Uznesenie – Nečinnosti orgánu verejnej správy ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. marec 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sa/18/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1018200290
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1018200290.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Z. E.. A. Č., trvale bytom S. X, Z., zastúpeného
pánom JUDr. Jozefom Holičom, advokátom so sídlom Poľovnícka 4, Bernolákovo proti žalovanému:
Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky so sídlom Pribinova 2, Bratislava v konaní o správnej žalobe
proti nečinnosti orgánu verejnej správy z 22.8.2017 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 4.9.2017 bola Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „súd“) doručená
žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal vydania
uznesenia v znení: „Správny súd ukladá žalovanému Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, aby v
lehote dvoch mesiacov začal administratívne konanie o podanom návrhu npor. A. Č.W. zo dňa 3.5.2017
o uvoľnenie zo služobného pomeru“ (ďalej len „žaloba“). V žalobe dôvodil, že 14.2.2012 podal žiadosť
o uvoľnenie zo služobného pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru (ďalej len „žiadosť o
uvoľnenie“), ktorý sa mal skončiť k 30.4.2012, že následne mu bol dňa 3.4.2012 doručený personálny
rozkaz, ktorým bol prepustený zo služobného pomeru. Tento personálny rozkaz, ako aj následne vydané
rozhodnutie žalovaného, bol zrušený rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.10.2016,
za ktorej situácie sa žalovaný začal odvolávať na platné skončenie služobného pomeru uvoľnením, v
dôsledku čoho mal mať žalobca na účte odstupné, k čomu však nedošlo. S poukazom na uvedené sa
žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorého petit v podanej žalobe uviedol.
2/ Žalovaný vo svojom vyjadrení z 22.1.2019 k žalobe navrhol súdu žalobu zamietnuť. Uviedol,
že v žalobe vyslovený názor, podľa ktorého po zrušení personálneho rozkazu o prepustení žalobcu
jeho služobný pomer trvá so všetkými náležitosťami, nie je správny. V tejto súvislosti poukázal na
podanie žalobcu z 29.9.2017, ktorým si žalobca uplatnil nárok na vyplatenie odchodného, pričom sám
žalobca v žiadosti uviedol ako spôsob skončenia služobného pomeru, že jeho služobný pomer sa
skončil uvoľnením podľa § 191 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného
zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a
Železničnej polície (ďalej len „zákon o štátnej službe policajtov“) dňom 30.4.2012 - personálny rozkaz
č. 13/2012 z 2.3.2012, z čoho je zrejmé, že žalobca akceptoval spôsob aj dátum svojho skončenia
služobného pomeru. Z tohto dôvodu považoval návrh z 5.3.2017 na uvoľnenie zo služobného pomeru za
bezpredmetný. V ďalšom poukázal na skutočnosť, že rozhodnutím z 8.11.2017 bolo žalobcovi vyplatené
odchodné.
3/ Súd prejednal podanú žalobu ako miestne a vecne príslušný súd za prítomnosti účastníkov konania na
pojednávaní, konanom 27.3.2019 a dospel k presvedčeniu, že žaloba nie je dôvodná a preto ju zamietol.
4/ Pred rozhodnutím vo veci podanej žaloby sa súd oboznámil s obsahom príloh, ktoré k žalobe pripojil
žalobca a žalovaný, ako aj s obsahom kópií príloh, vyhotovených súdom so súdneho spisu sp. zn.
