Rozsudok Judgement was issued on Friday, April 8, 2011

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25C/14/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1108237409
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2011:1108237409.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Patriciou Skotnickou v právnej veci navrhovateľa F. Z.,

bývajúceho v G., N. X, zastúpeného JUDr. Libušou Dočkalovou, advokátkou, so sídlom v Bratislave,
Lachova 32, proti odporcovi I. G., bývajúceho v G., U. X, zastúpeného opatrovníkom Mestskou časťou
Bratislava - Staré Mesto, so sídlom v Bratislave, Vajanského nábr. č. 10, o zaplatenie 8.099,32 Eur s
prísl., takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamieta.

Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodne označená navrhovateľka Z.. Z. U. sa návrhom na začatie konania z 11. novembra 2008

domáhala, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť jej istinu 8.099,32 Eur (244.000,- Sk) spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,5% z dlžnej sumy od 25. apríla 2007 do zaplatenia titulom zmluvnej pokuty
za porušenie právnej povinnosti. Uviedla, že s odporcom uzavrela dňa 15. apríla 2008 Zmluvu o
poskytovaní právnych služieb (ďalej len "zmluva") za účelom zabezpečenia predaja nehnuteľnosti
špecifikovanej v zmluve, na báze exkluzivity navrhovateľky. Odporca dojednania zmluvy nedodržal,
nakoľko nehnuteľnosť previedol na kupujúceho bez vedomia navrhovateľky, čím navrhovateľke vzniklo
právo na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 6% z kúpnej ceny 162.650,20 Eur (4.900.000,- Sk) vo

výške 9.759,01 Eur (294.000,- Sk). Odporca navrhovateľke dňa 13. októbra 2008 uhradil časť zmluvnej
pokuty vo výške 1.659,70 Eur (50.000,- Sk), avšak jej zvyšok vo výške 8.099,32 Eur do dnešného dňa
nezaplatil.

Písomným podaním z 8. decembra 2008 právna predchodkyňa navrhovateľa zobrala návrh v časti
týkajúcej sa zaplatenia sumy 3.319,40 Eur (100.000,- Sk) späť dôvodiac, že odporca túto sumu
navrhovateľke uhradil. Súd preto uznesením z 6. apríla 2009, č. k. 25C 14/2009-32, konanie v časti

zaplatenia istiny vo výške 3.319,40 Eur zastavil.

Písomným podaním z 5. januára 2009, doplneným 9. januára 2009 pôvodná navrhovateľka súdu
oznámila, že Zmluvou o postúpení pohľadávky z 22. decembra 2008 postúpila žalovanú pohľadávku
na Igora Jozefku, ktorý tak vstúpil do konania na jej miesto. Vzhľadom na obsah Zmluvy o postúpení
pohľadávky a súhlas Igora Jozefku s vstupom do konania ako účastník na strane navrhovateľa, konajúci
súd uznesením z 20. augusta 2009, č. k. 25C 14/2009-34, vyhovel návrhu pôvodnej navrhovateľky a

postupom podľa § 92 ods. 2 a 3 O.s.p. rozhodol, že pôvodne označená navrhovateľka Z.. Z. U. z konania
vystúpi a na jej miesto ako navrhovateľ vstúpi F. Z..Odporca sa na výzvu súdu k žalobe nevyjadril, nereagoval, pričom z oznámenia Slovenskej pošty na
nedoručených súdnych zásielkach súd zistil, že odporca je na adrese trvalého pobytu neznámy. Súd
vykonal šetrenie pobytu odporcu pomocou Registra obyvateľov Slovenskej republiky, lustráciou v registri

Sociálnej poisťovne, dopytom Mestskej časti Bratislava - Staré mesto, Ústrednej evidencie väzňov ZVJS
SR, avšak nepodarilo sa mu zistiť inú adresu pobytu odporcu ako je uvedená v súdnom spise. Preto
súd uznesením z 19. novembra 2010, č. k. 25C 14/2009-67, ustanovil odporcovi opatrovníka pre celé
konanie.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na 8. apríla 2011, na ktorom vyhlásil rozsudok vo veci samej. Súd
pojednával v neprítomnosti odporcu a jeho opatrovníka, ktorý súhlasil s konaním a rozhodnutím v jeho
neprítomnosti, a vzhľadom na súhlas navrhovateľa aj v neprítomnosti jeho právnej zástupkyne podľa
§ 101 ods. 2 O.s.p. Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľa, oboznámil sa s
písomnými vyjadreniami jeho právnej zástupkyne, s listinnými dôkazmi, a to Zmluvou o poskytovaní
právnych služieb zo dňa 19.5.2008 a Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.12.2008, ako aj

