Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, January 29, 2018

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/39/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317207949
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2018:8317207949.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Tomášovou v spore žalobcu: Thorpe recovery, družstvo,

Stráž č. 8419, 960 01 Zvolen, IČO: 46 662 324, zast. JUDr. Petrom Psotkom, advokátom, AK Stráž č.
223, 960 01 Zvolen, proti žalovanej: S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX F., zast. JUDr.
ZuzanouKatkovčinovou,advokátkou,AKŠtefánikova1,06601Humenné,ourčenieprávnejneúčinnosti
právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznáva náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 31.07.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým

by súd určil, že Darovacia zmluva, ktorou H. U., bytom X. XXXX/XX, XXXXX F., nar. XX.XX.XXXX, štátny
občan SR a Z. U., bytom X. XXXX/XX, XXXXX F., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan SR ako darcovia
previedli na žalovaného ako obdarovaného výlučné vlastnícke právo k nehnuteľnosti byt č. X, vchod č.
XX na druhom pochodí bytového domu so súpis. č. XXXX, ktorý je postavený na parcele CKN č. XXXX
zastavané plochy a nádvoria o výmere 568 m2 podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach v XX/XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku pare. CKN spare. č. XXXX v XX/XXXX v
katastrálnom území F., okres F., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom F.,

odbor katastrálny, a ktorej vklad bol Okresným úradom F., odbor katastrálny povolený dňa 22.05.2017
pod číslom V XXX/XXXX, je voči žalobcovi právne neúčinná a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu F. zo dňa 07.09.2010, sp. zn.
6C/76/2010-161bolauloženáZ.U.,nar.XX.XX.XXXX, povinnosťzaplatiťSKP,k.s.-správcakonkurznej
podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. v ,,konkurze" sumu 1 300,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 18,25 % ročne zo sumy 26,70 eur od 19.04.2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške

18,25 % ročne zo sumy 58,01 eur od 18.05.2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 18,25
% ročne zo sumy 57,11 eur od 18.06.2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne
zo sumy 84,05 eur od 18.03.2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy
58,77 eur od 19.07.2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 57,11
eur od 18.08.2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 57,11 eur od
18.09.2007 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 901,33 eur od
21.10.2007dozaplateniaananáhradutrovkonaniasumu205,34eur,všetkodo15dníodprávoplatnosti

rozsudku. Exekučný titul nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2010 a vykonateľnosť dňa 30.10.2010.

Nakoľko dlžník dobrovoľne nesplnil povinnosť, ktorá mu bola uložená Exekučným titulom, podal veriteľ
súdnemu exekútorovi H.. Y. O., so sídlom exekútorského úradu Y. XXX, XX XXX M., návrh na vykonanieexekúcie proti dlžníkovi na vymoženie nároku na základe exekučného titulu. Na podklade tohto návrhu
bolo začaté exekučné konanie vedené u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 623/11. V priebehu
exekučného konania bola pohľadávka voči dlžníkovi postúpená na žalobcu. Okresný súd Humenné

uznesením zo dňa 17.04.2013, sp. zn. 22Er/304/2011, pripustil zmenu účastníka na strane oprávneného
a to na žalobcu.

Dňa13.05.2011vydalsúdnyexekútorUpovedomenieozačatíexekúcie,ktorébolodlžníkovidoručované
do vlastných rúk dňa 23.05.2011. Následne vydal súdny exekútor dňa 03.05.2017 Upovedomenie o

začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosť zapísanú na liste vlastníctva
č. XXXX pre okres F., obec F., k.ú. F. vedenom Okresným úradom F., odbor katastrálny, a to byt a
jeho príslušenstvo, t.j. nehnuteľnosti ktoré boli predmetom darovacej zmluvy uzatvorenej v prospech
žalovanej. Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením EZP bolo dlžníkovi doručené do vlastných rúk
dňa 15.05.2017 a manželovi dlžníka doručené do vlastných rúk dňa 18.05.2017. Nehnuteľnosť bola až
do dňa 19.05.2017 v bezpodielovom spoluvlastníctve dlžníka a jeho manžela: H. U., nar. XX.XX.XXXX.

Z obsahu Darovacej zmluvy zo dňa 19.05.2017 vyplýva, že dlžník a jeho manžel: H. U., rod. U., nar.
XX.XX.XXXX, r.č.. XXXXXX/XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXXXX F., štátny občan SR, ako bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti, previedli vlastnícke právo k nehnuteľnosti, na žalovanú, pričom účinky
prevodu vlastníckeho práva nastali v súlade s rozhodnutím Okresného úradu F., odbor katastrálny

o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v prospech žalovanej, v deň, kedy bol vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti povolený a rozhodnutie o povolení vkladu nadobudlo
právoplatnosť, teda dňa 22.05.2017.

Dlžník tým, že po doručení Upovedomenia o začatí exekúcie a následne po doručení Upovedomenia

o začatí exekúcie zriadením EZP, darovacou zmluvou v spojení s rozhodnutím Okresného úradu
Humenné, odbor katastrálny Č. V XXX/XXXX zo dňa 22.05.2017 o povolení vkladu vlastníckeho práva,
previedol vlastnícke právo k nehnuteľnosti, ktorá ako majetok dlžníka a manžela dlžníka, v súlade s
Exekučným poriadkom, podliehala exekúcii, porušil zákaz súdneho exekútora nakladať s majetkom,
ktorý zákaz bol v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku výslovne uvedený v

Upovedomeníozačatíexekúcie.Uvedenéporušeniezákazudlžníkanakladaťsmajetkompodliehajúcim
exekúcii, ktorý uložil súdny exekútor v Upovedomení o začatí exekúcie, má za následok vznik práva
oprávneného odporovať tomuto právnemu úkonu dlžníka podľa ustanovení § 42a a § 42b zákona č.
40/1964Zb.Občianskyzákonník adomáhaťsaurčenia,žeideoprávnyúkon,ktorýjevočioprávnenému
neúčinný (por. judikát Najvyššieho súdu SR R47/2009.

