Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 19. február 2019

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 18C/22/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6718204240
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janette Nôtová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2019:6718204240.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci žalobcu: U. P.,

nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX W. W., občan SR, právne zast.: JUDr. Peter Bacík,
advokát so sídlom Lazovná 45, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 187 788, proti žalovanej: Y. P., nar. XX.
XX. XXXX, bytom Q. XXX/X, XXX XX T., občan SR, o zrušenie spoločného nájmu družstevného bytu a
zrušenie spoločného členstva v bytovom družstve, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e právo spoločného nájmu bytu č. XX, nachádzajúci sa na X. poschodí vo vchode č.
XX, nachádzajúcom sa v obytnom dome súp. č. XXXX na parcele XXXX/X zastavané plochy a nádvoria
o výmere 191 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parc. č. XXXX/X

zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere
184 m2, parc č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 184 m2, parc č. XXXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 184 m2 a parc. č. XXXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 192 m2,
na ulici S. XX Q. W. W., zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie X., obec W. W.,
E. W. W., tým zaniká aj spoločné členstvo účastníkov v Stavebnom bytovom družstve Banská Bystrica,
IČO: 00 170 071, ulica Zelená 1, 975 90 Banská Bystrica.

II. Súd u r č u j e , že výlučným nájomcom a členom Stavebného bytového družstva Banská Bystrica
je žalobca.

III. Žalobca n i e j e povinný zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu.

IV. Žalovaná je p o v i n n á nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 % v lehote do 3 (troch)
dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým bude rozhodnuté o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde dňa 20. 07. 2018 žalobu, ktorou sa domáhal, aby súd zrušil právo

spoločného nájmu sporových strán k bytu č. XX na X. poschodí vo vchode č. XX na ulici S. Q. W.
W., čím zaniká aj spoločné členstvo sporových strán v Stavebnom bytovom družstve Banská Bystrica.
Zároveň žalobca žiadal určiť, že zostáva výlučným nájomcom a členom bytového družstva, žiadal, aby
súd rozhodol tak, že nie je povinný zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu. Žalobu odôvodnil tým, že
rozhodnutím SBD Banská Bystrica zo dňa 07. 07. 1986 bol sporovým stranám pridelený predmetný byt.
Vtomčasebolisporovéstranymanželmiatakzozákonadošlokvznikuspoločnéhonájmudružstevného
bytu a obaja sa stali aj členmi Stavebného bytového družstva. Manželstvo bolo uzavreté XX. XX. XXXX,

rozvedené bolo rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 16C/36/1992 zo dňa 11. 11. 1992,
právoplatné29.12.1992.Žalovanáprestalabytužívaťužvseptembri1991,jejtrvalýpobytbolukončený
29. 12. 1993 na uvedenej adrese. Odvtedy v byte prakticky býva žalobca, následne s ním v byte býva aj
súčasná manželka W. P. a ich spoločné deti. Všetky úhrady spojené s bytom platí žalobca zo spoločnéhoúčtu, ktorý má so súčasnou manželkou a je vedený na jej meno. Keďže žalobca by chcel byt odkúpiť
do výlučného vlastníctva, rozhodol sa podať predmetnú žalobu. Pred podaním žaloby sa pokúsil so
žalovanou dohodnúť a tak prostredníctvom advokáta jej poslal návrh dohody. Bolo dojednané vzájomné

stretnutie, na ktoré sa však žalovaná nedostavila a viac žalobcu nekontaktovala. Žalobca bol tak nútený
podať žalobu na súd. Pokiaľ ide o zabezpečenie bytovej náhrady, poukázal na to, že žalovaná byt
opustila v roku 1991, odvtedy byt neužíva a má byt vo svojom výlučnom vlastníctve. Za danej situácie
by povinnosť zabezpečiť jej bytovú náhradu bolo v rozpore s dobrými mravmi § 3 ods.1 Občianskeho
zákonníka.

2. Žalovanej bola žaloba doručená do vlastných rúk dňa 10. 09. 2018 spolu s uznesením súdu z 02. 08.
2018, v ktorom bola vyzvaná na vyjadrenie k podanej žalobe. Písomným podaním doručené tunajšiemu
súdu dňa 05. 11. 2018 žalobkyňa uviedla, aby súd pri rozhodovaní zohľadnil morálny rozmer problému.
Poukázala na to, že žalobca pred rokom zdedil 3-izbový byt v Banskej Bystrici po svojej nebohej matke.
Z manželstva sporových strán pochádzajú dve dospelé deti, ktoré nemajú vyriešené vlastné bývanie,

pokiaľ ho žalovaná žiadala o pomoc, žalobca ako otec pomoc odmietol. Žalobca ako otec nepomáha
svojim deťom, ani žalovanej a to ani v minulosti. Žalovaná trpí vážnymi ochoreniami, napriek tomu
výlučne ona pomáha spoločným deťom. Preto žiadala, aby žalobca vynaložil primeranú čiastku na
pomoc svojim deťom pri zariaďovaní bývania. Nesúhlasila so zrušením spoločného nájmu bytu bez
finančného vyporiadania.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 15. 01. 2019 a to oboznámením listinných
dokladov a zistil nasledujúci stav veci.

4. Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a k vyjadreniu žalovanej uviedol, že finančné

vyporiadanie, ktoré žiada žalovaná nie je možné vyriešiť v predmetnom konaní. Preto zotrval na podanej
žalobe.

5. Žalovaná rovnako zotrvala na svojom postoji, uviedla, že by so žalobou súhlasila, pokiaľ sa žalobca
zaviaže pomôcť spoločným deťom zabezpečiť vlastné bývanie. Uviedla, že sama nemá záujem zotrvať

ako spoločný nájomca predmetného bytu, ani nemá záujem stať sa výlučným nájomcom tohto bytu a
členom družstva, rovnako nežiadala priznať bytovú náhradu. Žiadala len o finančné vyporiadanie bytu.

6. Podľa rozhodnutia o pridelení družstevného bytu vydaného SBD Banská Bystrica zo dňa 07. 07. 1986
bol žalobcovi ako členovi družstva pridelený byt č. XX na ulici P. F. Č. Ľ. XX a to 3-izbový byt (na listine

je poznámka t. času S. Č.. XX).

7. Podľa rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 16C/36/92-79 zo dňa 11. 11. 1992 bolo
manželstvo sporových strán rozvedené a maloleté deti P. Y. H. pochádzajúce z manželstva boli na
čas po rozvode zverené do výchovy a starostlivosti matke, otec bol zaviazaný platením výživného. Z

odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že žalovaná už v septembri 1991 opustila spoločnú domácnosť pod
vplyvom neprimeraného správania manžela. V tom čase maloleté deti pochádzajúce z manželstva boli
zverenédostarostlivostimatky,nakoľkobolozistené,žeotecajehopríbuznínevhodneovplyvňujúpostoj
detí k matke.

8. Podľa LV č. XXXX pre k. ú. X., okres a obec W. W., je predmetný byt vo vlastníctve Stavebného
bytového družstva Banská Bystrica.

9. Podľa LV č. XXXX a č. XXXXX pre k. ú. T., obec a okres T., je žalovaná výlučnou vlastníčkou bytu
v bytovom dome č. XXX.

10. Podľa prehľadu stavu konta nájomného a evidovaných platieb, naposledy k 30. 06. 2018 sú
uhrádzané mesačné zálohové platby na základe prevodného príkazu pod textom „P. W.“, stav konta
platieb je + 42,26 €.

11. K predmetu sporu sa na výzvu súdu vyjadrilo SBD Banská Bystrica listom zo dňa 30. 01.
2019, v ktorom bolo uvedené, že spoločnými členmi družstva a nájomcami predmetného 3-izbového
družstevného bytu sú sporové strany. V priebehu roku 2018 boli náklady za služby spojené s užívaním
bytu uhrádzané z účtu W. P., vedený v Poštovej banke, a. s. Prenajímateľ uviedol, že členstvo v družstvea právo nájmu k bytu odporúča ponechať tomu z bývalých manželov, kto byt užíva a platí úhrady za
bývanie, resp. kto sa o pridelenie bytu viac pričinil. V prípade, že z manželstva pochádzajú maloleté deti,
tomu, komu boli tieto na čas po rozvode pridelené do opatery.

12. Listom zo dňa 09. 05. 2018 žalobca prostredníctvom právneho zástupcu vyzval žalovanú na
stretnutie v advokátskej kancelárii za účelom vyriešenia spoločného nájmu bytu a členstva v bytovom
družstve. Navrhol dohodu, podľa ktorej by sa žalobca stal výlučným členom bytového družstva, v
prípade, že by s ňou žalovaná súhlasila, žiadal, aby túto podpísala a zaslala právnemu zástupcovi späť.

13. Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa za trvania manželstva manželia alebo
jeden z nich stanú nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi. Podľa ods. 2, ak vznikne
len jednému z manželov za trvania manželstva právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu,
vzniknesospoločnýmnájmombytumanželmiajspoločnéčlenstvomanželovvdružstve;ztohtočlenstva

sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

13.1 Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo

na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve. Podľa ods. 3, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ
najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

13.2 Podľa § 712 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné
ubytovanie a prístrešie.

13.3 Podľa § 712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety
môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo
len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo
po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne

v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová
náhrada mu nepatrí.

