Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, November 9, 2018

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 5C/102/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201549
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Sroková

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2018:8514201549.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdStaráĽubovňasudkyňouJUDr.JanouSrokovouvsporežalobcu:Q.P.,nar.X.XX.XXXX,W.

XX, XXX XX B. J., občan SR, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava,
IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi, z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, sumu 800,00 eur
do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Žalobcovi a žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu 18. marca 2014 sa žalobca domáhal určenia neplatnosti úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXuzavretejstranami23.augusta2012atiežuzavretejúverovejzmluvyzodňa23.10.2012č.
XXXXXXXXX a zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX vo výške
500,00 eur a z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX vo výške 300,00 eur.
Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou uzatvorili zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy, na základe ktorej
poskytla žalovaná spotrebiteľský úver č. zmluvy XXXXXXXXX zo dňa 23.8.2012 vo výške 600,00

eur a spotrebiteľský úver č. zmluvy XXXXXXXXX zo dňa 23.10.2012 vo výške 350,00 eur. Žalobca
uhradil žalovanej zo zmluvy č. XXXXXXXXX celkovú sumu vo výške 1.100,00 eur a zo zmluvy
č. XXXXXXXXX celkovú sumu vo výške 650,00 eur. Žalobca tak preplatil nad istinu zo zmluvy č.
XXXXXXXXX sumu vo výške 500,00 eur a zo zmluvy č. XXXXXXXXX sumu vo výške 300,00 eur.
Žiadal preto vydanie bezdôvodného obohatenia o ktoré sa žalovaná obohatila, keďže úvery boli pre
porušenie zákona bezúročné a bez poplatkov a naviac sa žalovaná obohatila aj preto, že úverové
zmluvy sú absolútne neplatné. Žalobca poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona

o spotrebiteľských úveroch týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Poukázal na neprijateľnosť zmluvných
podmienok v uvedených zmluvách a to v značnom množstve. Uviedol, že žalovaná postupovala
voči žalobcovi v rozpore s dobrými mravmi a jeho spotrebiteľské práva boli porušené najmä tým,
že žalovaná použila neprijateľné podmienky najmä, rozhodcovskú doložku, podriadenie zmluvného
záväzku obchodnému zákonníku, dohodu o vyplnení zmenky, dojednaný administratívny poplatok a
zároveň použila nekalú obchodnú praktiku a to neuvedenie RPMN v zmluvách o úvere, a preto sa úvery
považujú za bezúročné a bez poplatkov. Vzhľadom na uvedené žalobca považuje konanie žalovanej

za úmyselné bezdôvodné obohatenie. Neuvedenie RPMN, ročnej úrokovej sadzby v uzatvorených
zmluvách, použitie neprijateľnej podmienky a určenie neprimerane vysokej ceny úveru, nemožno
hodnotiť inak ako konanie na získanie bezdôvodného obohatenia bez právneho dôvodu, minimálne s
nepriamym úmyslom získať majetkový prospech opísanými praktikami.2. Žalovaná sa k veci samej vyjadrila podaním doručeným súdu 15. apríla 2014, kde navrhla žalobu
zamietnuť, pričom poukazovala na to, že uzavreté zmluvy majú charakter nepomenovanej zmluvy a

strany sa dohodli v zmysle všeobecných obchodných podmienok podľa § 262 ods. 1 Obchodného
zákonníka (ďalej iba „OBZ“). Zároveň poukazovala na to, že tvrdenia žalobcu o absolútnej neplatnosti
zmlúv z dôvodu neprijateľných podmienok sú mylné, nakoľko treba uprednostniť výklad zachovávajúci
platnosť právneho úkonu, a nie výklad, ktorý platnosť právneho úkonu popiera a teda, oddeliť prípadné
neprijateľné podmienky od ostatných častí zmlúv, pričom ale popiera, že ide o vzťah spotrebiteľský. V

uvedenom žalovaná poukázala na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vydaný 15. marca 2012 v
prejudiciálnom konaní vo veci C-453/10 Pereničová, Perenič proti SOS financ, spol. s r.o., ktorý je v
plnom rozsahu aplikovateľný aj na predmetný spor a to konkrétne: „Článok 6 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „Smernica“)
sa má vykladať v tom zmysle, že pri posudzovaní otázky, či zmluva uzavretá medzi predajcom alebo
dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá obsahuje jednu alebo viacerých nekalých podmienok, môže bez

uvedených podmienok naďalej existovať, sa súd , ktorý o veci rozhoduje, nemôže opierať len o prípadnú
výhodnosť vyhlásenia neplatnosti dotknutej zmluvy ako celku pre jednu zo zmluvných strán, v tomto
prípade spotrebiteľa.“ Súdny dvor zároveň uviedol, že „cieľom sledovaným normotvorcom únie v rámci
Smernice je nastoliť rovnováhu zmluvných strán, pričom sa má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako
celku, a nie vyhlásiť za neplatné všetky zmluvy, ktoré obsahujú nekalé podmienky.“ Žalovaná sa v podaní

vyjadrila aj k údajným neprijateľným zmluvným podmienkam uvádzaným žalobcom.