V ďalšom uviedol, že dlžník tým, že právnym úkonom darovacou zmluvou v spojení s rozhodnutím
Okresného úradu Humenné, odbor katastrálny č. V XXX/XXXX zo dňa 22.05.2017 o povolení vkladu,
previedol nehnuteľnosť, ako majetok postihnuteľný exekúciou, zmaril možnosť uspokojenia pohľadávky
žalobcu a zároveň zapríčinil, že jeho pohľadávka nie je v rámci exekučného konania vymožiteľná.

Uvedeným konaním tak dlžník ukrátil pohľadávku svojho veriteľa. V prípade, že by k prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nedošlo, bola by pohľadávky žalobcu uspokojená v exekučnom
konaní a to v rámci výkonu exekúcie predajom nehnuteľnosti.

Darovacia zmluva bola uzatvorená medzi dlžníkom a manželom dlžníka ako darcami a žalovanou ako

obdarovaným, pritom s poukazom na charakter darovacej zmluvy, ako bezodplatného právneho úkonu
tak možno vyvodiť jednoznačný záver, že prospech z právneho úkonu mala žalovaná.

Odporovateľným právnym úkonom je každý právny úkon dlžníka, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky
veriteľa, ktoré ukrátenie uspokojenia pohľadávky spočíva v zmenšovaní majetku dlžníka, v dôsledku

tohoveriteľnemôžezmajetkudlžníkadosiahnuťuspokojeniesvojejpohľadávky,ktorébyvšak,vprípade
neexistencie takéhoto úkonu dosiahol. Na podanie odporovacej žaloby je oprávnený veriteľ, ktorý má
voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Nakoľko nárok žalobcu voči dlžníkovi bol priznaný Exekučným
titulom, pritom jeho vymoženie je predmetom exekúcie, je žalobca, ako účastník exekučného konania
na strane oprávneného, v súlade s vyššie uvedeným aktívne legitimovaným subjektom na podanie tejto

žaloby na určenie právnej neúčinnosti darovacej zmluvy.

Úmyslom ukrátiť veriteľa sa rozumie priamy úmysel dlžníka právnym úkonom ukrátiť veriteľovu
pohľadávku, pritom tento úmysel musí byť známy aj nadobúdateľovi práva z takéhoto právneho úkonu.Otázka preukázateľnosti úmyslu dlžníka je v konaní o odporovateľnosti právneho úkonu relevantná len
v prípade, že druhá strana právneho úkonu (nadobúdateľ) nie je vo vzťahu k dlžníkovi blízkou osobou.
V prípade ak je odporovateľný právny úkon uskutočnený medzi blízkymi osobami nie je preukázanie

úmyslu dlžníka podmienkou odporovateľnosti, nakoľko sa v takomto prípade úmysel dlžníka ukrátiť
svojho veriteľa predpokladá (prezumuje), pokiaľ sa nepreukáže opak. Z procesno-právneho hľadiska má
táto skutočnosť povahu prenesenia dôkazného bremena, ktoré je bežne kladené na osobu žalobcu, na
žalovanú stranu, ktorá musí v konaní preukázať, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla tento úmysel
dlžníka objektívne poznať (por. rozsudok NS ČR sp. zn. 21Cdo 1751/2001 zo dňa 17.07.2002).

Z obsahu darovacej zmluvy výslovne vyplýva, že táto bola uzatvorená medzi rodičmi ako darcami a
dcérou ako obdarovanou, t.j. medzi osobami, ktoré sú príbuzné v priamom rade a ktoré tak možno
považovať v súlade s § 116 Občianskeho zákonníka za osoby blízke. Žalobca tak v konaní nemusí
preukazovať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľovu pohľadávku. Má za to, že sú splnené všetky zákonné
podmienky odporovateľnosti darovacej zmluvy ako právneho úkonu dlžníka, ktorým previedol svoj
majetok na žalovanú a tým ukrátil uspokojenie vymáhateľného nároku žalobcu ako svojho veriteľa.

3. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a žiadala ju v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Súd sa oboznámil so žalobou a s listinnými dôkazmi predloženými v konaní a to rozsudkom
tunajšieho súdu č.k. 6C/76//2010-161, upovedomením o začatí exekúcie vo veci sp. zn. EX 623/11 zo

dňa 13.05.2011, uznesením tunajšieho súdu č.k. 22Er/304/2011-19, upovedomením o začatí exekúcie
zriadením exekučného záložného práva vo veci sp. zn. EX 623/11 zo dňa 03.05.2017, Notárskou
zápisnicou č. Q. zo dňa 19.05.2017, rozhodnutím o vklade č. V XXX/XXXX, výpisom z LV č. XXXX,
písomnými vyjadreniami strán sporu s pripojenými prílohami, prednesmi práv. zást. strán sporu a zistil
nasledovný skutkový stav veci.

5. Rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 6C/76//2010-161 zo dňa 07.09.2010 bola žalovanej - Z. U., matke
žalovanej v tomto konaní, uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi SKP, k.s., správcovi konkurznej podstaty
úpadcu KFZ Sys, s.r.o. v ,,konkurze“, sumu 1 300,19 eur s prísl. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 14.10.2010 a vykonateľnosť dňa 30.10.2010.

