Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. február 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/13/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118216115
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8118216115.1

Uznesenie

Krajský súd prvej inštancie v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a
sudcov JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Anny Ilčinovej, v právnej veci žalobkyne: P. Q., A.. XX.X.XXXX,
O.. A. XX/XX, XXX XX Š.Y. P., právne zastúpenej Eva Petránová, Advokátska kancelária s.r.o., IČO:
36 854 581, so sídlom Puškinova 16, 080 01 Prešov, proti žalovanému: G.. P. Q., A.. X.X.XXXX, W. P.
XXX/XX, XXX XX Š. P., o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu

Okresného súdu Prešov, č. k. 29C/32/2018-36, zo dňa 10.12.2018, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Č i a s t o č n e m e n í uznesenie súdu prvej inštancie tak, že zriaďuje záložné právo na nehnuteľnosti
vo výlučnom vlastníctve žalovaného evidované na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. Š. P., obec Š. P., okres
X., a to H. T. súpisné číslo XX na pozemku - parcele KN-C č. XXX/X a pozemok - parcela KN-C č. XXX/
X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v prospech žalobkyne na zabezpečenie jej peňažnej
pohľadávky na základe uznesenia Okresného súdu Prešov zo dňa 28.09.2017, sp. zn.: 26D/161/2017

vo výške 10.000,- eur s príslušenstvom.

V zvyšnej zamietavej časti p o t v r d z u j e uznesenie súdu prvej inštancie.

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd prvej inštancie Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie prvej
inštancie“ alebo „okresný súd prvej inštancie“) návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia zamietol a žalobkyni náhradu trov konania o tomto návrhu nepriznal.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 21.11.2018
sa žalobkyňa voči žalovanému podľa § 343 ods. 1 CSP domáhala za účelom zabezpečenia splatnej

peňažnejpohľadávkynariadeniazabezpečovaciehoopatreniazriadenímzáložnéhoprávavjejprospech
k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného vedených na LV č. XXXX, kat. úz. Š. P..

3. Návrh odôvodnila tým, že spoločne so žalovaným a ďalšími súrodencami sú dedičmi po nebohej
matke. Dedičské konanie bolo ukončené uznesením OS Prešov zo dňa 28.9.2017 pod sp. zn.
26D/161/2017, podľa ktorého žalovaný nadobudol z dedičstva okrem iného aj nehnuteľnosti vedené na

LV č. XXXX, kat. úz. Š. P..

4.PodľavýrokuII.písm.b/exekučnéhotitulu,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa28.8.2018bolžalovaný
povinný uhradiť žalobkyni sumu vyrovnania vo výške 10 000 Eur najneskôr do 30.9.2018. Okrem toho je
žalovaný povinný vyplatiť náhradu aj ďalších dedičkám vo výške 30 000 Eur. Napriek tomu, že exekučný
titul je v plnom rozsahu vykonateľný, žalovaný si svoju povinnosť do dnešného dňa dobrovoľne nesplnil,

ale ju vyzval na vypratanie vyššie uvedených nehnuteľností vrátane rodinného domu, kde prežila celý
život a zabezpečovala starostlivosť o ich nebohú matku až do jej smrti.5. Následne aplikujúc ustanovenia §§ 343 ods. 1, 2, 3, 344, 328 ods. 1, 326 ods. 1, 329 ods. 1,
2, 3 všetko CSP podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa ako navrhovateľka zabezpečovacieho

opatrenia v danom prípade neosvedčila vyššie uvedené predpoklady na vydanie ňou navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia. Neosvedčila tvrdenú obavu, že by uspokojenie jej judikovanej pohľadávky
bolo ohrozené pre aspoň osvedčené správanie žalovaného, ktorý by znižovaním svojho majetku sa
snažil žalobkyňu ukrátiť na jej právach. Samotná existencia dlžnej pohľadávky veriteľa totiž nie je
sama o sebe dôvodom pre zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti dlžníka. Až správanie dlžníka,

ktorý sa reálne a bezprostredne snaží ohroziť možnosť uspokojenia existujúcej pohľadávky je takýmto
dôvodom a osvedčuje existenciu tvrdenej obavy veriteľa. Takéto bezprostredné správanie žalovaného
navrhovateľka zabezpečovacieho opatrenia neosvedčila, a to ani prípadným zriadením záložného, resp.
exekučného záložného práva za účelom uspokojenia pohľadávky iného veriteľa žalovaného.

