Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 7C/23/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5614200555
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Robert Droppa
ECLI: ECLI:SK:OSLM:2019:5614200555.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne I.. L.
Ž., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom X. X, T., zastúpenej JUDr. Danielou Sokol, advokátkou, so sídlom
Kuzmányho 57, Košice, proti žalovanému Okresný úrad Košice, so sídlom Komenského 52, Košice, v
konaní o určenie vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobkyňa j e vlastníčkou nehnuteľností zapísaných Okresným úradom Liptovský Mikuláš,

katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie E., obec Vlachy, okres Liptovský
Mikuláš,akozastavanéplochyanádvoriaovýmere99m2,parcelaregistraKN-Cč.48,arodinnýdomso
súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra KN-C č. 48, vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu
1/2.
II. Žalobkyňa j e vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, katastrálne územie
E., obec Vlachy, okres Liptovský Mikuláš, ako zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 761 m2, parcela
registra KN-E č. 121/16, na miesto v časti B: vlastníci a iné oprávnené osoby pod bodom 11 zapísaného

v prospech D. Ž., rod. Ž., bytom D. XXXX/X, XXX XX T., D. O., vo veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1/4.
III. Súd žalobkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 23. 01. 2014 sa žalobkyňa voči pôvodným žalovaným v 1. a
2. rade domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy uzatvorenej medzi žalobkyňou ako darkyňou
a W.. D. Ž. ako obdarovaným, ktorý je právnym predchodcom žalovaných v 1. a 2. rade, z dôvodu, že
predmetná zmluva je absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobkyňa podpísala darovaciu zmluvu,

predmetom ktorej bol bezodplatný prevod nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú.
E. ako rodinný dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele registra KN-C č. 48, zastavané plochy
a nádvoria o výmere 99 m2, v podiele 1, a na liste vlastníctva č. XXX, k. ú.
E. ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 761 m2, parcela registra KN-C č. 121/16, dňa 13. 09.
2010, v podiele 1, pričom jej vtedajší manžel, W.. D. Ž., ju podpísal až 28. 03. 2012. Návrh na vklad do
katastra nehnuteľností podal 21. 02. 2013, o čom bolo rozhodnuté Okresným úradom Liptovský Mikuláš,
katastrálnym odborom dňa 14. 03. 2013, č. V 530/2013 tak, že návrh bol zamietnutý. Správny orgán v

rozhodnutí poukázal na nedostatky spočívajúce v nesprávnom označení registra parcely č. 121/16 ako
aj na to, že v tom čase už žalobkyňa nebola spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností. Následne
dňa 14. 08. 2013 W.. D. Ž. doručil opakovane návrh na vklad, v tom čase už bola žalobkyňa opäť
spoluvlastníčkou prevádzaných nehnuteľností. Správne konanie bolo rozhodnutím zo dňa 23. 08. 2013,
č. V 2708/2013 prerušené z dôvodu chybného údaja v rodnom čísle navrhovateľa a v z dôvodu rozporu
dňa podpisu žalobkyne na darovacej zmluve. Žalobkyňa sa dňa 18. 09. 2013 dostavila na správny orgán,

kde zistila, že darovacia zmluva nezodpovedá originálu pôvodnej zmluvy. W.. D. Ž. bez jej vedomia
v zmluve opravil chybu v písaní pri označení registra parcely č. 121/16. Odmietla opraviť nedostatky,
o čom bol spísaný úradný záznam o manipulácii zo zmluvou. Žalobkyňa poukázala na to, že v časeuzatvorenia darovacej zmluvy boli s W.. D. Ž. manželia, v čase podania návrhu na vklad vlastníckeho
práva už boli rozvedení. V dôsledku silnej závislosti na alkohole bolo jeho konanie nevyspytateľné.
Agresivita, vyhrážanie, psychické ubližovanie a psychický nátlak boli dôvodom, pre ktorý žalobkyňa dňa

02. 10. 2013 nakoniec podpísala darovaciu zmluvu, na základe čoho bol vklad povolený dňa 04. 10.
2013. W.. D. Ž. dňa 27. 11. 2013 zomrel. Žalobou sa žalobkyňa domáha ochrany svojho vlastníckeho
práva, ktoré nadobudol jej bývalý manžel na základe neplatnej darovacej zmluvy, pričom naliehavosť
právneho záujmu spočíva v tom, aby toto vlastníctvo nebolo predmetom dedičského konania.

