Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 20, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/430/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7918204822
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7918204822.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.
Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci navrhovateľa K. Q., T., Y. XXXX/XX,
zastúpeného JUDr. Martinou Gombosovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Floriánska
16, IČO: 35 563 079, proti odporcovi KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., Hradec Králové,
Československej armády 954/7, IČO: 247 85 199, Česká republika, podnikajúca na území Slovenskej

republiky (ďalej len SR) prostredníctvom KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., organizačná zložka,
Bratislava, Moskovská 13, IČO: 47 030 691, o nariadenie neodkladného opatrenia (ďalej len NO), o
odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu 9Csp/243/2018-84 z 9.11.2018 Okresného súdu Trebišov

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e uznesenie.
Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj súd) uznesením rozhodol: I. Zamieta návrh žalobcu na nariadenie NO.
II. Žalobcovi nepriznáva náhradu trov konania.
2. V odôvodnení uznesenia uviedol, čo žalobca žiadal na základe uňho 17.10.2018 podaného návrhu na
nariadenie NO podľa § 324 a n. CSP, čím svoj návrh na nariadenie NO odôvodnil (čo tvrdil, resp. čo zo
skutočností v ňom uvedených vyplýva) a vymenoval listiny pripojené žalobcom k návrhu. Ďalej, citujúc
znenie§324,§325ods.1,2,§326,§328ods.1,§329ods.1,§330ods.1,§333a§334CSP,uviedol:Návrh

na nariadenie NO bol podaný uňho 17.10.2018. Z obsahu návrhu vyplýva, že žalobca navrhuje vydať
NO podľa § 325 ods.2 písm. d/ CSP (jeho znenie opätovne cituje). Vychádzajúc z uvedených zistení a
cit. zákonných ust. CSP zamietol návrh na nariadenie NO, lebo v danom prípade nie sú splnené zákonné
podmienky na jeho nariadenie, keďže žalobca nepreukázal jeho naliehavosť, teda potrebu neodkladnej
úpravy pomerov a neosvedčil odôvodnenosť nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Žalobca v
návrhu na nariadenie NO nekonkretizoval ktorých procesných úkonov by sa mal žalovaný zdržať v

súvislosti s uplatňovaním nárokov na „vymáhanie pohľadávky“ (úvodzovky súd) uvádzanej žalobcom.
Žalobca tento úkon označil termínom „zdržať sa vymáhania pohľadávky“ (úvodzovky súd). Z toho nie
je zrejmé čoho konkrétne sa má zdržať, či sa má zdržať podania žaloby, podania návrhu na vykonanie
exekúcie za predpokladu, že už vo veci existuje nejaký exekučný titul alebo podania návrhu na začatie
rozhodcovského konania za predpokladu, že žalobca s právnym predchodcom žalovaného uzatvorili
rozhodcovskú doložku na uplatnenie sporných nárokov na rozhodcovskom súde. Aj keby žalobca

konkrétnejšie špecifikoval termín „zdržať sa vymáhania pohľadávky“ (úvodzovky súd), uplatnenie takého
nároku by bolo v rozpore s ústavnou zásadou, podľa ktorej každá osoba, či už fyzická alebo právnická,
sa môže domáhať ochrany svojich práv na nezávislom súde (čl.46 Ústavy SR). V prípade nariadenia NO
podľa návrhu žalobcu by vo vzťahu k žalovanému bolo toto jeho ústavné právo zjavne porušené. Pokiaľ
žalobca odôvodňuje návrh na nariadenie NO tým, že sám chce podať žalobu o určenie bezúročnosti
uvedeného spotrebiteľského úveru, nemôže obmedziť právo žalovaného podať žalobu alebo protižalobu

proti žalobcovi o plnenie z úverovej zmluvy. Takéto ust. CSP totiž nepozná, rovnako ani Ústava SR.
Zákaz, ktorého sa domáha žalobca NO, nemôže byť obmedzený na žiadnu určitú alebo neurčitú dobu,pretože ide o ústavné právo a je „na osobe“ právo uplatňujúcej či a kedy mieni svoje právo na súde
uplatniť. Pokiaľ žalobca žiada, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa ďalších výziev na úhradu
dlhu, a to osobne alebo prostredníctvom tretej osoby, tak v tej časti je rovnako jeho návrh na nariadenie