7Sa/50/2017, (žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy z 10.5.2017 sa žalobca domáhal vydania
uznesenia rovnakého znenia, ako je znenie návrhu petitu v tejto prejednávanej veci). Z ich obsahu súd

zistil, že personálnym rozkazom riaditeľa odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru č. 13 z
2.3.2012 bol žalobca podľa § 191 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov uvoľnený zo služobného
pomeru príslušníka Policajného zboru a to na základe jeho žiadosti zo 14.2.2012. Právoplatným
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Sžo/78/2014 z 26.10.2016 bol zrušený následne
vydaný personálny rozkaz Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 378 z 3.4.2012 (ktorým bol žalobca
dňom 4.4.2012 prepustený zo služobného pomeru podľa § 192 ods. 1 písm. e/ zákona o štátnej
službe policajtov), ako aj rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-80/2012 z 18.7.2012 (ktorým bol
potvrdený personálny rozkaz č. 378 z 3.4.2012). Listom z 10.3.2017 žalobca požiadal o svoje zaradenie
do pôvodnej funkcie a to s poukazom na zrušujúci rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
a § 196 zákona o štátnej službe policajtov. Listom č. PPZ-ODP-303-002/2017 z 13.3.2017 riaditeľ
odboru dopravnej polície Prezídia Policajného zboru žalobcovi oznámil, že s poukazom na zrušujúci
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.10.2016 platí skončenie jeho služobného pomeru
uvoľnením na vlastnú žiadosť dňom 30.4.2012, z ktorého dôvodu sa na žalobcu nevzťahuje § 196
zákona o štátnej službe policajtov. Listom z 13.3.2017 žalobca vyslovil s takýmto názorom svoj nesúhlas.
Prezídium Policajného zboru, odbor dopravnej polície listom č. PPZ-ODPI-303-005//2017 z 3.4.2017
zotrvalo na svojom pôvodnom stanovisku. Dňa 3.5.2017 požiadal žalobca o uvoľnenie zo služobného
pomeru. Dňa 29.9.2017 požiadal žalobca na úradnom tlačive o priznanie odchodného z dôvodu
skončenia služobného pomeru uvoľnením podľa § 191 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov dňom
30.4.2012. Osobitným listom z toho istého dátumu si žalobca uplatnil doplatenie ďalších finančných
náležitostí. Právoplatným rozhodnutím žalovaného č.p.: SPOU-OSZ-VZ-47101-6/2017 z 8.11.2017 bol
žalobcovi priznané odchodné (po zrážke) vo výške 7 461,76 eur s odôvodnením, že jeho služobný pomer
skončil uvoľnením ku dňu 30.4.2012.
. Podľa § 242 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“): Žalobca sa môže
žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom
konaní.
Podľa § 249 SSP: Ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu
zamietne.
Podľa § 1 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov: Tento zákon upravuje štátnu službu
príslušníkov Policajného zboru, príslušníkov Slovenskej informačnej služby, príslušníkov Národného
bezpečnostného úradu a príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky (ďalej len
"štátna služba").
Podľa § 189 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov: Služobný pomer sa končí
a) zrušením v skúšobnej dobe,
b) uvoľnením,
c) prepustením,
d) stratou hodnosti,
e) uplynutím dočasnej štátnej služby,
f) úmrtím policajta,
g) zákazom činnosti výkonu funkcie policajta,
h) nadobudnutím právoplatnosti služobného hodnotenia so záverom, že policajt je nespôsobilý na
zaradenie do stálej štátnej služby,
i) ak policajt v prípravnej štátnej službe svojím zavinením nezískal policajné vzdelanie.
Podľa § 191 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov: Policajt musí byť uvoľnený zo služobného
pomeru, ak o to požiada. Žiadosť o uvoľnenie zo služobného pomeru musí byť písomná a doručená
nadriadenému, inak je neplatná.
Podľa § 191 ods. 7 zákona o štátnej službe policajtov: Služobný pomer podľa odseku 1 sa skončí
uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov, ak sa policajt a nadriadený nedohodnú inak. Lehota pre
skončenie služobného pomeru začína plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po
doručení žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru nadriadenému.
