Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 20, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/4/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115222406
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Podhorcová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4115222406.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar Podhorcovej a sudkýň

JUDr. Marty Polyákovej a JUDr. Ingrid Doležajovej, v právnej veci žalobcov: 1/ P. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytom Z., G. XXX/XX, 2/ J. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., G. XXX/XX, obaja zastúpení JUDr. Jurajom
Hadrbulecom, advokátom so sídlom Bratislava, Riečna 2 a JUDr. Jaroslavom Veisom, advokátom so
sídlom Nitra, Štefánikova 22, proti žalovaným: 1/ GROUP 168 a.s., so sídlom Bratislava, Odbojárov 3,
IČO: 35 955 597, 2/AVEK s. r. o., so sídlom Bratislava, Kremeľská 144, IČO: 44 032 447, zastúpenému
JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou so sídlom Nitra, Fraňa Mojtu 43, 3/ P. G., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. XXX, 4/ F. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX, o obnovu konania, o odvolaní žalobcov proti

rozsudku Okresného súdu Nitra zo 4. júna 2018, č. k. 7C/402/2015-152, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaní v l. až 4. rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu na obnovu konania zamietol a o trovách konania
rozhodol tak, že žalovaným v 1. až 4. rade (ďalej aj žalovaní) priznal nárok na náhradu trov konania
voči žalobcom v 1. a v 2. rade (ďalej len žalobcovia) rozsahu 100 %. V odôvodnení rozsudku uviedol, že
žalobcovia sa podanou žalobou zo dňa 16. 07. 2015 domáhali obnovy konania - o určenie nájomcu bytu,

vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/233/2013. Právne vec odôvodnil ustanoveniami §
397 písm. a), b), § 399, § 413 ods. 1, § 414 Civilného sporového poriadku (ďalej aj “CSP”). Súd prvej
inštancie vo veci prvýkrát rozhodol uznesením zo dňa 09. 11. 2015 č. k. 7C/402/2015-82 tak, že návrh
na obnovu konania zamietol, žalovanému v 1. rade náhradu trov konania nepriznal a žalobcom uložil
povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému v 2. rade náhradu trov konania vo výške 175
eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V dôsledku odvolania
žalobcov došlo k zrušeniu prvoinštančného rozhodnutia v celom rozsahu uznesením Krajského súdu

v Nitre č. k. 6Co/67/2016-107 zo dňa 28. 02. 2017, v ktorom odvolací súd uviedol, že ak sa žaloba
na obnovu konania opiera o dôvod uvedený v § 397 písm. a), b) CSP (§ 228 ods. 1 OSP), v spojení
s § 399 CSP, ale tvrdený dôvod nie je preukázaný, nejde o neprípustnosť obnovy v zmysle ust. 399
CSP, preto súd môže žalobu zamietnuť iba po jej prejednaní na verejnom pojednávaní. Odvolací súd
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, pretože by nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie rešpektujúc rozhodnutie odvolacieho súdu

a s prihliadnutím na novú právnu úpravu CSP vo veci nariadil pojednávania, na ktoré predvolal strany
sporu a umožnil stranám sporu sa opätovne vyjadriť. Podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.
12. 2017, žalobcovia podali návrh na pripustenie ďalších subjektov do konania na strane žalovaných, a
to ako žalovaného v 3. rade P. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX a ako žalovanú v 4. rade F. G.,rod. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX z dôvodu, že P. G. a F. G. predmetný byt odkúpili, čo vyplýva
aj z LV č. XXXX, kat. ú. Z., a preto sa konanie o povolenie obnovy konania dotýka aj ich. Uznesením
zo dňa 15. 01. 2018 č. k. 7C/402/2015-134 pripustil ich vstup do konania na strane žalovaných. Po

rozsiahlom vykonanom dokazovaní zistil, že rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 12C/130/2008-218
zo dňa 12. 05. 2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 6Co/159/2010-242 zo dňa 15.
06. 2010 bola zamietnutá žaloba žalobcov proti žalovaným A-REA, s. r. o. a M&M reality holding SK,
s. r. o. o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými a P. Q. z dôvodu, že oni sú
užívateľmi bytu a byt bol prevedený do vlastníctva uvedených žalovaných bez ich súhlasu. Žaloba bola

zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu s tým, že ak by aj žalobe bolo vyhovené, na
postavení žalobcov by sa nič nemenilo, nedošlo by k zmene vlastníckeho práva na žalobcov a nestali
by asi ani nájomcami bytu, byt naďalej užívajú bez právneho dôvodu. Predmetný rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 19. 07. 2010. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 25C/23/2009-122 zo dňa 11.
10. 2011 vo veci žalobcu GROUP 168, a. s. proti žalovaným P. F. a J. F. o vypratanie nehnuteľnosti
bolo vyhovené žalobe a žalovaní boli zaviazaní vypratať nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX k. ú.

Z. ako X izbový byt č. XX na XX. poschodí, vchod XX v Z. na G. ul. č. XX, nachádzajúci sa v obytnom
dome sú. č. XXX na parc. č. 7525 do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia rozsudku
vyplýva, že súd rozhodol podľa § 153b ods. 1, 2 OSP rozsudkom pre zmeškanie. Žalovaní mali doručený
návrh viac ako dva roky a písomne sa k nemu nevyjadrili, nedostavili sa na pojednávanie, hoci boli
včas predvolaní a žalovaný v 1. rade opakovane svoje neúčasť neospravedlnil s tým, že procesné

návrhy na prerušenie konania nepovažoval za vyjadrenie žalovaných k veci samej. V danom prípade
tak súd rozhodol o povinnosti žalovaných vypratať nehnuteľnosť patriacu žalobcovi, k užívaniu ktorej
nemajú žiadny právny nárok. Uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9Co/81/2012-160 zo dňa 28.
09. 2012 bolo odvolanie žalovaného v 1. rade odmietnuté ako oneskorene podané a odmietnuté bolo
aj odvolanie JUDr. Jaroslava Veisa, advokáta so sídlom Nitra, Štefánikova 22 v mene žalovanej v 2.

rade ako neoprávnenou osobou. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09. 11. 2011. Uznesením
Okresného súdu Nitra č. k. 10C/154/2009-266 bol schválený zmier medzi žalobcom v 1. rade F.. D..
D. V., správca konkurznej podstaty úpadcu Mikro systém Žilina, s. r. o., IČO: 36 669 695, so sídlom
správcu Martin, ul. Jesenského 29, žalobcom v 2. rade A-REA, s. r. o., so sídlom Žilina, Kysucká 18
a žalovanými P. F. a J. F., zastúpených JUDr. Jurajom Hadrbulecom, advokátom so sídlom Bratislava,