NO nedôvodný. V uvedenej veci je preukázané, že medzi sporovými stranami je nezhoda v tom, či
žalobcovi trvá alebo netrvá povinnosť uhradiť pohľadávku žalovaného. O tomto spornom práve vo veci
samej môže podať žalobu žalobca aj žalovaný a bude o ňom rozhodovať súd. Len ak by aj v takom
prípade žalovaný pokračoval po začatí súdneho konania so šikanóznymi spôsobmi voči žalobcovi, súd
konajúci o žalobe vo veci samej by mohol do právoplatného rozhodnutia vo veci samej upraviť aj pomery

medzi stranami ohľadne zneužívania práva veriteľa voči dlžníkovi šikanóznym konaním. Žalobca zatiaľ
žalobu nepodal, neuviedol žiadne dôvody, ktoré podaniu žaloby bránia, takže neosvedčil svoje tvrdenie
o tom, že je daný dôvod bezodkladne ukladať v tomto smere povinnosť žalovanému NO. Z uvedených
dôvodov návrh žalobcu o nariadenie NO zamietol. Pokiaľ žalobca uvádza, že v obdobnej právnej veci
na Okresnom súde (ďalej len OS) Trebišov pod sp. zn. 13Csp/72/2018 bolo nariadené totožné NO ako
navrhuje vydať v tomto prípade voči žalovanému, tak uvádza, že pod sp. zn. 13Csp/72/2018 sa vedie

konanie o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov a NO bolo nariadené po podaní žaloby,
teda v konaní vo veci samej, a preto nejde o totožný prípad pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie
NO. Cituje znenie § 255 ods.1 CSP. Žalobca trovy konania nežiadal a jeho návrh na nariadenie NO bol
zamietnutý, preto mu náhradu trov konania nepriznal a o trovách žalovaného nerozhodoval, keďže mu
preukázateľné trovy nevznikli vzhľadom „k tomu“, že žalovanému návrh na nariadenie NO nedoručoval.

3. Voči uvedenému uzneseniu podal navrhovateľ v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e, ktoré odôvodnil
nasledovne: Má za to, že 1. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365
písm. b CSP), 2. súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365
písm. f CSP), rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 písm. h CSP).

Ďalej uviedol: Hneď na úvod si dovoľuje poukázať na nariadené NO OS Trebišov v skutkovo totožných
právnych veciach, a to Uznesenie: • zo 14.11.2018, sp. zn.: 10Csp/219/2018, • z 21.11.2018, sp. zn.:
13Csp/l24/2018,•zo14.11.2018,sp.zn.:10Csp/225/2018,•z15.11.2018,sp.zn.:17Csp/241/2018,•zo
16.11.2018, sp. zn.: 14Csp/248/2018, • zo 16.11.2018, sp. zn.: 14Csp/246/2018, • zo 14.11.2018,sp.zn.:
2Csp/253/2018. Súd zamietol jeho návrh na nariadenie NO, nakoľko dospel k záveru, že v danom

prípade nie sú splnené zákonné podmienky na jeho nariadenie. V prvom rade si dovoľuje uviesť, že
sa nestotožňuje s právnym názorom súdu, že vo svojom návrhu nekonkretizuje, ktorých procesných
úkonov by sa mal žalovaný zdržať v súvislosti s uplatňovaním nárokov na vymáhanie pohľadávky.
Navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zdržať sa vymáhania pohľadávok z uvedených pohľadávok
zo spotrebiteľských úverov do rozhodnutia vo veci samej a za týmto účelom, cit.: „nekontaktovať ho

