Uznesenie – Zmluvy ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/39/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7811210632
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Cakoci
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7811210632.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ladislava Cakociho a členiek senátu
JUDr. Adriany Murínovej a JUDr. Slávky Zborovjanovej v spore žalobcov 1. H. V., X.. XX. XX. XXXX,
L. G. XX a 2. AutoFinance, a.s., so sídlom v Poprade, Okružná 18, IČO: 36810894, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Beňo & partners, s.r.o., so sídlom v Poprade, Nám. sv. Egídia 93, IČO:
44250029, proti žalovanému AXA pojišťovna a.s., so sídlom v Prahe, Lazarská 13/8, Česká republika,
IČO: 28195604, na území SR zast. AXA pojišťovňou, a.s., pobočkou poisťovne z iného členského
štátu, so sídlom v Bratislave, Kolárska 6, IČO: 36857521, zastúpenému Advokátskou kanceláriou CLS
Čavojský & Partners s.r.o., so sídlom v Bratislave, Zochova 6 - 8, o zaplatenie 37.050 eur s prísl., o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 14. 11. 2017 č.k. 4C/177/2011-413
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania a v rozsahu zrušenia v r
a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade
34.752 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 06.10. 2010 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol a žalobcom priznal náhradu trov konania
v rozsahu 86 %. Žalovaného zaviazal nahradiť trovy štátu v rozsahu 93 % a žalobcov v 1. a 2. rade v
rozsahu 7 % a tieto trovy zaplatiť na účet Okresného súdu Rožňava.

2. Týmto rozsudkom rozhodol súd prvej inštancie o nároku žalobcov na zaplatenie sumy 37.050 eur,
ktorého sa žalobca v 1. rade domáhal v pôvodnej žalobe na základe tvrdenia, že dňa 30. 11. 2009 uzavrel
so žalovaným poistnú zmluvu, na základe ktorej bol poistený jeho majetok, a to osobné motorové
vozidlo zn. E. D. M., U.: K. XXX L.. Dňa 06. 03. 2010 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bolo odcudzené
uvedené motorové vozidlo. Žalovaný vyhodnotil v likvidačnej správe zo dňa 27. 09. 2010 uvedenú
poistnú udalosť ako totálnu škodu a žalobca mal za to, že mu takto vznikol nárok na plnenie z poistnej
udalosti a žalovaný odmietol uhradiť poistné plnenie.

3. Súd prvej inštancie po rozsiahlych citáciách prednesov účastníkov, ako aj svedkov uzavrel, že v konaní
bolo preukázané, že strany sporu uzavreli poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX dňa 30. 11. 2009, na základe
ktorej bol poistený majetok žalobcu - osobné motorové vozidlo zn. E. D. M., U.: K. XXX L., Y.:E.. Na
základe tejto poistnej zmluvy bolo vozidlo poistené pre prípad škody v dôsledku krádeže alebo nehody.
Dňa 06. 03. 2010 došlo k poistnej udalosti, pri ktorej bol odcudzený predmet financovania - motorové
vozidlo, čo bolo vyšetrované ako podozrenie na „Krádež motorového vozidla vlámaním alebo s použitím
zbraní." Žalovaný vyhodnotil v likvidačnej správe dňa 27. 09. 2010 poistnú udalosť ako totálnu škodu
- odcudzenie motorového vozidla. Konštatoval, že pri vstupe do poistného vzťahu poskytol žalobca 1.
žalovanému všetku potrebnú súčinnosť, ktorú žalovaný od neho požadoval. Poistná zmluva bola teda
uzavretá za podmienok, ktoré určil žalovaný - poisťovňa. Poistnú zmluvu tak poisťovňa uzavrela aj za