6. Súdny exekútor H.. Y. O. vo veci sp. zn. EX 623/11 dňa 13.05.2011 vydal upovedomenie o
začatí exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku tunajšieho súdu č.k. 6C/76//2010-161 zo
dňa 07.09.2010, pre vymoženie nároku 1 300,19 eur s prísl. voči povinnému: Z. U.. Zároveň súdny
exekútor upovedomil povinnú o tom, že vymoženie pohľadávky a trov exekúcie bude zabezpečené

zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnosti vo vlastníctve povinnej zapísaných v katastri
nehnuteľností, ktoré vedie Správa katastra J., nachádzajúce sa v obci T., kat. územie T., zapísané
na LV č. XXX - stavba so súpisným číslom XX - dom na pozemku, postavený na parcele č. XX,
kde spoluvlastnícky podiel povinnej je 1/1. Podľa kópie priloženej doručenky, upovedomenie povinná
prevzala dňa 23.05.2011.

Exekučnýsúduznesenímč.k.22Er/304/2011-19zodňa17.04.2013vexekučnejveciEX623/11,pripustil
zmenuúčastníkovkonaniatak,ženamiestodoterajšiehooprávnenéhodokonaniaakooprávnenývstúpil
žalobca. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2013.

7. Súdny exekútor H.. Y. O. vo veci sp. zn. EX 623/11 dňa 03.05.2017 vydal upovedomenie o začatí
exekúcie zriadením exekučného záložného práva na základe exekučného titulu - rozsudku tunajšieho
súdu č.k. 6C/76//2010-161 na nehnuteľnosti v bezpodielovom spoluvlastníctve povinnej a to byt č. X,
vchod č. XX na druhom pochodí bytového domu so súpis. č. XXXX, ktorý je postavený na parcele CKN
č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 568 m2 podiel priestoru na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach v XX/XXXX a spoluvlastnícky podiel k pozemku pare. CKN spare. č. XXXX v
XX/XXXX v katastrálnom území F., okres F., zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným
úradom F., odbor katastrálny. Upovedomenie bolo povinnej doručené dňa 15.05.2017.

8. Darovacou zmluvou zo dňa 19.05.2017 spísanou vo forme notárskej zápisnice na Notárskom úrade

notára H.. X. X., matka a otec žalovanej, ako bezpodieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti a to bytu č. X,
vchod č. XX na druhom pochodí bytového domu so súpis. č. XXXX, ktorý je postavený na parcele CKN
č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 568 m2, podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach v XX/XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku pare. CKN č. XXXX v XX/XXXX v katastrálnom území F., okres F., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným
úradom F., odbor katastrálny, previedli vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam na žalovanú.
Žalovaná sa zároveň zaviazala, že umožní svojim rodičom bývať v prevádzanej nehnuteľnosti a že sa

o nich postará v prípade staroby a choroby a zabezpečí im primeraný pohreb.

Rozhodnutím Okresného úradu F., katastrálny odbor, zo dňa 22.05.2017 pod číslom V XXX/XXXX bol
povolený vklad vlastníckeho práva žalovanej v vyššie uvedeným prevedeným nehnuteľnostiam.

9. Z listu vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie F., obec F. vyplýva, že ako vlastníčka nehnuteľnosti
a to bytu č. X, vchod č. XX na druhom pochodí bytového domu so súpis. č. XXXX, ktorý je postavený
na parcele CKN spare. Č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 568 m2, podielu priestoru na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach v XX/XXXX a spoluvlastníckeho podielu k pozemku
pare. CKN spare. č. XXXX v XX/XXXX v katastrálnom území F., okres F., zapísaná žalovaná. Ako titul
nadobudnutia je uvedená darovacia zmluva č. V XXX/XXXX zo dňa 19.05.2017.

10. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 18.08.2017 uviedla, že notárska zápisnica bola podpísaná
dňa 19.05.2017 a toto konanie dlžníčky by mohlo vyvolať dojem, že sa snaží o znemožnenie vymoženia
jej pohľadávky, avšak prevodu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti predchádzali iné vážne
okolnosti, na základe ktorých sa rodičia žalovanej rozhodli darovať tento byt ich dcére, t.j. žalovanej.

Matka žalovanej obdŕžala z Mestského úradu F. oznámenie na možnosť odkúpenia bytu zo dňa
03.10.2016. Ak by žalovaná tento byt neodkúpila, mohla nastať situácia, že žalovaná spolu s rodičmi
prídu o bývanie, keďže v prípade ak tento byt v lehote na podanie žiadosti neodkúpia, by ho bolo
následne možné odkúpiť za trhovú cenu porovnateľného bytu v danej lokalite, ktorá by niekoľkonásobne
presahovala zostatkovú hodnotu. Z ich príjmu by si to nemohli dovoliť.

