Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. júl 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/273/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314209251
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8314209251.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu X. N., nar. XX.X.XXXX, bytom
Y. 9, E., zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, ul. Sov. hrdinov 163/66, Svidník proti
žalovanému POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia a
určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Humenné z 22.6.2015 č. k. 12C/123/2014-74 jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch o určení miestnej príslušnosti a o určení neprijateľnej zmluvnej
podmienky v zmluve č. XXXXXXX.

V prevyšujúcej časti rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že na konanie je príslušný Okresný súd Humenné.
Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 345,22 eur a trovy konania vo výške 415,34 eur
do 3dní od právoplatnosti rozsudku. Určil, že zmluvná podmienka v zmluve uzavretej medzi účastníkmi
konania č. XXXXXXX v bode 13 v tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou,

predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku.

2. Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia poukázal na to, že 17.4.2008 uzavrel žalobca so
žalovaným zmluvu o úvere, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver vo výške 40.000,- Sk za poplatok
10.400,- Sk na dva mesiace. Spolu mal vrátiť žalovanému sumu 50.400,- Sk a poplatok z predmetného
úveru tak predstavoval 156 % ročne. Žalobca zdôrazňoval, že takto poskytnutú pôžičku žalovanému
vrátil, plnil vo väčšom rozsahu ako mal plniť a predmetný úver považuje za neplatný, odporujúci dobrým

mravom podľa § 39 OZ. Bezdôvodné obohatenie je vyčíslený ako rozdiel medzi platbami a výšku
úveru, teda 345,22 eur (10.400,- Sk). Súd prvej inštancie zdôraznil, že podľa bodu 13 Všeobecných
podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú súčasťou predmetnej zmluvy o úvere, poplatok predstavuje
dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou. Zdôraznil, že táto zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, v
dôsledku čoho bolo potrebné vec právne posúdiť podľa §§ 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.
Poplatok za poskytnutie úveru predstavuje 26 % za obdobie dvoch mesiacov, teda 156 % ročne. Pri

takýchto zmluvách je namieste skúmať, či predmetný právny úkon nie je právnym úkonom, pri ktorom
sa regulácia ohľadom neuvedenia RPMN obchádza, a teda tento právny úkon by bol neplatný aj pre
obchádzanie zákona. Daný úver súd kvalifikoval ako bezúročný a bez poplatkov, pričom takýto úžernícky
poplatok vo výške 156 % ročne za poskytnutie úveru na obdobie dvoch mesiacov kvalifikoval súd prvejinštancie ako dôvod absolútnej neplatnosti, a to pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ). Preto súd
prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 3 O.s.p. vyslovil vo výrokovej časti neprijateľnosť tejto zmluvnej
podmienky. Uviedol tiež, že žalovaný vzniesol námietku premlčania žiadaného nároku spočívajúceho

vo vydaní bezdôvodného obohatenia. Mal za preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné
obohatenie. Výška bezdôvodného obohatenia je totožná s výškou poplatku za poskytnutý úver, a teda
v sume 345,22 eur. Uviedol, že žalovaný v námietke premlčania poukazoval na uplynutie dvojročnej
premlčacej doby, ktorá uplynula podľa jeho názoru 24.11.2011. Súd prvej inštancie uviedol, že pri
práve plnenia z bezdôvodného obohatenia plynie jednak subjektívna dvojročná premlčacia doba odo

dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil
a objektívna trojročná premlčacia doba plynúca odo dňa, keď došlo k bezdôvodnému obohateniu,
resp. desaťročná premlčacia doba pri úmyselnom bezdôvodnom obohatení. V danom prípade podľa
súdu prvej inštancie platí desaťročná premlčacia doba, pretože bezdôvodné obohatenie žalovaného
súd prvej inštancie považoval za úmyselné. Žalovaný má v predmete činnosti ako nebankový subjekt
dlhodobo poskytovanie úverov a jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce

sa na poskytovanie úverov. Preto, ak žalovaný použil neprijateľnú zmluvnú podmienku a obchádzal
zákon o spotrebiteľských úveroch neuvedením ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere
odvolávajúc sa na § 1 odsek 2 písmeno f/ zákona o spotrebiteľských úveroch, toto jeho konanie sa nedá
hodnotiť inak ako úmyselné konanie zamerané na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho
dôvodu. Preto žalobe v celom rozsahu vyhovel a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa § 142

ods. 1 O.s.p..

