Uznesenie – Život a zdravie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. marec 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8To/26/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8117012495
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8117012495.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Martiny Zeleňakovej a JUDr. Petra Tobiaša na verejnom zasadnutí konanom dňa 20.03.2019, v trestnej
veci obžalovaného O.. D. J. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, o odvolaniach
okresného prokurátora a obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/137/2017 zo
dňa 18.06.2018 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. poriadku odvolania okresného prokurátora a obžalovaného O.. D. J. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 4T/137/2017 zo dňa 18.06.2018 bol podľa § 285 písm.
b) Tr. poriadku oslobodený obžalovaný O.. D. J., nar. XX.XX.XXXX v P., trvale bytom H., K.. E. XX,
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Prešov, sp. zn. 3Pv/420/16/7707 zo dňa 18.12.2017
pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona, ktorý mal spáchať tak, že

- dňa XX.XX.XXXX asi o 18.00 hod. v H., na ul. T. XX, v objekte spoločnosti P., po predchádzajúcom
nedorozumení fyzicky napadol tam prítomného D. C., ktorý stál na prahu dverí unimobunky, kde tohto
chytil rukou za oblečenie a strhol ho na zem, v dôsledku čoho poškodený spadol, pričom utrpel kožnú
odreninu na bočnej ploche krku vľavo, podvrtnutie ľavého ramena, podvrtnutie palca ľavej ruky, ktoré
zranenia si, podľa znalca z odboru zdravotníctvo, vyžadujú liečenie spojené s práceneschopnosťou
najmenej 16 dní,

pretože skutok nie je trestným činom.

Proti tomuto rozsudku podal ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní okresný prokurátor
odvolanie, ktoré následne písomne odôvodnil tým, že podľa jeho názoru, vzhľadom na doteraz vykonané
dokazovanie, nie sú pochybnosti, ktoré by nedovolili spoľahlivo vyvodiť záver o vine obžalovaného, ktorý
je zo skutku usvedčovaný poškodeným D. C. a výpoveď tohto poškodeného je potvrdená vo vzťahu
k mechanizmu vzniku zranení aj závermi znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo, podľa
ktorého, ako odvolateľ uviedol, je nepochybné, že poškodený si uvedené zranenia, ktoré utrpel, nemohol
spôsobiť sám, ale s najväčšou pravdepodobnosťou boli spôsobené pri páde poškodeného po posotení
druhou osobu. Podľa odvolateľa, už len samotná skutočnosť, že obžalovaný pristúpil k poškodenému
a chytil ho za oblečenie, svedčí o tom, že obžalovaný konal v úmysle využiť svoju telesnú silu proti
poškodenému a teda si musel byť vedomý, že takýmto fyzickým útokom mu môže spôsobiť ujmu na
zdraví, sotil ho, čo svedčí o úmysle obžalovaného použiť fyzickú silu proti inému. Z uvedeného dôvodu
musel mať obžalovaný vedomosť, že takýmto konaním môže poškodenému ublížiť na zdraví a zaútočil
na poškodeného spôsobom, v dôsledku ktorého mu ublížil na zdraví. Odvolateľ považoval za preukázaný
minimálne nepriamy úmysel obžalovaného. V podstate na základe týchto dôvodov navrhol, aby krajský
súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal obžalovaný odvolanie, v ktorom navrhol, aby krajský súd
zrušil napadnutý rozsudok a sám rozhodol tak, že ho podľa § 285 písm. a) Tr. poriadku spod obžaloby
oslobodí z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. Obžalovaný
vytkol okresnému súdu, že vychádzal výlučne z výpovede poškodeného a výpoveď obžalovaného
považoval za nedôveryhodnú. Obžalovaný uvádzal, že vypovedal konzistentne, že poškodený od neho
odskočil v čase, keď videl prichádzať svedka G.. Podľa odvolateľa bolo trestné stíhanie vedené voči
jeho osobe začaté neúčinne a odvtedy dochádzalo k závažnému porušovaniu jeho práv. Namietal
nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia a s poukazom na opis skutku tvrdil, že chýbajú pojmy
a okolnosti definujúce znaky subjektívnej stránky trestného činu ublíženia na zdraví a že skutok nebol
vymedzený riadne, chýbal mu predmet trestného stíhania. Dodal, že keď bolo vydané uznesenie o začatí
trestného stíhania vo veci, už vtedy musel byť známy domnelý páchateľ trestného činu, čím policajný
orgán porušil právo obžalovaného na obhajobu. Obžalovaný namietal aj postup policajného orgánu,
ktorý najprv vypočul poškodeného, obžalovaného v pozícii svedka, svedkov G. a H., pribral do konania
znalca, vypočul ho, nechal ho vypracovať odborné vyjadrenie, vykonal rekonštrukciu, opätovne vypočul
znalca a následne vzniesol obžalovanému obvinenie. Takto, podľa obžalovaného, mu bolo zamedzené
uplatňovať práva obhajoby. Obžalovaný uviedol, že keď s poškodeným uvádzali odlišné verzie priebehu
skutkového deja, tak výpovede svedkov nepodporili verziu poškodeného, rekonštrukcia bola zbytočná
a znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia uviedol, že zranenia poškodeného mohli vzniknúť aj tak,
ako to opisuje obžalovaný.

