Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25CoPr/1/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115215906
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Koščo
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8115215906.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Košča a členov senátu
JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Milana Majerníka v právnej veci žalobcu: H. F., F.. XX.X.XXXX, T. H., J.
XX, právne zastúpený JUDr. Ladislavom Lukáčom, advokátom v Prešove, Hlavná 17, IČO: 36 164 666,
proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, Prešov, Hollého 14, právne
zastúpený JUDr. Tomášom Gogom, advokátom v Košiciach, Kupeckého 4, IČO: 36 863 947, v konaní

o náhradu mzdy, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 17Cpr/2/2015-99 zo
dňa 13. decembra 2017 a odvolaní žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
17 Cpr /2/2015-103 zo dňa 13. januára 2018, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom č. k. 17Cpr/2/2015-103 zo
dňa 13.01.2018 v napadnutej časti, t.j. výroku ktorým bola žalovanému proti žalobcovi priznaná náhrada
trov konania o žalobe o náhradu mzdy a v rozsahu zrušenia mu vec v r a c i a na ďalšie konanie a

nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) rozsudkom, č. k. 17Cpr/2/2015-99 zo dňa 13.
decembra 2017 rozhodol v konaní o náhradu mzdy tak, že

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu vo výške 100 %.

2. Rozsudkom (dopĺňacím) súd prvej inštancie v konaní vedenom pod č. k. 17Cpr/2/2015-103 zo dňa
13. januára 2018 rozhodol tak, že

I. Súd d o p ĺ ň a rozsudok vyhlásený 13.12.2017 v II. výroku takto:

„Súd z a s t a v u j e konanie v časti nároku na náhradu mzdy nad sumu 1.108,13 Eur.

Žalobca m á nárok na náhradu trov konania titulom žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru výpoveďou vo výške 100 % od žalovaného s tým, že o výške trov konania bude rozhodnuté

samostatným uznesením v zmysle § 262 CSP.

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 99,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto
rozsudku na účet OS Prešov."

3. V odôvodnení rozsudku č. k. 17Cpr/2/2015-99 zo dňa 13. decembra 2017 súd žalobu zamietol,

pričom o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP z dôvodu, že žalobca v konaní o priznaní
nároku na náhradu mzdy nebol úspešný, súd mu nepriznal nárok na náhradu trov konania a tietopriznal žalovanému vo výške 100 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku v zmysle § 262 ods. 1, 2 CSP.

4. V dopĺňacom rozsudku č. k. 17Cpr/2/2015-103 zo dňa 13. januára 2018 okrem iného uviedol, že
opomenul rozhodnúť o zastavení konania v časti, v ktorej bola žaloba vzatá späť, a preto v dopĺňacom
rozsudku v zmysle § 225 CSP rozhodol o čiastočnom zastavení konania. Taktiež uviedol, že ak v prvom
rozsudku rozhodol o vylúčení žaloby v časti o náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného
pomeru na samostatné konanie, teraz v tejto časti žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na

náhradu trov konania od žalobcu vo výške 100 %, avšak opomenul rozhodnúť o náhrade trov konania z
predchádzajúceho konania o určení neplatnosti výpovede o náhradu mzdy, keďže podľa právoplatného
rozsudku, pôvodne vedeného pod sp. zn. 17Cpr/6/2013, o trovách konania mal rozhodnúť v konečnom
rozhodnutí. Súd vydal dopĺňací rozsudok, ktorým rozhodol o trovách konania o neplatnosť výpovede
a o týchto trovách rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, a keďže žalobca bol v konaní o neplatnosť
výpovede úspešný, priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % od žalovaného s tým, že o

výške o trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku sp. zn. 17Cpr/2/2015. Vzhľadom na to, že
pri trovách konania ide o dva rozdielne nároky, a to určovaciu žalobu o neplatnosť výpovede, v ktorej
bol žalobca plne úspešný a o náhradu mzdy z neplatnej výpovede, kde bol žalobca neúspešný, súd má
za to, že nemožno určiť výšku tejto náhrady percentuálne, ale samostatne dvoma výrokmi o náhrade
trov konania, keď trovy konania pri predmete sporu, ktorý nemožno peniazmi oceniť sa vypočítavajú z

pevnej sumy a náhrada trov konania pri oceniteľnom predmete sporu sa určuje podľa výšky žiadaného
plnenia, resp. priznaného plnenia. Z tohto dôvodu nemožno tieto dva spôsoby výpočtu náhrady trov
konania vyjadriť pomerným rozdelením.

