Decision was made at the court Okresný súd Nové Zámky
Judgement was issued by JUDr. Mária Nagyová
Judgement form – Rozhodnutie
Judgement nature – Iná povaha rozhodnutia
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 16P/130/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4418206827
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Nagyová
ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2019:4418206827.2
Rozhodnutie
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou JUDr. Máriou Nagyovou, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: M.
X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., M. E. 8, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: matka B. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom N., M. E.
XXX/X , otec R. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., o návrhu matky na zvýšenie výživného, takto
r o z h o d o l :
I. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého dieťaťa: M. X., nar. XX.XX.XXXX sumou 100
eur mesačne od 01.12.2018, vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky, čím sa zmeňuje rozsudok
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 11P/429/2013-15 zo dňa 25.03.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť
21.05.2014, v časti o výživnom tak, že výživné sa zvyšuje.
II. Zročné výživné za obdobie od 01.12.2018 do 28.02.2019 vo výške 120 eur súd p o v o ľ u j e otcovi
splácať v splátkach vo výške 10 eur mesačne spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok splatnosť celého plnenia.
III. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Navrhovateľka - matka mal. dieťaťa sa návrhom doručeným súdu dňa 23.11.2018 domáhala zvýšenia
výživného zo sumy 60 eur na sumu 160 eur mesačne od decembra 2018 s tým, že od posledného
rozhodnutia súdu o výživnom uplynula pomerne dlhá doba a je nepochybné, že vzrástli potreby mal.
dieťaťa, ktoré v septembri 2019 nastúpi do základnej školy.
2. Súd pojednával v neprítomnosti otca podľa § 31 CMP. Otcovi bol návrh doručený podľa § 116 ods. 2
CSP dňa 20.02.2019. Doručenie predvolania mal vykázané dňa 18.02.2019 podľa § 111 ods. 3 CSP a
dňa 11.02.2019 na adresu, ktorú uvádzala matka mal. dieťaťa.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením predložených listinných dôkazov: rodné
listy mal. detí, potvrdenie o poberaní rodinných prídavkov matkou na dve mal. deti za rok 2018,
potvrdenie o poberaní rodičovského príspevku za rok 2018 matkou vo výške 214,70 eur, a zistil tento
skutkový a právny stav:
4. Matka vo svojej výpovedi upresnila, že počas posledného rozhodovania súdu sa s otcom dieťaťa
dohodla, pretože v tom čase pracoval iba na dohodu a tvrdil, že keď ho príjmu do pracovného pomeru,
bude jej posielať viac, okolo 80 - 90 eur, ale nikdy sa tak nestalo. Návrh na zvýšenie výživného si podala
pre to, že otec dieťaťa dobrovoľne na jeho výživu vyššou sumou neprispieva, napriek tomu, že uplynula
pomerne dlhá doba od posledného rozhodnutia súdu a mal. dieťa pôjde v septembri do základnej školy.
Po podaní návrhu kontaktovala otca cez facebook, že by mohol prispieť na zimné oblečenie pre mal.
dieťa, čo si prečítal o dva týždne a odignoroval. Dohodnuté výživné jej otec dieťaťa riadne neplatil,
dlhoval jej okolo 800 eur a preto to riešila cestou polície a následne súdom. Na súd sa otec dostavil,avšak tvrdil, že nemá to z čoho zaplatiť, vyzbierala sa mu na to rodina a v roku 2015 to bolo vyrovnané.
Po tejto udalosti sa snažil platiť výživné priebežne, meškal maximálne 1 mesiac. Ak ho kontaktovala,
aby platil riadne výživné, napr. v roku 2017 tvrdil, že mal úraz a zvýšené výdavky, čo však nebola pravda,
pretože nemusel platiť za ošetrenie. S otcom dieťaťa nikdy nežili spolu, poznali sa asi rok. Pracovali u
jedného zamestnávateľa v Dolných Krškanoch, kde ho prepustili pre požívanie alkoholických nápojov
počas pracovnej doby. V Krškanoch zarábali okolo 480 - 500 eur. Matka má ďalšiu vyživovaciu povinnosť
na mal. dieťa F. L., nar. XX.XX.XXXX. S otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti tri roky. Koncom
júna 2018 sa s deťmi presťahovala k matke. Výživné na toto dieťa určené nebolo. Otec jej prispieva
dobrovoľne podľa potreby, okolo 100 - 120 eur mesačne. Výdavky na mal. M. pozostávajú z bežných
výdavkov na stravu, ošatenie a hygienické potreby s tým, že momentálne už školné neplatí, pretože
je v predškolskej triede. Od februára 2019 neplatí obedy, ktoré stáli okolo 25 eur mesačne. Dieťa je
evidované v odbornej ambulancii u alergológa od roku 2019, pretože bolo často choré. Od roku 2017
je dieťa evidované u ortopéda kvôli plochým nohám a vysokému nartu, kde chodia na kontroly. Najprv
pri výmene obuvi chodili na predpis vložiek, avšak bolo to pomerne často, tak mu kupuje protetickú
obuv. Jarné a zimné topánky stoja okolo 35 eur. Mal. dieťa je choré skoro každý mesiac. Mesačne
dopláca na lieky okolo 10 - 12 eur. Domáha sa zvýšenia výživného na sumu 160 eur pre to, že už
teraz niekoľkonásobne vzrástli výdavky, a keď pôjde dieťa do školy, budú ešte vyššie. Tento mesiac jej
končí materská a bude evidovaná ako osoba starajúca sa o dieťa do 6 rokov bez príjmu. Má ukončené
stredoškolské vzdelanie s maturitou v oblasti poľnohospodárstva, agropodnikanie. Hľadá si prácu, čo je
však pomerne ťažké, pretože má dve mal. deti. Býva v spoločnej domácnosti s matkou a dvomi mal.