6. V tejto súvislosti je podľa súdu prvej inštancie potrebné zvýrazniť, že nariadením zabezpečovacieho

opatrenia súd prvej inštancie musí vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný
navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ ide o majetok,
na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie, je nutné zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti
zásahov do majetkových pomerov dlžníka, a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd
prvej inštancie zabezpečovacie opatrenie nariaďuje. Z hľadiska rozsahu tak nesmie vzniknúť celkom

zjavný nepomer a musí sa rešpektovať zásada a požiadavka proporcionality.

7. V prejednávanom prípade hodnota nehnuteľnosti, ku ktorým má byť na základe navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia zriadené záložné právo je niekoľkonásobne vyššia (podľa odhadu
žalobkyne 50 000 Eur) ako je hodnota pohľadávky, teda hmotno-právneho nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Vychádzajúc z nutnosti dodržania
zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením
nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a aby táto ujma nebola neprimeraná
sledovanému cieľu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia
v navrhovanom znení by došlo k neprimeranému zásahu do majetkových práv žalovaného. Nesporne

totiž by podľa súdu prvej inštancie judikovaná pohľadávka žalobkyne bola zriadením záložného práva
zabezpečená v niekoľkonásobne vyššej výške vo vzťahu k cene založenej nehnuteľnosti, čo vykazuje
známky hrubého nepomeru.

8. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni,

ktorá bola v konaní neúspešná nárok na náhradu trov konania nepriznal.

9. Proti tomuto uzneseniu ako celku podala žalobkyňa včas odvolanie.

10. V dôvodoch svojho odvolania žalobkyňa uviedla, že otázka ohrozenia exekúcie je objektívnou

otázkou, ktorej naplnenie môže spočívať nielen v právnych či faktických úkonoch žalovaného
(komisívnych), ale nepochybne aj v právnych udalostiach, ktoré môžu nastať bez ohľadu na vôľu
žalovaného, a o to viac v udalostiach, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou nastanú v dôsledku
nekonania žalovaného (omisívnych).

11. Ak teda vzhľadom na objektívne skutočnosti (akéhokoľvek) hrozí, že vo fáze núteného výkonu
rozhodnutia nebude žalovaný disponovať relevantnými aktívami spôsobilými k bezproblémovému
uspokojeniu pohľadávky, je test „obavy ohrozenia exekúcie“ zjavne naplnený. Naproti tomu skúmanie
„zbavovania sa majetku“ žalovaným je otázka subjektívna, ktorá prezumuje preukázanie zlého úmyslu
dlžníka.

12. Podľa názoru žalobkyne súd prvej inštancie v rozpore s právnou úpravou a jej výkladom zúžil
splnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia iba na úzko profilované prípady, a preto
tak konal svojvoľne.

13.Nakoľkosasúdprvejinštanciesazhodnoteniužalobkyňoupredloženýchdôkazovvôbecnezaoberal,
pre účely tohto odvolania bola nútená opätovne poukázať na to, že:• pôvod pohľadávky žalobkyne vo výške 10.000,- EUR vychádza z toho, že žalovaný v dedičskom konaní
sám prejavil záujem o nadobudnutie predmetných nehnuteľností tvoriacich podstatnú časť dedičstva po
matke sporových strán (viď bod 2 návrhu), pričom

• žalovaný vedel, aká je všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností, a dobrovoľne na základe
dohody s dedičmi (aj žalobkyňou) sa zaviazal vyplatiť ostatným dedičom sumu vyrovnania (viď príloha
č. 2 k návrhu), a následne
• žalovaný odmietol dobrovoľne plniť splatnú pohľadávku žalobkyne a na prípadné mimosúdne riešenie
sporu nereagoval (viď príloha č. 6 k návrhu),