ostatným obsahom spisu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Právna predchodkyňa navrhovateľa uzavrela s odporcom dňa 19. mája 2008 Zmluvu o poskytovaní
právnych služieb (ďalej len "zmluva"), ktorej predmetom bolo poskytovanie právnych služieb odporcovi
pri predaji nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k.ú. N. S., zapísanej na LV č. XXXX za dohodnutú kúpnu

cenu 4.900.000,- Sk (162.650,20 Eur). Účastníci si dohodli za vykonanie predmetu zmluvy odmenu
podľa čl. III vo výške 6%, a to i v prípade dohody nižšej kúpnej ceny. Súčasne sa v tomto článku dojednali
na exkluzívnom práve navrhovateľky zabezpečiť predaj nehnuteľnosti záujemcovi o kúpu. Pre prípad
odstúpenia klienta od zmluvy bol odporca povinný uhradiť náklady spôsobené advokátskej kancelárii
navrhovateľky, a to na základe vyčíslenia nákladov a dohodnutej výške provízie, pričom ako zmluvnú

pokutu sa dohodli na sume rovnajúcej sa zmluvnej odmene počítanej podľa čl. III bod 1 zmluvy.

Odporca uhradil pôvodnej navrhovateľke dňa 13. októbra 2008 sumu 50.000,-Sk (1.659,70 Eur). Podľa
poznámky na pokladničnom príjmovom doklade (č.l. 7) išlo o prvú časť zmluvnej pokuty.

Pôvodná navrhovateľka ako postupca Zmluvou o postúpení pohľadávky z 22. decembra 2008 postúpila
pohľadávku vyplývajúcu zo Zmluvy o právnej pomoci v celkovej výške 144.000,-Sk (4.779,92 Eur) na F.
Z. ako postupníka, pričom túto skutočnosť oznámila odporcovi listom datovaným rovnakým dátumom.

Navrhovateľ vo svojej výpovedi na pojednávaní súdu zotrval na dôvodnosti uplatneného nároku, tak

bol uvedený v návrhu na začatie konania a upravený dňa 8. decembra 2008. Vyvodzoval ho od
Zmluvy o postúpení pohľadávky a v jej nádväznosti od porušenia podmienok zakotvených v Zmluve o
poskytovaní právnych služieb, v ktorej si účastníci mali pre prípad porušenia práva exkluzivity pôvodnej
navrhovateľky, t.j. pre prípad zabezpečenia predaja nehnuteľnosti iným subjektom ako jej advokátskou
kanceláriou, dohodnúť zmluvnú pokutu. Od Z.. U. sa pritom dozvedel, že k odstúpeniu od zmluvy

zo strany odporcu nedošlo, odporca počas platnosti zmluvy predal nehnuteľnosť tretej osobe bez jej
vedomia.

Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď

oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach s poukazom na § 132
O.s.p. a dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný.Zmluvná pokuta upravená v § 544 Občianskeho zákonníka je chápaná ako zabezpečovací prostriedok,
ako objektívny dôsledok nesplnenia určitej zmluvne dohodnutej povinnosti. Na jej platné dojednanie
sa vyžaduje písomná dohoda zmluvných strán, v ktorej musí byť určená výška zmluvnej pokuty alebo

aspoň spôsob jej určenia. Zároveň je však potrebné, aby z dojednania o zmluvnej pokute vyplývalo
akú konkrétnu povinnosť zmluvná pokuta zabezpečuje. Platnosť dohody o zmluvnej pokute je napokon
podmienená všeobecnou požiadavkou zákona na určitosť a zrozumiteľnosť akéhokoľvek právneho
úkonu v zmysle ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

V danej veci dôvodnosť žalobného návrhu navrhovateľa nepochybne závisí od posúdenia základnej
otázky, a to, či obsah dojednania o zmluvnej pokute obsiahnutý v článku IV bod 4 zmluvy o poskytovaní
právnych služieb, je v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka určitý alebo je neurčitý a z
tohto dôvodu je platný alebo nie. Keďže neplatnosť právneho úkonu je neplatnosťou absolútnou, súd je
povinný na ňu prihliadať vždy, a to bez ohľadu na to, či niektorý z účastníkov v priebehu konania alebo
pred začatím konania absolútnu neplatnosť tohto právneho úkonu namieta alebo jeho neplatnosť žiada

vysloviť určovacou žalobou.

