Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 23, 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/80/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4112212935
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4112212935.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.

Kataríny Marčekovej a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: M. S., bytom D., W. XX, zastúpený:
JUDr. Ivan Kochanský, advokát so sídlom v Nitre, Farská 33, proti žalovanej: I. S., bytom D., O. XX,
zastúpená: JUDr. Marián Macko, advokát so sídlom v Nitre, Koceľova 2, o vyporiadanie bezpodielového
spoluvlastníctva manželov (BSM) po rozvode, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nitra
zo dňa 9. novembra 2017, č. k. 9C/41/2012 - 257, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e s tou zmenou, že žalovaná je
povinná zaplatiť žalobcovi na vyrovnanie jeho podielu sumu 2.598,38 eura v 150 eurových mesačných

splátkach, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred pod následkom straty výhody splátok, počínajúc mesiacom
nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (do 30.6.2016 ako súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963
Zb. Občiansky súdny poriadok, ďalej len „OSP“ a od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie podľa § 12
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) rozsudkom zo dňa 9.11.2017, č.
k. 9C/41/2012-257 vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu - bývalých manželov (ďalej len

„BSM“) keď určil, že do bezpodielového spoluvlastníctva patria hnuteľné veci - aktíva uvedené vo výroku
rozsudku pod položkami 1/ až 32/ spolu v hodnote 11.355,98 eura.

2.1. BSM strán sporu vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal hnuteľné veci uvedené
pod položkou č. 31/ a 32/ spolu v hodnote 6.246,50 eura.

2.2. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal hnuteľné veci uvedené pod položkou č. 1./ až 30./

spolu v hodnote 5.109,48 eura.

2.3. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi titulom finančného vysporiadania sumu 2598,375
eura, ktorú sumu jej súd povolil splácať v splátkach po 500 eur mesačne, počnúc prvou splátkou v
mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok.

3.1. O trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

3.2. Znaleckej organizácii, s.r.o., C., M. XXX/X, znalcovi z odboru ekonomika a riadenie podnikov,
z odvetvia oceňovanie a hodnotenie podnikov priznal znalečné vo výške 219,94 eura, ktoré bude
vyplatené z položky registra 92 a 89, po právoplatnosti tohto rozsudku.4. Prvoinštančný súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou
domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo so žalovanou, ktoré zaniklo rozvodom

manželstva na základe rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. 15C/213/2008 ku dňu 24.4.2009, pričom
žiadal vyporiadať hnuteľné veci nadobudnuté počas manželstva, jemu navrhol prikázať hnuteľné veci,
a to digitálny fotoaparát zn. Kodak a automobil F. Z. a zvyšných 40 hnuteľných vecí navrhol prikázať
žalovanej, ktorá by bola zaviazaná k povinnosti mu vyplatiť sumu titulom finančného vysporiadania.

5.1. Vykonaným dokazovaním zistil, že manželstvo strán sporu bolo rozvedené rozsudkom Okresného
súdu Nitra č. k. 15C/213/2008 - 44 zo dňa 3.3.2009, právoplatným ohľadne výroku o rozvode manželstva
dňa 24.4.2009.

5.2. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. 25C/151/2009 - 33 bolo zrušené právo spoločného nájmu
účastníkov k bytu č. X, pozostávajúceho z X izieb, kuchyne a príslušenstva, s povinnosťou žalobcu v

postavení žalovaného sa vysťahovať z predmetného bytu po 15-tich dňoch zabezpečení náhradného
bytu.

5.3. Zo zhodných výpovedí strán sporu bolo zistené, že počas trvania manželstva nadobudli hnuteľné
veci uvedené v žalobe, okrem položky č. XX - stôl so štyrmi stoličkami a koberca pod položkou č. XX,

ktoré boli svadobné dary. Z hnuteľných vecí užíva žalobca len digitálny fotoaparát Kodak pod č. 41 (vo
výroku rozsudku uvedený pod pol. č. 31) a vozidlo F. Z. pod č. 42 (vo výroku rozsudku uvedené pod
pol. č. 32).