2. V priebehu konania žalobkyňa navrhla zmeniť žalobu tak, že namiesto určenia neplatnosti darovacej
zmluvysadomáhalaurčeniajejvlastníckehopráva kspornýmnehnuteľnostiam.Zároveňnavrhlazmenu
strany sporu na strane žalovaného, čo odôvodnila tým, že pôvodní žalovaní v 1. a 2. rade odmietli
dedičstvo po poručiteľovi a z tohto dôvodu nepatria do okruhu predpokladaných dedičov. Nakoľko všetci
dedičia v 1., 2., 3. a 4. dedičskej skupine odmietli dedičstvo, jediným predpokladaným dedičom je
Slovenská republika, preto navrhla, aby súd pripustil zmenu strany sporu tak, že novým žalovaným bude

Slovenská republika zastúpená Okresným úradom Košice. Uznesením zo dňa 23. 01. 2019, sp. zn.
7C/23/2014 súd pripustil zmenu žaloby, zároveň zastavil konanie proti pôvodným žalovaným v 1. a 2.
rade a pripustil, aby na strane žalovaného vstúpila Slovenská republika, za ktorú koná Okresný úrad
Košice, so sídlom Komenského 52, Košice.

3. V doplnení žaloby zo dňa 20. 08. 2018 žalobkyňa uviedla, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy
dňa 13. 09. 2010 boli manželia, avšak ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zrušené rozhodnutím
Okresného súdu Košice II. sp. zn. 18C/28/2001, právoplatným 19. 05. 2004. Obdarovaný
však následne v primeranom čase nepodal návrh na vklad vlastníckeho práva, žalobkyni uviedol, že sa
rozhodol inak. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa po dvoch rokoch previedla svoj spoluvlastnícky podiel na

ich syna. Keď sa to W.. D. Ž. dozvedel, začal vyvíjať psychický tlak na žalobkyňu a ich spoločného syna
smerujúci k navráteniu spoluvlastníckeho práva na žalobkyňu. Z dôvodu stupňujúcich sa psychických
útokov žalobkyňa so synom uzavreli dohodu o odstúpení od zmluvy zo dňa 04. 03. 2013. Po rozvode
manželstva W.. D. Ž. opätovne podal návrh na vklad vlastníckeho práva. Podpis žalobkyne na darovacej
zmluve bol datovaný k 28. 03. 2012, avšak osvedčovacia doložka bola z roku 2010, rovnaká ako v

prípade pôvodne podpísanej darovacej zmluvy. Po slovných atakoch W.. D. Ž. však žalobkyňa nakoniec
predmetnú darovaciu zmluvu podpísala.

4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Súd preto vo veci nariadil pojednávanie, ktoré vykonal aj v
neprítomnosti žalovaného, ktorý sa včas písomne ospravedlnil. Okresný úrad Košice namietal svoju

aktívnu legitimáciu s poukazom na ustanovenie § 5 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z. z. o
správe majetku štátu, pričom uviedol, že vec postúpil Okresnému úradu Žilina.

5. Právna zástupkyňa žalobkyne v písomnom podaní zo dňa 11. 02. 2019 poukázala na to, že Slovenskú
republiku zastupuje v dedičskom konaní po W.. D. Ž. Okresný úrad Košice, pričom je zrejmé, že tento

správny orgán je oboznámený s vecou a mal by tak vystupovať aj v súdnych sporoch súvisiacich s
dedičským konaním. Na danú procesnú situáciu je potrebné aplikovať ustanovenie § 5 ods. 5 zákona
č. 278/1993 Z. z.