tej podmienky, za tej okolnosti, že žalobca pri jej uzavretí predložil kľúče od vozidla, ktoré mal. Zo strany
žalovaného nebola táto skutočnosť namietaná, nebol upozornený žalovaným na možné následky. Súd
bol tiež toho názoru, ako právny zástupca žalobcu, že v tomto odborne špecifickom a komplikovanom
prípade nie je možné vec posudzovať tak, ako to prezentuje žalovaný. Znalec vypovedal o špecifikách
prípadu (podrobne popísané v jeho ZP a výpovedi) so záverom, že jeden kľúč (infraport) je originálny
- s tlačitkom PANIC a druhý predložený žalobcom dodatočne, nie je. Súdu z toho záveru vyplynulo,
že ak by neboli splnené podmienky uzavretia poistnej zmluvy a tieto nesplnené podmienky pretrvávali
až do vzniku poistnej udalosti, nemôže to byť dané na ťarchu žalobcu 1. Správna, 'výstižná a logická
je argumentácia právneho zástupcu žalobcov (koncentrovaná v záverečnej reči) s poukazom aj na
ochranu spotrebiteľa, ako slabšej strany v spore. Súd poukázal aj na stále platné a aktuálne znenie §
3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi. Tým, že žalovaný uzavrel so žalobcom 1. poistnú zmluvu za určitých
podmienok, sám sa diskvalifikoval pri uplatnení ustanovení o odmietnutí plnenia, keď odmietnutie
plnenia by vychádzalo z ním navodeného právneho stavu. Súd teda po obsiahlom, stranami navrhnutom
dokazovaní uzavrel, že nárok žalobcov je dôvodný. Pri určení výšky plnenia súd vychádzal z listinného
dôkazu predloženého žalovaným, Znaleckého posudku Č. 3212017 znalca Ing. Gabriela Belobrada,
Dunajské nábrežie č. 36/46, Komárno, zo dňa 14. 07. 2017, ktorý určil hodnotu predmetného motorového
vozidla ku dňu 06. 03. 2010 sumou 34.752 eur (čl. 390) spisu.

4. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

5. Vo vzťahu k žalobcovi v 2. rade súd prvej inštancie uviedol, že podaním doručeným súdu dňa
25.01. 2013 žalobca 1. žiadal, aby súd pripustil vstup žalobcu 2. do konania z dôvodu, že podľa čl.
IX Poistenie ods. 16 Všeobecných obchodných podmienok poistné plnenie z uzavretej poistnej zmluvy
plní poisťovateľ v súlade s vinkuláciou poistného plnenia v prospech veriteľa. Prijaté poistné plnenie
je určené na výplatu dlžníkovi za účelom opráv predmetu financovia a náhrady škody. Na základe
uzavretej poistnej zmluvy, v ktorej žalobca 1. vstupuje ako poistník a teda aj platiteľ poistného a zároveň
z dôvodu jeho nároku na výplatu poistného plnenia podľa čl. IV ods. 16 Všeobecných obchodných
podmienok je aktívna legitimácia žalobcu jednoznačne daná. Uviedol, že leasingový prenajímateľ a
vlastník odcudzeného motorového vozidla po konzultácii s právnym zástupcom žalobcu 1. neumožnil
postúpenie vinkulovanej pohľadávky žalobcovi 1. Žalobca sa tak dostal do postavenia, v ktorom by reálne
nemohol vymáhať svoje práva. Na jednej strane žalovaný namieta jeho aktívnu legitimáciu vzhľadom
k tomu, že poistné plnenie bolo vinkulované v prospech leasingovej spoločnosti a na druhej strane
nemá právny nástroj na prinútenie leasingovej spoločnosti na samostatné vedenie konania. Súčasne
leasingová spoločnosť vedie konanie voči žalobcovi 1. o zaplatenie celej leasingovej sumy, pričom v
tomto konaní sa žalobca 1. nemá ako brániť, nakoľko pre tento prípad bolo dojednané práve predmetné
poistenie. Takéto vákuum právnej ochrany nemôže (zvlášť v postavení spotrebiteľa) žiadny súd pripustiť.
Po dohode s leasingovou spoločnosťou táto prejavila predbežný záujem riešiť situáciu tak, že udelí
súhlas na vstup do konania ako žalobca v 2. rade, za predpokladu, že predmetom žalobného návrhu
bude plnenie žalovaného v jeho prospech.

6. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že o povinnosti žalovaného poukázať plnenie v prospech oboch
žalobcov rozhodol z dôvodu, že žalobca v 1. rade je poistníkom, ale subjektom, ktorý má nárok na výplatu
poistného plnenia je žalobca v 2. rade a to na základe dohody o vinkulácii poistného plnenia.

7. Rozhodnutie o trovách konania založil na ust. § 255 ods. 2 C.s.p. a žalobcom priznal náhradu trov
konania v pomere ich úspechu v konaní.

8. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Tento žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu v
celom rozsahu zamietnuť. Svoje odvolanie zakladal na dôvodoch uvedených v ust. § 365 ods. 1 písm. a/,
d/, e/ a f/ C.s.p. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie sa nevyporiadal s jeho opakovanou námietkou
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v 1. rade, ktorú zakladal na preukázanej skutočnosti, že žalobca
v 1. rade nebol vlastníkom vozidla a tento v poistnej zmluve dohodol poskytnutie poistného plnenia v
prospech žalobcu v 2. rade, a to na základe vinkulácie. Plnenie tohto plnenia v prospech žalobcu v 1. rade
môže byť vykonané iba na základe súhlasu žalobcu v 2. rade, k čomu však nedošlo. Ďalej uviedol, že súd
prvej inštancie sa nevyporiadal s podstatnými dôkazmi, ktoré boli z jeho strany predložené a to konkrétne
list zo dňa 07. 07. 2016, ktorý obsahuje informácie zistené žalovaným od obchodnej spoločnosti IMOFA

spol. s r.o. ohľadne infraportov, ktoré boli zo strany v 1. rade predložené žalovanému v rámci nahlásenej
poistnej udalosti a z ktorých vyplýva, že predložené infraporty mali rozdielne identifikačné číslo a že ani
jedna planžeta s infraportu nepasovala do zostavenej cylindrickej vložky mechanického zámku. Ďalej
bolo konštatované, že planžety sa ani na základe vykonanej vizuálnej kontroly navzájom nezhodujú.
Rovnako má za to, že súd sa nevyporiadal so závermi znaleckého posudku, rovnako súd neprihliadol
na obranu žalovaného, v ktorej poukazoval na to, že počas telefonickej komunikácie so žalobcom v
1. rade sa tento vyjadril, že má iba jeden kľúč k odcudzenému vozidlu. Obsah tohto jeho vyjadrenia
žalovaný doložil formou nahrávky komunikácie. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že žalobca postupne počas
konania prispôsoboval svoje stanoviská v záujme toho, aby preukázal naplnenie poistných podmienok
a k poskytnutiu poistného plnenia. Súd sa v dôvodoch rozsudku o týchto dôkazoch ani nezmenil. Z tohto
dôvodu považuje rozsudok za nepreskúmateľný a arbitrárny. Výrok prvoinštančného rozsudku považuje
za nesprávny aj z dôvodu, že z neho nevyplýva, aký vplyv by malo plnenie zo strany žalovaného v
prospech jedného zo žalobcov na plnenie vo vzťahu k druhému žalobcovi. Za nesprávnu považuje
aj ustálenú výšku plnenia, keďže súd neprihliadol na zmluvné dojednanie uvedené v poistnej zmluve,
z ktorého vyplýva dohodnutá spoluúčasť vo výške 5 %. Závery súdu prvej inštancie namieta aj s
poukazom na to, že on v konaní nenamietal nesplnenie podmienok pre uzavretie poistnej zmluvy a táto
ani neobsahuje spornú okolnosť ohľadne poskytnutia kľúčov, resp. infraportov. Od tejto skutočnosti je
potrebné odlíšiť povinnosť poisteného predložiť v prípade vzniku poistnej udalosti (vo forme krádeže
vozidla) všetky kľúče, ktoré boli legálne vyrobené k danému motorovému vozidlu (a to vrátane legálne
vyrobených kópií). V čase poistnej udalosti môže teda poistený disponovať aj väčším počtom kľúčov,
ako v čase uzavretia poistnej zmluvy, ak ide o kľúče, ktoré boli vyrobené legálne a ak to konštrukcia
vozidla umožňuje. Podstatou odmietnutia poskytnutia poistného plnenia bolo konanie žalobcu, ktorým
boli naplnené zmluvné podmienky, s ktorými tento súhlasil pri uzatvorení poistnej zmluvy a z ktorých
vyplýva oprávnenie žalovaného na odmietnutie poistného plnenia a to vo vzťahu k tomu, že tento
predložil iba jeden kľúč od vozidla v marci 2010 a až dodatočne v júli 2010, teda s odstupom 4 mesiacov
od poistnej udalosti predložil aj druhý kľúč s označením PANIC, pričom o oboch kľúčoch vyhlásil, že
boli určené na ovládanie vozidla. Tieto tvrdenia sú v rozpore s tým, čo žalobca v 1. rade uviedol pred
príslušným orgánom verejnej správy vo Viedni, kde bolo nahlásené odcudzenie vozidla, že k vozidlu bol
len jeden kľúč. Existencia len jedného kľúča bola potvrdená aj v nahrávke zo dňa 01. 06. 2010.

