Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Monday, June 11, 2018

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/83/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318200047
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Arnouldová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2318200047.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Arnouldovej a sudcov
JUDr. Silvie Hýbelovej a Mgr. Fedora Benku, v právnej veci žalobcu: V. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom O.
XXX, I. Q., proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176,
o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Galanta sp.zn. 18Csp/3/2018-52, zo dňa 19. marca 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Uznesením, napadnutým odvolaním, súd prvej inštancie odmietol návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia s odôvodnením, že návrh neobsahuje zákonom predpísané náležitosti.

2. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa

03.01.2018 domáhal 1/ určenia, že úver zo Zmluvy č. 4106000306 z 3.6.2011 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným je bezúročný a bez poplatkov, 2. uloženia žalovanému povinnosti vydať
žalobcovi z Úverovej zmluvy č. 4106000306 z 3.6.2011 bezdôvodné obohatenie vo výške 2.227,77
eur s príslušenstvom, 3. určenia, že Zmluva o úvere č. 4106000306 z 03.06.2011 je neplatná, 4.
uloženia žalovanému povinnosti zaplatiť žalobcovi finančné zadosťučinenie vo výške 500 eur a 5.
náhradytrovkonania.Pozačatíkonaniadoručilsúdudňa12.03.2018návrhnanariadenieneodkladného

opatrenia, ktorým súd I. určí, že Dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy č. 4106000306 zo
dňa 20.09.2012 a Dohoda o zrážkach zo mzdy ako súčasť zmluvy č. 406000306 zo dňa 16.11.2007
uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným sú neplatné; II. určí, že zmluvy o úvere sú v rozpore so
zákonom a smernicami EÚ a USR., III. určí, že Zmluva č. 4106000306 zo dňa 20.09.2012 je bezúročná
a bez poplatkov; IV. uloží žalovanému uložil povinnosť vydať žalobcovi zo zmluvy o úveroch všetky
finančné prostriedky, ktoré nadobudol nekalými praktikami voči spotrebiteľovi (žalobcovi) i finančné

odškodnenie ujmy na zdraví a ďalších zdravotných problémov, ktoré by sa u žalobcu vyskytli s tým,
že sumu určí lekár podľa bonity lekárskeho nálezu a bezdôvodné obohatenie vo výške 2.227,77 eura
vyplývajúce zo Zmluvy o úvere č. 4106000306 zo dňa 20.09.2012. Výrokom V. sa žalobca domáha, aby
súd uložil žalobcovi povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy vyplývajúcich zo Zmluvy
č. 4106000306 uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci
samej a zároveň uložiť povinnosť zamestnávateľovi žalobcu (mzdové oddelenie) povinnosť zdržať sa

vykonávania zrážok zo mzdy žalobcovi a robiť iné úkony proti spotrebiteľovi v rozpore s jeho právami
a Ústavou SR. Vo výroku VI. žalobca žiadal neodkladným opatrením uložiť žalovanému povinnosť do
troch dní od právoplatnosti rozsudku nahradiť žalobcovi trovy konania a zdržať sa akýchkoľvek nátlakov
a nezákonných postupov voči žalobcovi. Zároveň žiadal súd, aby ho neodkladným opatrením ochránil
od nekalých aktivít žalovaného a od vyvíjania hrubého nátlaku žalovaného na osobu žalobcu s tým,
že žalobca má podozrenie, že sa žalovaný dopúšťa trestného činu podľa § 153 ods. 1 písm. a), b)

ods. 2 písm. a), b), ods. 3 písm. c), f) TZ, pričom žalobca je vážne chorý, je osobou ťažko zdravotne
postihnutou.3. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca odôvodnil tým, že žalobca so žalovaným
uzatvorili dňa 20.12.2012 zmluvu č. 4106000306 na sumu 1.700 eur. Žalobca ako spotrebiteľ je v

