Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/2/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8514201549
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jusková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8514201549.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu
JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu: Q. P., K.. XX.XX.XXXX, O.
W. Č.. XX, XXX XX B. J., proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova č. 25, 811 09
Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti úverovej zmluvy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. 5C/102/2014-202 zo dňa 09.11.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku, t.j. výroku I. a vo výroku o nároku na náhradu
trov konania.

Žalobcovi n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len „súd prvej inštancie“) prvým výrokom napadnutého rozsudku
určil, žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu vydania bezdôvodného obohatenia sumu 800,00
Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Druhým výrokom v prevyšujúcej časti súd žalobu
zamietol. Tretím výrokom žalobcovi a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že strany sporu uzavreli dňa 23.8.2012 zmluvu o úvere
(ďalej tiež iba „Zmluva 1“), na základe ktorej bol žalobcovi toho istého dňa poskytnutý úver v sume 600,00
Eur, ktorú sa podľa tejto Zmluvy zaviazal vrátiť spolu „zvýšenú o príslušný poplatok“ vo výške 500,00
Eur, teda spolu mal vrátiť sumu 1 100,00 Eur v 10 mesačných splátkach po 110,00 Eur počnúc dňom
28.9.2012. Strany sporu uzavreli 23.10.2012 zmluvu o úvere (ďalej tiež iba „Zmluva 2“), na základe ktorej
bol žalobcovi toho istého dňa poskytnutý úver v sume 350,00 Eur, ktorú sa podľa tejto Zmluvy zaviazal
vrátiť spolu „zvýšenú o príslušný poplatok“ vo výške 300,00 Eur, teda spolu mal vrátiť sumu 650,00 Eur v
10 mesačných splátkach po 65,00 Eur počnúc dňom 28.11.2012. Žalobca doposiaľ žalovanému zaplatil
na základe vyššie uvedených zmluvných vzťahov k Zmluve 1 spolu sumu 1 100,00 Eur a k Zmluve 2
spolu sumu 650,00 Eur.
Mal za to, že obe zmluvy je potrebné bez akýchkoľvek pochybností považovať za zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, Zmluva 1 a Zmluva 2 neobsahujú podstatné náležitosti v zmysle zákona č.
129/2010 Z.z., a to úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie,
index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru
naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského
úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny - bez akéhokoľvek uvedenia, ročnú percentuálnu
mieru nákladov - bez akéhokoľvek uvedenia, konkrétnu výšku a termíny jednotlivých splátok v členení
na splátky istiny, úrokov a iných poplatkov - uvedená je len výška celkovej splátky v prípade zmluvy 1 vo
výške 110,00 Eur, počet splátok 10, počnúc dňom 28.9.2012, dátum prvej splátky nie je uvedený, taktiež
nie sú uvedené termíny splatnosti splátok, v prípade zmluvy 2 vo výške 65,00 Eur, počet splátok 10,