Na vyplatenie zostatkovej hodnoty bytu spolu so všetkým poplatkami v celkovej sume cca 3.000,-
eur žalovaná bola nútená požiadať o poskytnutie študentskej pôžičky vo výške 6.000,- eur, pričom
mesačná splátka tohoto úveru predstavuje sumu 114,- eur. Z uvedeného dôvodu sa rodičia žalovanej
rozhodli previesť nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva, a to darovacou zmluvou zo dňa 19.05.2017,

keďže len Rozhodnutie o vklade vlastníckeho práva v prospech maky a otca žalovanej im bolo
doručené až začiatkom mesiaca apríl 2017, kedy zároveň došlo aj k formálnemu odovzdaniu a prevzatiu
uvedenej nehnuteľnosti. Potom sa však zdravotný stav otca žalovanej natoľko zhoršil, že bol dlhodobo
hospitalizovaný, preto spísanie a podpísanie darovacej zmluvy bolo možné až v mesiaci máj 2017.
V čase podpisu darovacej zmluvy ako aj prevodu vlastníckeho práva v prospech žalovanej na tomto

byte nebola žiadna ťarcha ani poznámka o vedenom exekučnom konaní súdnym exekútorom H.. Y.
O.. Na základe týchto skutočností preto žalovaná nemala žiadne pochybnosti o úmysle jej matky a
otca previesť, vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva a nemohla ani pri
náležitej starostlivosti rozpoznať, resp. vedieť, že by týmto prevodom mohol byť žalobca ukrátený.

Žalovaná je nezaopatreným dieťaťom, študentkou X. ročníka Strednej odbornej školy v F., v septembri
nastupuje do 5. ročníka, a teda je pochopiteľné že žiadny príjem nemá. Býva spolu s rodičmi v
predmetnom byte v F. a všetky náklady spojené s užívaním bytu v mesačnej sume vo výške cca 230,- eur
sú pokrývané iba z príjmu matky žalovanej. Matka žalovanej poberá opatrovateľský príspevok vo výške
245,- eur mesačne, nakoľko sa stará o manžela, otca žalovanej, pretože prekonal mozgovú príhodu. Len

samotné náklady na lieky a pomôcky pre otca žalovanej predstavujú sumu vo výške 60,- eur, pretože
potrebuje aj špeciálne hygienické prostriedky a stravu. Príjem otca žalovanej, po vykonaní zrážok z
jeho dôchodku predstavuje sumu cca 200,- eur, čo nepostačuje ani na pokrytie jeho najnevyhnutnejších
nákladov.

V čase kedy došlo k spísaniu darovacej zmluvy medzi žalovanou a jej rodičmi, bol zdravotný stav jej otca
veľmi kritický, čo malo negatívny vplyv aj na matku žalovanej, následkom čoho opomenula aj doručenie
Upovedomenie o začatí exekúcie zriadením EZP na nehnuteľnosť. Rovnako tiež matka žalovanej nie
úmyselne porušila „zákaz dlžníka nakladať s majetkom" uložený v predmetnom Upovedomení, keďže
ako fyzická osoba bez vyššieho vzdelania nerozumie jednotlivým pojmom používaným v exekučnom

konaní a v zlom psychickom stave majúcim pôvod v zlom zdravotnom stave jej manžela si preto ani
neuvedomovala vážnosť, situácie a nevenovala dostatočnú pozornosť obsahu doručených písomností.
žalovaná, nemala a ani nemohla mat' žiadnu vedomosť o prípadnom úmysle dlžníčky, pretože o
existencii nejakého prebiehajúceho exekučného konania voči matke nemala žalovaná žiadnu vedomosť,a v dobrej viere s vedomím, že nadobúda do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, na ktorej
neviazne žiadna ťarcha spočívajúca v prebiehajúcom exekučnom konaní uzavrela so svojimi rodičmi
darovaciu zmluvu.

V ďalšom uviedla, že sa nestotožňujeme ani s argumentáciou žalobcu o tom, že dlžníčka prevodom
danej nehnuteľnosti zmarila možnosť uspokojenia pohľadávky žalobcu, pretože ak by aj k uvedenému
prevodu nehnuteľnosti nedošlo, v zmysle ust. § 63 ods. 2 Exekučného poriadku by súdny exekútor
exekúciupredajomnehnuteľnostivykonaťnemohol,pretožepohľadávkaoprávnenéhobezpríslušenstva

predstavuje sumu iba 1 300,19 eur.

Podľa pripojeného oznámenia Mesta Humenné zo dňa 03.10.2016, matka žalovanej týmto prípisom
bola upovedomená o tom, že môže požiadať o odkúpenie bytu do osobného vlastníctva za zvýhodnenú
cenu do 31.12.2016, pričom cena bytu predstavuje sumu 1 282,35 eur, pričom vlastník bytu je povinný
uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva do dvoch rokov od doručenia žiadosti. Podaním žiadosti po

31.12.2016 sa už pre výpočet ceny bytu použije odborný posudok.

Z pripojenej Zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 02.12.2016 uzatvorenej medzi Y. Y.. ako veriteľom
a žalovanou ako dlžníkom vyplýva, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 6 000,- eur, ktorý sa
zaviazala s platiť formou pravidelných 96-tich splátok pri mesačnej výške splátky 114,32 eur.

Dňa 14.12.2016 boli na účet matky žalovanej vložené finančné prostriedky vo výške 1 605,- eur a dňa
24.01.2017 boli v prospech Mesta Humenné uhradené finančné prostriedky vo výške 1 279,93 eur.

Z pripojene Zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 28.12.2016 uzatvorenej medzi Mestom

Humenné a rodičmi žalovanej vyplýva, že jej predmetom bol prevod nehnuteľností do bezpodielového
spoluvlastníctva manželova to bytu č. X, vchod č. XX na druhom pochodí bytového domu so súpis.
č. XXXX, ktorý je postavený na parcele CKN č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 568 m2,
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach v XX/XXXX a spoluvlastníckeho
podielu k pozemku pare. CKN č. XXXX v XX/XXXX v katastrálnom území F., okres F., zapísaných na

liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom F., odbor katastrálny. Vklad vlastníckeho práva
matky a otca žalovanej bol povolený dňa 24.03.2017.

