Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 5. marec 2019

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/65/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418204801
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4418204801.2

Uznesenie

Okresný súd Nové Zámky v právnej veci žalobkyne: V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D., M. XX, právne
zastúpená: P. kancelária C. & M. s.r.o., W. XX, N. D., J.: XX XXX XXX proti žalovaným: v 1. rade: D.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. D., N. 2, právne zastúpený: Q.. P. C. W., advokátka, AK N. D., D. bašta
XA, v 2. rade: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. D., N. X o zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1.rade vo výške 100%.

III. Súd n e p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 2.rade.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa v konaní domáhala voči žalovaným v 1. a v 2. rade zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, bližšie špecifikovaných v žalobnom návrhu. Konanie
bolo začaté dňa 20.09.2018, kedy bola žaloba doručená tunajšiemu súdu.

2. Pred začatím prvého pojednávania podaním zo dňa 26.02.2019 žalobkyňa vzala svoju žalobu späť
celkom z dôvodu, že po začatí súdneho konania došlo medzi stranami k uzatvoreniu mimosúdnej

dohody, v dôsledku čoho súd konanie zastavil podľa § 145 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej
aj C.s.p. ).

3. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

4. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodne aj bez návrhu, a to v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Z uvedeného vyplýva, že rozhodovanie o trovách bude prebiehať v dvoch
fázach. Sudca v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhodne o nároku na náhradu trov konania, a
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, rozhodne o výške náhrady trov konania súdny
úradník samostatným uznesením. Ustanovenia odsekov 1 a 2 sú kogentné, a teda nepripúšťajú výnimky
ani v prípade, ak by jedinou zložkou trov konania bol zaplatený súdny poplatok zo žaloby. O nároku

rozhodne sudca podľa zásad o náhrade trov konania ( § 255 C.s.p. a § 256 C.s.p.) a uplatnením týchto
zásad určí pomer vyjadrený percentom alebo zlomkom.5. Ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. vychádza pri náhrade trov konania zo zásady procesného zavinenia,

ktorá je podľa predkladateľa osvedčenou a aplikačne bezproblémovou zásadou, pretože pojem
"procesné zavinenie" je v judikatúre stabilný. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku
späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú
zodpovednosť pri zastavení konania na oboch procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na
strane žalovaného. Pokiaľ žalobca žalobu musel zobrať späť pre správanie žalovaného, spočívajúce

napríklad v úhrade žalovanej sumy po začatí konania, potom je potrebné konštatovať, že žalovaný
procesne zavinil zastavenie konania. Ak by žalobca žalobu zobral späť bez udania dôvodu alebo
bez toho, aby išlo o reakciu na správanie žalovaného, a teda nemožno pričítať procesné zavinenie
žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca. Ak dôvodom späťvzatia žaloby je oprávnene uplatnená
námietka premlčania vznesená žalovaným, z procesného hľadiska zásadne platí, že zastavenie konania
zavinil žalobca a je povinný nahradiť trovy konania, ktoré vznikli žalovanému (R 11/1998 ).

6. Súd v danej veci rozhodol o nároku žalobkyne na náhradu trov konania voči žalovaným v 1.rade a v
2.rade podľa § 262 ods. 1 C.s.p. tak, ako je uvedené vo výrokovej časti uznesenia, pričom súd zohľadnil
kritérium uvedené v § 256 ods. 1 C.s.p.. Súd pritom prihliadol na skutočnosť, že konanie bolo začaté

dňa 20.09.2018, kedy bola žaloba doručená tunajšiemu súdu. K späťvzatiu žaloby žalobkyňa pripojila
kúpnu zmluvu zo dňa 03.12.2018, uzatvorenú medzi žalovanými v 1.rade a v 2.rade ako predávajúcimi
a žalobkyňou ako kupujúcou, keď predmetom kúpnej zmluvy boli sporné nehnuteľnosti, vymedzené v
článku I. kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva ďalej obsahuje v článku II. prevod vlastníckeho práva, v článku
III. cenu a platobné podmienky, v článku IV. vyhlásenie zmluvných strán, v článku V. nadobudnutie

vlastníckeho práva a v článku VI. splnomocňujúce a záverečné ustanovenia. Z pohľadu priznania nároku
na náhradu trov konania je dôležitá aj k žalobe pripojená predsúdna výzva žalobkyne ešte zo dňa
02.11.2017 a adresovaná žalovaným v 1. rade a v 2.rade, ktorou žalobkyňa navrhla uzatvorenie dohody
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mimosúdnou cestou a súčasne očakávala od
žalovaných stanoviská v lehote 7 dní. Podaním zo dňa 04.03.2019 žalobkyňa vo vzťahu k nároku na

náhradu trov konania uviedla, že ho požaduje priznať len voči žalovanému v 1.rade, pretože žalovaná v
2.rade bola ochotná pristúpiť na mimosúdnu dohodu aj pred podaním žaloby, avšak žalovaný v 1.rade s
týmnesúhlasilatýmmalzapríčiniť,žebolopotrebnépodaťnasúdžalobu.Zatýchtookolnostísúddospel
k záveru, že o nároku na náhradu trov konania medzi žalobkyňou na jednej strane a žalovaným v 1.rade
na druhej strane je potrebné rozhodnúť podľa § 262 ods.1 C.s.p. k § 256 ods. 1 C.s.p. s konštatovaním,

žežalobkynijepotrebnépriznaťnároknanáhradutrovkonania,pretožedôvodomspäťvzatiažalobybolo
správanie sa žalovaného v 1.rade, ktorý pristúpil na mimosúdne riešenie veci až potom, čo bol začatý
tento spor a zároveň pred začatím tohto sporu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva
k sporným nehnuteľnostiam záujem nejavil. Uvedené bolo rozhodujúce, aby žalobkyni bolo možné
priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v 1. rade vo výške 100 %, pretože žalovaný v

1. rade procesne zavinil zastavenie konania, tým, že až po začatí sporu pristúpil na mimosúdne riešenie
veci uzatvorením kúpnej zmluvy uvedenej vyššie.
Situácia je čiastočne iná pri nároku na náhradu trov konania medzi žalobkyňou a žalovanou v 2.rade.
Je pravdou, že vec sa podarilo mimosúdne doriešiť až po začatí tohto sporu kedy došlo k uzatvoreniu
kúpnej zmluvy uvedenej vyššie a ktorej účastníčkou je aj žalovaná v 2.rade, takže z tohto pohľadu by sa

mohlo javiť, že zavinila zastavenie konania. Súd však nemohol nechať nepovšimnutý postoj žalobkyne
uvedený v jej podaní zo dňa 04.03.2019 podľa ktorého žalovaná v 2.rade bola ochotná pristúpiť na
mimosúdnu dohodu aj pred začatím sporu. Ide o tak závažnú skutočnosť pre ktorú je potrebné uzatvoriť,
že žalobkyni nie je možné priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v 2.rade, ktorý názor
v konečnom dôsledku si osvojila aj žalobkyňa tým, že pre správanie sa žalovanej v 2.rade si voči nej

nárok na náhradu trov konania výslovne neuplatňovala.

Poučenie:

Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len

do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.