Riečna 2, ktorým sa žalovaní zaviazali spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 2 500
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 2 500 eur od 28. 01. 2009 do zaplatenia
a to v mesačných splátkach vo výške 50 eur splatných vždy k 15-temu dňu príslušného kalendárneho
mesiaca na účet žalobcu v 1. rade, počnúc dňom 15. 04. 2013 s tým, že ak žalovaní nezaplatia tri za
sebou nasledujúce splátky, stáva sa splatný celý dlh a žalobcovi v 1. a 2. rade sa zaviazali spoločne a

nerozdielne zaplatiť sumu 3 206,61 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne zo sumy 1
564,20 eura od 28. 01. 2009 do zaplatenia a s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1 642,41 eura
od 23. 05. 2011 do zaplatenia a to v mesačných splátkach vo výške 50 eur splatných vždy k 15. dňu
príslušného kalendárneho mesiaca na účet právnej zástupkyne žalovaného v 2. rade, počnúc dňom 15.
01. 2014 s tým, že ak žalovaní neuhradia tri za sebou nasledujúce splátky stáva sa splatný celý dlh. Ďalej

sa žalovaní zaviazali spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi v 2. rade trovy konania spolu vo výške
961,75 eura v mesačných splátkach po 50 eur splatných vždy k 15. dňu na účet právnej zástupkyne
žalobcu v 2. rade, počnúc dňom 15. 04. 2013. V prípade s tým, že ak žalovaní neuhradia tri za sebou
nasledujúce splátky stáva sa splatný celý dlh. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že predmetom konania
bolnárokžalobcovnazaplateniebezdôvodnéhoobohateniapôvodnevovýške5000eurtitulomužívania

sporného bytu žalovanými bez právneho titulu. V priebehu konania strany sporu predložili dohodu o
urovnaní zo dňa 16. 11. 2013 a žiadali, aby súd chválil zmier v znení tejto dohody. Z dohody o urovnaní
vyplýva, že na Okresnom súde Nitra sp. zn. 10C/154/2009 prebieha konanie o zaplatenie sumy 5 000
eur s prísl., pričom účastníci I. a II. rade (Mikro systém Žilina, so sídlom Žilina v konkurze, v zastúpení
SKP Mgr. Ing. D. V. a A-REA, s. r. o.) vystupujú na strane žalobcov a žiadajú od účastníkov 3. a 4 ako

žalovaných vydať bezdôvodné obohatenie za užívanie sporného bytu v období od 01. 03. 2008 do 31.
12. 2008 a účastník 2 aj za obdobie od 01. 05. 2009-15. 03. 2010. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 02. 04. 2013. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 10C/148/2009-182 zo dňa
07. 04. 2011 vo veci žalobcu P. Q. proti žalovaným P. F. a J. F., zastúpení JUDr. Jaroslavom Veisom,
advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 222, súd, okrem iného, zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy

3 754,29 eura žalobcovi spolu s úrokom z omeškania 10 % ročne od 24. 02. 2009 do zaplatenia
titulomvydaniabezdôvodnéhoobohatenia,pričomsúdvodôvodnenírozhodnutiauviedol,ževykonaným
dokazovaním mal preukázané, že sporná nehnuteľnosť bola v rozhodnom období, za ktoré žiadal
žalobca vydať bezdôvodné obohatenie, v jeho vlastníctve a sporné nebolo ani to, že ju žalovaní v 1. a2. rade v tomto období užívali bez právneho dôvodu. Súd v rámci tohto konania neprihliadol na tvrdenie
žalovaných, že žalobca nadobudol byt do vlastníctva v rozpore s dobrými mravmi, pričom vychádzal z
platne uzavretej zmluvy o prevode vlastníctva bytu a listu vlastníctva, na ktorom bol v spornom období

zapísanýžalobcaakovýlučnývlastník.Pokiaľsadomnievali,žežalobcaniejevlastníkomspornéhobytu,
resp. ním v rozhodnom období nebol, mohli podať žalobu o určenie vlastníckeho práva, alebo napadnúť
platnosť zmluvy o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného práva č. 79/2003, ktorou nadobudol
byt žalobca. Žaloba žalovanými nebola podaná. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 01.
06. 2011. Proti tomuto rozsudku odvolanie nebolo podané. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k.

14C/97/2015-78 zo dňa 17. 02. 2016 bol žalobca v 1. rade, v tomto konaní v postavení žalovaného v
1. rade, zaviazaný zaplatiť žalobcovi Avek, s. r. o. sumu 2 178,76 eura spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,05 % ročne od 02. 02. 2015 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku, vo
zvyšku čo do sumy 221,24 eura bola žaloba zamietnutá, voči žalovaným v 2. rade J. F. a 3. rade T. F.
bola žaloba zamietnutá v celom rozsahu. Súd odôvodnení konštatoval, že v konaní bolo nesporné, že
žalobca je výlučným vlastníkom sporného bytu, pričom žalovaný v 1. rade uznal, že neplatí nájomné za

predmetný byt, pretože žalobca nesúhlasí s uzatvorením nájomnej zmluvy. Z uvedeného je nesporné,
že žalovaný v 1. rade užíva byt žalobcu bez právneho titulu, pričom za užívanie neplatí žalobcovi žiadnu
sumu titulom nájomného. Súd konštatoval, že na strane žalovaného v 1. rade došlo k bezdôvodnému
obohateniu a to výške 2 178,76 eura za užívanie bytu od 01. 02. 2014 do 01. 03. 2015 s tým, že voči
žalovaným v 2. a 3. rade žalobu zamietol, pretože nebolo preukázané, že sporný byt v uvedenom období

užívali. V konaní boli žalovaní zastúpení JUDr. Jaroslavom Veisom. Rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 08. 03. 2016. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nebolo podané. Ďalej argumentoval, že
predmetom exekučného konania vedeného na Okresnom súde Nitra sp. zn. 34Er/1530/2013 je návrh
pôvodného oprávneného GROUP 168 a. s., v súčasnosti Avek, s. r. o. proti povinným v 1. rade P. F. a
v 2. rade J. F. (žalobcovia v tomto konaní). Exekučným titulom je rozsudok Okresného súdu Nitra sp.

zn. 25C/23/2009-122 zo dňa 11. 10. 2011, ktorým bolo povinným uložené zaplatiť sumu 526,31 eura
a zároveň vypratať nehnuteľnosť - byt č. XX na XX p., vchod č. XX na G. XX v Z.. Uznesením zo dňa
11. 06. 2015 č. k. 34Er/1530/2013-88 bola pripustená zmena účastníkov exekučného konania tak, že
na strane oprávneného do konania vstupuje spoločnosť Avek, s. r. o., so sídlom Bratislava, Kremeľská
144, namiesto doterajšieho oprávneného GROUP 168, a. s., so sídlom Bratislava, Odbojárov 3, ktorý z

konania vystúpil. Zároveň bol zamietnutý návrh povinných na odklad exekúcie. Z odôvodnenia vyplýva,
že spoločnosť Avek, s. r. o. nadobudla sporný byt na dobrovoľnej dražbe konanej dňa 27. 01. 2013, ktorá
bolaosvedčenánotárkouJUDr.KatarínouKošťálovou,vnotárskejzápisnicič.N18/2014,Nz2939/2014,
NCRli 2968/2014 spísaná dňa 27. 01. 2014. Ohľadne návrhu povinných na odklad exekúcie exekučný
súd uviedol, že neboli zistené skutočnosti odôvodňujúce, že exekúcia bude zastavená. Poukázal na to,

že návrh povinných na určenie nájomcu bol rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 10C/233/2013-155
zo dňa 22. 10. 2014 zamietnutý pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, v rámci ktorého konania
bol už zamietnutý návrh na nariadenie predbežného opatrenia (teraz neodkladného opatrenia), ktoré
bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 9Co/346/2008-60 zo dňa 31. 10. 2013. Dodal, že
aj predchádzajúce súdne konania viažuce sa k veci skončili v neprospech povinných - konanie sp. zn.

12C/130/2008, 25C/23/2009. Ďalej rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 10C/233/2013-155 zo dňa
22. 10. 2014 v spojení s Rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/41/2015-181zo dňa 30. 04. 2015
bola zamietnutá žaloba žalobcov proti žalovaným GROUP 182, a. s. a Avek, s. r. o., ktorou sa domáhali,
aby súd určil, že žalobcovia sú nájomcami nehnuteľností zapísaných na Katastrálnom úrade v Nitre, na
LV č. XXXX, byt č. XX na XX. poschodí bytového domu súp. č. XXX, k. ú. Z., postavenom na parcele č.