Na základe takto podaných odvolaní postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1
Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku, proti
ktorému odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom
na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku, pričom v prejednávanej veci prítomnosť dovolacích dôvodov nezistil a
po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolania obžalovaného a okresného prokurátora nie sú
dôvodné.

V tomto konaní boli vyčerpané všetky dosiahnuteľné dôkazy, ktoré determinujú náležité zistenie skutko-
vého stavu veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie, pričom bol zistený skutkový stav v takom
rozsahu a kvalite, že poskytuje dostatok potrebných poznatkov pre objektívne, stavu vecí a zákonu zod-
povedajúce spravodlivé rozhodnutie. V prejednávanej veci dostupné a vykonané dôkazy obžalovaného
zo spáchania tohto skutku spoľahlivo a bez akejkoľvek pochybnosti neusvedčujú zo spáchania trestného
činu.

Krajský súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu dospel k záveru, že pred súdom prvého
stupňa bolo vykonané dokazovanie pre potreby napadnutého výroku rešpektujúc ustanovenie § 2 ods.
10 Tr. poriadku a nebolo potrebné dokazovanie dopĺňať. Dôvody svojho rozhodnutia, ktoré rozviedol
v odôvodnení napadnutého rozsudku pri odvolaniami napadnutých výrokoch boli logické, stručné, ale
jasné a spĺňali zákonné nároky na odôvodnenie do tej miery, aby napadnuté výroku rozsudku mohli byť
podrobené prieskumnej povinnosti v odvolacom konaní.

Okresný súd oprel svoj záver, ktorým konštatoval, že v danom prípade skutok nie je trestným činom
a obžalovaného preto spod obžaloby oslobodil v podstate z dôvodu, že obžalovanému nebol bez
dôvodných pochybností preukázaný znak skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa §
156 Tr. zákona, a to úmysel páchateľa, že následok (ublíženie na zdraví) chcel svojím konaní spôsobiť,
prípadne, že by vedel, že takýto následok môže byť spôsobený jeho konaním a pre prípad, že nastane
bol s týmto uzrozumený. Z výpovede samotného poškodeného vyplynulo, že vzniku najzávažnejšieho
poranenia predchádzalo jeho sotenie zo strany obžalovaného zo schodíkov do vrátnice, ktoré mali byť
vo výške max. 20 cm, a preto podľa okresného súdu nemožno vyvodiť samo o sebe, či už priamy alebo
nepriamy úmysel spôsobiť mu ublíženie na zdraví (nepadol naňho obžalovaný, relatívne malá výška
schodíkov do vrátnice a podobne). Vzhľadom na jediné preukázané sotenie zo strany obžalovaného a
následne preukázané len vzájomné naťahovanie sa medzi obžalovaným a poškodeným, okresný súd
nezistil žiadne okolnosti, ktoré by preukazovali naplnenie skutkovej podstaty iného trestného činu (napr.
výtržnosti podľa § 364 Tr. zákona).

Možno k tomu dodať, že úvaha okresného súdu zohľadňovala platnú judikatúru, podľa ktorej k naplneniu
trestného činu ublíženia na zdraví (§ 221 a § 222 Zákona č. 140/1961 Zb., v súčasnosti § 155 a § 156
Tr. zákona) nestačí, aby páchateľ úmyselne vykonal niečo, čo spôsobilo ublíženie na zdraví, ale treba,
aby jeho úmysel smeroval aj k vlastnému ublíženiu na zdraví. /R 19/1963/

K preukázaniu viny páchateľa musia existovať priame, respektíve aspoň nepriame dôkazy, ktorých súhrn
musí tvoriť logickú a ničím nenarušovanú sústavu vzájomne sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom
celku nielen spoľahlivo preukazuje všetky okolnosti skutku v ktorom sa vidí trestný čin a usvedčuje z je-
ho spáchania páchateľa, ale súčasne vylučuje možnosť akéhokoľvek iného záveru (rozh. NS SR č.k. 1
Kn 597/2010 zo dňa 26.11.2010).