Podľa § 192 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov: Policajt sa prepustí zo služobného pomeru, ak
a) pre neho v dôsledku zníženia početných stavov Policajného zboru schválených vládou nie je iné
služobné zaradenie,
b) podľa rozhodnutia lekárskej komisie stratil dlhodobo zo zdravotných dôvodov spôsobilosť vykonávať
akúkoľvek funkciu v Policajnom zbore alebo spôsobilosť vykonávať doterajšiu funkciu a nemožno ho
previesť ani preložiť na inú funkciu v štátnej službe, ktorej výkon by nebol na ujmu jeho zdravia,
c) podľa posudku služobného klinického psychológa nie je duševne spôsobilý na výkon štátnej služby,
d) bol pri služobnom hodnotení hodnotený ako nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej
službe,

e) porušil služobnú prísahu alebo služobnú povinnosť zvlášť hrubým spôsobom a jeho ponechanie v
služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov štátnej služby,
f) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin alebo pre trestný čin na nepodmienečný trest
odňatia slobody,
g) stratil štátne občianstvo Slovenskej republiky alebo nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky,
h) zrušené od 1.5.2004.
Podľa § 196 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov: Ak sa rozhodnutie o skončení služobného pomeru
zruší, služobný pomer trvá. Za čas neplatného skončenia služobného pomeru patrí policajtovi služobný
príjem podľa § 84 ods. 1 písm. a) až m) a písm. s) a ak ide o príslušníka Policajného zboru podľa § 84
ods. 2 písm. a) až m), ktorý mu patril v čase pred neplatným skončením služobného pomeru.
5/ Pre rozhodnutie o podanej žalobe bolo podľa názoru súdu podstatné ustáliť, či v čase podania žiadosti
žalobcu z 3.5.2017 o jeho uvoľnenie zo služobného pomeru žalobca bol, alebo či nebol príslušníkom
Policajného zboru. Podľa názoru súdu žalobca v tomto čase už nebol príslušníkom Policajného zboru.
A to z nasledovných dôvodov:
5.1./ V konaní nebola spornou skutočnosť, že žalobca podal 14.2.2012 žiadosť o uvoľnenie. S poukazom
na túto žiadosť sa jeho služobný pomer skončil k 30.4.2012 (§ 191 ods. 7 zákona o štátnej službe
policajtov, personálny rozkaz č. 13 z 2.3.2012).
5.2./ V priebehu plynutia 2-mesačnej lehoty (§ 191 ods. 7 zákona o štátnej službe policajtov) bol
žalobca postupom podľa § 192 zákona o štátnej službe policajtov prepustený zo služobného pomeru
personálnym rozkazom č. 378 z 3.4.2012. Ak by tento personálny rozkaz nadobudol právoplatnosť,
služobný pomer žalobcu by skončil už 4.4.2012. Nakoľko však žalobca využil svoje zákonné oprávnenia
na podanie prostriedkov nápravy (odvolanie voči predmetnému personálnemu rozkazu č. 378, žaloba
voči rozhodnutiu žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-80/2012 z 18.7.2012, ktorým bol potvrdený personálny
rozkaz č. 378 z 3.4.2012, odvolanie žalobcu voči rozsudku tunajšieho súdu č. k. 5S/307/2012-37 zo
4.3.2014, ktorým bola jeho žaloba zamietnutá, odvolanie žalobcu voči tomuto rozsudku), právoplatným
rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 2Sžo/78/2014 z 26.10.2016 boli personálny rozkaz
č. 378 z 3.4.2012, ako aj rozhodnutie žalovaného č.p.: SLV-PS-PK-80/2012 z 18.7.2012 zrušené a vec
bola vrátená žalovanému na ďalšie konanie. Dôsledkom tohto rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sa teda žalobca dostal do postavenia, zodpovedajúceho stavu, keď podal žiadosť o uvoľnenie
zo služobného pomeru, teda do stavu po vydaní personálneho rozkazu č. 13 (vydaného v dôsledku
podanej žiadosti o uvoľnenie zo služobného pomeru). To znamená do stavu, akoby nebol zo služobného
pomeru prepustený. V zmysle tohto personálneho rozkazu č. 13 a s poukazom na príslušné ustanovenia
zákona o štátnej službe policajtov sa žalobcov služobný pomer skončil dňom 30.4.2012. (V tejto
súvislosti súd poznamenáva, že žalovaný sa zjavne po vydaní zrušujúceho rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 26.10.2016 nerozhodol pokračovať voči žalobcovi postupom podľa § 192 zákona
o štátnej službe policajtov.)
