Uznesenie Judgement was issued on Wednesday, May 18, 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 3Er/552/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2717203698
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Butašová
ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2717203698.1

Uznesenie

Okresný súd Skalica vo veci výkonu exekúcie v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate, s.r.o. so sídlom Pribinova
25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému D. X., P.. XX.XX.XXXX, D.É. XXX/XX, XXX XX
H., štátny občan SR, o vymoženie 162,00 € s príslušenstvom, rozhodujúc o žiadosti súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

Súd žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie požiadal dňa 16.05.2017 súdny exekútor
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti povinnému v zmysle § 44 zák. č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení

účinnom do 31.03.2017 (ďalej len ,,Exekučný poriadok“). Spolu so žiadosťou o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie súdny exekútor predložil súdu návrh oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa
21.01.2017 a ako exekučný titul rozhodcovský rozsudok sp. zn. H. XXXXX/XX vydaný dňa 13.07.2016
Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
21.11.2016 a stal sa vykonateľným dňa 02.01.2017.

2. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

3. V žiadosti o udelenie poverenia súdny exekútor v súlade s ust. § 30 ods. 3 Exekučného poriadku

oznámil súdu, že Ústavný súd SR rozhodol v prípade individuálnej sťažnosti fyzickej osoby v konaní
o konkrétnej kontrole ústavnosti, kde ústavný súd konštatoval vylúčenie súdneho exekútora z výkonu
exekúcie pre pomer k oprávnenému, ktorý bol jeho bývalým zamestnávateľom. Exekútor oznámil, že
bol pred začiatkom výkonu exekučnej činnosti radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o., preto musí reagovať na označený nález ústavného súdu, a to nie len z dôvodu jeho záujmu
na splnení povinnosti ustanovenej § 30 ods. 3 Exekučného poriadku, ale aj z toho dôvodu, že tento

nález ústavne neakceptovateľným spôsobom zasahuje do jeho základných práv. Nález Ústavného súdu
SR zo dňa 13.4.2011, sp. zn. III. ÚS 322/2010 je individuálnym právnym aktom, ktorého pôsobnosť je
limitovaná, pričom jej hranice sú určené konaním, ktoré je vedené Okresným súdom Žiar nad Hronom
pod sp. zn. 5Er/934/2008. Podľa exekútora akékoľvek závery poňaté do obsahu vyššie uvedeného
rozhodnutia nemajú všeobecnú platnosť a zaväzujú len účastníkov konania. Všeobecné súdy nie sú
viazané označeným rozhodnutím ústavného súdu a pri svojej judiciálnej činnosti musia reflektovať

ústavnú normu obsiahnutú v čl. 144 ods. 1 Ústavy SR. Súdny exekútor uviedol, že označené rozhodnutie
nie je legitímnym aktom aplikácie súdnej moci a jeho právne účinky, ktoré vyvoláva, musia byť negovanédo času, kým nedôjde k náprave porušených základných práv, medzi inými aj práva súdneho exekútora
na spravodlivé súdne konanie, práva na pokojné užívanie majetku a práva nebyť diskriminovaný. Proti
uvedenému rozhodnutiu exekútor podal individuálnu sťažnosť Európskemu súdu pre ľudské práva.

Postupy a rozhodnutia všeobecných súdov sledujúce názor vyjadrený v označenom rozhodnutí budú
základom pre posudzovanie hmotnej náhrady pri vyvodzovaní zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci.

4. Podľa § 4 Exekučného poriadku, činnosť exekútora je nezlučiteľná s pracovným pomerom alebo s

obdobným pracovným vzťahom, podnikaním, členstvom v štatutárnom orgáne obchodnej
spoločnosti alebo družstva alebo členstvom v dozornom orgáne obchodnej spoločnosti alebo
družstva alebo s vykonávaním inej zárobkovej činnosti s výnimkou vedeckej, pedagogickej, literárnej,
umeleckej a publicistickej činnosti.

5. V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa (§ 5 ods.

1 Exekučného poriadku). Vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci (§ 5 ods. 2
Exekučného poriadku).

6. Podľa § 30 ods. 1, 3 Exekučného poriadku, exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie, ak so
zreteľom na jeho pomer k veci, ktorá je predmetom exekúcie, k účastníkom exekučného

konania alebo k ich zástupcom, možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti.