6. Žalobkyňa vypovedala, že bolo ich snom nadobudnúť chatu na Liptove. Po kúpe predmetného domu

vznikla potreba jeho rekonštrukcie, preto sa ako manželia dohodli v roku 2010, že celá chata bude
prepísaná na bývalého manžela, o čom spísali darovaciu zmluvu. Brala to tak, že nakoniec aj tak celá
chata zostane deťom, preto neváhala takúto zmluvu uzatvoriť. Zdôraznila, že 25 rokov žila so serióznym
človekom, nemala dôvod v tom čase pochybovať o to, že to tak nebude. Jej bývalý manžel však návrh
na vklad nepodal. Neskôr bývalý manžel navrhol, aby podiel žalobkyne bol prevedený na ich syna, v

ktorom sa videl a ktorého mal strašne rád. Preto došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi žalobkyňou a jej
synom. Následne však začal mať bývalý manžel problém s alkoholom, dostal sa do konfliktu nielen so
žalobkyňou, ale aj so synom, ktorý sa mu snažil dohovoriť a navrhoval mu liečenie. Začal sa vyhrážať
žalobkyni, že jej vysvetlí ručne a stručne, čo má robiť, vyhrážal sa, že ju znemožní v práci, že ju dostane
do väzenia za podvod, neustále jej vyvolával a znepríjemňoval život. Žalobkyňa mala strach, čo urobí jej

a jej deťom. Bola na tom psychicky zle a aj keď už boli rozvedení, bola prakticky týranou ženou. Týranie
z jeho strany neriešila podaním trestného oznámenia, lebo mala z neho strach. Jej bývalý manžel po
nadobudnutí chaty ju totálne zdevastoval, povyhadzoval odtiaľ veľa vecí, kuchynskú linku, vodovodné
batérie. Stal sa z neho ťažký alkoholik, keď zomrel, žalobkyňa sa postarala o jeho pohreb.7. Z Darovacej zmluvy, ktorú žalobkyňa podpísala 13. 09. 2010 a W.. D. Ž. dňa 28. 03. 2012 vyplýva, že
žalobkyňaakodarkyňadarovalaW..D.Ž.vovýrokuoznačenénehnuteľnostivspoluvlastníckompodiele,

pričom pri pozemku parcely č. 121/16 o výmere 761 m2, bol nesprávne uvedený register KN-
C namiesto správneho registra KN-E. Pravosť podpisu žalobkyne bol osvedčený notárkou dňa 13. 09.
2010. Rozhodnutím Okresného úradu Liptovský Mikuláš, katastrálneho odboru (vtedy Správa katastra
Liptovský Mikuláš) zo dňa 14. 03. 2013, č. V 530/2013 bol zamietnutý návrh na vklad darovacej zmluvy
zo dňa 28. 03. 2012 z dôvodu nesprávne uvedeného registra ako aj z dôvodu, že darujúca nie je v čase

rozhodovania oprávnená nakladať s nehnuteľnosťami, lebo došlo k zmene vlastníctva dňa 10. 10. 2012
vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností č. V 2809/2012.

8. W.. D. Ž. doručil dňa 14. 08. 2013 opätovne návrh na vklad vlastníckeho práva na podklade darovacej
zmluvy, ktorú mali zmluvné strany podpísať dňa 28. 03. 2012. K zmluve bolo pripojené osvedčenie o
pravosti podpisu zo dňa 13. 09. 2010, aj z ktorého dôvodu Okresný úrad Liptovský Mikuláš, katastrálny

odbor rozhodnutím zo dňa 23. 08. 2013, č. V 2708/2013 prerušil konanie. Následne dňa 04. 10. 2013
vydal rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech W.. D. Ž..

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. E. mal súd preukázané, že W.. D. Ž. bol
v čase smrti výlučným vlastníkom tam označených nehnuteľností. Spoluvlastnícky podiel W.. D. Ž. na

nehnuteľnostiach zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. E. predstavuje 2/4 - iny.

10. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobode a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

11. Na základe vykonaného dokazovania súd žalobe vyhovel, keď mal preukázanú je dôvodnosť.
Nakoľko bola žaloba o určenie vlastníckeho práva podaná v čase, keď nebolo ukončené dedičské
konanie po W.. D. Ž., ktorý bol ku dňu smrti vlastníkom sporných nehnuteľností a smerovala voči jeho
možným dedičom, súd sa najprv musel vyporiadať s otázkou vecnej pasívnej legitimácie, s čím súvisí
aj záver o možnej predčasnosti žaloby. Otázka vlastníckeho práva poručiteľa ku dňu smrti je významná

pre dedičské konanie, v dôsledku čoho bolo dedičské konanie uznesením zo dňa 21. 03. 2017, sp.
zn. 39D/54/2014 prerušené do právoplatného skončenia tohto konania. Predmetom tohto konania je
určenie vlastníckeho práva žalobkyne, inak povedané, aj určenie, že predmetné nehnuteľnosti nepatria
do dedičstva po poručiteľovi W.. D. Ž.. Rozhodnutie, či určitá vec patrí, resp. nepatrí do dedičstva sa musí
vzťahovať na všetkých dedičov, pretože právna úprava dedičského práva je založená na princípe štátnej

ingerencie pri nadobúdaní dedičstva, ktorý predpokladá, že dedičstvo po poručiteľovi musí byť súdom
prejednané a rozhodnuté. V predmetnej veci bolo v čase rozhodnutia súdu isté, s akým výsledkom
konanie o dedičstvo skončí, predovšetkým to, komu pripadne dedičstvo, nakoľko všetci dedičia v 1.
až 4. skupine dediť odmietli. Pokiaľ z ustálenej judikatúry vyplýva, že na podanie žaloby o určenie, že
vec patrí do dedičstva, je aktívne vecne legitimovaný ten, ktorého práv a povinností sa takéto určenie

týka, čiže predovšetkým dedič poručiteľa, nič nebráni tomu, aby vecná pasívna legitimácia v tomto
spore prislúchala tomu, komu bez akýchkoľvek pochybností v súlade s ustanovením § 462 Občianskeho
zákonníka pripadne dedičstvo. Súd v tomto konaní nebol oprávnený riešiť prípadný spor o správu
majetku štátu, takýto ani nebol zo strany Okresného úradu Košice tvrdený. Dočasný správca koná za
štát v konaní o dedičstve, ktoré pripadlo štátu z dôvodu odúmrti. Týmto dočasným správcom je podľa

oznámenia dedičského súdu práve Okresný úrad Košice. Aj keď zákon č. 278/1993 Z. z. v ustanovení
§ 5 ods. 1 ukladá dočasnému správcovi, ktorý zistí, že majetok bývalého vlastníka sa nachádza aj v
územnom obvode iných dočasných správcov, bezodkladne o tom týchto správcov upovedomiť a títo
sú povinní ujať sa dočasnej správy, na otázku vecnej pasívnej legitimácie táto skutočnosť nemá vplyv,
lebo by bolo neúčelné, aby Okresný súd Žilina vstupoval do prerušeného dedičského konania z dôvodu

existencie majetku poručiteľa v jeho územnom obvode, ak prebieha súdne konanie, v ktorom sa namieta
vlastnícke právo poručiteľa a pre ktoré bolo dedičské konanie prerušené.

12. Darovacia zmluva, ktorú žalobkyňa podpísala 02. 10. 2013 a na základe ktorej W.. D. Ž.W.
nadobudol vlastnícke právo k sporných nehnuteľnostiam, je absolútne neplatným právnym úkonom,

nakoľko nebol urobený zo strany žalobkyne slobodne. Súd nemal pochybnosti o tom, že pôvodná
darovacia zmluva, ktorá bola podpísaná žalobkyňou 13. 09. 2010 bola spôsobilým titulom na
vklad vlastníckeho práva v prospech obdarovaného, lebo samotná chyba v písaní pri označení registra,
takúto zmluvu podľa § 37 ods. 3 Občianskeho zákonníka nerobí neplatnou. V takýchto prípadoch vkonaní o povolení vkladu vlastníckeho práva zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam umožňuje opraviť zmluvu v priebehu správneho
konania, za ktorým účelom správny orgán preruší konanie. Zmluvné strany však nepodali návrh na