11. Žalobca v písomnom vyjadrení zo dňa 20.09.2017 uviedol, že medzi žalovanou a jej rodičmi došlo
k uzavretiu darovacej zmluvy. Predmetná darovacia zmluva bola uzatvorená písomne a bola dokonca

vyhotovená vo forme notárskej zápisnice. Predmetná notárska zápisnica mohla byť vyhotovená len
na podklade výslovnej žiadosti účastníkov zmluvy. Ak by mali účastníci predmetnej darovacej zmluvy
mali záujem na vyhotovení kúpnej zmluvy, tak potom by im príslušná notárka pripravila na podpis
kúpnu zmluvu. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že nespochybniteľným titulom nadobudnutia bytu
zo strany žalovanej je darovacia zmluva. Akékoľvek dohody účastníkov predmetnej zmluvy pred jej

uzavretím nemajú akúkoľvek právnu relevanciu pri posudzovaní titulu nadobudnutia darovacej zmluvy.
Je možné uvažovať, že medzi účastníkmi darovacej zmluvy mohla okamihom zaplatenia kúpnej zmluvy
za byt Mestu Humenné vzniknúť zmluva o pôžičke/prípadne zmluva o darovaní, avšak tento právny
vzťah nemôže mat' akýkoľvek právny vplyv na samotnú darovaciu zmluvu, na podklade ktorej bol byt
prevedený do výlučného vlastníctva žalovanej.

Podľa jeho názoru sú samotné tvrdenia žalovanej ohľadne dôvodu uzavretia darovacej zmluvy ako aj
dátumu uzavretia zmluvy z jej strany uvádzané len účelovo. Uvedené dôvodíme tým, že sama žalovaná
vo svojom podaní uvádza, že nastupuje do 5. ročníka Strednej odbornej školy v F. a teda, že nemá
žiaden príjem, pričom z tohto dôvodu sa všetky náklady pokrývajú iba z príjmu matky žalovanej. S

vlastníctvom nehnuteľností je bežne spojená povinnosť za takéto vlastníctvo platiť nejaké úhrady a
to či už z pohľadu daní, ako aj nákladov spojených s udržiavaním nehnuteľností. Teda ak žalovaná
nedisponuje vo vzťahu k plateniu úhrad spojených s užívaním bytu žiadnymi finančnými prostriedkami,
tak potom nie je úplne zrejmé, že z akého dôvodu bol predmetný byt na ňu vlastne prevedený. Jediným
logickým záverom je potom len ten záver, že tento prevod sa udial len s cieľom znížiť pravdepodobnosť

uspokojeniapohľadávkyžalobcu,nakoľkoúčastnícidarovacejzmluvynemohlimaťprizohľadnenívyššie
uvedených skutočností reálne iný dôvod k vykonaniu prevodu vlastníckeho práva k bytu. Je vysoko
pravdepodobné, že predmetný úver na zaplatenie kúpnej ceny bytu musela zobrať žalovaná z dôvodu,
že jej rodičom by banky úver neschválili, nakoľko sa voči matke žalovanej viedlo exekučné konanie,čo určite negatívne vplývalo na posúdenie bonity rodičov žalovanej. Ak by rodičom žalovanej umožnili
zobrať si úver, tak by si ho aj s najväčšou pravdepodobnosťou zobrali, nakoľko žalovaná nemá zatiaľ
stály príjem. Vzhľadom na to, že žalovaná nemá ešte stály príjem, je vysoko pravdepodobné, že splátky

úveru uhrádzajú jej rodičia. Zároveň však nepovažuje za preukázane, že peňažné prostriedky, ktoré boli
žalovanej poskytnuté prostredníctvom úveru, boli použité na zaplatenie kúpnej ceny za byt.

V ďalšom uviedol, že zákonodarca v zmysle § 63 ods. 2 Exekučného poriadku, aj keď vymáhaná
suma istiny nedosahuje sumu 2 000,- eur, nezakázal aby súdny exekútor pri vykonávaní exekúcie

mohol zriadiť exekučné záložné právo. Zriadením exekučného záložného práva, by oprávnený získal
poradie pri prípadnom výkone exekučného záložného práva zo strany iného prípadného veriteľa
oprávneného a následnom prípadnom rozvrhu z vykonanej dražbe, čím by mohlo dôjsť k uspokojeniu
jeho vymáhateľnej pohľadávky. V prípade, ak by oprávnený nemal na nehnuteľnosti zriadené exekučné
záložné právo, tak potom by nebol pri rozvrhu výťažku z predaja nehnuteľnosti uspokojený. Predmetný
prevod bytu teda zmaril potencionálne uspokojenie žalobcu ako veriteľa pohľadávky, nakoľko si už

nemôžeprostredníctvomsúdnehoexekútoranabytezriadiťexekučnézáložnéprávo,Súčasnezriadenie
exekučného záložného práva pôsobí v rámci exekúcie na povinného aj nepriamo, a to tým, že ak je
na nehnuteľnosti, ktorú by chcel povinný predať zriadené exekučné záložné právo, ktoré je zapísané
v katastri nehnuteľností, tak potencionálny kupujúci, ak si pozrie LV a nájde tam zápis o exekučnom
záložnom práve, tak s vysokou pravdepodobnost'ou takúto nehnuteľnosť nekúpi.