6. Počas trvania manželstva bola uzavretá s VÚB bankou zmluva o poskytnutí spotrebného úveru s

oboma stranami sporu zo dňa 7.5.2008, na základe ktorej im bol poskytnutý úver vo výške 160.000,-
Sk, ktorý sa zaviazali splatiť v 36. splátkach ku dňu 7.5.2011 po 5.050,81 Sk. Podľa vyjadrenia žalobcu
z týchto peňažných prostriedkov od VÚB bolo zakúpené vozidlo F. Z. v roku 2008, a to na základe
kúpnej zmluvy predloženej žalobcom, podľa ktorej kúpna cena činila 230.000,- Sk. Podľa jeho vyjadrenia
úver poskytli na kúpnu cenu vozidla a zvyšnú sumu na kúpnu cenu zaplatili zo spoločných prostriedkov.

Podľa dohody o zaplatení príspevku na výstavbu bytu zo dňa 31.7.1998 sa žalobca zaviazal pred
prevzatím bytu č. X zaplatiť sumu 180.000,- Sk ako zálohu na kúpu predmetného bytu. Zo zmluvy
o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 22.11.2003 sa budúci predávajúci - mesto D. a strany sporu, ako
budúci kupujúci, zaviazali uzatvoriť v budúcnosti zmluvu o prevode bytu po uplynutí 15-ročnej lehoty
od vydania kolaudačného rozhodnutia s tým, že preddavok na kúpnu cenu činil 180.000,- Sk, ktorý bol

uhradený pred podpisom zmluvy, pričom k uzavretiu kúpnej zmluvy k predmetnému bytu, ktorý užíva
doteraz žalovaná nedošlo. Podľa správy VÚB, a.s. Bratislava boli hradené splátky žalobcom ohľadne
poskytnutého úveru a to aj po rozvode manželstva a to až k dátumu 29.6.2010 s tým, že za obdobie od
7.5.2009 do 29.6.2010 bola uhradená suma v počte 14 x 167,66 eur = 4133,77 eur.

7.1. Znaleckým posudkom č. 3/2013 bolo ocenené bytové zariadenie a to položky 1, 2, 3, 19 až 26, 28,
30 až 33, pričom vzhľadom na rozdielne dátumy nadobudnutia hnuteľných vecí žalobcom a žalovanou
znalkyňa uviedla hodnoty hnuteľných vecí podľa žalobcu spolu vo výške 2159,16 eura a podľa žalovanej
vo výške 1993,16 eura, pričom priemer týchto súm predstavuje spolu hodnotu hnuteľných veci 4152,32
eura.

7.2. Všetky hnuteľné veci sa po rozvode manželstva strán sporu nachádzali v byte, v ktorom bývala
a doposiaľ býva žalovaná, ktorá sa stala aj výlučnou nájomníčkou predmetného bytu po zrušení
spoločného nájmu bytu.

8. Znaleckým posudkom č. 3/2015 boli ocenené hnuteľné veci, a to elektrotechnické zariadenia položky
č. 4 až 18, 38, ktoré sa nachádzajú u žalovanej a pod položkou č. 41, ktorá je u žalobcu. Podľa znalkyne
bola hodnota všetkých týchto vecí určená spolu sumou 1050,66 eura, pričom zariadenia, ktoré sú v
užívaní žalovanej sú v hodnote 957,16 eura a u žalobcu v hodnote 93,50 eura s tým, že ide o digitálny
fotoaparát zn. Kodak.

9. Podľa Znaleckého posudku č. 2/2016 bola určená hodnota motorového vozidla zn. F. O. Z. ku dňu
rozvodu manželstva vo výške 6153 eur a ku dňu vypracovania posudku, teda ku dňu 11.11.2015 vo
výške 2020 eur, pričom predmetné vozidlo sa nachádza v užívaní žalobcu.10. Podľa Znaleckého posudku č. 8/2017 bola všeobecná hodnota podnikateľského subjektu - žalovanej
ku dňu rozvodu manželstva 2219,42 eura. Podľa vyjadrenia žalovanej do podnikania zahrnula aj

hnuteľnú vec pod položkou č. 11 - chladničku Electrolux, teda do nákladov v rámci podnikania.

11. Z vykonaného dokazovania považoval prvoinštančný súd za preukázané, že do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov patria tie hnuteľné veci, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku
spolu v hodnote 11.355,98 eura, ktorých zostatková hodnota ku dňu zániku BSM bola určená

znaleckými posudkami a predstavuje spolu 11.355,98 eura. Všeobecná hodnota podnikateľského
majetku žalovanej, bola určená znaleckým posudkom vo výške 2200 eur.