počnúc dňom 28.11.2012, dátum prvej splátky nie je uvedený, taktiež nie sú uvedené termíny splatnosti
splátok.
Z dôvodu absencie vyššie popísaných obligatórnych náležitosti zmluvy je tak potom úver poskytnutý
žalovaným žalobcovi s poukazom na § 11 zákona č. 129/2010 Z.z. bezúročný a bez poplatkov.
Zároveň uviedol, že žalobcovi bol zmluvou 1 poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 600,00 Eur, pričom
ten preukázateľne žalovanému zaplatil sumu 1 100,00 Eur. Žalobca teda uhradil nad sumu istiny úveru
600,00 Eur sumu 500,00 Eur, v prípade zmluvy 2 bol žalobcovi poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške
350,00 Eur, pričom ten preukázateľne žalovanému zaplatil sumu 650,00 Eur. Žalobca teda uhradil nad
sumu istiny úveru 350,00 Eur sumu 300,00 Eur.
Uzavrel, že vzhľadom na skutočnosť, že úvery sú bezúročné a bez poplatkov, žalobca mal vrátiť
žalovanému iba istinu úverov. Súd preto uložil žalovanému povinnosti žalobcovi zaplatiť sumu 800,00
Eur z titulu bezdôvodného obohatenia.
Pokiaľ išlo o návrh žalobcu na vyhlásenie jednotlivých zmlúv za neplatné ako celok, súd v tejto
časti žalobu ako nedôvodnú zamietol a to z dôvodu, že skutočnosť zakladajúcu nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia a to bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutých úverov vyriešil ako
predbežnú otázku pri posúdení tohto nároku žalobcu.
Pri právnom posúdení odkázal na ustanovenia § 497 a § 499 Obchodného zákonníka, ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch - § 2 písm. d), a), b), § 9 ods. 2 písm. i), j),k), §
11 ustanovenia Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1,2,3,4, § 3, § 53 ods. 1,2,3,4,5,6, § 54 ods. 1, §
451 ods. 1,2 § 455.
O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný majúc za to, že v konaní došlo k
vade uvedenej v § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. Uviedol, že žalobca sa pri uzatváraní Zmluvy 1
ako aj Zmluvy 2 oboznámil so Štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere (ďalej
len ,,ŠEISÚ“), ktoré následne prevzal ako prílohu k Zmluve. V spodnej časti ŠEISÚ sú prílohou zmluvy
o úvere a sú jej neoddeliteľnou súčasťou. V ŠEISÚ je jasne, určito a zrozumiteľne v bode 3 uvedené:
„Úroková sadzba úveru alebo v prípade potreby rôzne úrokové sadzby úveru, ktoré sa vzťahujú na
zmluvu o úvere je fixná 32 % ročne.“ Rovnako nie je správne konštatovanie týkajúce sa absencie údaja o
hodnote RPMN, ktorá je uvedená na prednej strane Zmluvy ako aj týkajúce sa absencie údaja priemernej
hodnoty RPMN, ktorá je uvedená jasne, určito a zrozumiteľne v časti 3 ŠEISÚ vo výške 40,60% (čo
sa týka Zmluvy 1) a 36,73 % (čo sa týka Zmluvy 2). Poukázal aj na skutočnosť, že žalobca sa sám
obrátil na žalovaného so žiadosťou o úver, pričom následne žiadnym spôsobom nebol k podpisu zmluvy
o úvere donútený a podpisy činil bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Zmyslom ochrany
spotrebiteľa nie je a nemôže byť potlačenie trhového správanie poskytovateľov služieb či garantovať
spotrebiteľovi absolútnu ochranu pred zavinenou neznalosťou, neuváženosťou či neochotou patrične
si zistiť podmienky trhu a dostatočne sa venovať kontraktačnému procesu. Navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v rozsahu výrokov I. a III. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Zároveň žalovaný žiadal náhradu trov konania, ktoré mu vznikli, vrátane trov
odvolacieho konania.

3. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl.
CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 11.3.2019 (§ 219
ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je neopodstatnené.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu,
v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia súdu prvej inštancie odvolateľ
nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane suspenzívny
účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov uplatnených
žalovaným, to či súd prvej inštancie svoje rozhodnutia riadne odôvodnil, vychádzajúc z toho, že v
odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom

prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd
Slovenskej republiky, II. ÚS 78/05).

6. Podstata odvolacích argumentov žalovaného spočívala v tvrdení o nesprávnom právnom posúdení
veci, o odňatí možnosti žalovanému konať pred súdom a o nesprávnych skutkových zisteniach.

7. Pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na
zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu alebo aplikoval síce správnu právnu normu,
ale jej obsah nesprávne interpretoval alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený
skutkový stav ju nesprávne aplikoval.

8. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie pri posudzovaní veci, ktorá bola predmetom
konania použil správny právny predpis a správne ho vyložil. V rozhodnutí odpovedal na argumenty, ktoré
považoval za argumenty pre rozhodnutie podstatné, v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo
zistených skutočností vyvodil správny záver. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a
právnych zisteniach súdu prvej inštancie nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré odkazuje a k odvolacím dôvodom preto len dodáva:

9. Zmluvy 1 a 2, ktoré boli uzatvorené medzi žalobcom a žalovaným, sú zmluvy formulárové, obsah
ktorých žalobca ovplyvniť nemohol. Vzhľadom na uvedené postupoval súd prvej inštancie správne,
pokiaľ súdnej kontrole podrobil podmienky zmluvy z toho hľadiska, či nejde o podmienky neprijateľné.

10. Občiansky zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok. To
znamená, že súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v
štandardnej formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

11. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku je potrebné považovať podmienku vyvolávajúcu v neprospech
spotrebiteľa, ktorý je slabšou zmluvnou stranou v záväzkovom vzťahu, hrubú nerovnováhu. Znaky
neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen tá podmienka, ktorá je neprimeranou, ale aj podmienka,
ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s „ratio legis“ toho zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola
dojednaná. V tomto zmysle za neprijateľnú zmluvnú podmienku správne súd prvej inštancie posúdil
zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu nie je po
materiálnej stránke dodané a v skutočnosti slúži záujmom dodávateľa. Zo Zmluvy 1. vyplýva, že dlžník
sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť sumu poskytnutú ako úver zvýšenú o poplatok, ktorý predstavuje 83,3 % z
úverových prostriedkov. Zo Zmluvy 2 vyplýva, že dlžník sa zaväzuje veriteľovi zaplatiť sumu poskytnutú
ako úver zvýšenú o poplatok, ktorý predstavuje 85,7 % z úverových prostriedkov.