7525 zast. plochy a nádvoria o výmere 420 m2, spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel na pozemku v 9754/390690. Súd žalobu zamietol z dôvodu,
že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení, že sú nájomcami sporného bytu, ak už súdy
v iných v konaniach, rozhodli, že sú povinní sa z bytu vysťahovať a rovnako rozhodli, že sú povinní za
minulé obdobie vydať vlastníkom bytu bezdôvodné obohatenie vzniknuté titulom toho, že byt užívali bez

právneho dôvodu. Práve v konaní o vypratanie, ale aj v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia,
mohli žalobcovia podať protinávrh na určenie, že sú nájomcami bytu, pretože ak by sa bolo preukázalo,
že žalobcovia sú nájomcami bytu, musel by súd skúmať, či došlo k ukončeniu nájomného vzťahu. Súd
nemôže za súčasnej situácie, kedy existujú právoplatné rozsudky o vysťahovaní žalobcov z bytu riešiť
otázku, či sú nájomcami bytu. Krajský súd v Nitre v rozsudku sp. zn. 7Co/41/2015 konštatoval, že sa

nestotožnil s okolnosťami, ktoré žalobcovia pri svojej argumentácii v podanom odvolaní považovali za
právne významné z hľadiska navrhovaného určovacieho rozsudku. Nie je zrejmé, prečo so značným
časovým odstupom mienia napádať platnosť prevodov vlastníckeho práva k bytu, pričom ohľadom v
poradí druhého prevodu sa už neplatnosti domáhali a to neúspešne (konanie Okresného súdu Nitra sp.zn. 12C/130/2008) poukazujúc na to, že nájomné právo im vzniklo zo zákona. Dôkazné bremeno vo
všetkých smeroch spočívalo na žalobcoch. Ak skutočne došlo k zákonnému prechodu nájomného práva
k bytu, primárnym v ich prípade bolo prechod práva nájmu v záujme ich právnej istoty bezodkladne

uplatniť u vtedajšieho prenajímateľa bytu v zmysle zásady "vigilantibus iura scripta sunt", t.j. "práva
patria bdelým" a v zmysle tej istej zásady včas uplatniť svoje práva na súde. Ako z obsahu spisu
vyplýva, neurobili tak a následne vznikli viaceré spory. Z celého obsahu spisu nevyplýva, prečo sa
neplatnosti prvého prevodu nedomáhali čo možno najskôr, a prečo ani v súčasnom konaní nenavrhli
vykonať právne významné dôkazy, najmä výsluch pôvodných nájomcov P. Q. a jeho manželky na

okolnosť upustenia bytu a zákonného prechodu práva nájmu na žalobcov. Za súčasnej situácie, keď
je právna situácia vyriešená niekoľkými rozsudkami súdov v neprospech žalobcov, sa odvolací súd
stotožnil so záverom, že i v prípade preukázania v súčasnom konaní o tom, že skutočne došlo k
zákonnému prechodu práva nájmu k bytu na žalobcov, nie je daný naliehavý právny záujem žalobcov
na požadovanom určení, lebo určením ich nájomného vzťahu k bytu by sa ich právne postavenie nijak
nezmenilo. Rozsudok Okresného súdu 10C/233/2013-155 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v

Nitre č. k. 7Co/41/2015-181 nadobudol právoplatnosť dňa 19. 06. 2015. Súčasťou spisu je aj dohoda
o urovnaní medzi účastníkom I. GROUP 168, a.s. a účastníkmi II. a III. P. F. a J. F. zo dňa 03. 01.
2013, podľa ktorej účastník I. súhlasí, aby účastníci II. a III. pokračovali v užívaní sporného bytu za
podmienky, že budú zároveň splácať dlh vo výške 12 150 eur v mesačných splátkach po 450 eur vždy k
25. dňu v mesiaci a účastníci II. a III. uznávajú svoj záväzok zaplatiť bezdôvodné obohatenie za užívanie

bytu od 15. 03. 2010 do 31. 12 2012 v celkovej výške 12 150 eur a súčasne sa zaväzujú vypratať byt
najneskôr do 30. 06. 2013. Zároveň účastníci prehlásili, že uzavretím tejto dohody sú uspokojené všetky
ich finančné a právne nároky ohľadom konania 25C/23/2009 o vypratanie nehnuteľnosti a konanie sp.
zn.9Ro/412/2011obezdôvodnéobohatenieaztohtodôvodunebudúvbudúcnostiuž vznášaťvočisebe
známe alebo neznáme nároky. Dodal, že podľa výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. Z. vyplýva, že vlastníkmi

nehnuteľnosti - byt č. XX na XX. poschodí, vchod XX v Z. na G. ul. č. 38 nachádzajúceho sa v obytnom
dome sú. č. XXX na parc. č. 7525 sú žalovaný v 3. rade a žalovaná v 4. rade , spoluvlastnícky podiel 1/1.
TitulnadobudnutiaKúpnazmluvaV5902/17-3527/17.Argumentoval,žeobnovakonaniajeprípustnáiba
z taxatívne uvedených dôvodov. Týmto dôvodom je existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov,
ktoré bez svojej viny nemohol účastník použiť v pôvodnom konaní, a to za predpokladu, že môžu privodiť

pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Dôkazy, ktoré udávajú žalobcovia, nie sú dôkazmi, o ktorých
by žalobcovia nevedeli v pôvodnom konaní a ktoré bez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní,
tiež by tieto dôkazy neprivodili pre žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Predmetom konania
vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/233/2013 bolo určenie, že žalobcovia sú nájomcami
sporného bytu. Žalobu podali žalobcovia v zastúpení právnym zástupcom JUDr. Juraj Hadrbulec, pričom

ako dôkazy doložili listiny: výpis z OR žalovaného 1. rade, výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. Z., rozhodnutie
opridelenínáhradnéhobytuzodňa22.03.1981,zmluvuoprevodevlastníctvabytuazriadenízáložného
práva č. 79/2003 zo dňa 22. 01. 2003, kúpnu zmluvu zo dňa 17. 12. 2007, uznesenie o začatí trestného
stíhania ČVS: ORP-1167/OEK-NR-2007 Th zo dňa 09. 12. 2008, podnet upovedomenie zo dňa 17.
08. 2011, rozsudok OS Nitra sp .zn. 6T/127/2009-321 kúpnu zmluvu. Zo zápisníc z pojednávaní vo

veci 10C/233/2013 vyplýva, že na pojednávaní dňa 28. 07. 2014 právny zástupca žalobcov uvádza, že
"dodáme súdu dôkazy v listinnej forme, že už v roku 2001 s podpisom otca žalobcu v 1. rade bolo zrejmé,
že byt užíval aj žalobca v 1. a žalobkyňa 2. rade s deťmi a teda že aj jemu vzniklo právo podľa § 706 ods.
1 Obch. zákonníka. Aj vtedajší vlastník, ktorým bolo mesto Nitra prijímal platby od žalobcu, teda vedel že
vlastníkom nie je p. Q., z čoho je tiež možné vyvodzovať nejaké konkludentné konanie vlastníka, pričom

mesto tiež aktívne nevyvinulo voči žalobcom a nenamietalo, že užívajú tento byt a platia zaň náklady ako
nájomcovia." Okrem toho žalobcovia prostredníctvom ich právneho zástupcu JUDr. Juraja Hadrbuleca
na tomto pojednávaní dňa 28. 07. 2014 tvrdili, že naliehavý právny záujem na podanej žalobe je v tom,
že za predpokladu, že súd vyhovie žalobe, tak by sa žalobcovia dostali do inej situácie ako keby sa vrátil
čas do obdobia, keď bol byt prevedený na otca žalobcu v 1.rade a žalobcovi by vnikol zo zákona nárok

na prevod bytu, vznikla by mu aktívna legitimácia na podanie žaloby o neplatnosti právnych úkonov
týkajúcich sa prevodov k bytu. Podľa zápisnice zo dňa 22. 10. 2014 v pôvodnom konaní 10C/233/2013
žalobcovia prostredníctvom ich právneho zástupcu JUDr. Juraja Hadrbuleca uvádzajú, že: "pokiaľ má
súdzato,ženapodanejžalobeniejenaliehavýprávnyzáujemtakmámezato,žebyďalšiedokazovanie
bolo nadbytočné a nemá návrhy na doplnenie dokazovania" a aj po oboznámení spisu nemali žalobcovia

ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Vzhľadom na to, že základnou otázkou ktorou sa súd zaoberá
ako prednostnou v prípade určovacích žalôb je existencia naliehavého právneho záujmu, preto aj súd
v konaní 10C/233/2013 sa ako predbežnou zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu a žalobu
žalobcov zamietol s tým, že žalobcovia už ďalšie návrhy nemali. Za rozporné s týmito skutočnosťamipovažoval tvrdenia žalobcov v rámci konania o povolení obnovy konania, že už v konaní 10C/233/2013
žalobcovia navrhovali vypočuť P. Q. a manželku P. Q., teda vlastnú matku žalobcu v 1. rade na okolnosti
opustenia bytu, čo súd nevykonal a súčasne považoval za rozporné s obsahom spisu 10C/233/2013

aj tvrdenie žalobcov, že súd v tomto konaní odmietol vykonávať dôkazy, ktoré predkladali žalobcovia
z dôvodu, že ich nepodkladal za nájomcov v spornom byte, pričom napriek ich návrhom P. Q., jeho
manželka a ďalší svedkovia neboli vypočutí v tomto konaní. Za rozporné s týmito skutkovými tvrdeniami
žalobcov považoval aj skutočnosti uvádzané v odvolaní zo dňa 24. 11. 2015 podaného v tejto veci voči
uzneseniu 7C/402/2015-82 zo dňa 09. 11. 2015, v ktorom žalobcovia tvrdia, že ide o nové dôkazy,

ktoré napriek tomu, že v dobe pôvodného rozhodnutia existovali, ich nemohli bez svojej viny použiť.
Dodal, že zo strany žalobcov nejde o nové dôkazy, ktoré nemohli bez svojej viny použiť v pôvodnom
konaní. Teda v konaní o obnove konania žalobcovia nepredložili súdu nové dôkazy, rozhodnutia ani
skutočnosti, ktoré nemohli použiť v pôvodnom konaní pre objektívne prekážky na ich strane, a ktoré
by pre nich privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Pokiaľ sa žalobcovia nestotožňovali s rozsahom
dokazovania súdom prvej inštancie v konaní 10C/233/2013, mali túto skutočnosť namietať a navrhnúť

v tomto smere aj dôkazy. A v prípade odvolacieho konania by sa s tým odvolací súd musel zaoberať.
Z odvolania proti rozsudku 10C/233/2013 nevyplýva, že by žalobcovia navrhli vykonať nejaké dôkazy.
Okrem toho Krajský súd v Nitre v odôvodnení rozsudku č. k. 7Co 41/2015-181 neuviedol, že vykonaním
dôkazov - vypočutím svedkov P. Q. a jeho manželky by sa postavenie žalobcov v konaní zmenilo, ako
sa mylne žalobcovia domnievajú, a preto navrhujú obnovu konania. Krajský súd v tomto rozsudku len

konštatoval, že žalobcovia mali svoju situáciu riešiť skôr a nie za súčasného stavu, keď je už vo veci
rozhodnuté v neprospech žalobcov viacerými rozsudkami, a to rozsudkami Okresného súdu Nitra sp.
zn. 12C/130/2008, sp. zn. 25C/23/2009, sp. zn. 10C/48/2009. Tiež uviedol, že i v prípade, že by sa
preukázalo v konaní 10C/233/2013, že skutočne došlo k zákonnému prechodu práva nájmu bytu na
žalobcov, nie je daný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení, lebo určením ich

nájomného vzťahu k bytu by sa ich právne postavenie nijako nezmenilo. Rovnako tak nebola splnená
ani podmienka priaznivejšieho rozhodnutia, odvolací súd v rozsudku sp. zn. 7C/41/2015 uviedol len,
že žalobcovia si nesú zodpovednosť za to, že to skôr nenamietali najmä v konaní o vypratanie bytu, o
zaplatenie bezdôvodného obohatenia. V závere odôvodnenia zvýraznil, že otec žalobcu v 1. rade P.
Q. nadobudol predmetný byt do vlastníctva na základe zmluvy č. 79/2003 o prevode vlastníctva bytu a

zriadení záložného práva zo dňa 22. 01. 2003, uzavretej medzi predávajúcim Mesto Nitra a kupujúcim
P. Q. - otec navrhovateľa v 1. rade. Na základe tejto zmluvy sa stal otec žalobcu v 1. rade vlastníkom
predmetného bytu, ktorý kúpnou zmluvou zo dňa 17. 12. 2007 ako predávajúci predal kupujúcim A-
REA, s. r. o. Žilina a M&M reality holding SK, s. r. o. Žilina, ktorí sa stali podielovými spoluvlastníkmi
predmetného bytu, každý v podiele 1/2. Na základe kúpnej zmluvy, vklad ktorej bol povolený pod

V 6338/09-690/10 sa stal vlastníkom predmetného bytu žalovaný v 1. rade. Pod č. k. 25C/23/2009
sa na Okresnom súde Nitra viedlo konanie medzi žalovaným v 1. rade (v tom konaní vystupoval na
strane žalobcu) a žalobcami v 1. a 2. rade (v tom konaní vystupovali na strane žalovaných) o vypratanie
bytu, v ktorom súd uložil povinnosť žalobcom v 1. a 2. rade vypratať predmetný byt do 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 09. 11. 2011. Žalobcovia v 1.

a 2. rade predmetný byt nevypratali a so žalovaným v 1. rade podpísali dohodu o urovnaní, v ktorej
uviedli, že uznávajú svoj záväzok voči žalobcovi v sume 12 150 eur ako bezdôvodné obohatenie za
užívanie predmetného bytu od 15. 03. 2010 do 31. 12. 2012 a zaväzujú sa ho splácať v mesačných
splátkach po 450 eur najneskôr do 25. dňa v mesiaci s tým, že žalovaný súhlasí s tým, aby za podmienky
splácania dlhu pokračovali v užívaní predmetného bytu do 30. júna 2013. Z uvedeného vyplýva, že

žalobcovia v 1. a 2. rade sami uznali, že majú voči žalovanému v 1. rade dlh vo výške 12 150 eur titulom
bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetného bytu od 15. 03. 2010 do 31. 12. 2013, z čoho potom
vyplýva, že žalovaného v 1. rade uznali ako vlastníka predmetného bytu. Z vyššie uvedených dôvodov
žalobu o obnovu konania zamietol.

2. Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní
úspešným žalovaným v 1. až 4 rade priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%, o ktorej výške náhrady rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia v zastúpení JUDr. Jurajom
Hadrbulecom, advokátom so sídlom v Bratislave, Riečna 2, domáhajúc sa jeho zmeny a povolenia
obnovy konania proti rozsudku Okresného súdu v Nitre, č. k. 10C/233/13 zo dňa 22. 10. 2014 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/41/15 zo dňa 30. 04. 2015. Argumentovali, že žalobouzo dňa 17. 07. 2015 sa pôvodne proti žalobcom v 1. a 2. rade domáhali povolenia obnovy konania proti
rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 10C/233/2013-155 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.
k. 7Co/41/2015-181 a to na základe skutkových a právnych dôvodov uvedených v žalobe. Poukázali na

to, že sú dané skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy týkajúce sa strán predmetu pôvodného konania,
ktoré ten kto podal žalobu na obnovu konania bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní a
tieto skutočnosti, rozhodnutia, alebo dôkazy môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Súčasnepoukázalinato,ženemajúpodielnatom,žesúdprvejinštancietietodôkazynevykonal,pretože
sa obmedzil len na skonštatovanie tvrdeného nedostatku ich naliehavého právneho záujmu a poukázal

na to, že v takomto prípade súd meritórne dokazovanie nevykonáva. V odvolacom konaní odvolací súd
poukázal na to, že ak skutočne došlo k zákonnému prechodu nájomného práva k bytu, primárne mali
prechod práva nájmu v záujme ich právnej istoty bezodkladne uplatniť u vtedajšieho prenajímateľa bytu
podľa zásady práva patria len bdelým a podľa tej istej zásady mali práva včas uplatniť aj na súde. Podľa
názoru odvolacieho súdu nebol daný ich naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vyzdvihli,
že v priebehu konania žiadali súd, aby pripustil P. G. a F. G. do konania ako žalovaných v 3. a 4. rade,

keďže medzičasom títo sa stali vlastníkmi sporného bytu, čo súd prvej inštancie uznesením zo dňa
15. 01. 2018 učinil. Celé konanie, ktoré bolo vedené na Okresnom súde Nitra sp. zn. 10C/233/2015 v
spojení s odvolacím konaním vedeným na Krajskom súde v Nitre pod sp. zn. 7Co/41/2015 sa zaoberalo
iba jedinou otázkou a to posudzovaním, či žalobcovia v 1. a 2. rade majú naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, teda na určení nájomcu bytu. Predmetom celého základného konania teda

nebolo vôbec dokazovanie a meritórne posudzovanie otázok spojených s prechodom nájmu bytu, kam
nepochybne by patril aj výsluch svedka P. Q. a jeho manželky na okolnosť trvalého opustenia bytu s
úmyslom sa tam už nevrátiť a zákonného prechodu práva nájmu na nás žalobcov v 1. a 2. rade. V
priebehu uvedeného konania dotazovali súd podľa § 100 ods. 1 veta tretia OSP, aby uviedol ako sa
mu na základe doteraz tvrdených a preukazovaných skutočností javí právne posúdenie veci, pričom z

kontextu celého postupu súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že predmetom dokazovania na súde prvej
inštancie nebudú meritórne skutočnosti, ale len posudzovanie formálneho predpokladu určovacej žaloby
a to či tu je daný, alebo nie je daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Pokiaľ v rámci
uvedeného konania vyjadrili, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, stalo sa tak výlučne z
dôvodu, že bolo nepochybné, že súd prvej inštancie žiadne dokazovanie vo veci samej nevykoná a preto

označovanie akýchkoľvek dôkazov, o ktorých bolo nepochybné, že nebudú súdom vykonané, sa javilo
ako rýdzo formalistické. Tvrdili, že i v prípade, že by tieto dôkazy boli označené v základnom konaní
pred poučením súdom podľa § 120 ods. 4 OSP a tieto by neboli súdom vykonané, by to rovnako nebolo
dôvodom na povolenie obnovy konania. Vyzdvihli, že právo nájmu nepodlieha premlčaniu a preto aj pri
uplatnení zásady vigilantibus iura scripta sunt táto zásada nemôže mať za následok zánik tohto práva

a teda v spornom byte sa nezdržiavali bez právneho dôvodu, čo by mohlo zakladať ich vypratanie z
bytu, ale na základe právneho dôvodu a to práva nájmu k tomuto bytu, ktoré im vzniklo zo zákona. V
dôsledku postupu súdov však zostal konzervovaný stav, na základe ktorého P. Q. nadobudol sporný
byt v rozpore so zák. č. 182/93 Z. z., keďže nespĺňal základnú podmienku na nadobudnutie bytu do
vlastníctva a to, že nebol jeho nájomcom, pričom bol vlastníkom rodinného domu, byt sa následne stal

predmetom obchodnej činnosti tretích osôb a žalobcovia v 1. a 2. rade nositelia práva k tomuto bytu a
to práva nájmu, boli z bytu vyprataní rozsudkom pre zmeškanie a v konaní o určenie nájomcu nebolo
vykonávané žiadne dokazovanie z dôvodu, že súd žalobu zamietol z formálnych dôvodov. Uzavreli, že
nimi označené dôkazy označené v návrhu na povolenie obnovy konania zo dňa 16. 07. 2015 sú novými
dôkazmi, keďže napriek tomu, že v dobe pôvodného rozhodnutia súdu prvej inštancie v základnom

konaní tieto dôkazy existovali, nemohli ich bez svojej viny použiť, keďže rozsah dokazovania pred súdom
prvej inštancie bol daný len rámcom posudzovania už uvedeného formálneho predpokladu pri určovacej
žalobe, ktoré dôkazy môžu pre nich privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

4. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia i v zastúpení JUDr. Jaroslavom

Veisom, advokátom so sídlom Nitra, Štefánikova 22, z dôvodov podľa § 365 písm. b), d) až h)
CSP argumentujúc, že návrh na obnovu konania smeruje proti rozsudkom Okresného súdu Nitra
č. k. 10C/2332013-155, Krajského súdu v Nitre č. k. 7Co/41/201-181, Okresného súdu Nitra č. k.
7C/402/2015-152. Argumentoval, že pôvodné konanie 12C/130/2008 vzniklo na základe podaného
návrhu dňa 03. 07. 2008 a v odôvodnení rozsudku prvoinštančného súdu je uvedené, že navrhovatelia

užívajú byt bez právneho dôvodu a taktiež je rozsudkom skonštatovaný nedostatok naliehavého
právneho záujmu. Preto akékoľvek dokazovanie z vyššie uvedeného právneho dôvodu bolo odmietnuté,
to znamená, že aj dôkazy, ktoré navrhli žalobcovia vykonať, sú nové dôkazy. Už zo žaloby v roku
2008 bolo zrejmé, že sa jedná o užívateľov bytu a postavenie užívateľa vychádzalo zo zákona. Vcelom rade rozsudkov následne bolo zamietnuté vykonanie dokazovania odôvodnené nedostatkom
naliehavého právneho záujmu. To znamená, že nikdy sa nevykonávalo nimi navrhované dokazovanie,
preto je potrebné povoliť obnovu konania. Otázka určenia nájmu bytu navrhovateľmi bola uplatňovaná