deťmi. Matka poberá starobný dôchodok okolo 330 eur. Náklady na bývanie pozostávajú zo zálohových
platieb nájomné 100 eur, elektrina 23 eur a plynová bomba mesačne okolo 22 eur. Smeti ročne 50 eur
za ňu a mal. deti. Matke prispieva sumou 70 eur a občas uhradí i plyn. Nevyhnutné výdavky na mal.
dieťa v minimálnej sume sú okolo 100 eur. Vlastní byt, v ktorom bývajú, pretože jej ho rodičia darovali,
keď mala asi 20 rokov.
5. Kolízny opatrovník mal. dieťaťa v záverečnej reči navrhol zvýšiť výživné na sumu 110 eur vzhľadom
na potreby dieťaťa a vychádzal i z finančných možností otca.
6. Z pripojeného spisu tunajšieho súdu pod sp. zn. 11P/429/2013 mal súd preukázané, že návrhom
zo dňa 11.12.2013 sa matka domáhala zverenia mal. dieťaťa do jej osobnej starostlivosti a určenia
výživného. Z potvrdenia o čistom mesačnom príjme matky za obdobie od júla 2012 do februára 2013
mal súd preukázané, že jej príjem bol 324,59 eur. Zo správy zo sociálnej poisťovne na matku za obdobie
od januára 2013 do decembra 2013 mal súd preukázané, že jej boli vyplatené nemocenské dávky vo
výške 3 778,60 eur, čo mesačne predstavuje sumu 314,88 eur. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa
25.03.2014 mal súd preukázané, že matka uhrádza náklady na bývanie vo výške 70 eur, na dieťa
má bežné výdavky a chodí s ním do Bratislavy na Kramáre raz do mesiaca. Otec dieťaťa pracoval
brigádnicky a od 04.03.2014 pracoval na dohodu o vykonaní práce s tým, že po troch mesiacoch by mal
uzatvoriť riadny pracovný pomer, kde by mal zarobiť okolo 380 eur. Rozsudkom Okresného súdu Nové
Zámkyč.k.11P/429/2013-15zodňa25.03.2014,ktorýnadobudolprávoplatnosť21.05.2014súdschválil
dohodu rodičov, v zmysle ktorej bolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke od narodenia a
otec povinný prispievať na jeho výživu sumou 60 eur od 08.05.2013 s tým, že zastupovať a spravovať
majetok mal. dieťaťa budú obaja rodičia. Zročné výživné za obdobie od 08.05.2013 do 31.03.2014 vo
výške 660 eur bol otec povinný platiť v splátkach po 40 eur mesačne spolu s bežným výživným.
6.1 Z potvrdenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky mal súd preukázané, že matka
poberá rodičovský príspevok vo výške 214,70 eur a rodinné prídavky na dve mal. deti.
6.2 Z potvrdenia o čistom mesačnom príjme otca od zamestnávateľa SELYZ-NÁBYTOK s. r. o.,
Želiezovce, Komenského 50, za obdobie od januára do decembra 2018 mal súd preukázané, že
čistý mesačný príjem otca bol 381,78 eur spolu s vyplatenými príjmami počas PN. U uvedeného
zamestnávateľa je otec zamestnaný od 25.09.2017, čo mal súd preukázané z lustrácie sociálnej
poisťovne.
7. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sami sa živiť.8. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
11. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
12. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
13. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
14. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
15. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.
16. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.
17. Dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Vyživovacia povinnosť rodičov
voči deťom predstavuje základný pilier celého systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom
tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti - deťom.
Právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne najneskôr narodením. Plnenie vyživovacej
povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je schopné samo sa živiť. Kedy
nastanetakýtoprávnystavzávisíodokolnostíkonkrétnehoprípadupričommedzirozhodujúcefaktoryna
strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť vykonávať
prácu, odôvodnené záujmy a potreby, majetkové potreba a podobne. Súhrnne možno konštatovať, že
dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Povinnosť
rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživy po celú dobu života subjektov
tohto právneho vzťahu. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva priamo zo zákona a nie až
na základe rozhodnutia súdu. Povinnosť prispievať na výživu svojich detí je zákonnou povinnosťou
obidvoch rodičov. Každý z rodičov bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je
povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom zásadne trvá po celú dobu prípravy dieťaťa na budúce povolanie
pokiaľ je táto doba spoločensky odôvodnená. Tak je tomu vtedy, keď sa dieťa pripravuje na svoje budúce
povolanie a pokračuje vo vysokoškolskom štúdiu, ktoré nadväzuje na štúdium stredoškolské. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti sa vychádza z kritéria schopností, možností a majetkových pomerov
rodičov s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Výživou dieťaťa na ktoré obidvaja
rodičia prispievajú sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre
všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Potreby dieťaťa sú odstupňované jeho vekom, telesnou a
duševnou vyspelosťou, zdravotným stavom a spôsobom prípravy na budúce povolanie. Pri rozhodovaní
o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny pomerov účastníkov, ku ktorým došlodo predchádzajúcej úpravy a musí tiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré
uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ust.