12. Žalovaná v písomnom vyjadrení zo dňa 09.11.2017 uviedla, že momentálne je študentkou 5. ročníka
a je daný predpoklad, že v nasledujúcom roku štúdium ukončí a zamestná sa a túto pôžičku bude splácať
z vlastných finančných prostriedkov, pričom v tomto byte budú aj naďalej bývať jej rodičia, o ktorých sa
aj bude starať. Z uvedeného vyplýva, že rozhodnutie rodičov žalovanej o prevode vlastníckeho práva

prirodzene a pochopiteľne vyplynulo z danej situácie. Nevidí dôvod, aby medzi žalovanou a jej rodičmi
malo dôjsť ešte následne k uzavretiu kúpnej zmluvy, tak ako to konštatuje žalobca.

Poukázala, že nemala a ani nemohla mať žiadne pochybnosti o úmysle jej matky ako dlžníčky zmariť
uspokojenie pohľadávky, tak ako tvrdí žalobca, pretože o existencii prebiehajúceho exekučného konania

na exekútorskom úrade H.. Y. O. voči jej matke nemala žiadnu vedomosť a v dobrej viere s vedomím, že
nadobúda do svojho výlučného vlastníctva nehnuteľnosť, uzavrela so svojimi rodičmi darovaciu zmluvu.
Pri spísaní darovacej zmluvy notárka H.. X. X. účastníkom oznámila, že na predmetnom byte je zriadené
exekučné záložné právo exekútorským úradom F. - súdny exekútor H.. Ľ. E., kedy následné matka
žalovanej v deň podpisu darovacej zmluvy, tj. dňa 19.05.2017 pohľadávku uhradila a preto žalovaná

nemala žiadne pochybnosti o úmysle jej matky a otca previesť vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti
do jej výlučného vlastníctva a nemohla ani pri náležitej starostlivosti rozpoznať, resp. vedieť, že by týmto
prevodom mohol byt' žalobca ukrátený aj vzhľadom k tomu, že je študentkou strednej školy a zatiaľ
nemá dostatočne právne vedomie.
Z pripojených dokladov vyplýva, že matka žalovanej písomným prípisom zo dňa 14.08.2017 požiadala

súdneho exekútora H.. Y. O. vo veci EX 623/11 o uzatvorenie dohody o postupnom splatení vymáhanej
pohľadávky formou splátok vo výške 20,- eur mesačne. Z pripojenej kópie poštového poukazu zo dňa
18.09.2017 vyplýva, že v prospech súdneho exekútora uhradila sumu 10,- eur.

Z pripojeného príjmového pokladničného dokladu zo dňa 19.05.2017 vyplýva, že matka žalovanej

uhradila sumu 600,- eur na exekúciu vedenú pod sp. zn. EX/148/2005.

13. Právny zástupca žalobcu vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že žalobca zotrváva na
podanej žalobe a žiada, aby jej súd vyhovel. Došlo k uzatvoreniu darovacej zmluvy, tým pádom došlo k
znemožneniu zriadenia exekučného záložného práva na predmetný byt zo strany žalobcu ako veriteľa

a následnému možnému uspokojeniu pohľadávky žalobcu ako veriteľa pri odpredaji daného bytu. V
ďalšom poukázal, že pokiaľ sa jedná o úmysel ukrátiť veriteľa, tak v tomto prípade sa jedná o darovaciu
zmluvu, ktorá bola uzatvorená medzi blízkymi osobami, v tomto prípade sa teda dôkazné bremeno
prenáša na žalovanú, ktorá musí preukázať, že ani pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti
nevedela o úmysle svojej matky, že chce takým to úkonom ukrátiť veriteľa a zo strany žalovanej v tomto

smere nedošlo k uneseniu dôkazného bremena.14. Právny zástupca žalovanej vo svojom prednese na pojednávaní uviedol, že žalovaná ani pri
vynaložení náležitej odbornej starostlivosti nemohla rozpoznať úmysle svojej matky ukrátiť veriteľa, teda
žalobcu. Poukázal na rozhodnutia aj krajského súdu, ktorý rozhodol

15. Podľa § 42a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú
uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj
vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už

bol uspokojený.

Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v
poslednýchtrochrokochvúmysleukrátiťsvojhoveriteľa,aktentoúmyselmuselbyťdruhejstraneznámy,
a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch
medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v

prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri
náležitej starostlivosti nemohla poznať.

Podľa § 42a ods. 3 Občianskeho zákonníka, odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ
dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a

a) osobou jemu blízkou (§ 116 a 117),
b) právnickou osobou, v ktorej má dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) majetkovú účasť aspoň 10
% v čase, keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
c) právnickou osobou, v ktorej je dlžník alebo osoba uvedená v písmene a) štatutárnym orgánom alebo
členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo likvidátorom,

d) právnickou osobou, v ktorej má osoba uvedená v písmene c) majetkovú účasť aspoň 34 % v čase,
keď sa uskutočňuje tento právny úkon,
alebo ktorý dlžník urobil v uvedenom čase v prospech osôb uvedených v písmenách a), b), c) alebo
d); to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel
dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.

Podľa § 42b ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť
veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného
právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa § 116 Občianskeho zákonníka, blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel;
iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by
ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu.