v pôvodnom konaní, kde súd nevykonal akékoľvek dôkazy a svoj postup odôvodnil v zmysle
nepreukázania naliehavého právneho záujmu. V celom konaní navrhovatelia navrhovali vypočuť P. Q. a
manželku P. Q. na okolnosti opustenia bytu, čo však súd nevykonal. Zvýraznil, že konanie 12C/130/2008
rozhodovala JUDr. Eva Šišková ako zákonná sudkyňa, ktorá mala vo veci 10C/233/2013 navrhnúť svoje
vylúčenie z prejednávanej veci, v konaní v roku 2013 rozhodoval nesprávne obsadený súd. Ďalej

poukázalnatvrdeniaP.Q.vtrestnejvecipredvyšetrovateľomvNitreČVS:ORP-1167/OEK/NR-2009MZ,
ktoré sú obsahom spisu 12C/130/2008, z ktorých vyplýva, že došlo k prechodu užívacieho práva k bytu z
otca na žalobcu s manželkou a synom podľa § 706 ods. 1 a § 708 OZ. Napriek návrhom však P. Q., jeho
manželka a ďalší svedkovia neboli vypočutí. Vyšetrovateľ a prokurátor skonštatovali, že P. Q. nadobudol
svoje vlastnícke práva k bytu podvodom, ale konanie je premlčané. Navrhol, aby súd povolil obnovu
konania Okresného súdu Nitra sp. zn. 10C/233/2013 a Krajského súdu v Nitre sp. zn. 7Co/41/2015,

Okresného súdu Nitra sp. zn. 7C/402/2015.

5. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril písomným podaním žalovaný v 2. rade poukazujúc na ust. § 397
CSP. Zotrval na všetkých svojich doterajších ústnych a písomných podaniach v prejednávanej veci.
Mal za to, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie v rozsahu dôkazných návrhov strán

sporu, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žalobcami
uplatňovaného návrhu na obnovu konania. Na všeobecných súdoch SR prebehlo a prebieha viacero
konaníprotižalobcomvopačnomprocesnompostavenít.j.,akoprotižalovaným.Všetkykonaniasúvisia
so sporným 4-izbovým bytom v Z., Čajkovského XX. Pôvodným vlastníkom bytu bol na základe Zmluvy
o prevode bytu s Mestom Nitra nebohý otec žalobcu v 1. rade - P. Q. zomr. XX. XX. XXXX. Zmluva

bola zavkladovaná Správou katastra Nitra pod sp. zn. V 1647/2003. Keďže žalobcovia už v minulosti
neplatili riadne poplatky za užívanie sporného bytu prebiehalo už v r. 2005 konanie žalobcu - P. Q.
proti žalovaným - P. F. a spol. o vypratanie bytu na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 9C/220/2005.
Vzťahy medzi otcom a synom sa narušili kvôli tejto záležitosti, aj kvôli tomu, že P. Q. mal 4 deti a nikdy
nechcel uprednostňovať jedného syna - P. F. pred ostatnými deťmi. P. Q. nikdy nesúhlasil, aby sporný

byt zostal len P. F., mohol tam bývať, pokiaľ si nevyrieši bytovú otázku. Keďže došlo aj k fyzickému
napadnutiu otca - neb. P. Q., preto spísal „Závet" a „Listinu o vydedení“, kde vydedil svojho syna - P. F.
zo všetkého svojho majetku. T. č. prebieha dedičské konanie po neb. P. Q. na Okresnom súde Nitra pod
č. k. 12D/102/2015 u JUDr. Svrčkovej a je prerušené, keďže prebieha civilná žaloba na Okresnom súde
Nitra o určenie neplatnosti Listiny o vydedení pod sp. zn. 19C/174/2016, kde vystupuje ako žalobca - P.

F. a jeho súrodenci - B. Q. rod. F., F. F. a J. F. ako žalovaní. Okrem súdnych konaní medzi žalobcami
ako žalovanými a konkrétnymi vlastníkmi sporného bytu vedených na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
10C/148/2009, kde žalobcom bol otec žalobcu v 1. rade - P. Q., č. k. 10C/154/2009, kde žalobcami boli
vtedajší vlastníci bytu A-REA, s. r. o. a spol., sp. zn. 25C/23/2009 o vypratanie bytu žalobcu
GROUP168,a.s./vtedajšiehovlastníkabytu/,sp.zn.14C/97/2015ozaplatenie2400eursprísl.žalobcu

AVEK, s. r. o. /vtedajšieho vlastníka bytu/, sp. zn. 9RO/412/2011 o zaplatenie 6 569,85 eura s prísl. /
vtedajšieho žalobcu GROUP 168, a. s./, prebiehajú u súdnych exekútorov JUDr. Erika Tótha a Mgr.
Júliusa Rosinu nasledovné exekučné konania: sp. zn. 15Ek/1116/2018 oprávneného AVEK, s. r. o. o
zaplatenie 2 178,76 eura s prísl., sp. zn. 70Ek/1082/2018 oprávneného AVEK, s. r. o. o zaplatenie 748,72
eurasprísl.,sp.zn.EX709/2011oprávneného-P.Q.,sp.zn.EX1937/2013oprávneného-GROUP168,

a. s. o vypratanie. Odvolanie žalobcov považoval za nedôvodné. Všetky dôkazy mohli žalobcovia použiť
v pôvodnom konaní a prípadne sa v hociktorom inom súdnom konaní mohli domáhať určenia nájomcu.
Samotní žalobcovia boli v jednotlivých súdnych konaniach pasívni. V konaní o vypratanie nehnuteľností
sp. zn. 25C/23/2009 bolo rozhodnuté rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 153b ods. 1 a 2 OSP a
odvolanie v tejto veci bolo odvolacím súdom odmietnuté ako podanie po lehote. Zákon stanovuje na

podanie návrhu na obnovu konania subjektívnu a objektívnu lehotu. Žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

6. Žalobcovia v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 2. rade argumentovali, že toto vyjadrenie
sa nevyporiadava s dôvodmi ich odvolania. Opätovne uviedli, že celé konanie, ktoré bolo vedené na
Okresnom súde Nitra sp. zn. 10C/233/2015 v spojení s odvolacím konaním vedeným na Krajskom súde

v Nitre pod sp. zn. 7Co/41/2015 sa zaoberalo iba jedinou otázkou a to posudzovaním či žalobcovia v
1. a 2. rade majú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, teda na určení nájomcu bytu a
pridržiavali sa tvrdení uvedených vo svojom odvolaní.7. Žalovaný v 2. rade vo svojej duplike zotrval na svojich doterajších podaniach v prejednávanej veci
majúc za to, že v celom tomto konaní zo strany žalobcov absentujú relevantné dôvody na obnovu
konania tak, ako uvádza ust. § 397 CSP a navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.

8. Žalobcovia zaslali ďalšie vyjadrenie, ktoré bolo obsahovo totožné, ako ich prechádzajúce písomné
podania.

9. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou

stranou v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.
1 CSP) za splnenie povinnosti ustanovenej v ust. § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov nie je dôvodné, a preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

10. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

11. V prejednávanej veci sa žalobcovia podanou žalobou domáhali obnovy konania o určenie nájomcu
bytu, vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 10C/233/2013 dôvodiac, že v pôvodnom konaní
nemohli bez svojej viny použiť dôkazy, ktoré by pre nich privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Tvrdili, že v danom prípade otázka určenia nájmu bytu žalobcami nebola uplatnená ako nová otázka
pri podaní dňa 06. 05. 2013, ale bola uplatňovaná v pôvodnom konaní sp. zn. 12C/130/2008, kde súd

nevykonal akékoľvek dôkazy a svoj postup odôvodnil v zmysle nepreukázania naliehavého právneho
záujmu. Je nesporné, že v celom konaní žalobcovia navrhli vypočuť P. Q. a jeho manželku, teda
vlastnú matku žalobcu v 1. rade na okolnosti upustenia bytu, čo súd nevykonal. Tvrdili, že prvoinštančný
súd v pôvodnom konaní odmietol vykonávať dôkazy, ktoré žalobcovia predkladali práve z dôvodu, že
ich nepodkladal za nájomcov v predmetnom byte. Napriek ich návrhom P. Q., jeho manželka a ďalší

svedkovia, neboli vypočutí v konaní, napriek tomu, že tieto všetky dôkazy boli uplatnené v pôvodnom
konaní, žalobcovia ich navrhli vykonať, označili ich a predložili ich, ale súd ich zamietol z dôvodu, že
nebol preukázaný naliehavý právny záujem na neplatnosti právneho úkonu. Súd prvej inštancie žalobu
žalobcov za zamietol.

