Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/13/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3518010347
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Janík
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3518010347.2

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Petra
Tótha a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému P. S., nar. XX.X.XXXX v V., t.č. v ÚVV
Ilava, pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona, prejednal na verejnom zasadnutí
dňa 28. februára 2019 odvolania obžalovaného a prokurátorky Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej
len prokurátorka) v neprospech obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 4. decembra 2018, sp. zn. 15T/52/2018 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolania obžalovaného P. S. a prokurátorky z a m i e t a j ú , pretože
nie sú dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 4.12.2018, sp. zn. 15T/52/2018 bol
obžalovaný P. S. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a
psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 odsek
1 písm. c), d), odsek 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno j) Trestného zákona
na tom skutkovom základe, že

od presne neustáleného obdobia, minimálne od jarných mesiacov 2017 do 03.05.2018 od nezistenej
osoby neoprávnene kupoval psychotropnú látku pervitín (metamfetamín) a omamnú látku konope, ktoré
prechovával v mieste bydliska v A. pod A., ul. S. XXX/X, presne neustálené množstvo použil pre vlastnú
potrebu a presne nezistené množstvo predal na rôznych miestach v A. pod A. viacerým, najmenej trom
osobám a to T. L., P. T. W. a C. W. a to pervitín za cenu 10,- Eur za jednu dávku, pričom pri domovej
prehliadke v rodinnom dome v A. pod A., ul. S. XXX/X vykonanej dňa 03.05.2018 boli zaistené:

- plastové vrecko s obsahom sušeného rastlinného materiálu zelenej farby o hmotnosti 0,66 g
vykazujúcej znaky rastliny rodu konope s prítomnosťou účinnej látky tetrahydrokanabinolu 8 %
hmotnostných, ktoré zodpovedá najmenej dvom obvykle jednotlivým dávky drogy,

- plastové vrecko s obsahom úlomkov sušeného rastlinného materiálu zelenej farby o hmotností 95,60
gramu vykazujúcom znaky rastliny rodu konope s prítomnosťou účinnej látky tetrahydrokanabilu 4,8 %
hmotnostných, ktoré zodpovedá najmenej 191 obvykle jednotlivým dávkam drogy,

- zatavená injekčná striekačka s obsahom 0,06 gramov metamfetamínu s priemernou koncentráciou
účinnej látky 46,6 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá najmenej jednej obvykle jednotlivej
dávke drogy,

pričom metamfetamín je v zmysle z. č. 139/1998 Zb. zákonov o omamných látkach, psychotropných
látkach a prípravkoch zaradený do II. skupiny psychotropných látok a rastliny rodu konope sú v zmysle
toho istého zákona zaradené do I. skupiny omamných látok.

Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného
zákona a § 39 ods. 1 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 /osem/ rokov, na
výkon ktorého okresný súd obžalovaného podľa § 48 ods. 2 písm. a), ods. 4 Trestného zákona zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1 Trestného zákona a 78 ods.
1 Trestného zákona obžalovanému uložil ochranný dohľad v trvaní 1 /jeden/ rok. Podľa § 77 ods. 1 písm.
a), písm. b) Trestného zákona okresný súd obžalovanému uložil povinnosť po prepustení z výkonu trestu
odňatia slobody osobne sa hlásiť v určených lehotách u probačného a mediačného úradníka okresného
súdu v mieste svojho pobytu a oznamovať mu potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch obživy a tie aj
preukazovať. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona mu tiež uložil ochranné protitoxikomanické
liečenie ústavnou formou. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému uložil aj trest
prepadnutia veci:

digitálna váha s platovými časťami čiernej farby s výklopným zatváraním s nápisom Varesina caffe

digitálna váha čiernej farby s odnímateľným krytom z bezfarebného priehľadného plastu,