16. Podľa § 63 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,,Zákon“),
ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu
doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje 2 000,- eur (ďalej len „drobné exekúcie“),
nemožno exekúciu vykonať predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný hlásený trvalý pobyt alebo
prechodný pobyt podľa osobitného predpisu; právo zriadiť exekučné záložné právo na nehnuteľnosť tým

nie je dotknuté. Za drobnú exekúciu sa nepovažuje exekúcia na vymoženie pohľadávky na výživnom.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona, exekúciu predajom nehnuteľnosti, v ktorej má povinný prihlásený trvalý pobyt
alebo prechodný pobyt podľa odseku 2, možno vykonať výnimočne na základe schválenia súdu, ak sú
voči povinnému vedené viaceré exekúcie, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky prevyšujúce v súhrne 2

000,- eur a exekútor preukáže, že peňažná pohľadávka nemôže byť vymožená iným spôsobom. Návrh
na schválenie predaja nehnuteľnosti podľa prvej vety môže podať exekútor, ktorý ako prvý v poradí na
nehnuteľnosti zriadil exekučné záložné právo a na základe jeho písomného súhlasu aj exekútor, ktorého
exekučné záložné právo bolo zriadené neskôr.

Podľa § 64 Zákona, spôsob vykonania exekúcie určí exekútor, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 167
a 172). Spôsob vykonania exekúcie určí exekútor tak, aby bol primeraný vymáhanej povinnosti a aby
hodnota zabezpečeného majetku povinného zodpovedala hodnote vymáhanej povinnosti.Podľa § 65 Zákona, exekútor môže vykonať exekúciu v jednom exekučnom konaní aj niekoľkými
spôsobmi. V prípade zjavného nepomeru vymáhanej povinnosti a hodnoty zabezpečeného majetku
povinného je exekútor, po preukázaní dostatočného zabezpečenia vymáhanej povinnosti majetkom zo

strany povinného a na jeho žiadosť, povinný odblokovať zabezpečený majetok v prevyšujúcej časti.

17. V danej právnej veci súd mal za preukázané, že na základe rozsudku Okresného súdu Humenné
č.k. 6C/76/2010-161 a to ako exekučného titulu je vedené exekučné konanie sp. zn. EX 623/2011
súdnym exekútorom H.. Y. O. pre vymoženie sumy 1 300,19 eur s prísl., kde povinnou je matka

žalovanej. Súdnym exekútorom bolo v rámci exekučného konania zriadené exekučné záložné právo
na nehnuteľnosť vo vlastníctve dlžníka, teda matky žalovanej, a to na rodinný dom v kat. území T.,
okr. J., list vlastníctva XXX, ktorého výlučnou vlastníčkou je matka žalovanej. Upovedomenie o zriadení
exekučného záložného práva bolo matke žalovanej doručené dňa 23.5.2011.

Dňa 28.12.2016 bola medzi matkou žalovanej, jej otcom a Mestom Humenné uzatvorená zmluva

o prevode vlastníctva k bytu č. X, na X. I. Č.. XXXX, vchod XX v F., zapísaných na LV č. XXXX,
vklad vlastníckeho práva matky a otca žalovanej bol povolený dňa 24.03.2017. Dňa 03.05.2017 súdny
exekútor vydal v exekučnej veci EX623/2011 upovedomenie o začatí exekúcie zriadením exekučného
záložného práva na uvedený byt a toto upovedomenie bolo matke žalovanej doručené dňa 15.5.2017.

Dňa 19.05.2017 formou Notárskej zápisnice bola medzi matkou a otcom žalovanej a žalovanou
uzatvorená darovacia zmluva, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k predmetnému bytu na
žalovanú. Vklad vlastníckeho práva žalovanej bol povolený dňa 22.5.2017.

Uvedené skutočnosti neboli medzi stranami sporu rozporované.

18. V danom konaní sa žalobca voči žalovanej domáhal určenia právnej neúčinnosti uzatvorenej
darovacej zmluvy z dôvodu, že sa jedná o právny úkon urobený v posledných troch rokoch a týmto
právnym úkon došlo k ukráteniu uspokojenie jeho pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní, kde
exekučným titulom je právoplatné rozhodnutie súdu.

Odporovateľnosť právneho úkonu je popri neplatnosti právneho úkonu ďalším právnym následkom
vadnosti právneho úkonu. Odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony dlžníka,
pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté na súde
odporom. Cieľom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozsudok súdu, ktorým sa právny úkon dlžníka

vyhlási za právne neúčinný. Prostredníctvom odporovateľnosti sa poskytuje teda ochrana veriteľovi pred
právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu či ohrozeniu
možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená.

Podstata občianskoprávnej odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému

veriteľ odporuje, stráca za stanovených podmienok právnu účinnosť (§ 42a ods. 1 a § 42b ods. 4 OZ).
Táto neúčinnosť nemá všeobecnú povahu, ale pôsobí iba vo vzťahu k veriteľovi, avšak vo vzťahu k
ostatným subjektom zostávajú účinky právneho úkonu zachované. Preto hovoríme v tomto prípade, že
právnym dôsledkom odporovania právneho úkonu dlžníka je relatívna neúčinnosť právneho úkonu.

19. Podmienky, za ktorých môže veriteľ napadnúť právny úkon dlžníka odporovacou žalobou, sú
uvedené v ustanovení § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka a to:
a) právny úkon, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa,
b) vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa,
c) ukrátenie veriteľa (objektívna stránka odporovateľnosti),

d) úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (subjektívna stránka odporovateľnosti) a
e) vedomosť druhej strany o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa.
20. Za odporovateľný možno označiť každý právny úkon dlžníka, ktorý vedie k ukráteniu pohľadávky
veriteľa. V danej právnej veci je odporovateľným právnym úkonom darovacia zmluva zo dňa 19.05.2017
uzatvorená medzi rodičmi žalovanej a žalovanou, pričom sa jedná o platný právny úkon.