písomne, telefonicky, elektronickými prostriedkami alebo inými prostriedkami a to osobne ani prostred-
níctvom tretej osoby.“ (úvodzovky žalobca). Jeho návrh je teda zrozumiteľný, vecný a konkrétny a
vychádzazoskutočnosti,žežalovanýobťažujehoašikanóznymspôsobomvymáhapohľadávky,ktorých
výška je vzhľadom na skutočnosti uvádzané v jeho návrhu, sporná. Týmto petitom žiadnym spôsobom
neobmedzuje ústavné právo žalovaného domáhať sa svojich práv na nezávislom súde v súlade s

čl. 46 Ústavy SR. Právo žalovaného podať žalobu na plnenie nie je žiadnym spôsobom porušené
ani obmedzené. Má za to, že uvedenú skutočnosť súd nesprávne právne posúdil. Túto skutočnosť
potvrdzuje aj právoplatné a vykonateľné uznesenie v právnej veci vedenej pred OS Trebišov pod sp.
zn. 12Csp/239/2019 25.6.2018, ktorý rovnakému petitu žalobcu vyhovel, pričom je potrebné zdôrazniť
aj skutočnosť, že žalovaný nepodal voči tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok. Nestotožňuje sa

s tvrdením súdu, že nejde o totožný prípad, nakoľko v právnej veci 12Csp/239/2019 bola súčasne
s podaním návrhu na nariadenie NO podaná žaloba. Návrh na NO predsa môže byť v súlade s §
324 ods.1 CSP podaný aj pred začatím konania i po jeho skončení a dokonca môže existovať aj
samostatne. Skutočnosť, že nepodal súčasne s návrhom na nariadenie NO aj žalobu nezakladá samo
o sebe tvrdenie, že v jeho prípade nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery. Nestotožňuje sa ani

s odôvodnením rozhodnutia súdu, že medzi sporovými stranami je nezhoda v tom, či mu trvá alebo
netrvá povinnosť uhradiť pohľadávku žalovaného a že o tomto spornom práve vo veci samej môže
podať žalobu on aj žalovaný a bude o ňom rozhodovať súd. V prvom rade má za to, že žalovaný nie
je aktívne legitimovaný na podanie žaloby o určenie, či uvedené zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú
bezúročné a bez poplatkov. V tejto súvislosti poukazuje na svoj návrh na nariadenie NO, kde uviedol,

že na žalovaného prešli na základe zmlúv o postúpení pohľadávok práva a povinnosti k pohľadávkam,
ktoré vymáha od neho, nejednalo sa však o generálnu sukcesiu (žalovaný nie je nositeľom hmotného
práva), preto vo vzťahu k určeniu bezúročnosti zmlúv nie je aktívne legitimovaný. V opačnom prípade
by došlo k zmene zmluvy a teda k zmene vzájomných práv a povinností tvoriacich obsah záväzku, ktorápredpokladá v zmysle § 493 O. z., na čo je potrebné dohoda zmluvných strán. [Rozsudok Najvyššieho
súdu (ďalej len NS) SR zo 14.10.2010, sp. zn.: 3Obdo 7/2009]. Žalovaný sa teda môže domáhať po
ňom žalobou len plnenia z postúpených pohľadávok. Nachádza sa v situácii, kedy od neho šikanóznym

spôsobom vymáha pohľadávku žalovaný, ale vo vzťahu k určeniu, či sú uvedené spotrebiteľské zmluvy
bezúročné a bez poplatkov, sa môže domáhať ochrany svojich práv len vo vzťahu k Endepro, s.r.o. v
likvidácii, predtým vystupujúcej pod obchodným menom Provident Financial, s.r.o. Podľa jeho mienky
je teda nesprávny názor súdu, že o tomto spornom práve vo veci samej môže podať žalobu on aj
žalovaný a bude o nej rozhodovať súd a len ak by aj v takomto prípade žalovaný pokračoval počas