12. Odvolací súd považuje za potrebné vyjadriť sa k odvolacím námietkam žalobcov, konkrétne k ust. §
365ods.1písm.b)CSP,žesúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovala
jej patriace procesné práva, v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento
odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva,
ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov

strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá
aúčinnátak,abybolnaplnenýprincípprávnejistoty.Právnaistotajestav,vktoromkaždýmôželegitímne
očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych
autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať,
že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Ak sa spor na základe prihliadnutia na prípadné skutkové a

právne osobitosti prípadu rozhodne inak, každý má právo na dôkladné a presvedčivé odôvodnenie tohto
odklonu. Podľa čl. 46 Ústavy SR sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho
práva na nezávislom a nestrannom súde. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec
verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Žalobcovia namietali rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu podľa § 365 ods.

1 písm. d) CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci, kedy sa jedná o iné vady, ktoré mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia; ďalej žalobcovia uplatnili
odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla
dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz

nevykonal. Namietali aj vadu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným
dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že buď
vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, aniinak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými
dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd
založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.

poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 až § 194 CSP. K žalobcami
uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, že zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,

ktoré neboli uplatnené, odvolací súd uvádza, že podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo
prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v
odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo
nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť
v konaní pred súdom prvej inštancie, k odvolaciemu dôvodu podľa podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP

odvolacísúduvádza,žeprávnymposúdenímječinnosťsúduprvejinštancie,priktorejaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav, čo znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia aké práva a
povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval

správny predpis, ale nesprávneho vyložil.

13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné

skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré
dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

14. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (ďalej len ústavy), každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanoveným zákonom na
inom orgáne SR.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a

v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne
aj o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

16. Obsah práva na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy nespočíva len v tom, že osobám
nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i

zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu, ktoré je v rozpore so zákonom,
je porušením ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu (I. ÚS 26/94). K odňatiu práva na súdnu
ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy preto dochádza aj vtedy, ak sa niekto (každý) domáha svojho
práva na súde, ale súdna ochrana tomuto právu nie je priznaná, alebo nemôže byť priznaná v dôsledku
konania súdu, ktorý je v rozpore so zákonom (porovnaj III. ÚS 7/2008).

17. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva.
Judikatúra tohto súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie
bezvýznamný, bola daná odpoveď o zdôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre

rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (napr. Ruiz Torija
c/a Španielsko z 9. decembra 1994, Séria A, č. 303-A, str. 12), § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9.
decembra 1994, Séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19.
februára 1998).

18. Ústavný súd podľa konštantnej judikatúry (IV. ÚS 115/2003, III. ÚS 209/2004) tiež vyslovil, že
súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 ústavy (čl. 6 ods. 1
dohovoru), je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a
zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetomsúdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Všeobecný súd však
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia.

19. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom v
rozpore so zákonom, spravidla vždy strane v konaní spôsobujú porušenie jej práva na spravodlivý
proces, odnímajú jej možnosť konať pred súdom, pretože jej bránia v realizácii tých procesných práv,
ktoré Civilný sporový poriadok priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane

v spore. Vydanie zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je
vždy nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť
taký závadný procesný postup súdu, ktorým strane v konaní znemožní realizáciu jej procesných práv,
priznanýchjejvcivilnomsporovomkonaní.Onaplnenietohtoodvolaciehodôvoduidevždyajvtedy,akje
rozhodnutie súdu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo má za následok jeho nepresvedčivosť.

Riadneodôvodneniesúdnehorozhodnutia,akosúčasťzákladnéhoprávanasúdnuainúprávnuochranu
vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými
skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne
významné (Nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 236/06). Odôvodnenie má obsahovať dostatok
dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý

zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické,
lexikálne a štylistické hľadiská.

20. Odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné. Súd je
povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného

vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská. Účelom odôvodnenia
je predovšetkým doložiť správnosť rozhodnutia; zároveň je aj prostriedkom kontroly správnosti postupu
súdu pri vydávaní rozhodnutia. Citované ust. § 220 CSP dáva súdom dostatočný návod na to, aké má
byť odôvodnenie rozhodnutia. V prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozhodnutia nepostupuje uvedeným
spôsobom, ktorý záväzne určuje citované ustanovenie, ide o nedostatky odôvodnenia, ktoré zakladajú

vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

21. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie, správne zistil skutkový stav, vec správne posúdil po právnej stránke, preto napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP). Odvolací súd plne stotožňuje s dôvodmi

súdu prvej inštancie uvedenými v napadnutom rozsudku, na tieto poukazuje ako na správne, a preto
ich nebude opakovať (§ 387 ods. 2 CSP). Na potvrdenie správnosti záverov súdu prvej inštancie
odvolací súd uvádza, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne
zdôvodnené a zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal

priebeh konania, stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, z ktorých vyvodil svoje právne závery a tieto
i primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia
príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu,
podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobcovia sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej

inštancie nestotožňujú neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto
časť rozhodnutia kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným
spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré žalobu zamietol.

22. Odvolací súd pri prejednávaní veci dospel k záveru, že žalobcami namietané odvolacie dôvody nie

sú naplnené. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia rozsudku odvolací súd konštatuje, že učinené
zistenia súdu prvej inštancie majú vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové
a právne závery sú odôvodnené zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom
zohľadnení ochrany subjektívneho práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany
ich oprávnenej dôvery v právo, ako i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia. Napadnutému rozhodnutiu

nemožno vytknúť ani nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by súd vzal do úvahy skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení
dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čomalo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by na zistený
skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia
nesprávne vyložil. Nebola zistená ani jedna vada namietaná žalobcami v odvolaní.

23. Podľa § 397 CSP, proti právoplatnému rozsudku je prípustná žaloba na obnovu konania, ak a) sú
tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten,
kto podal žalobu na obnovu konania, bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu
privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať

v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

24. Podľa § 399 CSP, žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozhodnutiu, ktorého zmenu alebo
zrušenie možno dosiahnuť inak.

25. Podľa § 400 CSP, žalobu na obnovu konania môže podať strana, v ktorej neprospech bolo

rozhodnutie vydané.

26. Podľa § 413 ods. 1 CSP, súd uznesením odmietne žalobu na obnovu konania, ak a) bola podaná
oneskorene, b) bola podaná neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je
prípustná, d) ide o dôvod uvedený v § 129 alebo e) je zjavne nedôvodná.

27. Podľa § 414 CSP, ak súd žalobu na obnovu konania neodmietne, rozhodne rozsudkom, či obnovu
konania povolí alebo zamietne.