9. Žalobcovia sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrili.

10. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ako
aj vo výrokoch o trovách konania bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 380 ods.
1 C.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

11. Súd prvej inštancie rozhodol o žalobe, ktorá je pre svoju vzájomnú rozpornosť zmätočnou a teda
vydal meritórne rozhodnutie bez toho, aby bola splnená jedna z procesných podmienok konania.
Rozhodnutie vychádza z nesprávneho skutkového hodnotenia dôkazov, a preto skutkové závery súdu
prvej inštancie nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, čo malo za následok aj nesprávne právne
posúdenie veci.

12. Z obsahu pôvodnej žaloby uplatnenej na súde prvej inštancie dňa 05. 12. 2011 vyplýva, že na
strane žalobcu vystupoval ako fyzická osoba H. V. a tento sa podľa petitu svojej žaloby domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy 37.050 eur spolu s príslušenstvom. Dňa 25. 01. 2013 doručil žalobca súdu
prvej inštancie podanie, v ktorom žiadal pripustiť zmenu petitu žaloby a taktiež pripustiť vstup nového
účastníka do konania na strane žalobcu. Týmto podaním sa žalobca domáhal vydania procesného
uznesenia, ktorým by súd pripustil do konania vstup ďalšieho žalobcu AutoFinance, a.s. ako žalobcu
v 2. rade a zároveň formuloval aj petit žaloby v znení:“ odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi v
2. rade sumu 37.050 eur...“Z uvedeného je zrejmé, že formulácia petitu nezodpovedá návrhu na vstup
ďalšieho účastníka do konania, pokiaľ po vydaní uznesenia o jeho pripustení majú na strane žalobcu
vystupovať dvaja žalobcovia, podľa navrhovaného petitu žaloby má však žalovaný zaplatiť uplatnenú
sumu žalobcovi v 2. rade. Pri takto formulovanom petite žaloby teda chýba petit, na základe ktorého by
mal súd prvej inštancie rozhodnúť aj vo vzťahu k pôvodnému žalobcovi, ktorý mal naďalej vystupovať
ako žalobca v 1. rade. Napriek zmätočnosti tohto podania súd prvej inštancie svojim uznesením zo
dňa 22. 02. 2013 (č.l. 159) vyhovel takto navrhovaným procesným návrhom na pripustenie ďalšieho
účastníka do konania na strane žalobcu, ako aj na zmenu žaloby. Odvolací súd má za to, že ide o
podstatnú vadu žaloby, bez odstránenia ktorej je rozhodnutie vydané na základe nej zmätočné, keďže

podľa navrhovaného petitu nedôjde k rozhodnutiu o celom predmete konania, teda aj o nároku žalobcu
v 1. rade. Súd prvej inštancie teda nepostupoval správne, pokiaľ žalobcov nevyzval v súlade s ust. §
43 ods. 1 O.s.p. na opravu v tomto smere nezrozumiteľného podania, ale o takto vadnej žalobe konal
a aj meritórne rozhodol, pričom neprípustným spôsobom sám upravil uvedený petit tak, že žalovaného
zaviazal zaplatiť prisúdenú sumu obom žalobcom, napriek tomu, že takto formulovaný petit žaloby v
konaní uplatnený nebol.

