Uznesenie ,
Potvrdené, Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. december 2018

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 29C/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118216115
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Diana Vlčková
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2018:8118216115.1

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobkyne: P. Q., A.. XX.X.XXXX, O.. A. XX/XX, XXX XX Š. P.,
zastúpenej Eva Petránová, Advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 854 581, so sídlom Puškinova 16,
080 01 Prešov, proti žalovanému: G.. P. Q., A.. X.X.XXXX, W. P. XXX/XX, XXX XX Š. P., o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh žalobkyne na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Žalobkyni nárok na náhradu trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia n e
p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu dňa 21.11.2018 sa žalobkyňa voči žalovanému podľa § 343 ods. 1
CSP domáhala za účelom zabezpečenia splatnej peňažnej pohľadávky nariadenia zabezpečovacieho

opatrenia zriadením záložného práva v jej prospech k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve
žalovaného vedených na LV č. XXXX, kat. úz. Š. P..

2. Návrh odôvodnila tým, že spoločne so žalovaným a ďalšími súrodencami sú dedičmi po nebohej
matke. Dedičské konanie bolo ukončené uznesením OS Prešov zo dňa 28.9.2017 pod sp. zn.
26D/161/2017, podľa ktorého žalovaný nadobudol z dedičstva okrem iného aj nehnuteľnosti vedené na

LV č. XXXX, kat. úz. Š. P..

3.PodľavýrokuII.písm.b/exekučnéhotitulu,ktorýnadobudolprávoplatnosťdňa28.8.2018bolžalovaný
povinný uhradiť žalobkyni sumu vyrovnania vo výške 10 000 Eur najneskôr do 30.9.2018. Okrem toho je
žalovaný povinný vyplatiť náhradu aj ďalších dedičkám vo výške 30 000 Eur. Napriek tomu, že exekučný
titul je v plnom rozsahu vykonateľný, žalovaný si svoju povinnosť do dnešného dňa dobrovoľne nesplnil,

ale ju vyzval na vypratanie vyššie uvedených nehnuteľností vrátane rodinného domu, kde prežila celý
život a zabezpečovala starostlivosť o ich nebohú matku až do jej smrti.

4. Podľa jej informácií obe jej sestry si splatné pohľadávky začali vymáhať prostredníctvom exekučných
konaní. Okrem toho sa proti žalovanému vedie aj iné exekučné konanie pod sp. zn. Ex 11/2010.

5. Z dôvodu tohto postupu ďalších veriteľov je zrejmé, že v prípade zriadenia exekučného záložného
práva bude možné vykonať exekúciu len ich predajom, čo bude znamenať také navýšenie pohľadávok,
ktoré nebude stačiť na uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Už z exekučného titulu totiž vyplýva, že
hodnota predmetných nehnuteľností je cca 50 000 Eur a možno dôvodne očakávať, že trovy exekútora
vystúpia v prípade exekučnej dražby do značnej výšky.

6. V nadväznosti na vyššie uvedené konštatovala, že v danom prípade sú splnené podmienky v zmysle
§ 343 ods. 1 CSP na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zriadením záložného práva z dôvoduexistencie splatnej pohľadávky, ďalej z dôvodu správania žalovaného, ktorý túto nemieni dobrovoľne
uspokojiť; existenciu iných pohľadávok veriteľov s tým, že žalovaný nemá iný majetok, ktorého hodnota
by stačila na uspokojenie pohľadávky.

7. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

9. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

10. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325

ods. 1 , inak návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

13. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

14. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá

právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

16. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť

neskôr judikovaná alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné
nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred
začatím konania, v jeho priebehu, ako aj po jeho skončení. O návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia nerozhoduje súd na základe vykonaného dokazovania na pojednávaní, ale rozhodné
skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje potreba zriadenia navrhnutého záložného práva je povinný súdu

preukázať, resp. osvedčiť navrhovateľ zabezpečovacieho opatrenia. Znamená to, že navrhovateľ
zabezpečovacieho opatrenia je povinný súdu predložiť dôkazy, na ktoré sa v návrhu na zriadenie
zabezpečovacieho opatrenia odvoláva a ktorými svoje tvrdenia osvedčuje.

17. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia po skončení konania bude namieste napr. v prípade, ak v

súdnom konaní bola v prospech veriteľa judikovaná pohľadávka, pričom majetok dlžníka je zaťažený
skoršími záložnými právami a zároveň má veriteľ záujem vymôcť túto pohľadávku v exekučnom konaní.
Prostredníctvom nariadenia zabezpečovacieho opatrenia získa veriteľ postavenie záložného veriteľa abude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom
konaní v súlade s ust. § 343 ods. 3 CSP aj napriek existencii skoršieho záložného práva.

18. Podľa názoru súdu prvej inštancie žalobkyňa ako navrhovateľka zabezpečovacieho opatrenia
v danom prípade neosvedčila vyššie uvedené predpoklady na vydanie ňou navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia. Neosvedčila tvrdenú obavu, že by uspokojenie jej judikovanej pohľadávky
bolo ohrozené pre aspoň osvedčené správanie žalovaného, ktorý by znižovaním svojho majetku sa
snažil žalobkyňu ukrátiť na jej právach. Samotná existencia dlžnej pohľadávky veriteľa totiž nie je

sama o sebe dôvodom pre zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti dlžníka. Až správanie dlžníka,
ktorý sa reálne a bezprostredne snaží ohroziť možnosť uspokojenia existujúcej pohľadávky je takýmto
dôvodom a osvedčuje existenciu tvrdenej obavy veriteľa. Takéto bezprostredné správanie žalovaného
navrhovateľka zabezpečovacieho opatrenia neosvedčila, a to ani prípadným zriadením záložného, resp.
exekučného záložného práva za účelom uspokojenia pohľadávky iného veriteľa žalovaného.

19. V tejto súvislosti je potrebné zvýrazniť, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia súd musí vždy
zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho
práv a právom chránených záujmov. Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie
opatrenie, je nutné zohľadniť uvedenú zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov dlžníka,
a to aj vo vzťahu k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zabezpečovacie opatrenie nariaďuje.

Z hľadiska rozsahu tak nesmie vzniknúť celkom zjavný nepomer a musí sa rešpektovať zásada a
požiadavka proporcionality.

20. V prejednávanom prípade hodnota nehnuteľnosti, ku ktorým má byť na základe navrhovaného
zabezpečovacieho opatrenia zriadené záložné právo je niekoľkonásobne vyššia (podľa odhadu

žalobkyni 50 000 Eur) ako je hodnota pohľadávky, teda hmotno-právneho nároku, ktorému sa má
poskytnúť ochrana prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia. Vychádzajúc z nutnosti dodržania
zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením
nebola spôsobená ujma na základných právach dlžníka a aby táto ujma nebola neprimeraná
sledovanému cieľu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nariadením zabezpečovacieho opatrenia v

navrhovanom znení by došlo k neprimeranému zásahu do majetkových práv žalovaného. Nesporne totiž
by judikovaná pohľadávka žalobkyne bola zriadením záložného práva zabezpečená v niekoľkonásobne
vyššej výške vo vzťahu k cene založenej nehnuteľnosti, čo vykazuje známky hrubého nepomeru.

21. Na základe uvedeného, preto súd návrh žalobkyne na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia

zamietol.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

24. V danom prípade bol podaný samotný návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorý súd
pre jeho nedôvodnosť zamietol, čím sa konanie o tomto návrhu skončilo. S poukazom na vyššie citované
ustanovenie súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania v súlade s princípom úspechu v konaní

podľa § 255 ods. 1 CSP, že žalobkyni, ktorá bola v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia neúspešná, nárok na náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V
odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje na nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).