28. Žaloba na obnovu konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý smeruje proti

právoplatným rozhodnutiam súdu. Žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatný rozsudok,
právoplatné uznesenie, ktorým bol schválený zmier, ako aj právoplatný platobný rozkaz, pokiaľ sú
splnené podmienky prípustnosti tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Žaloba na obnovu konania
je v zásade prípustná voči všetkým právoplatným rozsudkom s výnimkou rozsudkov o vyslovení, že sa
manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je (§ 74 CMP), a rozsudkov, ktorých zmenu alebo

zrušenie možno dosiahnuť inak (§ 399 CSP). Žalobu na obnovu konania možno podať, ak sú splnené
všetky zákonné podmienky prípustnosti obnovy konania, teda žaloba musí byť podaná oprávnenou
osobou, musí ísť o prípustný predmet obnovy konania a prípustný dôvod obnovy konania, musí byť
dodržaná zákonná lehota na podanie žaloby na obnovu konania a žaloba musí obsahovať predpísané
náležitosti. Dôvody prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku, vypočítané

v § 397 CSP, sú ustanovené taxatívne. Z iných dôvodov je žaloba na obnovu konania neprípustná.
Uplatnenie iného dôvodu žaloby na obnovu konania má za následok odmietnutie žaloby na obnovu
konania z dôvodu neprípustnosti.

29. V prípade dôvodov prípustnosti žaloby na obnovu konania proti právoplatnému rozsudku podľa §

397 písm. a) CSP musia existovať skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy týkajúce sa strán a predmetu
pôvodného konania, ktoré osoba oprávnená na podanie žaloby na obnovu konania bez svojej viny
nemohla použiť v pôvodnom konaní. Predpokladom ich uplatnenia je aj to, že pre žalobcu môžu privodiť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Musí ísť o také skutočnosti alebo dôkazy, ktoré existovali v čase
pôvodného konania. Pri rozhodnutiach sa nevyžaduje, aby existovali už v pôvodnom konaní. Môže teda

ísť aj o také rozhodnutia, ktoré boli vydané až po právoplatnom skončení konania, ktoré sa napáda
žalobou na obnovu konania. Súd v konaní o žalobe na obnovu konania musí skúmať aj to, prečo v
pôvodnom konaní tieto skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy predložené žalobcom neboli, a či ich
teda žalobca nepredložil bez svojej viny. Pre záver, či nové skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
môžu privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci, bude postačovať aj pravdepodobnosť tohto

záveru. Dôvodom na povolenie obnovy konania je v zmysle ust. § 397 písm. b) CSP aj možnosť
vykonania dôkazov, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní. V tomto prípade pôjde o také dôkazy,
ktoré navrhla alebo predložila strana v pôvodnom konaní, nebolo ich však možné vykonať z dôvodu
existencie objektívnych prekážok. Predpokladom však je, že vykonanie dôkazov môže privodiť pre
stranu priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

30. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia dospel odvolací súd
súhlasne so súdom prvej inštancie k záveru, že podanej žalobe nemožno vyhovieť z dôvodu, že
dôkazy označené žalobcami nie sú dôkazmi, o ktorých by žalobcovia v pôvodnom konaní nevedeli abez svojej viny nemohli použiť v pôvodnom konaní, rovnako sa nejedná o dôkazy, ktoré by privodili pre
žalobcov priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V tomto smere odvolací súd poukazuje na absolútne vec
vyčerpávajúce dokazovanie premietnuté v odôvodnení, ktoré odvolací súd preberá za svoje vlastné.

Správne je konštatovanie, že predmetom konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.
10C/233/2013 bolo určenie, že žalobcovia sú nájomcami sporného bytu. V tomto konaní žalobcovia ako
dôkazy doložili listiny: výpis z OR žalovaného 1. rade, výpis z LV č. XXXX pre kat. úz. Z., rozhodnutie o
pridelení náhradného bytu zo dňa 22. 03. 1981, zmluvu o prevode vlastníctva bytu a zriadení záložného
práva č. 79/2003 zo dňa 22. 01. 2003, kúpnu zmluvu zo dňa 17. 12. 2007, uznesenie o začatí trestného

stíhania ČVS: ORP-1167/OEK-NR-2007 Th zo dňa 09. 12. 2008, podnet upovedomenie zo dňa 17.
08. 2011, rozsudok OS Nitra sp .zn. 6T/127/2009-321. Z obsahu zápisníc uvedených súdnych spisov
je nad všetky pochybnosti zrejmé /viď sumarizáciu v bode 34. odôvodnenia napadnutého rozsudku/,
že v konaní o obnove konania žalobcovia nepredložili súdu nové dôkazy, rozhodnutia ani skutočnosti,
ktoré nemohli použiť v pôvodnom konaní pre objektívne prekážky na ich strane, a ktoré by pre nich
privodili priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Na tomto mieste odvolací súd akcentuje, že sporové konanie

je ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie
dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením
dvoch bremien: bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena tieto
skutočnosti preukázať. Ustanovenie § 132 ods. 1 CSP stanovuje dôkaznú povinnosť strán v sporovom
konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia, a teda zásadne na stranách sporu leží iniciatíva

pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá
síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon tak určuje

dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je daný
výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané
ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre
stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. V predmetnom konaní, ktoré je konaním sporovým a v ktorom
platí prejednacia zásada, so zreteľom na jeho kontradiktórnosť, súd prvej inštancie zhora popísané

zásady i dôsledne aplikoval. Vo svetle uvedené potom je nad všetku pochybnosť zrejmé, že pokiaľ
sa žalobcovia nestotožňovali s rozsahom dokazovania súdom prvej inštancie v konaní 10C/233/2013,
mali uvedené namietať tak v prvej inštancií ako aj v odvolacej inštancií a navrhnúť v tomto smere aj
dôkazy, pričom z odvolania proti rozsudku 10C/233/2013 nevyplýva, že by žalobcovia navrhli vykonať
nejaké dôkazy. Navyše je nutné zvýrazniť, že Krajský súd v Nitre v odôvodnení rozsudku č. k. 7Co

41/2015-181 správne skonštatoval, že žalobcovia mali svoju situáciu riešiť skôr a nie za stavu, keď
je už vo veci rozhodnuté v ich neprospech viacerými rozsudkami, a to rozsudkami Okresného súdu
Nitra sp. zn. 12C/130/2008, sp. zn. 25C/23/2009, sp. zn. 10C/48/2009. Rovnako tak nebola splnená ani
podmienka priaznivejšieho rozhodnutia, odvolací súd v rozsudku č. k. 7Co 41/2015-181 uviedol tiež,
že žalobcovia nesú zodpovednosť za to, že to skôr nenamietali najmä v konaní o vypratananie bytu, o

zaplatenie bezdôvodného obohatenia. Právne výstižné je i konštatovanie súdu prvej inštancie v bode
36. odôvodnenia v otázke uznania vlastníctva žalovaného v 1. rade k spornému bytu žalobcami.

31. Odvolací súd v závere konštatuje, že žalobcovia v odvolaní neuviedli v zásade žiadne relevantné
skutočnosti, okolnosti alebo argumenty, ktoré by neboli predmetom skúmania súdu prvej inštancie a

s ktorými by sa súd prvej inštancie náležite nevysporiadal. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP,
vrátane vecne závislého a správneho výroku týkajúceho sa nároku na náhradu trov konania.

32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP

a žalovaným v 1. až 4. rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške vzhľadom
na to, že žalovaní boli v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešní. O výške náhrady trov odvolacieho
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému

subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).