5. Žalobca podal proti rozsudku Okresného súdu Prešov, zo dňa 13. decembra 2017 ako aj proti

dopĺňaciemu rozsudku zo dňa 13. januára 2018 odvolanie, a to proti druhému výroku rozsudku, zo
dňa 13.12.2017. Okrem iného uviedol, že dopĺňací rozsudok nebol vyhlásený verejne a táto zákonná
náležitosť v tomto prípade pri vyhlásení dopĺňacieho rozsudku tak absentovala. Uviedol, že pôvodne
podal žalobu o neplatnosť výpovede a náhradu mzdy. V spore o neplatnosť výpovede bol úspešný v
celom rozsahu a časť o náhradu mzdy bola vylúčená na samostatné konanie. V pôvodnom rozhodnutí

bolo určené, že o trovách konania sa rozhodne v konaní o náhradu mzdy. Počas sporu o náhradu mzdy
bola zaplatená časť mzdy vo výške 4.318,19 eur, pričom zobral svoj nárok nad sumu 1.108,13 eur späť a
v tejto časti súd jeho žalobu zamietol. Svoj nárok zobral späť pre správanie žalovaného, ktorý mu zaplatil
náhradu mzdy v uvedenej výške, a teda procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti. Nemohol mu
preto súd priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ale naopak mal pomerne priznať náhradu trov

konania žalobcovi. Uviedol taktiež, že konanie začalo podaním žaloby dňa 28.03.2013 a žalovaný mu
zaplatil náhradu mzdy až 31.07.2015 teda nesporne v priebehu sporu. Má za to, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie nemá oporu v zákonných ustanoveniach CSP o náhrade trov konania. Uviedol, že ak
by v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie mal uvedený vo výroku rozsudku aj výrok o zastavení
konania, všimol by si, že žalovaný nebol úspešný v celom rozsahu v konaní o náhradu mzdy a nepriznal

by mu náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žiadal, preto napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade
trov konania zmeniť a priznať mu náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci.

5. Súd doručil odvolanie žalovanému, ktorý sa k nemu však nevyjadril.

6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovení § 34 CSP
(Civilný sporový poriadok, zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej iba „CSP“, platný od 1.7.2016) preskúmal
napadnuté rozsudky súdu prvej inštancie podľa zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasl. CSP, bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP (a contrario) a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné zrušiť.

7. Z obsahu podaného odvolania žalobcom vyplýva, že namieta nesprávnosť rozhodnutia výroku č.
II v rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 13. decembra 2017, ktorým súd prvej inštancie vyslovil, že
žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu vo výške 100 %.

8. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že súčasťou základného práva na súdnu ochranu je podľa
čl. 46 ods. 1 Ústavy SR nepochybne aj nárok na náhradu trov konania. Obsahom práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách, resp. o náhrade
trov konania v súlade so zákonom.9. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania je potrebné vychádzať predovšetkým zo zásady
úspechu v spore, ktorá sa premieta v ust. § 255 ods.1 CSP ako základné kritérium priznania náhrady trov

konania. Úspech vo veci súd vždy skúma čo do právneho základu veci a čo do výšky priznaného nároku.
Zásada úspechu vo veci charakteristická pre sporové konania sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu
je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej strane vznikli. Procesný
úspech sa určuje vo vzťahu k predmetu sporu úspechom, t. j. víťazstvom v spore. Plný úspech v spore
sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti a výroku, ktorým sa rozhodlo vo veci samej. Plný úspech v spore

môže mať žalobca aj žalovaný. U žalobcu ide o plný úspech vo veci aj vtedy, ak sa výrok meritórneho
rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, ktorý bol naposledy urobený vo veci samej (v prípade žaloby
na plnenie ide nielen o istinu, ale aj o príslušenstvo), t.j. ak sa žalobe vyhovelo v celom rozsahu. Ďalej je
potrebné uviesť, že ak strana sporu v jednej žalobe uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje
sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom
nároku samostatne. Nemôže teda úspech žalobcu v spore týkajúcom sa iba niektorého nároku založiť