pozícii slabšej zmluvnej strany oproti žalovanému ako dodávateľovi a má preto právny záujem na určení
neplatnosti úverových zmlúv uzavretých so žalovaným. Jeho nároky sú odôvodnené s poukazom na
Smernice EÚ na ochranu spotrebiteľa, právne úkony žalovaného pri uzavieraní zmluvy boli neurčité a
nezrozumiteľné, spôsobili vady v zmluve, ktoré spôsobujú absolútnu neplatnosť zmluvy. Žalobca nemal
nikdy vôľu uzavrieť takú zmluvu, ktorej dôsledkom malo byť nezákonné postihnutie jeho majetku a

vlastníctva, žalobca nikdy nebol oboznámený so zmluvnými podmienkami, ktoré sú určené ako úžera
a nekalé praktiky žalovaného („nebankovky“). Spotrebiteľ sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať,
aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav a osoba, ktorá na súde
úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie. Žalobca má vo veci naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že jeho
návrh je vhodný (podľa žalobcu účinný a správne zvolený) nástroj ochrany práva žalobcu, ktorou sa

má dosiahnuť odstránenie spornosti práva a vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov
sporu, bez tohto určenia je právo žalobcu ohrozené a jeho právne postavenie neisté. Žalobca ako
spotrebiteľ pri uzatváraní zmlúv bol uvedený do omylu, došlo k nezákonnému obohateniu zo strany
žalovaného ako veriteľa, zmluva bola napísaná na predtlačenom formulári, jedná sa o nekalé praktiky,
zmluva sa preto považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný postupoval voči žalobcovi bez

odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi, použil v zmluve početné neprijateľné zmluvné
podmienky, ktoré sú spôsobilé založiť hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa, navyše poukazuje i na vysoké zmluvné pokuty v prípade omeškania splátok. Poukázal na
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, na obligatórne náležitosti úverových zmlúv podľa zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch a v tejto súvislosti na viaceré rozhodnutia krajských súdov SR. Uviedol,

že žalovaný poskytol žalobcovi úver vo výške 1.700 eur, pričom žalobca mu zaplatil celkovú sumu
3.933,77 eura, teda úver preplatil o sumu 2.227,77 eur, o ktorú sumu sa žalovaný bezdôvodne obohatil.
Žalobca ako spotrebiteľ, ktorý je v pozícii slabšej zmluvnej strany oproti žalovanému ako veriteľovi,
má naliehavý právny záujem na tom, aby sa odstránil prípadný nezákonný stav spočívajúci v realizácii
uzavretej dohody (neprimerane vysoká RPMN, rozhodcovská doložka, denný úrok z omeškania z dlžnej

sumy....). Žalobca žije na pokraji chudoby, žalovaný, veriteľ sa neštíti použiť nezákonné prostriedky voči
osobe žalobcu ako spotrebiteľa, preto žalobca žiada o nariadenie neodkladného opatrenia, aby nedošlo
k ujme na zdraví a majetku žalobcu. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou
medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy, zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky
pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom,

keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať
majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť, a to
napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad majetkom
žalobcu je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva
na účely mimosúdneho postihnutia majetku žalobcu nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva

poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa, a to vrátane plnení z
neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona.
Poukázal na rozhodnutia Súdneho dvora EÚ zdôrazňujúce dôvodnosť ex offo ochrany a na § 551
O.z., z ktorého vyplýva, že Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať písomnú formu a zároveň musí byť
v nej vyjadrený súhlas dlžníka s výkonom zrážok z jeho mzdy, ako aj rozsah vykonaných zrážok. Je

neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy.
Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/815/2014, rozhodnutie Krajského
súdu Prešov, sp. zn. 6CoE/114/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 23Co/554/2015.
Žalobca zároveň dal do pozornosti Nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 107/07, v ktorom sa o.i. uvádza, že
k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty

(Čl. 1 ods. 1 ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou
uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v
rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99), teda to,
že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (II. ÚS 243/05), pretože inak
dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní

jednoty rozhodovania. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca pripojil listinné dôkazy:
Úverovú zmluvu č. 4106000306 z 03.06.2011, Rozhodcovskú zmluvu k úverovej zmluve, Splátkový
kalendár k zmluve č. 4106000306, Upomienku - výzvu k úhrade dlžnej čiastky z 24.02.2018, Upomienku
II. Žalobca požiadal, aby súd z úradnej moci chýbajúce potrebné doklady vyžiadal od žalovaného, ktorýich napriek výzvam žalobcovi doposiaľ nezaslal, jedná sa o amortizačnú tabuľku a presnú poukázanú
čiastku spotrebiteľovi.