Z obsahu dojednania zmluvnej pokuty sa dá pochybovať o tom, na aký prípad porušenia právnej
povinnosti dopadala. Z článku IV, bodu 4 zmluvy totiž nie je zrejmé, aká konkrétna zmluvná povinnosť
je uvedenou sankciou zabezpečovaná. Použitím výkladu by sa dalo vyvodiť, že zmluvná pokuta sa

viaže na odstúpenie klienta, t.j. odporcu od zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Pokiaľ by tomu
tak bolo, tu súd udáva, že odstúpenie od zmluvy nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale výkonom
práva a preto nemôže byť ako také sankciované zmluvnou pokutou (k tomu aj R 58/2001 ZSP). Ak
teda prejavy vôle účastníkov zmluvy smerovali k dohode o zmluvnej pokute pre odstúpenie odporcu
od zmluvy, takéto dojednanie je neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom, pretože § 544

Občianskeho zákonníka spája zmluvnú pokutu s porušením povinnosti, a nie so zánikom záväzkom, či
už jeho zrušením alebo odstúpením od zmluvy. V prípade platného odstúpenia od zmluvy sa zmluva od
počiatku zrušuje, je v takom prípade potom vylúčené, aby zo strany účastníkov zmluvy došlo k porušeniu
zmluvnej povinnosti a vzniku práva na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Navrhovateľ však odvodzoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tvrdiac, že mu naň vznikol nárok z
dôvodu porušenia práva exkluzivity, keď na úkony spojené s prevodom nehnuteľnosti odporca využil
služby inej osoby, a to bez vedomia právnej predchodkyne navrhovateľa, čím naplnil predpoklady
na vznik nároku na zmluvnú pokutu. Táto skutočnosť však z obsahu zmluvy nevyplýva. Povinnosť
zaplatenia zmluvnej pokuty totiž nie je viazaná na porušenie nejakej konkrétnej právnej povinnosti zo

strany odporcu, tobôž nie na porušenie práva exkluzivity, ako sa mylne domnieva navrhovateľ. Ak
navrhovateľ vyvodzuje zmluvnú pokutu dohodnutú podľa článku IV bod 4 zmluvy od odkazu tohto článku
na článok III bod 1 zmluvy, ktorej obsahom je aj dojednanie o práve exkluzivity, tu súd dodáva, že
predmetný odkaz sa netýka porušenia právnej povinnosti, ale spôsobu určenia výšky zmluvnej pokuty.
Pričom aj tu treba uviesť, že podľa mienky súdu táto nie je určito stanovená. Zo slovného spojenia

"zmluvná odmena 6%" totiž nie je zrejmé z akého základu sa má vypočítať.

Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v Zmluve
o poskytovaní právnych služieb nebolo dojednaním jasným, určitým a zrozumiteľným, preto nespĺňalo
požiadavky Občianskeho zákonníka kladené na právne úkony, keďže tak výška zmluvnej pokuty, ako aj

zmluvná povinnosť, pre prípad porušenia ktorej bola zmluvná pokuta dojednaná, nespĺňali požiadavky
určitosti (k tomu pozri aj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. MObdo V 4/2003).
So zreteľom na tento záver, súd nemohol zaviazať odporcu na zaplatenie žalovanej sumy a návrh
navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Súd v tejto súvislosti dodáva, že na vyššie uvedený záver nemá vplyv to, že odporca navrhovateľovi
dobrovoľne čiastočne plnil, z ktorej skutočnosti právna zástupkyňa navrhovateľa vyvodila záver, že svoj
záväzok odporca uznal. Pre uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka je totiž potrebná písomná
forma, ako aj uznanie záväzku čo do výšky a dôvodu. Z obsahu spisu však taký uznávací prejav odporcu
nevyplýva.

O trovách konania súd rozhodol súd podľa § 146 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že
úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže odporcovi žiadne trovy nevznikli, ani si ich
neuplatňoval. V tejto súvislosti súd udáva, že pokiaľ ide o späťvzatie návrhu v časti zaplatenia 3.319,40Eurnebolizistenépodmienky,napodkladektorýchbypatrilanavrhovateľovivtejtočastikonanianáhrada
trov podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., keďže návrh ako taký, bol súdom posúdený ako nedôvodný.
Na tejto skutočnosti nič nemení to, že odporca dobrovoľne určitú peňažnú čiastku plnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda, včomsatotorozhodnutiealebopostupsúdupovažuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
samej,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Akpovinnýdobrovoľnenesplníto,čomuukladávykonateľnésúdnerozhodnutie,oprávnenýmôže podať
návrh na výkon exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.