súdneho konania so šikanóznymi spôsobmi voči nemu, súd konajúci o žalobe vo veci samej by mohol do
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej upraviť aj pomery medzi stranami ohľadne zneužívania práva
veriteľa voči dlžníkovi šikanóznym konaním. Zo samotného názvu „neodkladné opatrenie“ (úvodzovky
žalobca) vyplýva, že tento inštitút CSP poskytuje ochranu tam, kde vec neznesie odklad a je potrebné
bezodkladne upraviť pomery. Nie je mu známe, ako dospel súd k záveru, že žalovaný by prestal
šikanózne vymáhať pohľadávky od neho aj po podaní žaloby ním, keď už teraz je zrejmé, že v konaní o

určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov nemôže byť žalovaný aktívne ani pasívne legitimovaný.
Toto tvrdenie súdu považuje za ničím nepodloženú hypotézu. Reálne by mohla nastať situácia, kedy
by uhradil presnú sumu istiny a v takom prípade by mu nevznikol nárok na bezdôvodné obohatenie
a nemal by právo podať žalobu o plnenie. Napriek tomu by ho žalovaný mohol naďalej šikanóznym
spôsobom vyzývať na vymáhanie pohľadávky. Dovoľuje si položiť otázku, či aj za týchto okolností by

nemalnároknaprávnuochranu.Dovoľujesipoukázaťnaskutočnosť,žepohľadávkabolanažalovaného
postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok z 31.3.2017, on po postúpení pohľadávky žalovanému
neuhradil nič, napriek tomu sa do dnešného dňa nedomáha úhrady plnenia po ňom súdnou cestou,
iba ho šikanóznym spôsobom vyzýva na úhradu dlhu. Nemá inú možnosť ako konanie žalovaného
zastaviť do doby, kým súd nerozhodne o tom, či je možné zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať

za bezúročnú a bez poplatkov, čo samozrejme vzhľadom na vyťaženosť súdov nepotrvá niekoľko dní,
ale niekoľko týždňov či mesiacov, počas ktorých má byť naďalej udržiavaný v stave právnej neistoty
a stresu z postupu žalovaného. Dovoľuje si poukázať aj na § 329 ods.2 CSP (jeho znenie cituje).
Zmyslom návrhu na nariadenie NO nie je teda upraviť vzťahy medzi ním a žalovaným do budúcna, ale
poskytnúť mu bezprostrednú ochranu pred šikanóznym vymáhaním pohľadávok, pričom tento stav v

čase rozhodovania súdu pretrvával a pretrváva aj do súčasnosti. Ako v konečnom dôsledku uvádza súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia pod č.5, podľa § 324 ods.1 CSP, pred začatím konania, počas konania
a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť NO. Vo svojom návrhu na vydanie NO avizoval podanie
žaloby o určenie, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Keďže návrh na nariadenie NO môže byť
podanýajpredzačatímkonania,nemôžemubyťnaťarchuskutočnosť,žejunepodalsúčasnesnávrhom

na nariadenie NO. Cituje znenie § 330 CSP. Podľa novej právnej úpravy NO môže existovať nielen po
určenýčas,môžeexistovaťdokoncasamostatne.Súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilmu,
aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces. V prípade, ak mal za to, že nie je možné vydať NO bez existencie žaloby o určenie/o plnenie
(s čím sa nestotožňuje, nakoľko to odporuje § 324 ods.1 CSP), mal súd ho vyzvať na podanie žaloby v

primeranej lehote, resp. vyzvať ho na podanie žaloby v primeranej lehote súčasne s vydaním uznesenia
o nariadení NO. Má za to, že v označenej právnej veci sú splnené zákonné podmienky na dočasnú
úpravu pomerov medzi stranami z dôvodov uvádzaných ním v návrhu na nariadenie NO a súd pochybil,
ak neposkytol mu ochranu pred šikanóznym vymáhaním pohľadávky zo strany žalovaného. Na základe
uvedených skutočností navrhuje uznesenie zmeniť a jeho návrhu na nariadenie NO vyhovieť v celom