7. Len čo sa exekútor dozvie o skutočnostiach, pre ktoré je vylúčený, oznámi to bezodkladne súdu. Do
rozhodnutia podľa odseku 7 môže exekútor v konaní robiť len také úkony, ktoré nepripúšťajú odklad;
to neplatí, ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26

zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov.

8. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so

zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota
neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie; ak ide o exekučné konanie vykonávané na
podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z. z. o štátnej pomoci v znení

neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava.

9. Zo skutočností oznámených súdnym exekútorom má súd preukázané, že súdny exekútor bol
zamestnancom účastníka exekučného konania (oprávneného) a je to okolnosť, ktorá ho vylučuje z
vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1 Exekučného poriadku, ktorú je v zmysle ust. § 30 ods. 3

Exekučného poriadku povinný bezodkladne oznámiť súdu. V danom prípade sa exekučné konanie
začalo dňa 21.01.2017, t.j. v čase, keď súdny exekútor už nebol zamestnancom oprávneného, ale
samotná skutočnosť, že súdny exekútor pred vymenovaním do funkcie exekútora bol zamestnancom
oprávnenéhotrebapovažovaťzaskutočnosťvylučujúcuhozvykonávaniadanejexekúcie.Atozdôvodu,
aby boli vylúčené akékoľvek pochybnosti o jeho nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom

exekučného konania, resp. pomeru k veci. Skutočnosť, že súdny exekútor bol zamestnancom
oprávneného, môže ovplyvniť subjektívne nazeranie exekútora v exekučnej veci a v nadväznosti na to
aj jeho nestrannosť.

10. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. III. ÚS 322/2010-37 zo dňa

13.4.2011. Nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa Exekučného
poriadku je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky.

11. Výklad a používanie ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať

základné právo účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Interpretáciou a používaním
týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.
Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu ochranu
zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov.Exekučné súdne konanie sa musí v každom jednotlivom prípade stať zárukou zákonnosti a slúžiť na jej
upevňovanie a rozvíjanie. Nestrannosť sa vzťahuje podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj na orgány verejnej
moci „autonómne“ nezávisle od pojmu súd. Podľa názoru ESĽP takýto orgán, ktorý čiastočne vykonáva

funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Záruky nezávislosti majú aj psychologickú povahu. Súd
musí byť nielen fakticky nezávislý, ale musí sa tak javiť aj v očiach strán. Táto zásada sa vzťahuje aj
na orgány, ktoré vykonávajú aj niektoré právomoci všeobecného súdu. Ide o tzv. teóriu zdania, ktorá sa
viaže na rozhodovanie o zaujatosti súdneho orgánu, aj keď neexistuje dôvod na subjektívnu zaujatosť.
(Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. apríla 2011 č. k. III. ÚS 322/2010-37)

12. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, súd je viazaný rozhodnutím
ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným
zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný
rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných
ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný

trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto
ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

13. S poukazom na nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 322/2010 - 37 je potrebné sa s týmto
rozhodnutím vyporiadať v každom exekučnom konaní, ktorého sa dotýka, aby sa zaistila ochrana práv

jeho účastníkov a nebol výkonom exekúcie poverený exekútor, ktorý je z jej vykonávania na základe
tohto nálezu vylúčený. Nestrannosť a nezaujatosť súdneho exekútora, ako osoby, ktorá čiastočne
vykonáva funkcie súdu, musí byť nepochybná a ničím nespochybniteľná, a preto súd zamietol žiadosť
súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, pretože
o vykonanie exekúcie bol požiadaný súdny exekútor, ktorý je z vykonávania predmetnej exekúcie

vylúčený, čím je daný rozpor s ust. § 30 ods. 1 Exekučného poriadku. Súd záverom poznamenáva,
že v prípade zaujatosti exekútora v štádiu rozhodovania o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie, nemožno takéhoto exekútora poveriť jej vykonávaním, ale jeho žiadosť je potrebné zamietnuť.
V takom prípade nie je nevyhnutné najprv rozhodovať o vylúčení exekútora pre zaujatosť, pretože tento
ešte nebol poverený jej vykonaním.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom
súde Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého
neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez

autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.Akzákonnapodanienevyžadujeosobitnénáležitosti,vpodanísauvedie,ktorémusúdujeurčené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.