Na strane žalobcu existuje aj vymáhateľná pohľadávky voči dlžníkovi a to matke žalovanej vo výške 1
300,19 eur s príslušenstvom, ktorá je exekučne vymáhaná.21. Ďalším predpokladom úspešnosti odporovacej žaloby je preukázanie skutočností, že odporovaným
právnym úkonom dochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony skracujú jej uspokojenie,

nesie veriteľ.

Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je teda skutočné ukrátenie veriteľa. Ukrátením
veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. K tomu
smerujú odporovateľné právne úkony dlžníka s treťou osobou. Ide o také právne úkony, ktoré vedú k

zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok,
že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (na základe exekúcie),
hoci, nebyť týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak uspokojiť

Právneúkonydlžníkaukracujúpohľadávkuveriteľanajmävtedy,akvedúkzmenšeniumajetkudlžníka,a
ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť

uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci - nebyť týchto úkonov - by sa z majetku dlžníka
uspokojili.

Právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku
dlžníka, a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže

dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov by sa z majetku
dlžníka aspoň čiastočne uspokojil (Rc 64/2002). K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky
veriteľa teda nemôže dôjsť, ak sa síce zmenší majetok dlžníka, ak však dlžník napriek odporovanému
právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom vlastní taký majetok, ktorý sám osebe postačuje na to, aby sa
z neho veriteľ uspokojil.

K ukráteniu pohľadávky veriteľa v zmysle § 42a Oz nedochádza, ak dlžník vlastní taký majetok, ktorý
postačuje na to, aby sa z neho veriteľ uspokojil (Ro NS ČR z 22.06.2001, sp. zn. 21 Cdo/2088/2000).

V danej právnej veci súd dospel k záveru, že nie je daný základný predpoklad úspešnosti žaloby

na strane žalobcu a to preukázanie skutočnosti, že darovacou zmluvou došlo k ukráteniu žalobcu
ako veriteľa na uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky. Matka žalovanej ako dlžníčka žalobcu
je vlastníkom aj iného majetku, z ktorého môže byť pohľadávka žalobcu uspokojená. Je výlučnou
vlastníčkou rodinného domu v obci Výrava, pričom za účelom uspokojenia peňažnej pohľadávky žalobcu
je v jeho prospech zriadené aj exekučné záložné právo na uvedenú nehnuteľnosť. Exekučné záložné

právo bolo zriadené už v roku 2011, pričom sa vzťahuje na nehnuteľnosť vo vlastníctve dlžníčky, kde
dlžníčka nie je prihlásená k trvalému a ani k prechodnému pobytu. Na uvedenej nehnuteľnosti viazlo aj
iné v poradí skoršie exekučné záložné právo pre pohľadávku iného veriteľa, vzhľadom však na doklady
predložené v tomto konaní zo strany žalovanej svedčiace o tom, že pohľadávka zabezpečená skorším
exekučným záložným právom už bola uhradená, toto skoršie záložné právo bude zrušené a žalobcovo

exekučné záložné právo bude prvé v poradí a nič mu nebude brániť v tom, aby jeho pohľadávka bola
uspokojená z odpredaja uvedenej nehnuteľnosti.

Súd tiež poukazuje, že musí prihliadať na primeranosť hodnoty majetku, ktorý má byť zabezpečený
exekučným záložným právom vo vzťahu k samotnej výške pohľadávky veriteľa, pričom v danom prípade

oproti pohľadávke veriteľa vo výške cca 1 300,- eur je už predmetom exekučného záložného práva
nehnuteľnosť - rodinný dom vo vlastníctve dlžníčky, ktorý má oveľa vyššiu hodnotu ako samotná
pohľadávka žalobcu.

22. Súd pre úplnosť uvádza, že predmetom exekučného vymáhania je pohľadávka žalobcu, ktorá

je kvalifikovaná ako drobná pohľadávka - t.j. pohľadávka neprevyšujúca sumu 2 000,- eur v zmysle
príslušnýchustanoveníExekučnéhoporiadkuatedaajvprípadezriadeniaexekučnéhozáložnéhopráva
na nehnuteľnosť, ktorá bola na žalovanú prevedená darovacou zmluvou, pričom v tejto nehnuteľnosti
má dlžníčka žalobcu trvalý pobyt, by nebolo možné realizovať odpredaj tejto nehnuteľnosti v exekučnom
konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že na danej nehnuteľnosti neviaznu iné ťarchy, súdu sa javí ako

neprimeraný zásah do vlastníckeho práva žalovanej, ak by takéto exekučné záložné právo bolo
zriadené, nakoľko nie je možné ani hypoteticky určiť časový interval v ktorom tak, ako žalobca tvrdí,
by pre prípadné ďalšie záväzky dlžníčky mohlo byť zriadené v poradí ďalšie záložné právo a celkovoby potom súčet pohľadávok mohol prevýšiť sumu 2 000,- eur a exekútor by mohol pristúpiť k výkonu
exekúcie predajom nehnuteľnosti.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť
a preto ju v celom rozsahu zamietol. Ďalšie skutkové tvrdenia žalobcu vo vzťahu k žalovanej a to
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vedomosť žalovanej o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa
súd neskúmal a v tomto smere nevykonal dokazovanie a to vzhľadom na skutočnosť, že nemal za
preukázanie splnenie už objektívneho predpokladu odporovateľnosti - ukrátenie veriteľa, tak ako vyššie

uviedol a dokazovanie v tomto smere by bolo nadbytočné a neúčelné.

24. Podľa § 255 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu zamietol a preto žalovanej vo vzťahu k žalobcovi priznal nárok na plnú
náhradu trov konania. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebod) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.