Obvinený nie je v trestnom konaní povinný dokazovať svoju nevinu, ale vina mu musí byť dokázaná, a
to spôsobom nevzbudzujúcim žiadne pochybnosti. Vina obvineného musí byť teda preukázaná, pričom
v prípade existencie pochybností musí súd postupovať miernejšie (in dubio pro mitio), teda rozhodnúť
v prospech obvineného (zásada in dubio pro reo).

Po zhodnotení doteraz vykonaných dôkazov krajský súd zistil, že skutok kladený za vinu obžalovanému
podanou obžalobou sa stal, pretože bolo nesporne preukázané, že poškodený dňa XX.XX.XXXX asi
o 18.00 hod. v H., na ul. T. Č.. XX, v objekte spoločnosti P., po predchádzajúcom nedorozumení s
obžalovaným spadol, pričom utrpel kožnú odreninu na bočnej ploche krku vľavo, podvrtnutie ľavého
ramena, podvrtnutie palca ľavej ruky, ktoré zranenia si podľa znalca z odboru zdravotníctvo vyžadujú
liečenie spojené s práceneschopnosťou najmenej 16 dní. Žalovaný skutok sa stal, pretože došlo k
spôsobenému následku v podobe ujmy na zdraví poškodeného, no nebolo dokázané že by k následku
došlo konaním obžalovaného. Nebolo však bez odôvodnených pochybností preukázané, že by sa
tak stalo tým, že by obžalovaný pád poškodeného spôsobil napríklad tak, že by fyzicky napadol tam
prítomného D. C., ktorý stál na prahu dverí unimobunky, kde by tohto chytil rukou za oblečenie a strhol
ho na zem. Treba pritom dodať, že až pokiaľ by bolo obžalovanému preukázané žalované konanie
a príčinná súvislosť vo vzťahu k spôsobenému následku, bolo by na rade posudzovanie subjektívnej
stránky úmyslu tak, ako sa okresný súd svojou úvahou uberal.

Z doposiaľ vykonaného dokazovania, výpovedí obžalovaného a poškodeného vyplynulo, že medzi nimi
došlo v predmetnom čase a mieste k slovnému konfliktu, ktorý prerástol aj do fyzického kontaktu. V oboch
prípadoch sa tieto dôkazy zhodujú aj v tom, že poškodený spadol na zem. Zásadná nezhoda medzi
obhajobou obžalovaného a výpoveďou poškodeného spočívala v príčine tohto pádu a v neposlednom
rade aj v mieste pádu.

Obžalovaný O.. D. J. vyhlásil, že je nevinný a obhajoval sa tým, že chcel vstúpiť do strážnice, no
poškodeného chytil nejaký amok, penu mal okolo úst, nedalo sa okolo neho prejsť, chytil obžalovaného
za bicepsy, otočil ho a narážal do obžalovaného rukami a ľavým ramenom obžalovaného do zárubne,
chytil obžalovaného a triasol s ním a keď poškodený zbadal svojho dobrého kamaráta G., tak odskočil
a cúvaním balancoval, ako keby ho obžalovaný udrel a takto spadol na miesto, kde sú okrasné tuje
dvoma rukami na zem, pričom na ňom nebolo vidieť žiadne zranenia a ani sa nesťažoval na žiadne
zranenia ani bolesť, a to ani G.. Poškodený takto urobil divadlo pred svedkom G. a následne nastúpil
do G. vozidla, vytiahol mobil, že ide telefonovať, pričom obžalovaný sa ho snažil ukľudňovať, no nedalo
sa s ním absolútne nič. Obžalovaný dodal, že mal modriny od lakťa po ramená, k lekárovi išiel po 3 - 4
dňoch na naliehanie svojej manželky a nevedel zdvihnúť ľavú ruku.