5.3./ Súd súčasne konštatuje, že v dôsledku skutočnosti, že personálny rozkaz č. 378 z 3.4.2012 bol
zrušený, nastal stav v zmysle § 196 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov, teda žalobca ostal v štátnej
službe. Avšak (vzhľadom k tomu, že pred jeho vydaním požiadal o uvoľnenie zo služobného pomeru
žiadosťou zo 14.2.2012 v dôsledku čoho bol vydaný personálny rozkaz č. 13 z 2.3.2012)
iba do 30.4.2012, kedy došlo k jeho uvoľneniu na vlastnú žiadosť.
6/ S poukazom na vyššie uvedené žalobca ku dňu podania jeho žiadosti o uvoľnenie zo služobného
pomeru v štátnej službe príslušníka Policajného zboru datovanej 3.5.2017 už nebol príslušníkom
Policajného zboru. Nakoľko zákon o štátnej službe policajtov sa vzťahuje na príslušníkov Policajného
zboru (§ 1 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov), podaním žalobcovej žiadosti o uvoľnenie z
3.5.2017 nemohlo dôjsť k začatiu konania vo veci jeho uvoľnenia a teda žalobca sa nemohol dostať do
stavu nečinnosti, namietaného podanou žalobou. Z tohto dôvodu súd dospel k presvedčeniu, že žaloba
podaná žalobcom nie je dôvodná a preto ju zamietol.
7/ Nad rámec uvedeného súd poukazuje aj na konanie samotného žalobcu, ktorý bol uzrozumený s
tým, že jeho služobný pomer skončil uvoľnením na vlastnú žiadosť k 30.4.2012, teda i potom, ako
podal druhú žiadosť o uvoľnenie (3.5.2017). Stalo sa tak podaním „Žiadosti o priznanie odchodného“
z 29.9.2017 (teda po podaní jeho žiadosti o uvoľnenie z 3.5.2017). V tejto žiadosti výslovne uviedol,
že jeho služobný pomer skončil uvoľnením podľa § 191 ods. 1 zákona o štátnej službe policajtov
dňom 30.4.2012. S poukazom na túto žiadosť žalovaný vydal právoplatné rozhodnutie č.p.: SPOU-OSZ-
VZ-47101-6/2017 z 8.11.2017, ktorým bolo žalobcovi priznané odchodné (po zrážke) vo výške 7 461,76
eur o. i. s odôvodnením, že jeho služobný pomer skončil uvoľnením ku dňu 30.4.2012. (Žalobca toto
rozhodnutie nenapadol opravným prostriedkom.)

8/ Pretože žalobca v čase podania žiadosti žalobcu o jeho uvoľnenie zo služobného dôvodu datovanej
3.5.2017 nebol príslušníkom Policajného zboru, nemožno považovať podanie jeho žiadosti uvoľnenie
zo služobného pomeru za podnet na začatie konania, v dôsledku čoho nemohol byť žalovaný nečinným
v zmysle podanej žaloby - návrhu petitu v nej obsiahnutom.
9/ O trovách žalobkyne súd rozhodol s poukazom na výsledok tohto súdneho konania s poukazom na §
167 ods. 1 SSP. Žalobca bol v konaní neúspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Doručené uznesenie je právoplatné (§ 151 ods. 2 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie krajského súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Prípadná kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia
a podáva sa na Krajskom súde v Bratislave v počte vyhotovení, zodpovedajúcom počtu účastníkov
konania (§ 443 SSP).
Kasačná sťažnosť je prípustná proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu, ak tento
zákon neustanovuje inak. Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené
v § 440, ak sa opiera o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred krajským súdom, v ktorom
bolo vydané napadnuté rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia
krajského súdu (§439 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno
meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 5. 7. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.