Rozsudok – Ochrana osobnosti ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Monday, February 11, 2019

Referenced legislation in the judgement

Judgement

---

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16Co/19/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3616204455
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2019:3616204455.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek
senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v spore
žalobcu R. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX T., zastúpeného R.. C. T., bytom T., F.
Y. XXX/XX, proti žalovanému: S. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, XXX XX T., o ochranu
osobnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 2C/4/2016-88 zo dňa
11. apríla 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II. žalovanému
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tak, že vzájomné vzťahy žalobcu
a žalovaného sú dlhodobo vážne narušené. Strany sporu prostriedky procesného útoku
a procesnej obrany sústredili na svoje skutkové tvrdenia a popieranie skutkových tvrdení druhej
strany sporu. Ponúkli len svoj pohľad na vzájomné spory. Žalobca doložil len výňatky z elektronickej
komunikácie a navrhol výsluch svedka, ktorý je však jeho priateľom a na viac rovnako ako žalobca tiež v
spore so žalovaným. Berúc do úvahy dôkazy, nie len skutkové tvrdenia, predmetom právneho posúdenia
tak zostal len sporný príspevok žalovaného
v aplikácii Facebook a podporne spôsob jeho vyjadrovania pri elektronickej komunikácii. Žalovaný
zverejnil daný príspevok medzi inými vtipmi na svojom profile, na nástenke, pričom iná komunikácia v
daný čas nebola preukázaná. Ide o vulgárny vtip v podstate založený na spájaní sexuálnej deviácie
a homosexuálnej orientácie (ďalej len "vtip"). Identifikačný znak sú krstné mená a zviera. Z ostatnej
elektronickej komunikácie nevyplýva, že by bol žalobca žalovaným identifikovaný. Úspech žaloby na
ochranu osobnosti, pokiaľ ide o difamujúce vyjadrenia, závisí na právnom a skutkovom posúdení otázky,
či v konkrétnom prípade právo na slobodu prejavu prevažuje nad právom na ochranu osobnosti. Je
zrejmé, že nie každé vyjadrenie, dokonca ani nie spoločensky konformné, by malo byť automaticky
spôsobilé privodiť adresátovi nejakú ujmu. Žalovaný sa pohybuje blízko takejto hranice
a nemožno vylúčiť, že to robí úmyselne. Žalovaný zverejnil vtip na svojej nástenke v aplikácii Facebook,
ide o verejnú časť profilu prístupnú každému. V tomto zmysle vzhľadom
k rozšírenosti tejto aplikácie možno prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že počet osôb, ktorí tento vtip
mohli (čo i teoreticky) vnímať bol rádovo v miliónoch a predbehol aj dosah printových médií. Sám
žalobca sa o ňom dozvedel od priateľky, bývalej manželky žalovaného. Žalobca však nepreukázal,

že by bol predmetný vtip súčasťou komunikácie, kde by žalobcu priamo identifikoval, ostatné výňatky
z komunikácie nedokladujú časovú následnosť ani osobný súvis. Naopak, vtip bol jeden z viacerých
zverejnených za sebou, kde sa nijaké rovnaké identifikačné znaky nenachádzajú. K identifikačným
znakom spájajúcim daný vtip so žalobcom súd prvej inštancie uviedol, že žalobca uviedol tri takéto údaje,
jeho krstné meno, krstné meno svedka, ktorý je jeho priateľom a zviera - kozu, ktoré okrem iných zvierat
chovajú. Na stotožnenie osoby nie sú vždy potrebné identifikačné údaje ako spojenie mena
a priezviska, uvedenie adresy a pod. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že identifikácia by nemala
spočívať na osobnej zainteresovanosti, či vôli adresáta, ale má byť jasná
a nepripúšťajúca omyl. Pokiaľ by uvedený vtip žalovaný zverejnil na profile žalobcu, alebo napísal na
bránu k jeho nehnuteľnosti, úmysel by bol zreteľný aj pri uvedených identifikačných znakoch. Pokiaľ
ho autor zverejnil na svojom profile medzi ostatnými vtipmi, ktoré sú primárne v dosahu jeho priateľov,
resp. osôb, ktoré zdieľajú jeho názory, identifikácia žalobcu je ponechaná na úvahe adresátov. Pokiaľ by
predmetný vtip bol uverejnený v humoristickom časopise a jeho autor nebol identifikovaný neexistoval
by súvis
s osobou žalobcu. Inými slovami, dôvodnosť žaloby na ochranu osobnosti nemôže závisieť na
identifikácii toho, kto je autorom výroku. Vyjadrenie aj bez existencie autora musí byť spôsobilé zasiahnuť
do osobnostných práv - cti dobrej povesti adresáta a jeho adresát musí byť bez pochyby konkrétna
osoba. V tomto prípade samotný vtip ako spôsobilý zasiahnuť do práv žalobcu neobstojí, pretože bez
identifikácie žalovaného ako osoby, s ktorou má žalobca dlhodobé spory a jeho úmyslu žalobcovi
škodiť, nemožno žalobcu žiadnym spôsobom identifikovať. Je to vtip, o ktorého kvalite a jeho autorovi
si urobí názor každý čitateľ sám. V tomto prípade sloboda prejavu prevážila nad právom na
ochranu osobnosti, a má prednosť pri danom zverejnení vtipu obsahujúceho jeden či viac do istej miery
identifikačných znakov. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie žalobu zamietol v celom rozsahu.

