Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Monday, November 13, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24CoP/153/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314222436
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314222436.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková v právnej veci účastníkov: 1. maloleté dieťa
X. Y., narodená XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky, so sídlom F. Kapisztóryho 1, Nové Zámky, 2. matka N. U., narodená
XX.X.XXXX, P. XXX, 3. muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté W. Y., narodený XX.XX.XXXX, bytom W.

XXXX, o návrhu matky na zapretie otcovstva, o odvolaní muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, proti
uzneseniu Okresného súdu Galanta č. k. 30C/346/2014-74 zo dňa 28.3.2017 vo výroku I. o zastavení
konania, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o zastavení konania a v závislom
výroku II. o náhrade trov konania r u š í a vec mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1.UznesenímoznačenýmvzáhlavísúdprvejinštancievýrokomI.konaniezastavil,výrokomII.rozhodol,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, výrokom III. vrátil navrhovateľke (t. j.
matke) preddavok na trovy znaleckého dokazovania v sume 50 eur po právoplatnosti tohto uznesenia
a výrokom IV. upravil učtáreň tamojšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto uznesenia poukázala
navrhovateľke (t. j. matke) sumu 50 eur, a to zo zálohy zloženej pod položkou registra D14 31/2016,

číslo účtovného dokladu: 111-05-16.

2. Uvedené uznesenie súd prvej inštancie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 395 ods. 1, 2, § 29 ods. 1,
2, 3, § 52 Civilného mimosporového poriadku. Vecne argumentoval súd prvej inštancie v napadnutom
výroku o zastavení tým, že vzhľadom na účinné späťvzatie návrhu navrhovateľkou (t. j. matkou) a
skutočnosť, že nejde o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu, súd konanie v súlade s citovaným

zákonným ustanovením zastavil.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté,
písomne odvolanie proti výroku I. o zastavení. V odvolaní uviedol, že uznesenie je vydané v jeho
neprospech, žiada, aby súd pokračoval v konaní. Matka vzala návrh späť len z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov potrebných na trovy znaleckého dokazovania, respektíve neochotu minúť

finančné prostriedky na trovy znaleckého dokazovania. V čase počatia dieťaťa nežili v spoločnej
domácnosti a matka opustila spoločnú domácnosť v septembri 2013 a po uplynutí 6 mesiacov podala
žiadosť o rozvod. Trvá na vydaní rozhodnutia, ktorým by súd určil, že on nie otcom maloletého dieťaťa.

4. K doručenému odvolaniu muža, ktorého otcovstvo má byť zapreté, sa nevyjadrili ani matka, ani kolízny
opatrovník.5. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené

inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a ustanovení
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku účinného od 1.7.2016, pričom podľa
ustanovenia § 2 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak (tzv. vzťah subsidiarity).

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom (§ 359 Civilného
sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa
(§ 357 písm. a) Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné
náležitosti(§363Civilnéhosporovéhoporiadku)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnýodvolacídôvod
(§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku v spojení s § 62 ods. 1 Civilného mimosporového

poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového
poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania
alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru,
že odvolanie je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom

výroku o zastavení konania a v závislom výroku o náhrade trov konania zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

7. Podľa § 29 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh

na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.
Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.

8. Podľa § 29 ods. 3 Civilného mimosporového poriadku súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov
so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej
inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento
nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

10.Pododňatímmožnostikonaťpredsúdomtrebarozumieťtakýzávadnýprocesnýpostupsúdu,ktorým
sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v súdnom konaní za účelom
obhájenia a ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.
11. Navrhovateľ, ktorý podal návrh, má právo s ním disponovať, čo znamená, že ho môže za konania

vziať späť, či už celkom alebo len sčasti. Späťvzatie návrhu je dispozitívny procesný úkon navrhovateľa,
z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva, že na prejednaní svojho nároku celkom alebo v určenej časti
nemá záujem a je uzrozumený s tým, že o jeho návrhu alebo časti jeho návrhu nebude súdom meritórne
rozhodnuté. Nárok, ktorý si navrhovateľ uplatnil v návrhu, však späťvzatím návrhu nezaniká a možno
ho uplatniť znovu. Konanie, ktoré bolo zastavené pre späťvzatie návrhu, teda nezakladá prekážku

veci rozhodnutej. Pretože späťvzatie návrhu môže byť v rozpore s oprávnenými záujmami ostatných
účastníkovnadokončeniekonaniameritórnymrozhodnutímoveci,majúostatníúčastnícizásadneprávo
vyjadriť nesúhlas s týmto navrhovateľovým procesným úkonom za podmienok stanovených zákonom.
Aktakýtoúkonnavrhovateľurobíasúsplnenéprocesnépodmienkynanavrhovateľomuplatnenýpostup,
je povinnosťou súdu rozhodnutie navrhovateľa rešpektovať.