drevená vyrezávaná fajka hnedej farby s plastovým náustkom čiernej farby cca 12 cm dlhá, so spalinami
čiernej farby.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej 15-dňovej lehote
včas podanými odvolaniami napadli obžalovaný P. S. a prokurátorka v neprospech obžalovaného pre
nesprávnosť výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Obžalovaný P. S. v rozsiahlom písomnom odôvodnení odvolania prostredníctvom obhajcu namietal
správnosť napadnutého rozsudku vo všetkých jeho výrokoch najmä z dôvodu, že dôkazmi vykonanými
na hlavných pojednávaniach nebolo jednoznačne a bez pochýb preukázané, že sa skutok stal tak, ako
je uvedený vo výroku napadnutého rozsudku, ktorý mu kladie za vinu, že mal od jarných mesiacov
2017 do 03.05.2018 kupovať pervitín a marihuanu, pričom presne nezistené množstvo použil pre vlastnú
potrebu a presne nezistené množstvo predal viacerým, najmenej 3 osobám, a to T. L., P. T. W. a C.
W. za cenu 10 eur za 1 dávku, pričom mu bolo zaistených 193 dávok marihuany a 1 dávka pervitínu.
Dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nepreukázali a ani nepotvrdili takéto tvrdenia. On sa doznal
ku skutku v časti nákupu a prechovávania omamných látok, ktoré však sám užíva. Rovnako sa doznal,
že drogy, ktoré boli zadržané v dome jeho rodičov, sú jeho. Rozhodne však poprel, že by drogy predával,
resp. distribuoval ďalej ďalším koncovým konzumentom. Aj pôvodne spoluobžalovaná D. H. poprela,
že by od neho drogy kupovala. Väčšina ostatných svedkov buď odmietla k veci vypovedať alebo
poprela, že by mali vedomosť o tom, že on má s drogami niečo spoločné. Popritom Svedok Q. V. (o
ktorého nezákonnú výpoveď tiež opiera súd svoje závery) je psychiatrický pacient, ktorému bola súdom
obmedzená spôsobilosť na právne úkony. Okrem toho táto osoba je aj naďalej konzumentom marihuany.
Ostatní tzv. usvedčujúci svedkovia a to T. L., P. T. W. i C. W. zhodne svoje výpovede z prípravného
konania na hlavnom pojednávaní modifikovali v tom smere, že na ich podklade mu nie je možné
implantovať to, že týmto osobám on drogu predával, keď túto skutočnosť v žiadnom prípade nepotvrdzujú
ani prečítané prepisy hovorov z odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky, ako to tvrdí
okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku. K argumentácii okresného súdu o tom, že uveril svedeckým
výpovediam pred vyšetrovateľmi za účasti obhajcov uviedol, že súd pri výroku o vine vychádza z
dôkazov realizovaných a vykonaných pred súdom na hlavnom pojednávaní, za dodržania zásady
bezprostrednosti a kontradiktórnosti. Akceptovaním takéhoto výkladu súdu o hodnotení dôkazov potom
celé konanie pred súdom na hlavných pojednávaniach stráca zmysel - stačí potom teda len prebrať an
block vyšetrovací spis a na neverejnom zasadnutí rozhodnúť ako pri inkvizičnom procese. „SMS“ správy,
ktoré podľa okresného súdu podporujú výpoveď svedka T. L., pritom o ničom nevypovedajú, nemajú
spojitosť s drogami, neexistuje na ne žiadna jeho reakcia a napokon svedok T. L. ich súdu vysvetlil
inými skutočnosťami, ako predajom drog. Pokiaľ ide o svedka C. W., ide tiež o psychiatrického pacienta
trpiaceho závislosťou na alkohole a závislosťou na psychotropných látkach, okrem toho ako sám uviedol,
trpí 53% hluchotou. Okrem toho bol podľa neho tento svedok zo strany polície aj ovplyvňovaný, nakoľko
je nelogické, aby sám odôvodňoval nutnosť svojej výpovede tým, že je v podmienke. Svedok P. T. W.