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to v celom rozsahu a navrhol rozsudok zmeniť
tak, aby žaloba bola zamietnutá, alternatívne, aby odvolací súd zrušil rozsudok v celom rozsahu a vrátil
vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní uvádza, že v priebehu konania vzniesol námietku

premlčania žiadaného nároku a má za to, že súd prvej inštancie sa touto námietkou nezaoberal.
Zdôrazňuje, že súd oprávnenej osobe nemôže premlčané právo priznať, keďže vznesením námietky
premlčania zaniká nárok na autoritatívnu vynútiteľnosť uplatneného práva. Vydania bezdôvodného
obohatenia sa žalobca môže domáhať v subjektívnej dvojročnej lehote. Vo vyjadrení k návrhu na
začatie konania vzniesol žalovaný námietku premlčania a poukazoval na to, že tento nárok sa stal

premlčaným. Vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobca môže domáhať v subjektívnej dvojročnej
lehote, najneskôr však do uplynutia trojročnej objektívnej premlčacej lehoty. Ich začiatok je upravený
odlišne. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba. Ich vzájomný
vzťah je taký, že ak sa skončí plynutie jednej z nich, právo sa premlčí, a to aj napriek tomu, že
poškodenému ešte plynutie druhá premlčacia doba. Žalovaný poukazuje na to, že požadovaný nárok

žalobcu sa stal premlčaný, a to dňa 24.11.2011. Žalovaný ďalej považuje napadnuté rozhodnutie za
nepreskúmateľné pre absenciu dostatočných dôvodov. Žalovaný právny status žalobcu ako spotrebiteľa
popiera. V prípade zmluvy o úvere č. 8570313 nešlo typovo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ale o
zmluvu o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Žalovaný tak má nárok nielen na vrátenie
poskytnutého úveru, ale aj na vrátenie príslušného poplatku, ktorý v zmysle Všeobecných podmienok

poskytnutia úveru predstavoval v 1/3 dohodnutý úrok a vo zvyšných 2/3 náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívnou s tým spojenou. Jednak sa zmluva
považuje za absolútny obchod, a teda nie je ponechané na zmluvnej voľnosti strán opierať sa o
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Tiež rozdiel, ktorý spočíva v ustanoveniach medzi Občianskym a
Obchodným zákonníkom spočíva v dispozitívnych normách, ktoré upravujú možnosť na základe dohody

strán určiť úroky z omeškania, a preto tie v prípade ich výšky nie sú posudzované ako neprimerané. Ak
žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných prostriedkov, znáša v tomto smere
dôkazné bremeno a musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne
vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných inými subjektami poskytujúcimi financovanie z
vlastných zdrojov, teda tak, ako žalovaný. Je teda zrejmé, že slovenské právo a slovenský zákonodarca

poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj výslovne uvádza. Na základe týchto dôvodov
má žalovaný za to, že k bezdôvodnému obohateniu na jeho strane nedošlo, žalobu žalobcu kvalifikuje
ako nedôvodnú, a preto navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a

uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa námietkou
premlčania uplatnenou zo strany žalovaného zaoberal na stranách 6 a 7 rozsudku a náležite ozrejmil k
akému záveru došiel. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej dobe sú už judikované rozhodnutia vo vzťahu k
žalovanému v tom zmysle, že išlo o úmyselné konanie žalovaného vedúce k bezdôvodnému obohateniutým, že žalovaný nedáva svoje zmluvy do súladu so zákonom o spotrebiteľských úveroch, a preto musí
v danom prípade platiť desaťročná objektívna premlčacia doba. V tejto súvislosti poukázal na viaceré
rozhodnutia krajských súdov v pôsobnosti SR. Hodnotí predmetnú spotrebiteľskú úverovú zmluvu

okrem neprijateľného administratívneho poplatku ako úžernícku a neobsahujúcu náležitosti požadované
zákonom o ochrane spotrebiteľa. Odplata za poskytnutý úver bola 156 % ročne a tu podľa žalobcu
nie je dôvod preukazovať úžernosť úveru, pretože tá je na prvý pohľad jasná. Poplatok používaný
žalovaným, ktorým súd prvej inštancie určil za neprijateľnú podmienku sa týka administratívnych
nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy. Poplatok s týmto účelom však nie je možné považovať

za podmienku vymedzujúcu samotnú podstatu zmluvného vzťahu, preto ide o vedľajší predmet zmluvy.
Žalovaný neposkytol reálne plnenie za takýto poplatok, a preto je podľa § 53 ods. 1 OZ neprijateľný.
Naviac je neurčitý predmet administratívneho poplatku. Zo zmluvy nemožno zistiť, o aké administratívne
plnenie sa jedná. Neurčitosť vedľajšieho plnenia spojeného s údajnou administratívou má dopad na
platnosť administratívneho poplatku. Hrubá nerovnováha v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa spočíva v tom, že si POHOTOVOSŤ nárokuje poplatok za úkony, ktoré nie

sú ich zákazníkom vopred známe ani len svojim okruhom, kedy cena tohto poplatku značne prevyšuje
sumu, ktorú más spotrebiteľ zaplatiť ako úrok a navyše je neprijateľné, aby poplatok za vypísanie zmluvy
závislej na výške poskytnutého úveru. POHOTOVOSŤ vôbec nevysvetľuje prečo žiada vyšší poplatok
od zákazníka, ktorý si požičiava vyššiu sumu ako od toho, ktorému požičiava menej. Ako vecne správne
hodnotí rozhodnutie súdu prvej inštancie aj pokiaľ ide o trovy konania účastníkov.

5. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo v
zmysle zásad vyjadrených v § 378 a § 379 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len CSP), vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaného je opodstatnené len sčasti.

6. V danom prípade bolo potrebné predovšetkým sa vyporiadať s námietkou žalovaného poukazujúceho
nato,žepredmetnúzmluvuoúvereuzatvorenúmedziúčastníkmikonaniajepotrebnéposudzovaťpodľa
ustanovení Obchodného zákonníka, keď žalobca pri uzatváraní zmluvy nemal status spotrebiteľa.

7. Vychádzajúc z obsahu zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 17.4.2008 však tejto
argumentácii žalovaného nemožno prisvedčiť.

8. Nemali by byť pochybnosti o tom, že predmetná vec sa týka sporu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch vzhľadom na čas vzniku zmluvy (17.4.2008).

Rovnako nie je sporné, že ide o spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Tou
sa rozumie každá zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
Žalovaný podľa údajov obchodného registra poskytuje úvery a pôžičky z vlastných zdrojov nebankovým
spôsobom a žalobca nesledoval použiť úverové prostriedky na obchodnú alebo inú podnikateľskú
činnosť. V zmluve o úvere je žalovaný identifikovaný rodným číslom a osobnými údajmi - bydliskom,

číslom občianskeho preukazu. Rovnako z obsahu zmluvy nemožno vyvodiť záver, že by úver bol
žalobcovi poskytnutý v súvislosti s vykonávaním podnikateľskej činnosti alebo na výkon zamestnania
alebo povolania. Súd prvej inštancie tak zároveň správne rozhodol o miestnej príslušnosti Okresného
súdu Humenné v súlade s ust. § 87 písm. f/ Občianskeho súdneho poriadku v znení platnom do
30.6.2016.

9. Z obsahu spisu ďalej možno urobiť záver, že v prípade namietanej zmluvy ide o typovú zmluvu
a odvolací súd v zhode so záverom súdu prvej inštancie konštatuje, že neboli zistené prekážky na
vykonanie súdnej kontroly zmluvných podmienok podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď
zároveň žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, že by zmluvné podmienky s výnimkou predmetu a

ceny boli individuálne vyjednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Za typovú zmluvu, ktorá sa
používa vo viacerých prípadoch (štandardná, formulárová) treba považovať nielen všeobecné obchodné
podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Správne
preto súd prvej inštancie podrobil súdnej kontrole zmluvné ustanovenia tak podľa všeobecných
ustanovení Občianskeho zákonníka o vadnosti právneho úkonu, ako aj podľa zákona o spotrebiteľských

úveroch a podľa ustanovení o súdnej kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok.

10. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako
slabšej zmluvnej strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielenpodmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale
aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého
bola dojednaná. Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný

záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti
záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v
spotrebiteľských úverových vzťahoch). Pre posúdenie platnosti úverovej zmluvy (či už celku alebo časti)
považoval súd prvej inštancie za potrebné vyporiadať s tým, či dohodnutý poplatok a úrok sú primerané
a v súlade so zákonom. Podľa bodu 13 Všeobecných obchodných podmienok žalovaného 1/3 poplatku

predstavuje dohodnutý úrok a zvyšné 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou.

11. V zmluve nie je uvedený údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, v dôsledku čoho je potrebné
uvedený spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ust. § 4 ods. 2 písm.
j/, ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.

12. Pokiaľ ide o sporný poplatok za poskytnutie úveru, tento v prípade žalobcu predstavuje 26 %
za obdobie dvoch mesiacov, a teda 156 % ročne. Aj odvolací súd zastáva názor, že požadovanie
úhrady administratívneho poplatku je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, keďže dodávateľa požaduje
od spotrebiteľa splnenie finančného záväzku za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je

dodané a nie je v jeho záujme. Pri poplatkoch zo spotrebiteľského úveru je nevyhnutné, aby sa
nimi platilo skutočné plnenie spotrebiteľovi a v jeho záujme. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil
odplatu za poskytnutý úver ako neprimeranú a neplatnú. Okolnosť, či zmluva neobsahuje neprijateľné
zmluvné podmienky v rozpore so zákonom, resp. v rozpore so zásadou dobrých mravov, súd skúma
aj bez námietky účastníka a v prípade ich zistenia nepriznáva plnenia z nich požadované. V tejto