• žalovaný odmietol plniť aj ostatným dedičkám, ktoré mali voči nemu splatnú pohľadávku v súhrnnej
výške 30.000,- EUR,
• ostatné dedičky spoločne iniciovali začatie exekúcie, ktoré v čase podania návrhu už prebiehali (viď
bod 6 návrhu - čísla spisových značiek konaní sú blízke, čo svedčí o rovnakom čase ich začatia)
• žalovaný nemá iný hodnotný majetok na uspokojenie pohľadávky žalobkyne, a zriadením exekučného
záložného práva na predmetné nehnuteľnosti, čo bezprostredne hrozí v blízkej

dobe, sa pohľadávky ostatných veriteľov zvýšia o trovy exekútora, ktoré sa uspokojujú prednostne, čím
• v prípade iniciovania exekučného konania žalobkyňou táto bude len tretia v poradí, čo spolu s trovami
exekúcie jej pohľadávky bude znamenať, že jej uspokojenie je vysoko nepravdepodobné s ohľadom na
to, že
•zaťaženiepredmetnýchnehnuteľnostíexekučnýmzáložnýmprávomznamenávylúčeniedobrovoľného

platenia dlhu žalovaným, ktorý stratí možnosť financovania úhrady dlhov prostredníctvom
hypotekárneho úveru banky, pričom
• ak aj dôjde k predaju predmetných nehnuteľností na exekučnej dražbe, je vylúčené, že výťažok dražby
bude zodpovedať všeobecnej hodnote nehnuteľností, čo môže znamenať, že ani skorší veritelia nebudú
môcť byť uspokojení v celom rozsahu, nehovoriac o žalobkyni.

14. Žalobkyňa však práve z dôvodu proporcionality nenavrhovala nariadiť ZO v rozsahu všetkých
nehnuteľností uvedených v bode 2 návrhu, ktoré majú hodnotu 50.000,- EUR, ako to mylne uvádza súd,
ale len v rozsahu niektorých z nich, čomu sa podrobne venuje v bode 14 návrhu. Súd prvej inštancie
tento fakt úplne prehliadol a konštatoval disproporcionalitu zásahu do práv žalovaného, aj keď dôvody,

ktoré ho k tomu viedli sú v rozpore s obsahom návrhu.

15. Záverom žalobkyňa zhrňujúco uviedla, že napadnuté uznesenie:
a) vychádza z právneho posúdenia podmienky ZO „obavy o ohrozenie exekúcie“ v rozpore s jej
gramatickým a teleologickým výkladom, ktorý zjavne protirečí tomu, čo je v ust. § 343 ods. 1 CSP v

jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Taký výklad odporuje kogentnej norme výkladového pravidla
uvedeného v čl. 3 ods. 2 CSP, poškodzuje právnu istotu žalobkyne a svojimi dôsledkami neprimerane
chráni žalovaného ako nedbalého dlžníka,
b) sa nevysporiadalo so skutočnosťou, že následkom úmyselnej pasivity žalovaného bude zvýšenie
jeho dlhov a zníženie likvidity jeho majetku, čo v skutočnosti nie len že vo všeobecnosti napĺňa obavu

o vykonanie exekúcie pohľadávky žalobkyne, ale dokonca toto omisívne konanie žalovaného vo svojej
podstate znamená úmyselné konanie znižujúce efektívnu hodnotu jeho majetku, ktoré je dôvodne
spôsobilé ukrátiť žalobkyňu na právach, čo spĺňa aj prísnu definíciu podmienky nariadenia ZO z ktorej
nesprávne vychádzal súd prvej inštancie, a
c) je vecne nesprávne aj z dôvodu, že jedným z dôvodov zamietnutia návrhu bola aj jeho

disproporcionalita, pričom súd vychádzal zo zjavne nesprávnej interpretácie znenia návrhu, a aj keby
nie, súd prvej inštancie bol oprávnený vyhovieť návrhu aspoň sčasti.

16. V rámci svojho odvolacieho návrhu žiadala žalobkyňa, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu
prvejinštancietak,žejejnávrhuvcelomrozsahuvyhovieapriznájejnároknaplnúnáhradutrovkonania.

17. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne nevyjadril.

18. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, 359 CSP) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom (§ 355 ods. 2, § 357 psím. d) CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1,
§ 385 ods. 1 a contrario CSP) preskúmal uznesenie okresného súdu v napadnutom rozsahu a z dôvodov
uvedených v odvolaní (§ 380, § 379 CSP) a uznesenie okresného súdu podľa § 388 CSP čiastočne
zmenil vyhodnotiac odvolanie žalobkyne ako čiastočne dôvodné.19. Podľa § 343 ods. 1 CSP zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

20. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr
judikovaná alebo už bola judikovaná (ako je tomu v prejednávanej veci), s cieľom, aby sa zamedzilo

alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie
môže súd nariadiť pred začatím konania v priebehu konania alebo po jeho skončení (ako je
tomu v prejednávanej veci). Dôvodom na jeho nariadenie je zabezpečenie reálnej vykonateľnosti
súdneho rozhodnutia zriadením záložného práva. V prípade zabezpečovacieho opatrenia slúžiaceho
zamedzeniu obavy z ohrozenia exekúcie zabezpečením reálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia
treba rozumieť opatrenie spôsobilé odvrátiť stav, pri ktorom by v dôsledku možného počínania dlžníka

(resp. z rozhodnutia povinnej osoby) mohlo dôjsť buď k úplnému vylúčeniu možnosti veriteľa (ako
osoby z rozhodnutia oprávnenej) úspešne sa domôcť núteného splnenia uloženej povinnosti, alebo
prinajmenšom k podstatnému sťaženiu prístupu k uplatneniu takejto možnosti. V konaní o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje na základe dokazovania, ako je tomu v konaní vo veci
samej, keďže v tomto štádiu konania nie je na vykonanie rozsiahleho dokazovania časový priestor (§

328 ods. 2 v spojení s § 344 CSP). V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd rozhoduje
na základe osvedčovania, t. j. prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie
skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Výsledkom
takého postupu je to, že osvedčené skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia
ako nanajvýš pravdepodobné. Aj v tomto konaní sú však strany povinné označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení (§ 149 a nasl. CSP). Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby
strana osvedčila potrebu nevyhnutnej ochrany jej práv a právom chránených záujmov a zároveň
dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, resp. výkonu súdneho rozhodnutia. Pre úspešnosť návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je tak potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť
nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému

sa má poskytnúť jeho prostredníctvom ochrana ale i osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude
ohrozená.

21. Žalobkyňa - navrhovateľka zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovaným zabezpečovacím
opatrením domáhala ochrany zabezpečenia svojej judikovanej peňažnej pohľadávky proti žalobcovi, a

to rozhodnutím Okresného súdu Prešov č. k. 26D/161/2017-111 zo dňa 28.09.2017, v zmysle ktorého
bol žalovaný okrem iného na vyrovnanie dedičských podielov povinný zaplatiť žalobkyni do 30.09.2018
sumu 10.000,- eur.

22. Je zároveň nepochybné, že v návrhu žalobkyňa jednoznačne vymedzila predmet vo vzťahu, ku

ktorému žiada zriadiť záložné právo a zároveň aj osvedčila obavu, že exekúcia (z dôvodu že žalovaný
jej túto pohľadávku dobrovoľne do určenej lehoty nesplnil) bude ohrozená.

23. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia postupoval
tak nielen v rozpore s vyššie uvedeným názorom odvolacieho súdu, ale aj so svojimi konštatovaniami

v bode 16 a 17 odôvodnenia svojho rozhodnutia najmä pokiaľ sa týka cieľa zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým je posilnenie postavenia veriteľa, a to nielen pohľadávky, ktorá už bola judikovaná
ale aj ohľadom tej ktorá by mohla byť v budúcnosti judikovaná, keď v tomto smere odvolací súd
uvádza, že žalobkyňa má právoplatne judikovanú pohľadávku vo výške 10.000,- eur, ktorú žalovaný v
stanovenej lehote neuhradil. Rovnako je zamietavý záver súdu prvej inštancie v rozpore pokiaľ sa týka

opodstatnenosti zabezpečovacieho opatrenia v prípade ak má veriteľ záujem vymôcť túto pohľadávku v
exekučnom konaní, keď žalobkyni zrejme iná možnosť ani nezostáva, nakoľko žalovaný jej doposiaľ jej
pohľadávku neuhradil a rovnako tak neuhradil ani pohľadávky, ktoré mu vznikli z titulu tohto rozhodnutia
(26D/161/2017-111) voči ostatným dedičom, ktorým tieto rovnako v stanovenej lehote neuhradil, a
ktorých celková výška spolu s pohľadávkou žalobkyne bez príslušenstva predstavuje sumu 40.000,- eur.