12. Pred rozhodnutím súdu o späťvzatí návrhu podľa citovaných zákonných ustanovení Civilného
mimosporovéhoporiadkumusísúdrešpektovaťprocesnéoprávnenieostatnýchúčastníkov.Sozreteľom
na ne musí vytvoriť procesnú možnosť, aby sa vyjadrili k predmetnému úkonu navrhovateľa a vo
vyjadrení prípadne vyslovili nesúhlas so späťvzatím návrhu. Len ak súd túto možnosť vytvoril (teda

po získaní stanoviska ostatných účastníkov), môže pristúpiť k posúdeniu, či sa prípadný nesúhlas so
späťvzatímnávrhuzakladánatakýchdôvodoch,ktorémožnovzmysleustanovenia§29ods.3Civilného
mimosporového poriadku považovať za vážne a pre ktoré konanie nezastaví. V danom prípade súd
musí túto procesnú možnosť vytvoriť ostatným účastníkovi vždy, teda aj vtedy, ak by so zreteľom nadovtedajší priebeh a výsledky konania bolo možné predpokladať, že ostaní účastníci sa k späťvzatiu
návrhu buď vôbec nevyjadria, alebo sa síce vyjadria, ale nimi namietaný dôvod nesúhlasu so späťvzatím
návrhu pravdepodobne nebude možné považovať za vážny. O tom, či dôvody uvedené ostatnými

účastníkmi v ich nesúhlase treba považovať za vážne, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Ak
súd takto nepostupuje, odníma ostatným účastníkom právo priznané mu procesným predpisom a tým
aj možnosť konať pred súdom. Súd totiž až po získaní stanoviska ostatných účastníkov k späťvzatiu
návrhu môže posúdiť, či ich prípadný nesúhlas so späťvzatím návrhu sa zakladá na takých dôvodoch,
ktoré možno považovať za vážne a pre ktoré súd konanie nezastaví. Nedodržanie uvedeného postupu

má za následok procesnú vadu konania v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového
poriadku.

13. Ako vyplýva z obsahu spisu, súd prvej inštancie v prejednávanej veci zastavil konanie v dôsledku
späťvzatia návrhu matky, bez toho, aby mužovi, ktorého otcovstvo má byť zapreté, vytvoril procesnú
možnosť vyjadriť sa k úkonu matky a prejaviť s ním nesúhlas. Tým mužovi, ktorého otcovstvo má

byť zapreté, znemožnil realizáciu jeho vyššie uvedeného procesného oprávnenia, ktoré mu v civilnom
súdnom konaní bolo priznané na ochranu jeho práv a právom chránených záujmov. So zreteľom na to,
že mužom, ktorého otcovstvo má byť zapreté, uznesenie napadnuté vo výroku o zastavení konania vydal
súd prvej inštancie v konaní, ktoré malo uvedenú procesnú vadu, považoval odvolací súd odvolanie za
dôvodné.

14. S poukazom na vyššie uvedené potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie s použitím
ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušil v napadnutom výroku I. o
zastavení konania, vrátane závislého výroku II. o náhrade trov konania, a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Vzhľadom na dôvody, ktoré viedli

k potrebe zrušiť uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zastavení vrátane závislého
výrokuonáhradetrovkonania,nezaoberalsaodvolacísúd ďalšíminámietkamimuža,ktoréhootcovstvo
má byť zapreté, uvedenými v odvolaní.

15. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§

391 ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne vec prejednať za stavu dodržania postupu
opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenie a ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť
zrušenia jeho uznesenia v napadnutom výroku o zastavení konania a v závislom výroku o náhrade
trov konania, a to podľa ustanovení § 29 ods. 1, 3 Civilného mimosporového poriadku, teda opätovne
rozhodne o späťvzatí návrhu postupom popísaným v odseku 12. tohto rozhodnutia, pričom rozhodnutie

je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku odôvodniť.

16. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

17. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).