12. Predmetom vyporiadania neboli preto jednotlivé veci slúžiace podnikateľskej činnosti žalovanej, ale
hodnota tohto majetku, ktorý bol nadobúdaný zo spoločných prostriedkov získavaných z tejto činnosti,
ktoré prostriedky nepochybne patrili do BSM.

13.1. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal súd tie hnuteľné veci, ktoré žiadal a ktoré sú uvedené
vo výrokovej časti tohto rozsudku a to položky 31 a 32.

13.2. Do výlučného vlastníctva žalovanej súd prikázal hnuteľné veci uvedené pod položkami č. 1/ až

30/, pričom ide o bytové zariadenie, elektroniku, ktoré sú dlhodobo od rozvodu manželstva k dispozícii
žalovanej v byte, ktorý užíva a ktorého sa stala výlučnou vlastníčkou po zrušení práva spoločného práva
bytu,pričomtvrdeniažalovanej,žehnuteľnévecisimoholžalobcaprevziaťkedykoľvekažebolaochotná
mu ich vydať, súd nepovažoval za preukázané a navyše za dobu 8 rokov boli v jej dispozícii, teda sa
opotrebovávali a bolo by v rozpore so zásadami vyporiadania, aby po takej dlhej dobe a ich opotrebovaní

boli prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu, respektíve niektoré z týchto vecí.

14.1. Pokiaľ ide o položky č. 34 až 37, tieto sú súčasťou bytu, ktorého výlučnou nájomníčkou sa stala v
zmysle súdneho rozhodnutia žalovaná, s povinnosťou zabezpečiť žalobcovi zodpovedajúci byt, nejde o
veci ktoré možno vyporiadať v rámci BSM a ani o investície, ide o rekonštrukciu bytu, pričom v rovnakom

pomere má povinnosť zabezpečiť žalovaná žalobcovi bytovú náhradu vo forme bytu.

14.2. Vzhľadom na zhodné vyjadrenia strán sporu predmetom vyporiadania BSM nie sú veci pod
položkou č. 27 - stôl so 4 stoličkami a pod položkou č. 29 - koberec, ktoré boli svadobné dary a do
BSM dary nepatria. Súd takisto nevyporiadal z hnuteľných vecí chladničku Electrolux, ktorú žalovaná

používala v rámci podnikania, a teda je súčasťou jej podnikateľského majetku. Ohľadne hnuteľných vecí
bytového zariadenia, kde sa nedohodli strany sporu na roku nadobudnutia, súd určil zostatkovú hodnotu
ako priemer hodnôt uvádzaných žalobcom a žalovanou, respektíve dátumu ich nadobudnutia.

15.1. Súd ďalej zohľadnil skutočnosť, že žalobca po rozvode manželstva splácal spoločný záväzok, a

to úver poskytnutý VÚB bankou, žalobca zaplatil zostatok úveru po rozvode v celkovej výške 4133,77
eur, teda za žalovanú zaplatil sumu 2066,885 eura. Celková hodnota hnuteľných vecí činí 11.355,98
eura, z čoho polovica na každého zo strán sporu pripadá vo výške 5.677,99 eura, žalobcovi však
pripadli hnuteľné veci v hodnote o 568,51 eura viac (6246,50 - 5677,99 eura). Žalovaná by z titulu
hodnoty majetku prináležiaceho v rámci podnikania, z ktorej polovica činí 1100 eur, túto sumu má vyplatiť

žalobcovi mínus 568,51 eura, čo je hodnota hnuteľných vecí, o ktorú bolo žalobcovi prikázané viac z
hnuteľných vecí a tiež je povinná vyplatiť žalobcovi sumu zodpovedajúcu úveru, ktorý zaplatil žalobca
za žalovanú, teda sumu 2066,885 eura (úver 4133,77 : 2 ).

15.2. Žalovaná je tak povinná zaplatiť žalobcovi titulom finančného vyporiadania celkove sumu

2598,375 eura (1100 eur z podnikania - 568,51 eura nižšia hodnota hnuteľných vecí prikázaných
žalovanej + 2066,885 eur). Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, aby súd zohľadnil akontáciu na
preddavok na kúpnu cenu na byt, ktorého boli bývalí manželia nájomcami, súd uviedol, že túto sumu nie
je možné zohľadniť, pretože predmetný byt nenadobudli do vlastníctva, spoločný nájom bol zrušený s
tým, že žalovanej bol byt prikázaný, ale žalobcovi je povinná zaplatiť náhradný byt, preto nie je možné

ani zohľadňovať akontáciu z titulu zálohy na budúce odkúpenie predmetného bytu žalovanou.16. Súd uložil žalovanej povinnosť vyplatiť žalobcovi titulom finančného vyporiadania sumu 2.598,375
eura, ktorú jej povolil splácať v splátkach v zmysle § 232 ods. 4 CSP vzhľadom na jej majetkovú situáciu
po právoplatnosti tohto rozsudku

17. O náhrade trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 2 CSP vzhľadom na pomer úspechu
a neúspechu žalobcu v konaní, ktorý nebol úspešný z hľadiska ním požadovanej sumy titulom celkového
vyporiadania, ktoré bolo vykonané v záujme oboch strán sporu.