3. Výrok o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalovanému
proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože hoci bol žalovaný v spore úspešný,
trovy konania si neuplatnil, preto ich ani nemožno priznať.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom
napadol rozsudok v celom rozsahu a považuje ho za nesprávny. Súd prvej inštancie na pojednávaní
dňa 11.04.2018 nepripustil zmenu žaloby, keď žalobca zmenil formuláciu žalobného petitu s poukazom
na § 143 ods. 1 C.s.p. a § 153 C.s.p. Súd prvej inštancie vec nesprávne predbežne právne posúdil
pri predbežnom prejednaní sporu, čo je v rozpore s účelom civilného sporového konania a poskytnutia
rýchlej, efektívnej ochrany práv v rozpore s princípom právnej istoty a rovnosti strán. Súd prvej inštancie
nepostupoval v súlade s ustálenou judikatúrou, na ktorú bolo poukázané. Žalobca poukázal na Nález
Ústavného súdu SR sp.zn. IIIÚS 32/2015 zo 07.06.2016. Žalobca v konaní preukázal, že cieľom
uverejneného vtipu bol útok na osobu žalobcu, útok na jeho občiansku česť a ľudskú dôstojnosť,
súkromie a telesnú integritu. Nešlo o jediný osobnostný útok, ale o sled opakujúcich sa atakov. Súd prvej
inštancie pri predbežnom prejednaní sporu oznámil, že návrh na vykonanie dôkazu výsluchom Y. J.,
H. J. a M. U. odmieta a rovnako aj návrh žalovaného na výsluch Y.. F. Y.. Tento postup zo strany súdu
zmaril vykonať procesné dokazovanie, ktorého cieľom bolo získanie skutkových a právnych poznatkov
pre správne právne rozhodnutie vo veci. Nevykonanie navrhnutých dôkazných prostriedkov žalobca
považuje za nerešpektovanie ústavného práva na spravodlivý súdny proces. Žalobca sa nestotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozsudku. Vtip bol uverejnený na osobnostnom profile žalovaného, v
prostredí jeho priateľov na FB, ktorý dobre poznajú aj osobu pána T. (ktorý bol švagrom žalovaného) a
dobre poznajú aj osobu žalobcu a ich pracovné aktivity. Je všeobecne známe, že pán Y. T. je zverolekár
a zároveň chovateľ zvierat, konkrétne aj kôz a o tieto zvieratá sa stará žalobca. Po uverejnení tohto
vtipu, ale aj s odstupom času žalobcu kontaktovalo viacero známych s tým, že spoznávali vo vtipe
osobu žalobcu a pána T., a pýtali sa na informácie ohľadne ich sexuálnej orientácie. Skutočnosť,
že žalovaný mal v úmysle zasiahnuť do práv žalobcu preukazuje aj samotné vyjadrenie žalovaného
počas pojednávania, že „Y. T. je intímny priateľ žalobcu“. Žalobca s odvolaním sa na rozhodovaciu
činnosť Ústavného súdu SR a aj Najvyššieho súdu SR uviedol, že pre spravodlivé rozhodnutie je
nevyhnutné, aby reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby v ňom
bola daná jasná a zreteľná odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému. Súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Napadnuté rozhodnutie vychádza z
neprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu okrem iného uviedol, že celé vyjadrenie žalobcu považuje
za znôšku klamstiev a výmyslov. Žalobca svojím vyjadrením zavádza. Priatelia žalovaného na FB
nevedia, že nejaký T. existuje a keby aj vedeli, tak im je ukradnutý. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

6. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 C.s.p.
a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 ods. 1 C.s.p., keď v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie
pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

7. K procesnému postupu odvolacieho súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania v súlade s ustanovením § 219 ods. 1 a 3 C.s.p., miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Trenčíne
v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, dňa 06.02.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v
Trenčíne, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku odvolacím súdom.

8. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie
dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán sporu a zo zisteného skutkového stavu
vyvodil správny právny záver s poukazom na ním citované zákonné ustanovenia. Svoje rozhodnutie
riadne odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 C.s.p..

9. Primárne odvolací súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím dôvodom
žalovaného je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p., pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku súdom prvej inštancie. Na zdôraznenie správnosti tak skutkových
ako aj právnych záverov vyjadrených v napadnutom rozsudku uvádza, že napadnutý rozsudok má všetky
náležitosti riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa jasným, zrozumiteľným
spôsobom vyjadril k uplatnenému nároku žalobcu, ako aj k použitej obrane žalovaného a k vykonaným
dôkazom. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd
uvádza, že pri takomto postupe, t.j. pri aplikácii § 387 ods. 2 C.s.p., odvolací súd nie je povinný vo vzťahu
k odvolacím dôvodom opätovne zopakovať tie skutkové a právne závery, ktoré už vyjadril v napadnutom
rozhodnutí súd prvej inštancie a s ktorými sa odvolací súd stotožňuje, keď je postačujúce na ne len
odkázať (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/09, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo 170/2005). Odôvodnenie napadnutého rozsudku má náležitosti vyžadované v ust. § 157 ods. 2
O.s.p. platného a účinného do 30.06.2016 (v súčasnosti ustanovenie § 220 ods. 2 C.s.p.). V súlade
aj s ustálenou judikatúrou Ústavného súdu SR, súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozsudku dal
odpoveď na všetky podstatné a právne významné okolnosti dané v sporovej veci. Rovnako aj vo vzťahu
ku konaniu odvolacím súdom a k odôvodneniu jeho rozsudku sa poukazuje na rozhodnutie Ústavného
súdu SR sp. zn. IV. ÚS 115/03 z 3. júla 2003, z ktorého vyplýva, že ani odvolací súd nemusí dať odpoveď
na každý odvolací dôvod, len na ten, ktorý má pre vec podstatný význam. Podľa Nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 78/05 zo dňa 16. marca 2005, „ ... odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom
konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na
tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na
doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

10. Na zdôraznenie správnosti právneho záveru súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že
dokazovanie je postup súdu a strán sporu upravený zákonom, v rámci ktorého je strana sporu
povinná označiť dôkazy na preukázanie rozhodujúcich skutočností. Súd nie je povinný vykonávať všetky
navrhnuté dôkazy, ale rozhodne, ktorý z dôkazov vykoná a ktorý nie. Nevykonanie navrhnutých dôkazov
nie je vadou, ktorá by spôsobovala odňatie možnosti strane sporu konať pred súdom, resp. porušenie
práva na spravodlivý proces. Zo zápisnice o predbežnom prejednaní sporu zo dňa 27.02.2018 vyplýva,
že súd prvej inštancie uznesenie o odmietnutí vykonania navrhnutých dôkazov vyhlásil a aj odôvodnil.
Odvolací súd posúdil odvolaciu námietku žalobcu o nevykonaní navrhnutých dôkazov ako nedôvodnú.

11. Nepripustenie zmeny žaloby súd prvej inštancie riadne odôvodnil v ods. 4 a 5 napadnutého rozsudku,
pričom sa odvolací súd s týmto odôvodnením stotožňuje.

12. Súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov konania, keď žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Žalovaný bol síce v konaní úspešný, ale žiadne trovy si neuplatnil.

13. Ani v odvolacom konaní žalobca neuviedol žiadne tvrdenia týkajúce sa veci samej, ktorými by sa súd
prvej inštancie nebol zaoberal. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.

14. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1,2
C.s.p. potvrdil ako vecne správne.

15. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396
ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. Úspešnému žalovanému nepriznal proti žalobcovi nárok na
náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne nevznikli.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 424 C.s.p.)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1, 2 C.s.p.)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 C.s.p.)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2
C.s.p.). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on Apr 18, 2019. Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.