12. Odvolací súd je toho názoru, že požadovanie úhrady poplatku v takejto neprimeranej výške je
neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Nie je zrejmé, že by malo ísť o plnenie spotrebiteľovi po materiálnej
stránke dodané a nemôže ísť ani o plnenie, ktoré by malo byť v záujme spotrebiteľa. Pokiaľ by mal mať
veriteľ u spotrebiteľského úveru nárok na poplatok, je nevyhnutné, aby sa takýmto poplatkom platilo
skutočné plnenie poskytnuté spotrebiteľovi, ktoré je súčasne v jeho záujme. To, či zmluva neobsahuje
neprijateľné zmluvné podmienky v rozpore so zákonom alebo v rozpore so zásadou dobrých mravov, súd
skúma aj bez námietky spotrebiteľa a v prípade zistenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nepriznáva
plnenie z takejto podmienky žiadané. To, že výška poplatku nie je limitovaná právnym predpisom
neznamená, že žalovaný ako veriteľ mal by byť oprávnený na zaplatenie poplatku v akejkoľvek výške.
Poplatok vo výške dosahujúcej takmer 90 % sumy poskytnutého úveru nemôže byť v súlade s princípom
dobrých mravov, naopak vykazuje znaky civilnoprávnej úžery.

12. Odvolací súd konštatuje, že údaj o úrokovej sadzbe napriek zneniu ust. § 9 ods. 2 písm. i) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmlúv 1 a 2 v zmluvách
absentuje. Jej výšku je možné vyvodiť z výšky poplatku uvedeného v zmluvách a počtu splátok, čo
spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie
o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje. Ide o esenciálnu náležitosť zmluvy
o úvere, ktorá musí byť uvedená priamo v zmluve. V zmluvách nie je uvedený ani údaj o priemernej
RPMN, ktorý je v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch obligatórnou náležitosťou

zmluvy o úvere. Keďže v zmluvách absentuje údaj o úroku, údaj o priemernej RPMN, úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z.).

13. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že súdom vytýkané obligatórne náležitosti zmluvy sú uvedené v Štandardných
európskych informáciách k spotrebiteľskému úveru, k tomuto odvolací súd uvádza, že žalovaný v štádiu
prvoinštančného konania Štandardné informácie k spotrebiteľskému úveru nepredložil. Realizoval tak
až v odvolacom konaní. Žalovaný nevyužil prostriedky procesnej obrany v zmysle ustanovení § 149,
§ 167 ods. 2 CSP včas, nakoľko ich bolo možné uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým
sa dokazovanie končí v zmysle zásady koncentrácie (§ 154 CSP), ktorá je jednou zo zásad civilného
sporového konania.

14. Zároveň z obsahu spisu nevyplývajú okolnosti, ktoré by opodstatňovali aplikáciu ustanovenia § 366
CSP. Žalovanému nič nebránilo predložiť Štandardné informácie k spotrebiteľskému úveru už spolu so
žalobou. Za tohto stavu odvolací súd na dôkaz predložený žalovaným až v odvolacom konaní prihliadať
nemohol. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že zo Zmlúv 1 a 2 nevyplýva, že súčasťou zmlúv o úvere
boli aj Štandardné informácie k spotrebiteľskému úveru. Štandardné informácie navyše nie sú datované
ani podpísané zmluvnými stranami, preto vo vzťahu k posúdeniu obligatórnych náležitostí zmluvy by aj
v prípade ich včasného predloženia nemali relevanciu.

15. V danej právnej veci bezdôvodné obohatenie vzniklo z neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Doposiaľ nebola prekonaná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie o existencii nezanedbateľného
nebezpečenstva, že priemerný spotrebiteľ nepoukáže na neprijateľnosť zmluvnej podmienky v čase jej
uzatvárania (porov. spojené prípady C-240 až 244/98).

16. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I, ktorým súd
žalobe vyhovel a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

17. V odvolacom konaní žalovaný nebol úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bol žalobca, ktorému
vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 396 ods. 1 CSP). Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca bol v odvolacom konaní pasívny, k odvolaniu sa
nevyjadril, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil, a podľa obsahu spisu mu ani žiadne trovy v
odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúceho
procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP
o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady
trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen
nelogické, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 18. 4. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.