§ 78 ods. 3 Zákona o rodine. Odôvodnené potreby dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku,
zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie,
od hodnoty jeho majetku, prípadne výšky vlastných príjmov dieťaťa a sú bezprostredne ovplyvňované
schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené sú odôvodnenými
lenbežnépotrebydieťaťa,ktorénepresahujúobvyklúzákladnúmieruvšetkýchpotriebnevyhnutnýchpre
život kultúrneho človeka. Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové
možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nie len ich subjektívnymi
vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
18. Vykonaným dokazovaním dospel súd záveru, že návrh matky maloletého dieťaťa na zvýšenie
výživného bol dôvodný. Súd mal jednoznačne preukázané, že naposledy bolo o výživnom rozhodované
v roku 2013, krátko po narodení mal. dieťaťa. Odvtedy uplynula dlhá doba a mal. dieťa navštevuje
predškolské zariadenie a od septembra nastúpi do základnej školy. Z týchto dôvodov je nepochybné, že
došlo k výraznej zmene pomerov na strane mal. dieťaťa. V prvom rade sa zvýšili potreby mal. dieťaťa
v súvislosti s návštevou predškolského zariadenia s tým, že od septembra 2019 sa zvýšia výdavky
na školské potreby a v súvislosti so začiatkom školského roka. Nevyhnutné výdavky na mal. dieťa
pozostávajú z výdavkov na stravu, ošatenie a hygienické potreby, zo zvýšených výdavkov na sezónnu
ortopedickú obuv na jar a v zime okolo 35 eur. Dieťa je pomerne často choré a matka dopláca na lieky
okolo 10 - 12 eur mesačne. Alikvotná časť nákladov na bývanie, ktoré uhrádza matka mal. dieťaťa
predstavujú sumu 30 eur na dieťa. Súd sa stotožnil a považoval za preukázané vyjadrenie matky, že
bežné nevyhnutné výdavky na mal. dieťa mesačne predstavujú sumu 100 eur. Súd mal za to, že táto
suma je prijateľná vzhľadom na vek a potreby dieťaťa. K zmene pomerov došlo i na strane otca mal.
dieťaťa, ktorý v čase posledného rozhodnutia súdu bol zamestnaný len brigádnicky a momentálne je
zamestnaný u zamestnávateľa SELYZ-NÁBYTOK s. r. o., Želiezovce, Komenského 50 od 25.09.2017 a
jeho čistý mesačný príjem za rok 2018 predstavoval sumu 381,78 eur. Súd určil výživné vo výške 100
eur, pretože mal za to, že uvedenú sumu bude otec dieťaťa schopný uhrádzať z preukázateľného príjmu
bezakejkoľvekujmytak,žemuzostanesumarovnajúcasaživotnémuminimupodľaZákonač.601/2003
Z. z. o životnom minime v znení noviel. Súd zdôrazňuje, že výživné na mal. dieťa má prednosť pred
ostatnými výdavkami a otec mal. dieťaťa svojou nečinnosťou zapríčinil, že nebolo možné zohľadniť jeho
ostatné výdavky, pretože sa na pojednávanie nedostavil. V neposlednom rade súd zohľadnil i negatívny
postoj otca, ktorý si neplní riadne vyživovaciu povinnosť, matka bola nútená vymáhať výživné súdnou
cestou a okrem výživného na výživu mal. dieťaťa nad rámec nijakým spôsobom neprispieva a na výzvy
matky nereaguje. Súd mal za to, že určené výživné je postačujúce vzhľadom na vek a preukázané
potrebymal.dieťaťa,zktoréhobudematkaschopnápokryťivýdavkyvsúvislostisozačiatkomškolského
roka,akalikvotnoučiastkouprispejeimatkapozohľadneníjejkaždodennejstarostlivosti.Zročnévýživné
za obdobie od 01.12.2018 do 28.02.2019 vo výške 120 eur, ktoré predstavuje len rozdiel zvýšeného
výživného za dva mesiace s tým, že doteraz určené výživné je riadne vyrovnané. Súd povolil zročné
výživné otcovi mal. dieťaťa splácať v splátkach vo výške 10 eur mesačne podľa § 232 CSP s tým, že i
uvedenú sumu bude schopný otec mal. dieťaťa z preukázateľného príjmu zaplatiť bez akejkoľvek ujmy.
Z týchto dôvodov s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia súd rozhodol tak,
ako je uvedené vo výroku rozsudku.
19.O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu
trov konania.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením .(§44CMP)
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.