4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s obsahom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a
pripojených listinných dôkazov konštatoval, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, v návrhu absentuje opísanie rozhodujúcich skutočností
odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená,
opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť

ochrana a nie je z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa žalobca domáha, keď petit návrhu na
nariadenieneodkladnéhoopatreniajeneurčitýanezrozumiteľný.Žalobcazrejmežiadalsúdokreminého
dočasne uložiť žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, k
návrhu však nepriložil žiadnu Dohodu o zrážkach, na ktorú sa v návrhu odvoláva a ani z obsahu úverovej
zmluvy jej dojednanie nevyplýva, nie je preukázané ani uzavretie takejto dohody a ani vykonávanie
zrážok. Žalobcatedaknávrhunepredložilžiadnelistinnéaniinédôkazy,ktorébyosvedčovalidôvodnosť

a trvanie nároku a nepodarilo sa mu ani jednoznačne preukázať hrozbu, na ktorú sa v návrhu odvoláva.
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je nezrozumiteľný a nevykonateľný, pričom osobitný
charakter tohto procesného inštitútu odôvodňuje vylúčenie aplikácie ustanovení o odstraňovaní vád
podania (§ 129 CSP), preto súd s poukazom na § 326 ods. 2 a § 327 CSP návrh žalobcu na nariadenie
neodkladného opatrenia odmietol.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. V ňom prakticky zopakoval to, čo
uviedolužvnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatrenia, poukázalnato,žeakospotrebiteľmáprávny
záujem na určení neplatnosti úverových zmlúv, ktoré so žalovaným uzavrel, má za to, že právne úkony
žalovaného pri uzavieraní zmluvy spôsobili vady v zmluve s následkom absolútnej neplatnosti zmluvy,

keď jeho úkony boli neurčité a nezrozumiteľné, žalobca nemal nikdy vôľu uzavrieť takú zmluvu, ktorej
dôsledkom malo byť nezákonné postihnutie jeho majetku. Dôvodom absolútnej neplatnosti je podľa
neho nedostatok vážnosti a zmluva je vadná aj pre nespočetné množstvo neprijateľných zmluvných
podmienok, bola uzavretá v rozpore so zákonom a prieči sa dobrým mravom. V ďalšom odvolateľ cituje
ustanovenia Občianskeho zákonníka a poukazuje na to, že ako spotrebiteľ má právo na ochranu pred

neprijateľnými podmienkami. Uvádza, že jeho žaloba je prípustná, keď bez určenia súdu, či tu právo
je alebo nie je a či tu právny vzťah je alebo nie je, je jeho právo ohrozené. Tvrdí, že zmluva uzavretá
so žalovaným je po posúdení MSSR neplatná, zmluva je bezúročná a bez poplatkov. V ďalšom cituje
v odvolaní ustanovenia Občianskeho zákonníka, charakterizuje podstatu spotrebiteľskej zmluvy a má
za to, že žalovaný postupoval voči nemu bez odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi.