13.4 Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

14. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola plne

dôvodná. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nesporné, že počas trvania
manželstva žalobca získal právo na pridelenie družstevného bytu, čím došlo k vzniku spoločného nájmu
k predmetnému bytu ako aj spoločného členstva v bytovom družstve. Rozvodom manželstva účastníkov
bola splnená podmienka pre zrušenie a vyporiadanie tohto spoločného nájmu k predmetnému bytu ako
aj spoločného členstva v bytovom družstve. Ďalej mal súd za preukázané a medzi stranami rovnako

nesporné, že ešte pred rozvodom manželstva žalovaná pod vplyvom neusporiadaných manželských
vzťahov odišla zo spoločnej domácnosti spolu s vtedy ich spoločnými mal. deťmi a v predmetnom byte
viac nebývala. Po rozvode manželstva v byte zostal bývať žalobca a tento následne užíval spolu so
svojou novou rodinou. Platby súvisiace s užívaním bytu platil výlučne žalobca, podľa predložených
podkladov tieto platil riadne. Ďalej súd konštatuje, že medzi stranami nebola sporná okolnosť, že ďalším

výlučným nájomcom a členom družstva zostane žalobca, žalovaná výslovne prehlásila, že o toto záujem
nemá. Pri rozhodovaní súd vzal na zreteľ aj stanovisko SBD, v súlade s ktorým prenajímateľ doporučil
ponechať ako člena bytového družstva a nájomcu bytu toho z bývalých manželov, kto byt užíva a platí
platbyspojenésužívanímbytu.Záujemmaloletýchdetísúdvdanomprípadeužnezohľadňoval,nakoľkospoločné deti sporových strán sú už dospelé. Z týchto dôvodov súd rozhodol v súlade s návrhom žalobcu
(výrok č. I.).

15. Žalobca ďalej žiadal, aby ho súd nezaviazal na povinnosť zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu
s poukazom na uplynutie času, počas ktorého byt užíval výlučne žalobca, postoj žalovanej, ktorá v
uvedenom období sa nijako nepodieľala na plneniach spojených s užívaním bytu a ani neprejavila
záujem o užívanie tohto bytu. Poukázal tiež na to, že žalovaná toho času má zabezpečené vlastné

bývanie, nakoľko je výlučnou vlastníčkou bytu. Z citovaných ustanovení vyplýva, že rozvedenému
manželovi, ktorý nebol určený ako ďalší nájomca bytu, patrí zo zákona právo na náhradný byt, pri
existencií dôvodov hodných osobitného zreteľa môže súd rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len
na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Výnimočne však môže byť právo na bytovú náhradu tomuto
rozvedenému manželovi odopreté, ak by uplatňovanie jeho práva bolo podľa § 3 ods. 1 OZ v rozpore s
dobrými mravmi. Za daných okolností by povinnosť zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu bolo možné

hodnotiť ako výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Súd prihliadol na to, že žalovaná má v súčasnej
dobe trvalo vyriešenú bytovú potrebu, ako aj na postoj žalovanej, ktorá rovnako nežiadala zabezpečiť
bytovú náhradu a preto súd aj v tomto smere rozhodol v súlade so žalobou a neuložil žalobcovi povinnosť
zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu (výrok č. II).

16. Pokiaľ ide o obranu žalovanej, ktorá žiadala finančné vyporiadanie z predmetného bytu, prípadne,
aby sa žalobca ako otec podieľal na pomoci pri zabezpečení bývania ich spoločných dospelých detí, súd
uvádza, že na uvedenú obranu v konaní prihliadnuť nemohol. Čo sa týka starostlivosti rodičov o plnoleté
deti, táto starostlivosť nie je právne vynútiteľná a vyplýva výlučne z rodinno-právnych vzťahov, preto súd

autoritatívnym rozhodnutím do tohto zasiahnuť nemôže. Čo sa týka požiadavky žalovanej na finančné
vyporiadanie bytu, o tomto bude možné konať až po právoplatnom určení, kto z manželov zostane
výlučným nájomcom a členom bytového družstva, to znamená, že ani takéto finančné vyporiadanie
nemôže byť súčasťou rozhodovania súdu o zrušení spoločného nájmu bytu a spoločného členstva v
bytovom družstve. Na základe uvedeného súd hodnotí obranu žalovanej ako neúčinnú v tomto konaní

a nebolo možné ju vziať do úvahy pri rozhodovaní o žalobe žalobcu, čo bolo žalovanej zo strany súdu
počas pojednávania riadne vysvetlené, napriek tomu žalovaná zotrvala na svojom postoji.

17. O trovách konania rozhodoval súd v súlade s ustanovením § 255 ods.1 C. s. p. a priznal žalobcovi

ako úspešnej strane sporu plnú náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods.2 C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.