rozsahu. V prípade úspechu vo veci žiada priznať aj náhradu trov odvolacieho konania.
4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 CSP a uznesenie potvrdil
podľa § 387 ods.1 CSP, lebo je vo výroku vecne správne, aj jeho dôvody sú správne, preto sa v celom

rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia.
5. Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
6. Obsah práva na spravodlivý proces (right to fair trial) je pomerne široký [medzi jeho zložky možno
zaradiť predovšetkým (o. i.) kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí,
zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany

súdu a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia]. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu predstavuje jeho pochybenie. O naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods.1
písm. b) CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv
strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví akospravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv
na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.). Zároveň nie je možné
prehliadnuť, že niektoré čiastkové práva, tvoriace právo na spravodlivý súdny proces, zák. normuje ako

samostatné odvolacie dôvody.
7. Hlavnými znakmi, charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v § 365 ods.1 písm. b) CSP, sú a) zásah
súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej
strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia.
8. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť strán sporu v konaní pred súdom využívať

všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je
právo na relevantné, zák. zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov SR.
9. Pod pojmom procesný postup sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia
predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol
spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej
účasti na konaní. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu

rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie
však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
10. Zo žiadneho ust. CSP nevyplýva, žeby bol súd povinný vyzvať navrhovateľa na podanie žaloby v
primeranej lehote, resp. vyzvať ho na podanie žaloby v primeranej lehote súčasne s vydaním uznesenia
o nariadení NO na doplnenie žaloby, a z toho dôvodu preto nedošlo k porušeniu jeho práva na

spravodlivý proces.
11. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami

skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods.1 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v

ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení

dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti,
ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu

vyplývajú a p. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak
hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil každý dôkaz
len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi
vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý
nesúlad.

12. Všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke sú správne a majú
oporu v listinách nachádzajúcich sa v spise.
13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného
právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci [§ 365 ods.1 písm. h) CSP] je jeho omyl pri

aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov
ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale
nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového
stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov
konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k

zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť
výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zistenéhoskutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto
vec rozhodnutá.
14. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.
15. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia (§ 387 ods.2 CSP) možno doplniť:
16. Právna úprava výslovne neupravuje, ako má súd postupovať pri zisťovaní skutkového základu pre
vydanie NO, avšak z § 329 ods.1 CSP jednoznačne vyplýva, že nemôže ísť o dokazovanie v plnom

rozsahu. Konštantná judikatúra súdov vyjadruje, že subjekt domáhajúci sa vydania NO musí osvedčiť
dôvody na jeho vydanie, t.j. potrebu dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavu o ohrozenie
budúcej exekúcie, dôvodnosť nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a nebezpečenstvo
bezprostredne hroziacej ujmy. Medzi osvedčením a dokázaním nejakej skutočnosti je rozdiel, ktorý
odlišuje mieru zisťovania skutkového stavu pri vydávaní uznesenia o NO a rozsudku. Aj v konaní o
vydanie NO súd postupuje v súčinnosti so stranami sporu tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná

a aby sa skutočnosti, ktoré sú medzi nimi sporné, spoľahlivo zistili. Použitie týchto zásad je však
primerané a limitom je dosiahnutie účelu NO. Tieto zásady sa neuplatňujú v celej šírke, ale s dôrazom
na rýchlosť ochrany práv a spoľahlivosť tvrdení strany sporu na úrovni osvedčenia (spravdepodobnenia)
skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre záver o potrebe a nevyhnutnosti nariadenia NO (Uznesenie NS
SR 6MCdo 5/2012 z 28.11.2012).