18. Znalcovi z odboru ekonomika a riadenie podnikov, z odvetvia oceňovanie a hodnotenie podnikov
priznal znalečné vo výške 219,94 eura, ktoré bude vyplatené z položky registra 92 a 89 po právoplatnosti
tohto rozsudku v zmysle ustanovení § 259 CSP a zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a
predkladateľoch v znení neskorších predpisov.

19. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalovaná z odvolacích dôvodov uvedených v ust.

§ 365 ods. 1 písm. d/, f/, g a h/ CSP, uvádzajúc, že jednou zo zásad vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovje,žeBSMmábyťvyporiadanétak,abyvyporiadaciepodielyobochmanželov
boli rovnaké a pokiaľ to je možné, ani jeden z manželov nebol povinný vyplácať druhému žiadnu náhradu
v peniazoch, a ak to nie je možné, aby bola táto suma čo najnižšia.

20.1. Uviedla, že žalobca sa zo spoločného bydliska odsťahoval s tým, že si zobral iba veci, ktoré
považoval za hodnotné a to čo nechcel, nechal v byte aj napriek tomu, že bol žalovanou opakovane
vyzvaný na to, aby si tieto veci odniesol. Keďže tak odmietol urobiť, žalovaná si veci, u ktorých to
bolo možné, zabalila a uskladnila ich v pivnici, pretože nemala o nich záujem nadobudnúť do svojho
výlučného vlastníctva. Ide o veci pod položkami č. 1, 3, 4, 5, 6, 7, 8, 9, 13, 15, 16, 18, 19, 20 a 24 v

hodnote 1.017 €.

20.2. Záver súdu, že tieto veci po celý čas od zániku BSM užíva žalovaná, teda nemá oporu v skutkovom
stave a to, že si tieto veci odmietol žalobca vziať, nemôže byť žalovanej na škodu tým, že v rámci
vyporiadania a prikázania týchto vecí do jej výlučného vlastníctva bude nútená vyplatiť z hodnoty týchto

vecí vyporiadací podiel žalobcovi. Uvedené veci mal súd prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu, čím
by došlo aj k zmene 2. výroku rozsudku o zaviazaní žalovanej zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania
BSM sumu 2.598,375 € v splátkach po 500 € mesačne pod hrozbou straty výhody splátok, pričom
súd nezohľadnil, že nie je v možnostiach žalovanej platiť splátky vo výške 500 € mesačne, keďže má
priemerný čistý mesačný príjem cca 350 €, z ktorého uhrádza všetky svoje životné potreby. Práve z

dôvodu, že podnikateľská činnosť žalovanej iba s obtiažami postačovala na zabezpečenie základných
životných potrieb, táto sa od 1.7.2017 zamestnala a svoju podnikateľskú činnosť ukončila ku dňu
1.7.2017. Žalovaná má mesačné výdavky spojené so zabezpečením základných životných potrieb v
sume 169,42 €, a na stravu, hygienické potreby a ošatenie náklady predstavujú cca 150 € mesačne,
takže uvedené 500 € mesačné splátky nemôže platiť.

21.1. Pokiaľ by však súd do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal ňou namietané hore uvedené veci
v hodnote 1.017,68 €, potom by žalovaná bola povinná titulom vyporiadania BSM zaplatiť žalobcovi
1.580,70 € a túto sumu by reálne mohla splácať po 50 € mesačne, keďže vzhľadom k jej príjmu zo
zamestnania jej banka úver neposkytne, o čom sa už informovala v bankách ohľadne možnosti vziať si

úver, aby mohla žalobcovi vyplatiť jeho vyrovnávací podiel.