je rovnako psychiatrickým pacientom a na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa s ním stretávali ako
priatelia a spoločne brali pervitín, čo bolo na konci roka 2017 a začiatku roka 2018. On bol pritom v
rozhodujúcom období aj dlhodobo práceneschopný po vážnej dopravnej nehode, chodil iba o barlách
a pre bolesti nemohol ani riadiť osobné motorové vozidlo, takže ani fyzicky nebol schopný údajným
konzumentom drogy predávať, čo pri svojej výpovedi potvrdila aj jeho matka D. S.. Čo sa týka množstva
zadržanej drogy, k tej sa on doznal, tu však namieta fakt, že nie je možné za obvyklú jednorazovú dávku
drogy pri zadržanom pervitíne považovať 0,06 g metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej
látky 46,6% hmotnostných a to z dôvodu, že v zmysle ustálenej judikatúry prechovávanie takéhoto
množstva pervitínu nie je trestným činom. V jeho prípade bola hmotnosť materiálu 0,06 g, t.j. 60 mg, z
čoho bolo 28 mg účinnej látky. Pokiaľ obžaloba uvádza, že mal kupovať, prechovávať a predávať pervitín
a konope, všetci svedkovia vypovedali výlučne o kúpe pervitínu, u neho sa však našlo iba 193 dávok
marihuany, ktorú sám užíva a na ktorej je podľa znaleckého posudku závislý. Aj z tohto pohľadu je podľa
jeho názoru obžaloba a napadnutý rozsudok v časti predaja pervitínu neudržateľný a nepreukázaný. Z
dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní je zrejmé, že jemu ako obžalovanému bolo jednoznačne
preukázané len nakúpenie a prechovávanie omamnej látky - konope, ktorú aj vydal, pričom išlo o 193
bežných dávok, k čomu sa však od počiatku priznával. Naproti tomu je jednoznačné, že z vykonaných
dôkazov na hlavnom pojednávaní mu nebol preukázaný predaj omamných látok, tobôž nie na viacerých,
minimálne troch osobách, pretože takéto jednoznačné dôkazy absentujú a neboli produkované. Namietal
tiež, že okresný súd nezohľadnil pri rozhodovaní o vine jeho osobu, jeho doterajší bezúhonný život,
priznanie sa k nákupu a prechovávaniu marihuany pre svoju potrebu a oľutovanie skutku. Rovnako bolo
potrebné pozitívne zvážiť fakt, že bol riadne zamestnaný a že si finančné prostriedky pre svoj život
zadovažoval prácou. Závery súdu o vine obžalovaného musia byť založené na jednoznačne zistených
a bezpečne preukázaných faktoch a nie na domnienkach a subjektívnych tvrdeniach psychicky chorých
osôb, ktoré sa ešte aj následne nepreukázali a boli vyvrátené. K tvrdeniu súdu o jeho predaji drog
najmenej 3 osobám jednoznačné a nespochybniteľné dôkazy produkované neboli. On nežiadal svoju
beztrestnosť - priznal sa k nákupu a prechovávaniu drog pre svoju osobnú potrebu, o čom aj boli
produkované dôkazy. Preto zastáva názor, že mal byť uznaný za vinného z trestného činu podľa § 172
ods. 1 písm. c), d) Tr.zákona a za uvedený trestný čin mu mal byť uložený zákonný trest. Na základe
vyššie uvedeného preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom zo dňa 4.12.2018, sp.zn. 15T/52/2018 v plnom rozsahu zrušil a vec zrútil súdu I. stupňa
na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátorka v písomnom odôvodnení odvolania podanom v neprospech obžalovaného poukázal na to,
že predmetný rozsudok prvostupňového súdu považuje v časti týkajúcej sa výroku o vine obžalovaného
P. S. za zákonný a dôvodný a rovnako nemá výhrady voči konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo.
Nestotožňuje sa však s výrokom o treste predmetného rozhodnutia súdu z dôvodu neodôvodneného
použitia moderačného oprávnenia v zmysle § 39 odsek 1 Trestného zákona a neuloženia trestu odňatia
slobody tak, ako to bolo navrhnuté intervenujúcou prokurátorkou na hlavnom pojednávaní. Senát
prvostupňového súdu svoje rozhodnutie o použití zmierňovacieho ustanovenia podľa § 39 odsek 1
Trestného zákona a uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému pod dolnú hranicu zákonnej trestnej
sadzby odôvodnil tým, že vzhľadom na pomery páchateľa a s ohľadom, že sám trpí závislosťou na
marihuane, by bolo použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom pre obžalovaného s prihliadnutím
na jeho doterajšiu beztrestnosť neprimerane prísne a podľa názoru súdu na zabezpečenie ochrany
spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania. Takto uložený trest považuje súd za dostatočne prísny
aj na to, aby odradil iné osoby od páchania drogovej trestnej činnosti. Zaradenie obžalovaného
do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia súd zdôvodnil tým, že obžalovaný je
kriminálne nenarušenou osobou, nebol doteraz vo výkone trestu odňatia slobody a pred vzatím do
väzby riadne pracoval a jeho dostatočná náprava môže byt' lepšie zabezpečená v ústave na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia. S uvedeným výrokom o treste a odôvodnením prvostupňového
súdu vo vzťahu k obžalovanému P. S. sa však nestotožňuje. Obžalovaný P. S. sa dopustil závažnej
drogovej trestnej činnosti, na potlačovaní ktorej je prvoradý celospoločenský záujem. Súd správne
kvalifikoval jeho konanie vzhľadom na to, že obžalovaný ako „díler“ predával v rozhodnom období
psychotropnú látku pervitín minimálne trom osobám uvedeným v skutkovej vete rozsudku. Práve
uvedená skutočnosť, že sa v osobe obžalovaného jednalo o „dílera,“ podstatne zvyšuje nebezpečnosť
jeho konania pre spoločnosť a práve uložením trestu odňatia slobody dlhšieho trvania, v zmysle zákonnej
trestnej sadzby by bola zabezpečená ochrana spoločnosti pred takýmito páchateľmi v zmysle ust. §
34 Trestného zákona. Drogová trestná činnosť je ostro sledovaná verejnosťou, pretože prináša so
sebou nenapraviteľné následky na telesnom, ale najmä na duševnom zdraví ich konzumentov. Preto