17. Skutočnosti tykajúce sa dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, budú predmetom
dokazovania a hodnotenia pri rozhodnutí vo veci samej, preto ak by sa nimi súd zaoberal už pri
rozhodovaní o nariadení NO, znamenalo by to prejudikovanie rozhodnutia vo veci samej, čo je
neprípustné.
18. NO je prostriedkom, ktorým sa dočasne upravujú pomery strán sporu, ak ide o stav, ktorý

neznesie odklad. Pri nariaďovaní samotného NO prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou
úplnosti skutkových zistení a to z dôvodu, že nariadenie NO má dočasný (predbežný charakter). Z toho
dôvodu nie je síce potrebné zisťovať všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia (vo veci samej), ale musia byť osvedčené okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje
opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä

naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
NOsaposudzujetakpodľaobsahunávrhu,pripojenýchlistínaskutkovýchokolnostíznichvyplývajúcich,
ako aj z dôvodnosti návrhu z hľadiska právneho posúdenia veci. Účelom NO je totiž rýchle a aj pružné
riešenie tej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu [napr. uznesenie NS SR 2MCdo 3/2010].
19. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou označených dôkazných

prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná (napr. uznesenie NS SR 6Cdo
171/2010).
20. Nariadenie NO je prípustné a opodstatnené vtedy, ak a) sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne

vzťahy medzi stranami sporu, b) tieto právne vzťahy vyžadujú dočasnú úpravu, c) táto dočasná úprava
je potrebná, d) sa v právnych vzťahoch medzi stranami sporu nevytvorí nenávratný stav a e) sa
neprimeraným spôsobom nezasahuje do právnych vzťahov medzi stranami sporu (strana sporu nie je
obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci).
21. Súd pri nariaďovaní NO musí vziať zreteľ na fakticitu javu, proporcionalitu následku a príčiny jeho

vzniku a musí zvažovať pozitívne a negatívne argumenty v kolízii stojacich záujmov, za súčasnej
minimalizácie zásahov do základných práv strán sporu.
22. Nariadením NO nesmie dôjsť k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu alebo tretích osôb,
ochrana sa poskytuje iba dočasnou úpravou, pričom vzhľadom na dočasnosť je najdôležitejšie, aby
nedošlo k založeniu nenávratného alebo neobnoviteľného stavu.

23. V prejednávanej veci súd dospel k správnemu právnemu záveru, že pre nariadenie navrhovaného
NO neboli (aj vzhľadom na uvedenú ustálenú súdnu prax) splnené predpoklady uvedené v § 324 ods.1 a
§ 325 ods.1,ods.2 písm. d) CSP, lebo skutočnosťami tvrdenými v návrhu na nariadenie NO navrhovateľ
neosvedčil potrebu a nevyhnutnosť jeho nariadenia, na čom nič nemení ani odvolanie.
24. Právny názor súdu, že odporcovi nemožno uložiť povinnosť zdržať sa vymáhania pohľadávky voči

navrhovateľovi titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.613388900 z 28.10.2015 uzavretej pôvodne
medzi navrhovateľom ako dlžníkom a Provident Financial, s.r.o. ako veriteľom je správny a správne je
aj odôvodnenie jeho právneho názoru.25. Kontaktovanie navrhovateľa zo strany odporcu písomne, telefonicky, elektronickými prostriedkami
alebo inými prostriedkami, a to osobne ani prostredníctvom tretej osoby, až do právoplatného skončenia
vo veci samej, nemožno v žiadnom prípade považovať za zneužívanie práva veriteľa - odporcu voči

dlžníkovi - navrhovateľovi šikanóznym konaním, lebo ide o bežnú prax veriteľov, ktorí chcú docieliť čím
skoršiu úhradu svojich pohľadávok. O šikanózne konanie by šlo len v tom prípade, ak by medzi stranami
sporu neexistoval žiadny (hoci podľa názoru jednej z nich sporný) právny vzťah.
26. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

27. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
28. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
29. Navrhovateľ nemal v odvolacom konaní úspech, preto mu nebola priznaná náhrada jeho trov.
30. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.