21.2. Žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti napadnutých výrokov rozsudku tak,
že do výlučného vlastníctva žalobcu prikazuje hnuteľné veci uvedené pod položkami č. 1, 3, 4, 5, 6, 7,
8, 9, 13, 15, 16, 18, 19, 20, 24, 31 a 32 a hnuteľné veci pod položkami č. 2, 10, 11, 12, 14, 17, 21, 22,

23, 25, 26, 27, 28, 29 a 30 prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi sumu 1.580,70 €, ktorú jej súd povoľuje splácať v mesačných splátkach po 50 €, počnúc prvou
splátkou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.

23.1.Žalobcasapísomnevyjadrilkodvolaniuuvádzajúc,žerozsudokOkresnéhosúduNitrapovažujeza

vecne správny a preto proti nemu nepodal odvolanie. S odvolacími dôvodmi žalovanej sa nestotožňuje.
Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci a na základe takto zisteného skutkového stavu veci
zákonne a správne rozhodol.23.2. Dôkazy, ktoré predložila žalovaná spolu s odvolaním jej boli známe už počas prvoinštančného
konania, tieto nenavrhla vykonať, a preto by sa na ne v rámci odvolacieho konania nemalo prihliadať.
Navrhol, aby odvolací súd podľa § 387 ods. 1 CSP rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a priznal

žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

24. Žalovaná v replike k vyjadreniu žalobcu uviedla, že trvá na odvolaní i dôvodoch v ňom uvedených.
Súd mal postupovať pri vyporiadaní v rámci zásad vyporiadania BSM a ona nemohla predpokladať,
že súd vyporiada BSM spôsobom, akým to urobil, čo nie je podľa jej názoru v súlade so zásadami

vyporiadania, takže nemala dôvod žiadať súd o umožnenie splácať vyporiadací podiel žalobcovi
v splátkach, a preto ani nepreukazovala svoje finančné možnosti a schopnosti. Navrhla odvolaniu
vyhovieť.

25. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej

lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP, keď v
zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku
na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho
vyhlásením) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej smerujúce proti napadnutému rozsudku vo

veci samej nie je dôvodné, preto podľa § 387 ods.1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil a v časti paričnej lehoty čiastočne vyhovel odvolaniu žalovanej tak, ako je
uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

26.1. Podľa § 387 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

26.2. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

27.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

27.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

28. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)
právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak

zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
29.1. V preskúmavanej veci sa odvolanie žalobkyne koncentrovalo v podstate na dva dôvody, a to 1./
že súd prvej inštancie nesprávne rozhodol o vyporiadaní vecí patriacich do BSM, keď mal veci zo
zaniknutého BSM rozdeliť medzi rozvedených manželov tak, aby vyporiadacie podiely oboch manželov
boli rovnaké, teda pokiaľ to je možné, aby ani jeden z manželov nebol povinný vyplácať druhému žiadnu

náhradu v peniazoch, a ak to nie je možné, aby bola táto suma čo najnižšia a 2./ namietala, že jej súd
uložil povinnosť zaplatiť titulom finančného vyporiadania žalobcovi sumu 2.598,375 € v splátkach po
500 € mesačne, pričom súd nezohľadnil, že nie je v možnostiach žalovanej platiť splátky v takej výške,
keďže má priemerný čistý mesačný príjem cca 350 €, z ktorého uhrádza všetky svoje životné potreby.
Žalovaná má mesačné výdavky spojené so zabezpečením základných životných potrieb v sume 169,42

€, a na stravu , hygienické potreby a ošatenie náklady predstavujú cca 150 € mesačne, takže uvedené
500 € mesačné splátky nemôže platiť.29.2. Pokiaľ by však súd do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal ňou namietané hore uvedené veci
v hodnote 1.017,68 €, potom by žalovaná bola povinná titulom vyporiadania BSM zaplatiť žalobcovi
1.580,70 € a túto sumu by reálne mohla splácať po 50 € mesačne. Nesúhlasila so záverom súdu prvej

inštancie, že veci, ktoré jej súd prikázal do jej výlučného vlastníctva po celý čas od zániku BSM užíva
žalovaná. Toto konštatovanie súdu nemá oporu v skutkovom stave, pretože skutočnosť, že žalobca si
veci odmietol vziať, nemôže byť žalovanej na škodu tým, že v rámci vyporiadania a prikázania týchto
vecí do jej výlučného vlastníctva bude nútená vyplatiť z hodnoty týchto vecí vyporiadací podiel žalobcovi.