odhaľovanie osôb majúcich na ich distribúcii svoj podiel vyžaduje značné úsilie orgánov činných v
trestnom konaní. Použitie ust. § 39 odsek 1 Trestného zákona v danom prípade nebolo odôvodnené
žiadnymi takými konkrétnymi skutočnosťami, ktoré by jeho použitie legitimovali ako zákonné a správne.
Úlohou súdu je zrozumiteľne vysvetliť, prečo považuje uloženie trestu v rámci zákonnej trestnej sadzby
za neprimerané. V prípade obžalovaného neexistujú a z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa
ani nevyplývajú žiadne mimoriadne okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 39 Trestného
zákona. Podľa odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa súd pri mimoriadnom znížení trestu odňatia
slobody vychádzal iba z toho, že základná trestná sadzba v rozpätí 10-15 rokov, v rámci ktorej mal
byť obžalovanému ukladaný trest je pre neho vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorý nebol doteraz
trestaný súdom neprimerane prísny, ktorá skutočnosť sama osebe neodôvodňuje automatické, čisto
mechanické zníženie trestu pod dolnú hranicu zákonom stanovenej trestnej
sadzby. Nebol daný žiadny z dôvodov na ukladanie trestu pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby
obžalovanému vzhľadom na závažnosť páchanej trestnej činnosti a jej spôsob i osobu obžalovaného,
závislého na pervitíne. Ďalej je potrebné poukázať aj na nekritický postoj obžalovaného k žalovanej
trestnej činnosti, keď priznal len vlastné užívanie drog a popieral, že by drogy predával aj iným osobám.
Napokon súd zaradil obžalovaného P. S. na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia,
hoci vzhľadom na spáchanie obzvlášť závažného zločinu mal byť zaradený aspoň do ústavu so stredným
stupňom stráženia. Hoci Trestný zákon umožňuje zaradenie páchateľa obzvlášť závažného zločinu aj
do ústavu s nižším stupňom stráženia, v danom prípade súd svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil s
výnimkou uvedenia kriminálnej nenarušenosti obžalovaného. Mimoriadne znížený trest odňatia slobody
uložený v tejto trestnej veci s prihliadnutím na charakter trestnej činnosti rozhodne nie je spôsobilý
odradiť potenciálnych páchateľov od páchania tejto závažnej a spoločensky nebezpečnej trestnej
činnosti, práve naopak. Vzhľadom k uvedenému bolo potrebné obžalovanému v zmysle § 34 ods.1
Tr.zák. uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody tak, ako to bolo intervenujúcou prokurátorkou
navrhované na hlavnom pojednávaní. Navrhol preto, aby Krajský súd v Trenčíne podľa § 321 odsek
1 písm. d), e) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a aby podľa § 322
odsek 3 Trestného poriadku sám rozhodol tak, že obžalovanému P. S. uloží podľa §172 odsek 2
Trestného zákona za použitia § 38 odsek 2 Trestného zákona nepodmienečný trest odňatia slobody
na dolnej hranici zákonnej trestnej sadzby so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, súčasne uloží podľa § 76 odsek 1 Trestného zákona a § 78 odsek 1 Trestného
zákona aj ochranný dohľad v trvaní 1 rok, podľa § 73 odsek 2 písm. d) Trestného zákona aj ochranné
protitoxikomanické liečenie ústavné a podľa § 60 odsek 1 písm. a) Trestného zákona aj trest prepadnutia
veci - digitálnej váhy čiernej farby s nápisom Varesina caffe, digitálnej váhy čiernej farby z bezfarebného
priehľadného plastu a drevenej vyrezávanej fajky hnedej farby s plastovým náhubkom čiernej farby 12
cm dlhej so spalinami čiernej farby.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolaní obžalovaného P.
S. a prokurátorky podľa § 316 ods. 1 Tr. por. a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa §
316 ods. 3 Tr. por., na podklade podaných odvolaní, ktoré mu spolu so spisom boli predložené dňa 30.
januára 2019, vykonal dňa 28. februára 2019 verejné zasadnutie a postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.
preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť obžalovaným a prokurátorkou napadnutých výrokov rozsudku,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolania
obžalovaného P. S. a prokurátorky nie sú dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaniami
vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že okresný súd vykonal na hlavných
pojednávaniach, naposledy dňa 4. decembra 2018, všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom
na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti
tak, ako mu ukladajú ustanovenia § 2 ods. 10 a 12 Tr. por. a dospel ku správnym skutkovým
zisteniam i právnym záverom. Okresný súd svoje skutkové zistenia správne oprel nielen o výpovede
obžalovaného P. S., ale predovšetkým o usvedčujúce svedecké výpovede predovšetkým T. L.,
P. T. W. a C. W., napriek neodôvodneným výhradám obžalovaného aj svedka Q. V. (okolnosť,
že ide o drogovo závislú osobu, ktorá sa lieči na paranoidnú schizofréniu ešte neznamená, že
okresný súd nie je oprávnený hodnovernosť jeho výpovede objektívne vyhodnotiť), pretože s týmito
usvedčujúcimi svedeckými výpoveďami korešpondujú aj ďalšie vo veci vykonané dôkazy a to konkrétne
závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie V.. P.
W., závery znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, odboru prírodovedného
skúmania a kriminalistickej identifikácie, závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a