3. Následne v priebehu konania žalobca reagoval podaním doručeným súdu 27. augusta 2014 na
vyjadrenie žalovanej v tom zmysle, že na zmluvu z tohto sporu je potrebné aplikovať Občiansky
zákonník. Rovnako vymedzil predpoklady zakladajúce vznik bezdôvodného obohatenia žalovaného

tkvejúce v skutočnosti, že zmluva z predmetu tohto sporu obsahuje neprijateľný administratívny
poplatok, je úžerná a neobsahuje zákonom stanovené náležitosti - RPMN, priemernú RPMN, rozloženie
mesačných splátok, a preto je podľa neho bezúročná a bez poplatkov.

4. Pojednávania v tejto veci boli vždy vykonané v neprítomnosti strán sporu (§ 180 CSP), nakoľko

tieto v každom prípade ospravedlnili svoju neúčasť a udelili súhlas s vykonaním pojednávania v ich
neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie oznámením obsahu listín (§ 204 CSP), a to: žaloby a k nej pripojených:
zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX, výpismi z účtu k jednotlivým zmluvám,

prehľadmi uhradených splátok k zmluvám o úvere, a zistil tento skutkový stav:

Strany sporu (žalovaná ako veriteľ prostredníctvom mandatára, žalobca ako dlžník) uzavreli 23.8.2012
zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej tiež iba „Zmluva 1“), na základe ktorej bol žalobcovi toho istého
dňa poskytnutý úver vo výške 600,00 eur, ktorý sa podľa tejto Zmluvy zaviazal vrátiť spolu „zvýšenú

o príslušný poplatok“ vo výške 500,00 eur, teda spolu mal vrátiť sumu 1 100,00 eur v 10 mesačných
splátkach po 110,00 eur počnúc dňom 28.9.2012. V zmysle textu Zmluvy mal žalobca ako dlžník
prehlásiť, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel, ako aj vyhlásiť, že sa oboznámil, okrem
iného, i s VPPÚ na zadnej strane Zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať.
Strany sporu uzavreli 23.10.2012 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej tiež iba „Zmluva 2“), na základe

ktorej bol žalobcovi toho istého dňa poskytnutý úver vo výške 350,00 eur, ktorý sa podľa tejto Zmluvy
zaviazal vrátiť spolu „zvýšenú o príslušný poplatok“ vo výške 300,00 eur, teda spolu mal vrátiť sumu
650,00 eur v 10 mesačných splátkach po 65,00 eur počnúc dňom 28.11.2012. V zmysle textu Zmluvy
mal žalobca ako dlžník prehlásiť, že finančné prostriedky sú poskytnuté na iný účel, ako aj vyhlásiť, že
sa oboznámil, okrem iného, i s VPPÚ na zadnej strane Zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje

sa ich dodržiavať. Žalobca doposiaľ žalovanej zaplatil na základe vyššie uvedených zmluvných vzťahov
k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX splátkami v období 5.10.2012 až 8.8.2013 spolu sumu 1 100,00 eur
a k Zmluve o úvere č. XXXXXXXXX od 27.6.2013 do 8.8.2013 spolu sumu 650,00 eur. Predmetom
konania je nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo zmluvy 1 vo výške 500,00 eur , ktorý
bol určený ako rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru a skutočne zaplatenou sumou žalobcom a zo

zmluvy 2 vo výške 300,00 eur za rovnakých podmienok.

6. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník v znení platnom a účinnom v čase uzavretia
Zmlúv (ďalej len „Obchodný zákonník“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníkaposkytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

8. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom
a účinnom v čase uzavretia Zmlúv (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá

zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 5, ods. 6 Občianskeho zákonníka Spotrebiteľské zmluvy nesmú

obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť

oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne

prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,
spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu
splatnosti.

10. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí

obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z

účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

14. Uzavretie zmluvy 1 a zmluvy 2 nebolo v tomto konaní medzi stranami sporné, pričom obe zmluvy je
potrebné bez akýchkoľvek pochybností považovať za zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm.
d/ zákona č. 129/2010Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinného v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej iba „zákon o
spotrebiteľských úveroch“), pretože (i) žalobca pri jej uzatváraní nekonal a v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania - to vyplýva zo zmluvy, teda má postavenie spotrebiteľa - § 2 písm. a/
zákona,(ii) žalovaná jej poskytla úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti - to vyplýva z výpisu z ORžalovanej a zo zmluvy, teda má postavenie veriteľa - § 2 písm. b/ zákona, a na posudzovaný vzťah
medzi účastníkmi konania je s poukazom na § 52 ods. 2 Obč. zákonníka účinného v čase uzatvorenia
zmluvypotrebnéaplikovaťustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,čímjevyvrátenétvrdeniežalovanej

o potrebe aplikácie Obchodného zákonníka.
Zmluva 1 a zmluva 2 neobsahujú podstatné náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. i/,j/,k/ zákona
o spotrebiteľských úveroch: (i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú
jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby
spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej

sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny - bez akéhokoľvek
uvedenia, (ii) ročnú percentuálnu mieru nákladov - bez akéhokoľvek uvedenia, (iii) konkrétnu výšku a
termíny jednotlivých splátok v členení na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov -uvedená je len výška
celkovej splátky v prípade zmluvy 1 vo výške 110,00 eur, počet splátok 10, počnúc dňom 28.9.2012,
dátum prvej splátky nie je uvedený, taktiež nie sú uvedené termíny splatnosti splátok, v prípade zmluvy
2 vo výške 65,00 eur, počet splátok 10, počnúc dňom 28.11.2012, dátum prvej splátky nie je uvedený,

taktiež nie sú uvedené termíny splatnosti splátok. Z dôvodu absencie vyššie popísaných obligatórnych
náležitosti zmluvy, je tak potom úver poskytnutý žalovanou žalobcovi s poukazom na § 11 zákona
bezúročný a bez poplatkov, nakoľko podľa zák. č. 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. d), e), g) až i), l) a p).

15. Žalobcovi bol zmluvou 1 poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 600,00 eur, pričom ten
preukázateľne žalovanej zaplatil sumu 1 100,00 eur. Žalobca teda uhradil nad sumu istiny úveru 600,00
eur sumu 500,00 eur, v prípade zmluvy 2 bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 350,00

eur, pričom ten preukázateľne žalovanej zaplatil sumu 650,00 eur. Žalobca teda uhradil nad sumu istiny
úveru 350,00 eur sumu 300,00 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov,
žalobca mal vrátiť žalovanej iba istinu úverov. Ak teda žalobca uhradil žalovanej nad poskytnutú istinu
úveru v prípade Zmluvy 1- sumu 500,00 eur a v prípade Zmluvy 2 - sumu 300,00 eur, žalovaný získal
na úkor žalobkyne bezdôvodné obohatenie práve v takejto výške podľa ustanovenia § 451 ods. 2

Občianskeho zákonníka, ako plnenie bez právneho dôvodu.
Súd preto uložil žalovanej povinnosti žalobcovi zaplatiť sumu 800,00 eur z titulu bezdôvodného
obohatenia.

16. Pokiaľ ide o ostatné argumenty žalobcu v žalobe uvedené, súd sa v tomto smere s nimi stotožňuje

a na nich odkazuje, pretože ide o všeobecne známu rozhodovaciu prax súdov („notóriu“) vo vzťahu k
„nebankovým inštitúciám“, o ktorej má bezpochyby vedomosť aj žalovaná, ako subjekt dlhoročne sa
pohybujúci práve v tejto sfére, a ktorých prevzatie vytvára spoľahlivý podklad pre záver súdu o potrebe
vyhovieť žalobe v tejto veci.

17. Pre úplnosť súd poznamenáva, že sa nezaoberal v podrobnostiach samotným uzavretím a
okolnosťami uzavretia rozhodcovskej zmluvy. Taktiež nebude súd z dôvodu hospodárnosti posudzovať
povahu a možnú neprijateľnosť uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov.

18. Pokiaľ ide o návrh žalobcu na vyhlásenie jednotlivých zmlúv za neplatné ako celok, súd v tejto

časti žalobu ako nedôvodnú zamietol a to z dôvodu, že skutočnosť zakladajúcu nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia a to bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutých úverov vyriešil ako
predbežnú otázku pri posúdení tohto nároku žalobcu. Určenie úverových zmlúv ako neplatných v celku
nepovažoval súd za dôvodné aj z pohľadu ustanovenia § 41 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak
sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy

právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť
nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Táto požiadavka je obsiahnutá aj v citovanom judikáte Súdneho
dvora Európskej únie, na ktorú poukázala vo svojom vyjadrení žalovaná a taktiež judikatúry Ústavného
súdu.

19. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.20. V tomto konaní bol žalobca úspešný v časti konania týkajúcej sa vydania bezdôvodného obohatenia,
žalovaná v častiach, v ktorých bola žaloba zamietnutá, nakoľko v tomto smere žalobca zavinil zastavenie
konania, preto súd rozhodol tak, že žalobcovi ani žalovanej náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku
na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z.