30.1. Podľa § 143 OZ v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom
vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných
dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu
povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému
z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec
vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

30.2. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

30.3. Podľa § 149 ods. 1 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

30.4. Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a
je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako

sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

31. Pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva by mali byť medzi sporové strany ako bývalých
manželov rozdelené veci v pomere zodpovedajúcom veľkosti ich podielov. V niektorých prípadoch však

taký postup nie je účelný.

32. Okolnosť, že si každý z rozvedených manželov ponechal po rozvode manželstva niektoré veci zo
spoločného majetku (hoci v približne rovnakej hodnote), bez ďalšieho ešte neodôvodňuje záver, že
medzi nimi bola uzavretá dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva (R 73/1968).

33.1.AkzanikneBSM,vykonásavyporiadaniepodľazásaduvedenýchv§150Občianskehozákonníka.
Vyporiadanie BSM podľa § 150 Občianskeho zákonníka pozostáva jednak zo stránky kvalitatívnej, t.j.
usporiadania vlastníctva k jednotlivým veciam patriacim do BSM, jednak zo stránky kvantitatívnej, ktorá
sa týka jednotlivých hodnôt strán - bývalých manželov. Predmetom vyporiadania BSM je všetko, čo do

tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku. Vyporiadanie BSM sa vykonáva ako
vyporiadanie v tzv. širšom zmysle, to znamená, že do úvahy sa berú a vyporiadavajú aj pohľadávky a
dlhy vzniknuté za trvania manželstva účastníkov a ich spoločného hospodárenia.

33.2. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch

manželov sú rovnaké (princíp parity).

34.1. Súdna prax pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa dlhodobo riadi zásadou,
podľa ktorej sa veci zo zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva majú medzi rozvedených manželov
rozdeliť tak, aby čiastka (suma), ktorou je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému na vyrovnanie

jeho podielu, bola pokiaľ je to možné čo najnižšia, pretože niekedy nie je možné alebo účelné rozdeliť
spoločné veci medzi manželov podľa veľkosti ich podielov (pozri rozsudok NS ČR zo dňa 3.9.2002, sp.
zn. 22 Cdo 264/2001).

34.2. V súdnej praxi sa v konaniach o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva sa však uplatňuje

aj zásada, aby pokiaľ je to možné (najmä s ohľadom na dobu, ktorá uplynula od rozvodu manželstva
či oddeleného bývania manželov) boli veci prikázané tej zo strán, ktorá ich má či naposledy ich užívala
(mala v držbe) a u ktorej došlo k ich amortizácii (pozri rozsudok NS ČR sp. zn. 22Cdo 980/2003 zo
dňa 2.12.2003).35.1. V predmetnej preskúmavanej veci súd prvej inštancie sa pri vyporiadaní BSM a pri rozdeľovaní
veci patriacich do BSM spravoval zásadou uvedenou v bode 32.2. tohto odôvodnenia odvolacieho súdu,

keď zohľadnil, že veci uvedené vo výroku napadnutého rozsudku pod položkami 1/ až 30/ sú dlhodobo,
od rozvodu manželstva v byte žalovanej, ktorého užívateľkou sa stala po zrušení práva spoločného
nájmu bytu (čo v konaní ani nebolo sporné) a správne konštatoval, že veci sa opotrebovávali a bolo by
v rozpore so zásadami vyporiadania, aby po dobe 8 rokov, počas ktorej boli v dispozícii žalovanej, boli
prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu.

35.2. Odvolací súd na margo správneho odôvodnenia napadnutého rozsudku o vyporiadaní a prikázaní
vecí pod položkami 1/ až 30/ do výlučného vlastníctva žalovanej poukazuje na to, že z výsledkov
vykonaného dokazovania nevyplýva, keďže to žalovaná nepreukázala, že by po rozvode manželstva
s žalobcom bola žalobcu napríklad písomne vyzývala, aby si konkrétne veci prišiel zobrať z bytu. Súd
prvej inštancie preto správne uviedol, že žalovaná nepreukázala, že žalobca si mohol uvedené niektoré

konkrétne veci, ktoré ona nechce a nechcela, kedykoľvek prevziať.