Výpovedi obžalovaného prisvedčuje odborné vyjadrenie č. 339/2016 znalca E.. E. P. k zdravotnému
stavu obžalovaného, ktorý bol lekársky vyšetrený po predmetnom incidente s poškodeným C. a z
ktorého vyplynulo, že obžalovaný utrpel pomliaždenie ľavého ramena a pomliaždenie ľavého malíčka,
ktoré sa s najväčšou pravdepodobnosťou stali pri najmenej jednom náraze ľavej hornej končatiny
do okraja zárubne, spôsobenom druhou osobou, Išlo o zranenia ľahké, pričom k úplnému vyhojeniu
spravidla dochádza za 5 - 6 dní, keď bolo potrebné, aby pominula bolestivosť, vstrebal sa opuch, keď
obžalovaný bol obmedzovaný sťaženou manipuláciou ľavou hornou končatinou a bolesťami v mieste
poranení v dĺžke 5 - 6 dní s klesajúcou intenzitou. Z uvedeného vyplýva, že obžalovaný mohol byť
vystavený takému pôsobeniu zo strany poškodeného, ktorý však vo svojom popise konfliktu nepopisoval,
že by obžalovaný bol z jeho strany vystavený čo i len jednému nárazu ľavej hornej končatiny do okraja
zárubne.

Poškodený D. C. totiž uviedol, že v predmetnom čase a mieste uvidel obžalovaného asi takých päť
metrov od unimobunky stáť, pričom on stál v unimobunke. Vyzval obžalovaného, že kedy ho hodlá
prísť vystriedať, keďže už bolo po pracovnej dobe a obžalovaný sa vtedy na neho osopil a on znova
obžalovaného vyzval, aby prebral službu. Vtedy obžalovaný k nemu priskočil, z pravej strany ho
úchopom dvoch rúk chytil na hrudi za vetrovku a hodil ho zo zárubne na zem. Unimobunka bola podľa
jeho výpovede vo výške 25 cm nad zemou. Po strhnutí zo schodíka na unimobunke spadol celou
svojou váhou na ľavú ruku, a to na ľavú stranu palca, dlane, vetrovku mal rozopnutú a keď vstával
už bola na zemi. Okamžite pocítil bolesť ako dopadol na ľavej ruke. Keď spadol, obžalovaný bol pri
dverách, a postavil sa voči nemu do útočného postoja. Keď sa poškodený zo zeme pozviechal, odrazil
útok obžalovaného, ktorý sa na neho rozohnal a chcel ho udrieť päsťou pravej ruky, preto ľavou rukou
odrazil jeho útok a pritlačil obžalovaného k unimobunke. Po príchode svedka G., ktorý videl, ako mu
obžalovaný bráni v telefonovaní, poškodený si sadol do jeho motorového vozidla. Obžalovaný ho ťahal z
motorového vozidla tak, že ho uchopil za mikinu, keďže vetrovka ostala na zemi tam, kde poškodeného
hodil. Obžalovaný mu pritom hovoril, že nech nevolá, lebo to veľmi oľutuje. Akonáhle sa obžalovaný
dopočul, že komunikuje s políciou, utekal do svojho motorového vozidla a ušiel domov.

Svedok D. G. nevidel priebeh incidentu do okamihu, kým poškodený vstal po páde zo zeme. Pritom ale
výpoveď svedka G. nepotvrdzuje, že by poškodený odrážal následný útok obžalovaného. K priebehu
incidentu tento svedok uviedol totiž len to, že keď prichádzal k vrátnici, tak videl, ako poškodený a
obžalovaný sa navzájom držia za ramená akoby sa pretláčali, stáli pri unimobunke na rovnej ploche.
Oslovil ich, že čo robia a vtedy mu poškodený povedal, že je mu svedkom, že ho obžalovaný napadol, no
on poškodenému na to povedal, že nevie, kto koho napadol, a potom išli od seba. Potom si poškodený
sadol na predné sedadlo spolujazdca do jeho auta a obžalovaný mu bránil, aby volal na políciu tým,
že stál vedľa auta a nakláňal sa dovnútra a snažil sa mu ten telefón z ruky vybrať a zároveň ho prosil,
aby nevolal. Keď sa mu podarilo dovolať na políciu a komunikovať s ňou, tak obžalovaný išiel k svojmu
autu a odišiel preč.

Svedok O.. E. H. nepotvrdil, že by obžalovaného prepustil v dôsledku nejakého napadnutia
poškodeného. Ukončil spoluprácu s obžalovaným preto, že tento opustil pracovisko. Dodal, že od
poškodeného sa dozvedel, že bola strkanica, že bol napadnutý, niečo v takom zmysle.

Okrem toho, výpovedi poškodeného jednoznačne nenasvedčuje ani výsledok znaleckého dokazovania
z odboru zdravotníctvo a farmácia k mechanizmu vzniku zistených zranení, ktoré síce pripustilo možnosť
vzniku poranení poškodeného aj tak ako uvádzal poškodený, no nevylúčilo ani mechanizmus vzniku
týchto poranení postupom, ktorý zodpovedal obhajobe obžalovaného. Ani znaleckým posudkom, ako
objektívnym dôkazom, obhajoba obžalovaného teda nebola vyvrátená.