24. Je potrebné zdôrazniť, že odvolací súd zriadil zabezpečovacie právo nie na všetky nehnuteľnosti,
ku ktorým sa žalobkyňa jeho zriadenia domáhala, keď táto sa nedomáhala zriadenia zabezpečovacieho
opatrenia na nehnuteľnostiach, ktoré nadobudol žalovaný v katastrálnom území J. F., ale len na tých,ktoré nadobudol v katastrálnom území Š. P., kde však čiastočne sa stotožniac so záverom súdu prvej
inštancie pokiaľ sa týka dodržania zásady proporcionality mal odvolací súd za to, že na zabezpečenie
pohľadávky žalobkyne vo výške 10.000,- eur s príslušenstvom postačí zriadenie záložného práva na

H. T. so súpisným číslom XX vrátane F., na ktorom sa tento H. T. nachádza, ktoré nehnuteľnosti
sú proporcionálne dostatočne vysokou hodnotou oproti pohľadávke žalobkyne a plne postačujú na
zabezpečenie ochrany práva žalobkyne v rámci prípadného budúceho výkonu rozhodnutia vo veci
26D/161/2017. Odvolací súd rešpektujúc zásadu a požiadavku primeranosti zásahov do majetkových
pomerov strán sporu konštatuje, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia v takom rozsahu ako

o tom rozhodol krajský súd nevznikne zjavný nepomer z hľadiska rozsahu zabezpečenia oproti
zabezpečovanej pohľadávke. Odvolací súd tu zároveň považuje za potrebné zdôrazniť, že zriadením
záložného práva na predmetné nehnuteľnosti sa nijakým spôsobom nezasiahne do vlastníckych, resp.
užívacích práv žalovaného s týmito nehnuteľnosťami, ktorý s nimi bude môcť ako výlučný vlastník bez
akéhokoľvek obmedzenia nakladať, kde na druhú stranu v prípade, ak by ani dodatočne pohľadávku
žalobkyne neuhradil, bude sa môcť táto prednostne uspokojiť exekúciou vo vzťahu k nehnuteľnostiam,

na ktorých je zriadené záložné právo v jej prospech.

25.Odvolacísúdzadanéhoskutkovéhostavuazasituácie,kedynevykonávarozsiahlejšiedokazovanie,
dospel k záveru, že boli naplnené predpoklady zriadenia predmetného sudcovského záložného práva
v rozsahu tak ako to uviedol vo výroku svojho rozhodnutia, keď žalobkyňa osvedčila splnenie

zákonných náležitosti na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v súvislosti so zriadením záložného
práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky voči žalovanému. Po vecnom a právnom zhodnotení
relevantných skutočností odvolací súd dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila zákonné predpoklady
na vydanie ňou navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, keď osvedčila, že prípadná exekúcia
je bezprostredne ohrozená, pričom bola dodržaná zásada primeranosti a proporcionality, keď tieto

zabezpečené nehnuteľnosti v prípade následnej exekúcie budú postačovať na úhradu zabezpečenej
pohľadávky žalobkyne.

26. Vo zvyšnej časti vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX nachádzajúcim sa v k. ú.
Š. P., a to F. s parcelnými číslami KN-C č. XXX a KN-C č. XXX/X, odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu

prvej inštancie ako vecne správne (§ 387 ods. 1 CSP).

27. Záverom sa odvolaciemu súdu žiada dodať, že zabezpečovacie opatrenie môže byť zrušené ak
odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP v spojení s § 344 CSP).

28. Odvolací súd musel rozhodnúť o trovách celého konania nakoľko došlo k čiastočnej zmene
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Nakoľko je toto konanie o nariadení zabezpečovacieho opatrenia
rozhodnutím, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 a contrario).

29. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.

2 CSP, keď obe strany mali v konaní úspech len čiastočný (žalobkyňa v časti, v ktorej súd jej návrhu
na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia vyhovel a žalovaný v časti, ktorou súd návrh na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia zamietol), preto odvolací súd vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu
trov konania právo.

30. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta Zák. č.
757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prvej inštancie je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419

CSP)vlehotedvochmesiacovoddoručeniarozhodnutiaodvolaciehosúduprvejinštancieoprávnenému
subjektu na súd prvej inštancie, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).