36. Pretože jedným z hľadísk pre prikázanie veci rozvedenému manželovi pri vyporiadaní BSM sa
spravidla považuje dlhodobé užívanie veci týmto manželom po rozvode manželstva, čím sa zohľadňuje,
že pri vyporiadaní sa vychádza z ceny ku dňu zániku manželstva a úžitkovú hodnotu veci spotrebovával

po rozvode do doby vyporiadania len jeden z manželov, preto je i v súlade so zásadou spravodlivosti,
aby takéto veci boli prikázané do výlučného vlastníctva tohto veci užívajúceho či v držbe majúceho
manžela, a preto by nebolo správne, aby sa súd v takom prípade riadil zásadou, že veci zo zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva sa majú medzi rozvedených manželov rozdeliť tak, aby peňažná suma
na vyrovnanie podielu, ktorú je jeden z manželov povinný zaplatiť druhému bola pokiaľ možno čo

najnižšia.

37. Vzhľadom na uvedené závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej
ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

38.1. Odvolací súd čiastočne vyhovel odvolaniu žalovanej, pokiaľ ide jej povinnosť stanovenú súdom
prvej inštancie zaplatiť žalobcovi sumu 2.598,375 € v splátkach po 500 € mesačne, počnúc prvou
splátkou nasledujúcou po právoplatnosti tohto rozsudku pod stratou výhody splátok lehotu na plnenie v
splátkach, a vzhľadom k sociálnej a finančnej situácii žalovanej rozsudok súdu prvej inštancie o paričnej
lehote podľa § 388 CSP zmenil a rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi titulom finančného

vysporiadania sumu 2598,38 eura (po zaokrúhlení), ktorú jej súd povolil splácať v splátkach po 150 eur
mesačne, počnúc prvou splátkou mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou
výhody splátok.

38.2. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

38.3. Lehota na plnenie sa v procesnej teórii nazýva i paričná lehota. Súd v zmysle ust. § 232 ods. 3 CSP
môže určiť, že plnenie sa má uskutočniť v splátkach, čo musí podložiť zistením potrebných skutočností,
a to či už vzhľadom na povahu prejednávanej veci, na povinný nárok či na osobné pomery strán sporu.

39.1. Odvolací súd akceptoval dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie o povolení splátok na strane
žalovanej vzhľadom na jej majetkovú situáciu po rozvode manželstva, avšak pri stanovení výšky
splátky vychádzal z tej skutočnosti, že rozsudok o rozvode manželstva sa stal právoplatný dňa
24.4.2009,napadnutýrozsudokbolvynesenýdňa9.novembra2017aodjehovyneseniadorozhodnutia

odvolacieho súdu už uplynula doba vyše 14 mesiacov, takže ak by žalovaná bola každý mesiac sporila
na výplatu podielu žalobcovi po 50 eur, ako to navrhovala v odvolaní, ku dňu rozhodovania odvolacieho
súdu o odvolaní by už by mala nasporenú sumu 700 eur, takže by jej zostávalo uhradiť žalobcovi ešte
1898,38 eura (2.598,38 € - 700 €).

39.2. Bolo by neprimerané a nespravodlivé, aby žalobca, ktorý veci uvedené vo výroku napadnutého
rozsudku pod položkami 1/ až 30/ neužíval od roku 2009, čakal ďalších cca 38 mesiacov na výplatu
svojho podielu od žalovanej (1898,38 € - 50 € =37.98), teda viac než tri roky, preto odvolací súd povolil
žalovanej zaplatiť sumu 2.598,38 eura v pravidelných mesačných splátkach po 150 eur, počnúc prvousplátkou v mesiaci nasledujúcou po právoplatnosti tohto rozsudku, pod stratou výhody splátok, takže
uvedenú sumu by mala zaplatiť do 18 mesiacov (ak by bola od vynesenia rozsudku sporila po 50 eur
mesačne, potom by žalobcovi splácala zvyšnú sumu 1.898,38 € necelých 13 mesiacov).

40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP v spojení
s § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo, keďže
rozhodnutie je v podstate v záujme oboch strán, ktoré sú povinné vykonať vyporiadanie BSM a pri
vyporiadaní sa premieta, že ide o iudicium duplex, takže sa nedá povedať, že v zmysle § 255 ods. 1

CSP má plný úspech tá strana, ktorá podala návrh na vyporiadanie BSM. Úspech alebo neúspech je až
v tom, aký podiel pripadne tej ktorej strane a v tom smere nezáleží na návrhu ale na rozhodnutí súdu,
ktorý postupuje ex offo. Keďže v danej veci bola dodržaná zásada parity podielov, každá zo strán si
hradí svoje trovy a nebude nič hradiť protistrane.

41. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá

Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a
o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).