Znalec E.. E. P., ktorý podal znalecký posudok č. 283/2016 totiž po preštudovaní zdravotnej
dokumentácie, vyšetrenia poškodeného a po odbornej konzultácii zistil, že poškodený utrpel kožnú
odreninu na bočnej ploche krku vľavo a podvrtnutie palca ľavej ruky, ktoré boli spôsobené tupými
predmetmi o užšej i širšej kontaktnej ploche a mohlo sa tak zo súdnolekárskeho hľadiska stať s najväčšou
pravdepodobnosťou pri páde poškodeného na zem po posotení druhou osobou alebo pri samovoľnom
páde poškodeného na zem s nárazom, pričom súčasne mohlo dôjsť aj k poškriabaniu poškodeného na
krku. Znalec dodal, že z medicínskeho hľadiska je možné pripustiť, že v prípade, ak by poškodený po
samovoľnom odskočení smerom dozadu padol na ruky, mohlo by u neho dôjsť aj k podvrtnutiu palca
ľavej ruky.

Ani vykonanými rekonštrukciami podľa verzie obžalovaného a podľa verzie poškodeného a z pripojenej
fotodokumentácie nebolo zistené, že by sa verzia obžalovaného o priebehu incidentu nemohla
objektívne stať.

Výsledky hodnotenia dôkazov umožňujú súdu prijať záver o pravdivosti skutočnosti, ktorá je predmetom
dokazovania, ak je na ich základe možné nadobudnúť istotu (presvedčenie) o tom, že sa táto skutočnosť
naozaj stala, bez toho, aby o tom mohli byť rozumné pochybnosti. Ak však výsledky hodnotenia
dokazovania vytvárajú podmienky len pre úsudok, že je možné (viac či menej pravdepodobné), že sa
dokazovaná skutočnosť stala, a pripúšťajú teda aj možnosť (väčšia či menšia pravdepodobnosť) toho,

že sa dokazovaná skutočnosť naopak nestala, nie je možné urobiť záver o pravdivosti tejto skutočnosti.
V takom prípade súd rozhodne - ako vyplýva z vyššie uvedeného - v prospech obvineného.

Na základe vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov vykonaného postupom podľa § 2 ods. 12 Tr.
poriadku, krajský súd dospel k záveru, že nemal podklad na to, aby mohol považovať výpoveď
poškodeného D. C. za taký dôkaz, ktorý by bez rozumných pochybností vylučoval obhajobu
obžalovaného v otázke konania, ktoré sa obžalovanému kládlo podanou obžalobou za vinu. V
posudzovanom prípade potom neexistujú priame dôkazy, ktoré by preukazovali, že obžalovaný sa
žalovaného konania dopustil, a neexistuje ani taký rad nepriamych dôkazov, z ktorých by bolo možné
vyvodiť záver, že obžalovaný svojim konaním inému úmyselne ublížil na zdraví.

K výhradám obžalovaného k zákonnosti konania treba uviesť, že pokiaľ bolo uznesením zo dňa
06.07.2016 začaté trestné stíhanie „vo veci“, povaha prípadu bez doplnenia dokazovania neumožňovala
okamžité vznesenie obvinenia práve obžalovanému a až po vykonaní dokazovania, ktoré sa nezaobišlo
bez znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, rekonštrukcií, bez listinných dôkazov
a bez vykonania výsluchov svedkov, nebolo možné, aby orgány činné v trestnom konaní dospeli k
vlastnému záveru o dôvodnosti podozrenia konkrétnej osobe. Policajný orgán postupuje pri naplňovaní
účelu trestného konania samostatne a nie je viazaný názormi ani obvineného ani poškodeného, ale len
účelom trestného konania, ktorý má dosiahnuť zachovaním základných zásad trestného konania vrátane
zásady oficiality. Postupu policajného orgánu nemožno vytknúť neúčelnosť a nezachovanie základných
zásad trestného konania uvedených v § 2 Tr. poriadku Z predloženého spisu pritom nevyplynulo, že by
orgány činné v trestnom konaní opomenuli umožniť obhajobe uplatnenie v rámci Trestného poriadku
zaručených práv obvineného.

Z vyššie uvedených dôvodov, za danej dôkaznej situácie. odvolací súd po zvážení všetkých okolností
prípadu, považoval za správny právny záver konajúceho súdu, že nebolo dokázané, že skutok nie je
trestným činom a odvolania okresného prokurátora a obžalovaného ako nedôvodné zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 19. 5. 2022. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.