žalovaným je štandardnou formulárovou spotrebiteľskou zmluvou, nakoľko žalovaný vystupoval v
postavení dodávateľa, pretože pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inak podnikateľskej činnosti a žalobkyňa je spotrebiteľ, keďže pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti. Z uvedeného je zrejmé, že na predmetnú zmluvu je nutné aplikovať ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Predmetná zmluva je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“).

8. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o absencii údaja o termíne konečnej
splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ). Termín konečnej splatnosti v zmluve uvedený nie je a tento
nemožno určiť ani na základe ostatných údajov uvedených v zmluve, keďže v zmluve je uvedený len
počet splátok a periodicita ich splácania. Absentuje však uvedenie dátumu prvej splátky. Keďže nie je

zrejmý dátum počiatku povinnosti splácania úveru nemožno určiť ani jeho konečnú splatnosť. Žalovaný v
odvolaní poukázal na skutočnosť, že termín splatnosti poslednej splátky je uvedený v oznámení veriteľa
o schválení úveru, toto oznámenie však v konaní za účelom preukázania svojich tvrdení nepredložil.
Oznámenie veriteľa o schválení úveru nie je obsahom spisu. Konečná splatnosť úveru nevyplýva ani zo
zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovou úvere. Bod 4.5. odkazuje na splátkový kalendár, ktorý mal

byťdlžníkoviposkytnutý,tentovšakvkonanípredloženýnebol.Navyšezbodu4.5.zmluvnýchdojednaní
vyplýva, že splátkový kalendár je poskytovaný dlžníkovi až pri poskytnutí revolvingu. Vzhľadom na
absenciu obligatórnej náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ sa úver považuje podľa § 11 ods.
1 písm. b/ ZoSÚ za bezúročný a bez poplatkov. Už absencia tejto náležitosti spôsobuje, že veriteľ
nemôže účtovať žiadne iné nároky než istinu, preto skúmanie ostatných náležitosti zmluvy a zistenia

prvoinštančného súdu o bezpoplatkovosti a bezúročnosti sú bez významu k správne zisteným záverom
uvedeným v § 11 ods. 1 písm. b/ ZoSÚ. K správnemu výroku vo veci zodpovedá aj správny výrok o
trovách konania. Za daného stavu odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387
ods. 1 CSP).

9. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 396 ods.1
CSP. V odvolacom konaní bola úspešná žalobkyňa, preto je vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

10. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).