súvislosti možno poukázať aj na rozhodnutia Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe sp. zn. AZ
17U/192/2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie pri poskytnutí spotrebiteľského
úveru sú neprijateľné: ,,Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok za spracovanie pri poskytovaní
spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich neprijateľnému vedľajšiemu
dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky úrokovej miery, ktorými banka

odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytnutí úveru Vrchný krajinský súd odmietol
a uzavrel, že uvedené činnosti vykonáva banka vo vlastnom ekonomickom záujme minimalizovať
nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere očakáva, že banka mu
poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom dôsledku predstavuje
zmluvnápodmienkaneprijateľnézaťaženiespotrebiteľa,pretožejespotrebiteľoviúčtovanýpoplatok bez

toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie.“ Odvolací súd dodáva, že tento záver
si osvojil aj Krajský súd v Prešove, napr. v konaní prebiehajúcom pod sp. zn. 18Co/109/2011.

13. Za tejto situácie je potrebné konštatovať, že žaloba žalobcu o vyslovenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky v zmysle § 153 ods. 4 O.s.p. v znení platnom do 30.6.2016 je dôvodná. Poukazujúc na

tieto dôvody odvolací súd rozsudok vo výrokoch o určení miestnej príslušnosti a o určení neprijateľnej
zmluvnej podmienky v zmluve č. XXXXXXX potvrdil ako vecne správny (§ 387 CSP).

14. K námietke premlčania žiadaného nároku žalobcom o zaplatenie bezdôvodného obohatenia
odvolací súd poukazuje na ust. § 107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého právo na vydanie

plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

15. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o
úmyselné bezdôvodné obohatenie za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

16. V prípade citovaného zákonného ustanovenia sa určuje jednak subjektívna premlčacia doba a
jednak premlčacia doba objektívna, a to obdobne ako pri náhrade škody. Subjektívna premlčacia doba
je dvojročná a pre začatie jej plynutia je významný subjektívny prvok, a to, kedy sa oprávnený dozvedel,
že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kedy sa dozvie o tom, kto sa na jeho úkor obohatil. Objektívna

premlčacia doba (trojročná i desaťročná) plynie odo dňa keď k bezdôvodnému obohateniu došlo.

17.Odvolacísúdkonštatujesprávnosťzáverovsúduprvejinštancieovznikuúmyselnéhobezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného, v dôsledku čoho sa inak trojročná objektívna premlčacia dobapredĺžila na desať rokov odo dňa, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo. V tejto súvislosti je
potrebné zdôrazniť, že žalovaný ako nebankový subjekt má dlhodobo v predmete svojej činnosti aj
poskytovanie úverov, a teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce

sa na poskytovanie úverov. Neuvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov v uzatvorenej zmluve
strán sporu, použitie neprijateľnej podmienky nemožno hodnotiť inak ako konanie zamerané na získanie
bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu minimálne s nepriamym úmyslom získať majetkový
prospech opísanými praktikami. Ustanovenie o desaťročnej premlčacej dobe na uplatnenie práva na
vydanie bezdôvodného obohatenia nie je obsolentné a má svoj význam v prípade prijatia nadobudnutia

bezdôvodného obohatenia úmyselne a postačí nepriamy úmysel, pri ktorom nie je potrebné zistenie,
či sa obohatený chcel obohatiť. Relevantné je zistenie, či obohatený vedel, že sa môže bezdôvodne
obohatiť a pre prípad, že sa tak stane bol s tým uzrozumený.

18. V tomto smere je nepredstaviteľné podnikanie so spotrebiteľskými úvermi za stavu, že veritelia
napriek zákonnej požiadavke odbornej starostlivosti porušia zákonné pravidlá fungovania na trhu,

príjmu, plnenia v rozpore so zákonom a má sa to považovať len za ich nedbanlivosť.

19. Súd prvej inštancie sa však nedostatočne zaoberal a nijako nezdôvodnil svoje rozhodnutie v
časti začiatku plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, ktorá ako už bolo spomínané, súvisí s
okamihom kedy sa žalobca dozvedel o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho

úkor obohatil. V žalobe v tejto súvislosti chýbajú skutočnosti rozhodujúce pre určenie začatia plynutia
subjektívnej premlčacej doby a uvedené nevyplynulo ani výsluchu žalobcu v konaní pred súdom prvej
inštancie.

20. Odvolací súd preto v prevyšujúcej časti rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie v zmysle predpokladov § 389 ods. 1 písm. b/ CSP. V ďalšom konaní sa súd prvej inštancie
dôsledne vyporiada s uplatnenou námietkou premlčania zo strany žalovaného, a to pokiaľ ide o
subjektívnu premlčaciu lehotu, keď v tejto súvislosti bude potrebné zistiť začiatok jej plynutia, v dôsledku
akých okolností a v tejto súvislosti sa javí ako potrebné predovšetkým dôsledne vypočuť samotného
žalobcu.

21. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách konania strán sporu (§ 396
ods. 3 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).