farmácie, odvetvia traumatológie, chirurgie V.. W. V., odborné vyjadrenie Národnej kriminálnej agentúry,
národnej protidrogovej jednotky zo dňa 29.6.2018, zápisnica o vykonaní domovej prehliadky zo dňa
3.5.2018, zápisnica o vykonaní prehliadky iných priestorov - osobného motorového vozidla zn. Škoda
Octavia, EČV V vlastníka P. S. a v neposlednom rade prepisy hovorov z odpočúvania a záznamu
telekomunikačnej prevádzky medzi obžalovaným a svedkami T. L., C. W., P. T. W., C. W. i Q. V.,
na ktoré v napadnutom rozsudku poukázal a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti a
rovnako ani o zákonnom spôsobe ich vykonania. Svoje skutkové zistenia tiež podrobne, vecne správne
a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné
tvrdenia obžalovaného prednesené na hlavnom pojednávaní, pretože boli v rozpore s ostatnými vo
veci vykonanými dôkazmi, s ktorými však naopak v celom rozsahu korešpondovali usvedčujúce už
spomenuté svedecké výpovede a to aj podľa názoru krajského súdu nielen z prípravného konania,
ale aj z hlavného pojednávania, keď predovšetkým svedkovia T. L., P. T. W. a C. W. zmeny svojich
výpovedí na hlavnom pojednávaní oproti tým, ktoré sa vykonali v prípravnom konaní a to vždy v prospech
obžalovaného, nevedeli žiadnym logickým spôsobom odôvodniť a aj podľa názoru krajského súdu z
nich bez akýchkoľvek pochybností vyplýval záujem pomôcť obžalovanému P. S., alebo minimálne mu
nepriťažiť.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam
ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na ktoré podrobne poukázal
v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú
ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo jednoznačne a spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal
a že ho spáchal obžalovaný P. S.. Odvolacie námietky obžalovaného vo vzťahu ku skutkovým zisteniam
nepovažoval preto za dôvodné a neakceptoval ich.