Cituje konkrétne neprijateľné zmluvné podmienky, a zaoberá sa viacerými rozhodnutiami krajských
súdov, ktoré nepriznali nebankovým spoločnostiam žalované nároky z dôvodu neprijateľných zmluvných
podmienok. Žalobca má za to, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti vystavil žalovaný žalobcu
nemorálnym zmluvným podmienkam, zakladajúcim hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v
neprospech spotrebiteľa, ktoré odporujú zákonu a ako celok sa priečia dobrým mravom a poukazuje

na § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch obsahujúcich nutné náležitosti
zmlúv o spotrebiteľských úveroch, pri absencií ktorých treba úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov, pričom opäť poukazuje na rozhodnutia viacerých krajských súdov. V odvolaní ďalej uvádza,
že žiada vo veci samej vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého výška predstavuje 2.227,77 eur.
Uvádza tiež, že vo výroku uznesenia došlo k vade v § 420 písm. f), s tým, že k namietanej vade

zmätočnosti malo dôjsť tým, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace práva na spravodlivý proces, pričom poukázal na nesprávnosť procesného
postupu súdu prvej inštancie, ktorý nezohľadnil viaceré aspekty argumentácie žalovanej strany. Žalobca
preto ako spotrebiteľ v pozícií slabšej zmluvnej strany má naliehavý právny záujem na tom, aby sa
odstránilprípadnýnezákonnýstavspočívajúcivrealizáciiuzavretejdohody(neprimeranevysokáRPMN,

rozhodcovská doložka, úrok z omeškania z dlžnej sumy). Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje
a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom, dlžná suma je navýšená o nezákonný každodenný úrok
z dlžnej sumy, čo spôsobuje nedovolené obohatenie sa žalovaného a rodina žalobcu je ukrátená.
Touto cestou žiada o neodkladné opatrenie voči banke, aby neprišlo k ujme na zdraví a majetku.
Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy považuje za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s

medzinárodnou zmluvou aj v predmetnej veci za neplatný. Zaoberá sa podstatou inštitútu Dohody o
zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, pri ktorej moc nad jeho majetkom je koncentrovaná v rukách
veriteľa a poskytuje mu priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení
z neprijateľných zmluvných podmienok, poukazuje na to, že je neprípustné zabezpečenie uspokojeniapohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy Dohodou o zrážkach zo mzdy. Uvádza, že
„akodôkaz,žedohodaozrážkachzomzdyjeneplatná,označujeuznesenieKrajskéhosúduŽilinasp.zn.
5Co/815/2014, tiež Krajského súdu Prešov sp.zn. 3Co/151/2013, ako dôkaz, že rozhodcovská doložka

je neplatná označuje uznesenie Krajského súdu Prešov sp.zn. 6CoE/114/2014 a označuje uznesenie
Krajského súdu Trnava sp.zn. 23Co/554/2015 za dôkaz, že bolo vydané predbežné opatrenie ohľadom
zrážok zo mzdy“. Zároveň opäť dal do pozornosti súdu nález ÚS SR sp.zn. III. ÚS 107/07, kde sa ako
jedna z požiadaviek princípu právnej istoty uvádza nutnosť dať na určitú právne relevantnú otázku pri
opakovaní v rovnakých podmienkach rovnakú odpoveď. Na základe uvedených skutočností žiadal, aby

súd po vykonanom dokazovaní „meritórne vyniesol rozsudok a aby krajský súd rozhodol v tejto veci v
prospech žalobcu ... a nariadil neodkladné opatrenie, ktorým súd zakáže „robiť injektívy a iné právne
úkony a procesy až do ukončenia sporu a 30 dní po ukončení sporu s tým, ktorá je súčasťou sporu medzi
žalobcom a žalovaným, ktorá je súčasťou spotrebiteľskej zmluvy o úvere uzatvorenej medzi žalovaným
a žalobcom PSS, Bajkalská 718/30, Bratislava..“

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej len CSP ), po zistení,
že odvolanie bolo podané včas žalobcom (§ 362 ods. 1 CSP), teda stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie
pripúšťa(§355ods.2vspojenís357písm.d)CSP)postupombeznariadeniaodvolaciehopojednávania
podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP (a contrario) zistil, že odvolanie podané žalobcom nemá zákonom

predpísané náležitosti odvolania a preto je treba ho odmietnuť.

7. Podľa § 127 ods. 1, 2 CSP, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( 1)
Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania. ( 2)

8. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

9. Podľa § 364, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

10. Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

11. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

12. Podľa § 373 ods. 1 CSP, ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve

odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania.
Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.

13. Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení zákona bolo povinnosťou žalobcu vypraviť odvolanie
náležitosťami vyžadovanými zákonom ( konkrétne ust. § 127, § 363 v spojení s § 365 ods. 1 CSP ).

Z požadovaných náležitostí viaceré v jeho odvolaní absentujú, konkrétne označenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie uvedením dátumu vydania, vymedzením rozsahu napadnutia
rozhodnutia,uvedenímnávrhuodvolaciemusúduakonaložiťsnapadnutýmuznesenímakoajuvedenímdôvodov, pre ktoré považuje rozhodnutie alebo postup súdu prvej inštancie za nesprávne a odvolanie
napokon neobsahuje ani jasný petit, teda to, čoho sa žalobca domáha.

14. Ide o obsahové vady odvolania, u väčšiny ktorých zákon predpokladá ich odstrániteľnosť postupom
podľa § 373 ods. 1 veta prvá CSP, kedy súd uznesením vyzve odvolateľa na ich doplnenie a určí na to
odvolateľovi primeranú lehotu nie kratšiu ako 10 dní, pričom ho poučí, ako treba vadu odstrániť. Tento
postup však neprichádza do úvahy vo vzťahu k odvolacím dôvodom, ktoré sú v zmysle § 363 CSP
obligatórnou náležitosťou každého odvolania, a v prípade ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody,

súd na ich doplnenie nemôže vyzývať ( § 373 ods. 1 veta druhá CSP).

15. Po preskúmaní podaného odvolania odvolací súd musel konštatovať, že v posudzovanej veci
žalobca neuviedol v odvolaní žiadny odvolací dôvod. Z obsahu odvolania napriek jeho obsiahlosti
nemožno vyvodiť nijaký relevantný dôvod spomedzi dôvodov taxatívne vymedzených v § 365 ods. 1
CSP. Celé odvolanie je nesúrodé, nezrozumiteľné a bez vzťahu k napadnutému uzneseniu. Ak aj na

jednom mieste žalobca v odvolaní uvádza, že ... „ vo výroku uznesenia došlo k vade v § 420 písm.
f), namietanej vade zmätočnosti malo dôjsť, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace práva na spravodlivý proces. Vyplýva vo veci samej v
zmysle § 123 ods. 2 CSP, v ktorom sa uvádza aj návrh na neodkladné opatrenie tvrdením nesprávnosť
procesného postupu súdu prvej inštancie, nezohľadnil viaceré aspekty argumentácie žalovanej strany“,

odvolací súd má za to, že ani z takejto formulácie nemožno vyvodiť žiadny konkrétny odvolací dôvod.
Pokiaľ by aj súd ustupujúc od prílišného formalizmu pripustil, že odvolateľ nemal na mysli dovolací dôvod
podľa § 42 písm. f) CSP ( podľa ktorého dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho
súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces), ale obdobný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP ( podľa ktorého
odvolanie možno odôvodniť len tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces ), ani takýto výklad celkom jednoznačne nemôže obstáť, vzhľadom na neurčitý kontext a
absentujúcu akúkoľvek bližšiu špecifikáciu, v čom by mal spočívať nesprávny procesný postup súdu v

tejto konkrétnej veci.

16. Podľa § 386 písm. d) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak
pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

17. Keďže odvolanie žalobcu postráda relevantný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 CSP a z obsahu
odvolania nebolo možné ani žiaden z takýchto dôvodov vyvodiť, neostávalo odvolaciemu súdu iné, než
po preskúmaní veci bez pojednávania, jeho odvolanie bez meritórneho rozhodnutia odmietnuť podľa §
386 písm. d) CSP, keďže ide o neodstrániteľnú vadu odvolania, pre ktorú nemožno v odvolacom konaní
pokračovať.

18. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia odvolací súd nerozhodoval,
nakoľko o ňom rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí o veci samej, ktorým sa konanie bude končiť
(§ 262 ods. 1 CSP <.).

19. Senát krajského súdu uvedené uznesenie prijal pomerom hlasov 3 : 0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).