13. Ďalším dôvodom pre zrušenie rozhodnutia je nesprávne hodnotenie dôkazov vykonané súdom prvej
inštancie a z toho vyplývajúce nesprávne skutkové závery, keďže tieto nemajú oporu vo vykonanom
dokazovaní. Z dôvodov prvoinštančného rozsudku vyplýva, že tento aktívnu legitimáciu oboch žalobcov
odvodzoval od obsahu poistnej zmluvy, jej obsah si zjavne však nevyložil dôsledne, keďže nezohľadnil,
že osoba poistníka v tejto zmluve, teda subjekt, ktorý uzavrel poistnú zmluvu (poistník) nie je totožná s
vlastníkom motorového vozidla, ktorý je predmetom poistenia, keďže ako vlastník je označený žalobca
v 2. rade. Takto formulovaná poistná zmluva má znaky poistenia cudzieho rizika, ktoré vznikne v
prípade, ak poistenie dojedná s poistiteľom osoba odlišná od toho, na koho majetok, život, zdravie,
či zodpovednosť za škodu sa poistenie vzťahuje, teda od poisteného. Právna úprava takejto formy
poistenia vychádza z ust. § 793 ods. 2 v spojení s § 815 Občianskeho zákonníka. Z takto uzavretej
poistnej zmluvy je zrejmé, že povinnosťou poisťovateľa, teda poisťovne v prípade vzniku poistnej udalosti
je plniť osobe poisteného (v tomto prípade vlastníka vozidla) a to bez ohľadu na to, že poistnú zmluvu ako
poistník uzavrel iný subjekt. Z tohto poistného vzťahu je zároveň vylúčená možnosť aktívnej legitimácie
oboch týchto subjektov súčasne a teda títo zjavne nemôžu byť s nárokom na plnenie z poistnej zmluvy
úspešní navzájom popri sebe. Za zmätočné považuje odvolací súd aj závery súdu prvej inštancie
ohľadne aktívnej legitimácie žalobcu v 2. rade, keď súd bez akéhokoľvek skutkového podkladu tohto
v dôvodoch rozsudku označil ako tzv. leasingového prenajímateľa. Z obsahu spisu totiž nevyplýva
ani zmienka o tom, aby mal medzi žalobcami existovať leasingový nájomný vzťah. Naopak, z obsahu
zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 26. 11. 2009 (č.l. 37) vyplýva, že žalovaný v 2. rade poskytol
žalobcovi v 1. rade účelový spotrebiteľský úver na úhradu kúpnej ceny sporného motorového vozidla.
Podľa článku IV. tejto zmluvy na zabezpečenie pohľadávky veriteľa z tejto úverovej zmluvy bola medzi
jej účastníkmi uzavretá zmluva o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k motorovému vozidlu,
na základe ktorej sa dočasne stal vlastníkom motorového vozidla žalovaný v 2. rade. K spätnému
prechodu vlastníckeho práva na žalobcu v 1. rade mohlo dôjsť až po úplnom uhradení úveru. Z obsahu
týchto zmlúv teda jasne vyplývajú aj právne vzťahy medzi samotnými žalobcami, ako aj medzi nimi
a žalovaným. Tieto právne vzťahy zakladajú dôvodnosť záveru o tom, že v prípade poistnej udalosti
vznikne nárok na plnenie z poistnej zmluvy žalovanému v 2. rade ako vlastníkovi motorového vozidla,
pričom táto skutočnosť nebola v podstate medzi žalobcami ani spornou. Možné plnenie vo vzťahu k
žalobcovi v 1. rade bolo podmienené súhlasom žalovaného v 2. rade, ktorý takýto súhlas počas celej
doby konania nedal.

14. Za predčasné a teda nesprávne považuje odvolací súd aj dôvody prvoinštančného rozsudku, na
ktorých založil svoj záver o nedôvodnosti odmietnutia plnenia poistného zo strany žalovaného. Tento totiž
vychádzal z okolností existujúcich v čase uzavretia poistnej zmluvy napriek tomu, že obrana žalovaného
vychádzala z tvrdení o porušení zmluvných povinností žalobcom v 1. rade v súvislosti s likvidáciou
poistnej udalosti. Odvolací súd považuje v tomto smere za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaného, že
samotné podmienky uzavretia poistnej zmluvy neboli žalovaným spochybňované a sú pre rozhodnutie
vo veci aj právne bezvýznamné. Žalovaný totiž odmietnutie svojho plnenia zakladal na tvrdení, že zo
strany žalobcu bol uvedený do omylu tým, že tento uviedol nepravdivé informácie týkajúce sa vzniku
nároku na poistné plnenie, ďalej na základe toho, že žalovaný odhalil neoprávnenú manipuláciu s kľúčom
(imobilizérom) a žalobca uviedol pri uplatňovaní práva na poistné plnenie vedome nepravdivé alebo
hrubo skresľujúce údaje týkajúce sa rozsahu poistnej udalosti. Rozhodnutie vo veci bez vyporiadania sa
s týmito námietkami považuje odvolací súd za nepreskúmateľné.

15. S poukazom na tieto dôvody neostávalo odvolaciemu súdu iné, ako rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a v jeho napadnutom vyhovujúcom výroku, ako aj v nadväzujúcich výrokoch o trovách konania
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu
prvej inštancie vyzvať žalobcov na odstránenie vady žaloby a následne opätovne vyhodnotiť účastníkmi
označené dôkazy a bude jeho povinnosťou v ďalšom konaní spravovať sa právnym názorom vysloveným
odvolacím súdom v tomto zrušujúcom uznesení.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 1. 6. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.