právo na náhradu trov konania vo všetkých nárokoch. Trovy, ktoré strana sporu súčasne vyložila na viac
spoločne prejednávaných nárokov je potrebné rozdeliť podľa pomeru výšky jednotlivých nárokov. Súd
tak o nároku na náhradu trov konania rozhoduje dvoma samostatnými výrokmi. Pri objektívnej kumulácii
treba za plný úspech považovať aj to, ak strana uspeje pri uplatňovaní jedného nároku, kým ostatné
nároky budú zo zákonom splnených podmienok vylúčené na samostatné konanie. Úspešná strana má

v tomto prípade plný nárok na náhradu trov konania bez ohľadu na to, aký bude procesný výsledok
ďalších nárokov prejednávaných a rozhodnutých v samostatnom konaní.

10. Odvolací súd poukazuje, že súd prvej inštancie sa dôsledne neriadil týmito zákonnými predpokladmi
pre priznanie náhrady trov konania vyplývajúcimi z ustanovení § 255 a nasl. CSP.

11. Z tohto dôvodu bude potrebné, aby súd prvej inštancie nároky žalobcu v zmysle podaného odvolania
opätovne preskúmal. Je totiž nesporné, že žalobca mal plný úspech v konaní o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru, pričom mu súd prvej inštancie v tejto časti konania priznal nárok proti žalovanému
v rozsahu 100 %. Ide tu pritom o uplatnenie zásady úspechu v spore, ktorá sa prejavila tak, že

neúspešný žalovaný je povinný nahradiť v spore o neplatnosť výpovede trovy konania úspešnej strane
- žalobcovi , ktoré jej vznikli. Je taktiež zrejmé, že proti tomuto výroku rozsudku súdu prvej inštancie
sa neodvolala žiadna zo sporových strán. Odvolanie žalobcu tak smeruje iba proti výroku rozsudku
súdu prvej inštancie, ktorým vyslovil, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania od žalobcu v
rozsahu 100 %.Takýto výrok súdu prvej inštancie sa javí prinajmenšom zmätočný, navyše ak nie je ani

uvedené, ktorého nároku žalobcu sa týka. Nie je však ani zákonným, teda v súlade s ust. § 255 ods.1
CSP a ani v súlade s ust. § 256 ods. 1, 2 CSP. Súd prvej inštancie v tejto časti neskúmal dostatočne,
akú výšku náhrady mzdy žalobca požadoval od žalovaného, akú výšku náhradu mzdy mu žalovaný
v priebehu konania uhradil, aká výška tejto náhrady mu bola (teraz už právoplatne) súdom prvej
inštancie zamietnutá. V tejto časti sa tak javí rozhodnutie súdu prvej inštancie nielen zmätočným, ale aj

nepreskúmateľným, a preto bola potreba ho v napadnutej časti zrušiť.

12. Preto odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

13. Súd prvej inštancie preto bude musieť nanovo rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania
týkajúceho konania v časti o sa náhradu mzdy ,pričom sa bude dôsledne riadiť vyššie uvedeným.

14. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, že dopĺňací rozsudok nebol vyhlásený verejne, v zmysle
§ 219 ods. 1 CSP, odvolací sa stotožňuje s odvolateľom, že v zmysle § 219 ods. 1 CSP, rozsudok

sa vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. V predmetnej veci však išlo o vyhlásenie
rozsudku - dopĺňacieho rozsudku, týkajúceho sa zastavenia konania a rozhodnutia o nároku na náhradu
trov konania. Takéto rozhodnutie má charakter uznesenia, čo znamená, že nejde o rozhodovanie o
veci samej a táto namietaná vada, sama o sebe nemôže mať za následok, že iba z tohto dôvodu, by
bolo potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v tejto časti zrušiť. Preto odvolací súd na túto odvolaciu

námietku neprihliadol.

15. Toto uznesenie bolo prijaté odvolacím senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).