vklad na podklade tejto darovacej zmluvy, preto ani nemôže byť predmetom podrobného súdneho
prieskumu. Naviac, vôľa zmluvných strán byť viazaným touto zmluvou bola podstatným spôsobom
oslabená tým, že žalobkyňa potom, ako jej to mal obdarovaný navrhnúť, svoje spoluvlastnícke podiely
previedla kúpnou zmluvou zo dňa 12. 09. 2012 na syna W.. C. Ž.. Tvrdeniam žalobkyne o nátlaku jej
bývalého manžela nemal súd dôvod neveriť, logicky zapadajú do následného odstúpenia od kúpnej

zmluvy zo dňa 04. 03. 2013 (č. l. 278), na základe ktorého žalobkyňa znovu nadobudla spoluvlastnícke
podiely k sporným nehnuteľnostiam. Absencia slobodnej vôle žalobkyne darovať svojmu bývalému
manželovispoluvlastníckepodielynanehnuteľnostiachpodľasúdujednoznačnevyplývalaajzúradného
záznamu zo dňa 18. 09. 2013, spísaného na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor (č. l.
181), podľa ktorého žalobkyňa tvrdila, že s darovacou zmluvou bolo manipulované. Na podklade týchto
skutkových zistení potom vyznieva absurdne, že by žalobkyňa následne slobode podpísala darovaciu

zmluvu ku dňu 02. 10. 2013, ako to vyplýva z pripojeného spisu č. V 2708/13. Súd preto uveril tvrdeniu
žalobkyne o nátlaku zo strany jej bývalého manžela, čo potvrdzujú aj písomné vyjadrenia detí žalobkyne
a jej bývalého manžela, podľa ktorých začal W.. D. Ž. nadmerne užívať alkohol, v dôsledku čoho bol
agresívnym, rozpredával a prepíjal majetok po svojich rodičoch a majetok nadobudnutý podnikaním.
Vzhľadom k tomu, že súd nemal pochybnosti o tvrdeniach žalobkyne, ktoré vyznievajú presvedčivo

aj v nadväznosti na jednotlivé úkony urobené žalobkyňou, jej bývalým manželom ako aj jej synom
(odstúpenie od kúpnej zmluvy), konštatuje, že darovacia zmluva, na základe ktorej bol povolený vklad
vlastníckeho práva k sporných nehnuteľnostiam v prospech W.. D. Ž., je neplatným právnym úkonom
z dôvodu absencie slobodnej vôle žalobkyne darovať nehnuteľnosti bývalému manželovi. Okolnosti
vylučujúcesloboduvôležalobkynemajútakzákladvzistenomskutkovomstave.Vôľa,ktorániejevážna,

nemôže byť vôbec základom právneho úkonu a preto súd žalobe v znení jej zmeny vyhovel v plnom
rozsahu tak, ako je uvedené v I. a II. výroku tohto rozsudku.

13. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz výsluchom svedkov, nakoľko títo podľa vyjadrenia žalobkyne neboli
prítomní pri uzatváraní darovacej zmluvy ako ani pri tom, keď na ňu jej bývalý manžel vyvíjal nátlak na

podpísanie zmluvy. Súd zároveň nemal pochybnosti o tvrdení ohľadne správania sa bývalého manžela,
ku ktorým skutočnostiam navrhla žalobkyňa svedkov vypočuť.

14. O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s § 257 C. s. p. a žalobkyni, ktorá mala plný úspech v
spore, nepriznal z dôvodov hodných osobitného zreteľa náhradu trov konania. Dôvodom je skutočnosť,

že žalovaný žiadnym spôsobom nevyvolal a ani vyvolať nemohol tento spor, preto by bolo nespravodlivé,
aby znášal trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech

bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.