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu okresný súd nepochybil ani pri právnom
posúdení konania obžalovaného P. S. zhodne s obžalobným návrhom ako obzvlášť závažného
zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a
obchodovania s nimi podľa § 172 odsek 1 písm. c), d), odsek 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písmeno j) Trestného zákona, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku
tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Odvolací súd dospel nielen k rovnakým
skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako okresný súd, preto ani v tomto smere
nezistil dôvody na zmenu napadnutého rozsudku, ani v tomto smere odvolacie námietky obžalovaného,
ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených už v konaní pred
okresným súdom a s ktorými sa súd prvého stupňa dostatočne a vecne správne vyporiadal v odôvodnení
napadnutého rozsudku, nepovažoval za opodstatnené. V podrobnostiach preto poukazuje na vecne
správne odôvodnenie napadnutého rozsudku vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu
konania obžalovaného, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výrokoch o treste odňatia slobody,
spôsobe jeho výkonu, o uložených ochranných opatreniach, ako i uloženom treste prepadnutia veci.
Trest odňatia slobody uložený obžalovanému podľa trestnej sadzby ustanovenej v § 172 ods.2 Trestného
zákona s prihliadnutím na § 38 ods. 2 Trestného zákona aj s použitím § 39 ods. 1 Trestného zákona
vo výmere 8 rokov, teda 3 roky nad dolnou hranicou upravenej trestnej sadzby, je trestom primeraným.
Zodpovedá totiž všetkým zákonným hľadiskám stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1,
3 a 4 Tr. zák. a zohľadňuje všetky zistené okolnosti prípadu, konkrétny stupeň závažnosti spáchaného
trestného činu, ako aj pomery obžalovaného a možnosti jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho
individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere
je dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou. Súd prvého stupňa pri
ukladaní trestu aj s použitím ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák. o mimoriadnom znížení trestu pritom
dôvodne prihliadol nielen na to, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, nie je teda kriminálne
narušenou osobou, je pritom sám závislý na marihuane, ktorú si zadovažoval aj pre vlastnú potrebu
a z tohto dôvodu mu bolo uložené aj ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou, ktoré pri
splnení svojho účelu môže byť pre nápravu obžalovaného ešte optimálnejšie ako neprimerane dlhý trest
odňatia slobody, ale aj na to, že v podstate až do dňa vzatia do väzby bol riadne zamestnaný a to v
posledných dvoch prípadoch vždy v zariadeniach starajúcich sa o starších spoluobčanov a vzhľadom
na tieto skutočnosti je možné dosiahnuť ochranu spoločnosti aj trestom kratšieho trvania, ktoré boli aj
podstatnými okolnosťami pre jeho záver o použití ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák. V súlade s ustanovením
§ 48 ods.4 Tr.zák. je aj zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože vzhľadom na už vyššie spomenutú mieru narušenia
obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody, ale ani súdne trestaný a spáchal
iba 5 priestupkov v doprave, v takomto ústave na výkon trestu iného - nižšieho stupňa stráženia - bude
jeho náprava lepšie zaručená.

Za týchto okolností je potom uloženie trestu odňatia slobody obžalovanému P. S. s použitím
zmierňovacieho ustanovenia § 39 ods.1 Tr.zák. vecne správne a v súlade so zákonom. Odvolacie
námietky prokurátorky v uvedenom smere preto krajský súd nepovažoval za dôvodné.

Odvolací súd teda nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo vzťahu k
výrokom o vine, o treste odňatia slobody, o spôsobe jeho výkonu, o ochranných opatreniach - uloženom
ochrannom dohľade na 1 rok s povinnosťou po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody osobne sa
hlásiť v určených lehotách u probačného a mediačného úradníka okresného súdu v mieste svojho pobytu
a oznamovať mu potrebné údaje o spôsobe a zdrojoch obživy a tie aj preukazovať (§ 76 ods.1 Tr.zák. , §
77 ods.1 písm.a), písm.b) Tr.zák. a § 78 ods.1 Tr.zák.), tiež uloženom ochrannom protitoxikomanickom
liečení ústavnou formou (je plne v súlade s ustanovením § 73 ods.2 písm.d) Tr.zák.), ako aj podľa §
60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona obžalovanému tiež uloženom treste prepadnutia veci (digitálna
váha s platovými časťami čiernej farby s výklopným zatváraním s nápisom Varesina caffe, digitálna váha
čiernej farby s odnímateľným krytom z bezfarebného priehľadného plastu, drevená vyrezávaná fajka
hnedej farby s plastovým náustkom čiernej farby cca 12 cm dlhá, so spalinami čiernej farby), pretože
tieto veci boli použité na spáchanie trestného činu, preto odvolacie námietky obžalovaného P. S. ani
prokurátorky neakceptoval.

Krajský súd napokon len dodáva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá
odpovedať na každú námietku, alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré
majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o ňom a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie
dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v druhostupňovom konaní. V tejto súvislosti
krajský súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého
stupňa tvoria jednotu a preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne
skutkové a právne závery súdu prvého stupňa. S právnymi námietkami obžalovaného a prokurátorky
krajskej prokuratúry sa súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí riadne a náležitým spôsobom
vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na súde vyššieho
stupňa.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa rozhodol na
základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolania obžalovaného
P. a prokurátorky ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 31. 10. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.