Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Lenka Augustínová
Oblasť právnej úpravy – Občianske právo – Dedičské právo
Forma rozhodnutia – Rozhodnutie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 41C/48/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117217669
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Augustínová
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5117217669.4
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Augustínovou, v právnej veci žalobcu: M..
D. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/XX, XXX XX A. - E., Č. Z., proti žalovaným: v rade 1/. J. D.,
nar. XX.XX.XXXX, Y. H. XXX/XX, XXX XX H., štátny občan SR, zastúpenému právnym zástupcom:
Advokátska kancelária Hagara - Hagarová, s.r.o., so sídlom Daniela Dlabača 35, 010 01 Žilina, IČO: 36
806 498, v rade 2/ Ľ. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. E.P. XXX/X, XXX XX H., štátny občan SR, v rade 3/
V. D., nar. XX.XX.XXXX, Y. D.. M. XXX/X, XXX XX H., štátna občianka SR, zastúpenej splnomocneným
zástupcom žalovaným v rade 2/, v konaní o určenie, že žalobca je zákonným dedičom, takto
r o z h o d o l :
Súd žalobu v časti o určenie neplatnosti listiny o vydedení spísanej dňa XX.XX.XXXX z a m i e t a .
Súd u r č u j e , že žalobca Ing. D. D., nar. XX.XX.XXXX je zákonným dedičom po poručiteľovi E. D.,
P.. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, nakoľko zákonné dôvody pre vydedenie žalobcu poručiteľom
nie sú dané.
Žiadna zo strán n e m á nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 06.06.2017 a doplnenou dňa 04.08.2017,
domáhal určenia neplatnosti listiny o vydedení spísanej dňa XX.XX.XXXX a určenia, že je zákonným
dedičom po poručiteľovi E. D., zomr. XX.XX.XXXX. Uviedol, že je synom poručiteľa. Tvrdil, že o vydedení
sa dozvedel až na dedičskom konaní. Nesúhlasil s dôvodmi vydedenia. Uviedol, že poručiteľ býval v
jeho dome, kupoval mu potraviny, upratoval mu, obriadil záhradu. Staral sa o opravy a údržbu domu,
tak aby mohol poručiteľ v dome bez problémov bývať. Poručiteľovi nikdy nenadával. Nevyhrážal sa
mu. Poukázal, že žaloba poručiteľa o vrátenie daru voči nemu vedená na tunajšom súde pod sp. zn.
14C/40/2009 bola na základe rovnakého skutkového stavu veci zamietnutá, čo potvrdil aj Krajský súd
v Žiline. Zdôraznil, že okresný súd, ako aj krajský súd, dôvody vrátenia daru vymedzené poručiteľom
v konaní sp. zn. 14C/40/2009 neuznal. Mal za to, že ak o týchto dôvodoch bolo už právoplatne
rozhodnuté, že tieto nie sú dané v prípade vrátenia daru, tak nie sú dané ani v prípade vydedenia.
Vyjadril presvedčenie, že o poručiteľa sa riadne staral. Bol názoru, že poručiteľa ovplyvňoval jeho brat
J. (žalovaný v 1/ rade). Tvrdil, že k spísaniu listiny o vydedení bol poručiteľ dotlačený. Uviedol, že
na podanie žaloby o určenie že je dedičom po poručiteľovi bol odkázaný v dedičskom konaní sp. zn.
9D/221/2016, a to uznesením zo dňa 25.04.2017. Dôvody vydedenia napísané v listine o vydedení
označil za nepravdivé. Uviedol, že býval s poručiteľom v jednom dome od roku 2005. Staral sa o spoločnú
domácnosť, varil. Tvrdil, že vzťahy s poručiteľom sa narušili začiatkom roku 2009, kedy ho žalovaný
v 1/ rade so svojim synom nútili ukončiť spoločne podnikanie. Poručiteľ bol na strane žalovaného v 1/
rade. Uviedol, že v tomto čase s ním poručiteľ prestal komunikovať, odmietal akúkoľvek pomoc z jeho
strany. Poručiteľ vyhľadával dôvody konfliktov, často bez príčiny kričal a vyhrážal sa mu vydedením. Cez
všetky problémy sa však žalobca staral o opravy a údržbu domu, samozrejme aj v priestoroch, ktoré
obýval poručiteľ. V dome sa stretávali denne, a to aj v čase po spísaní listiny o vydedení, t.j. pred aj po
10.03.2009. Uviedol, že aj keď poručiteľ zásadne odmietal jeho pomoc, bol vždy pripravený mu pomoc v
prípade potreby poskytnúť. Poručiteľovi pomohol aj raz po príchode z práce o 23:00 hod, keď poručiteľa
našiel ležať na zemi v kúpelni v biednom stave. Samozrejme sa o neho postaral a uložil ho do postele.
Vtedy poručiteľ jeho pomoc vďačne prijal.
2. Žalovaný v 2/ rade aj v mene žalovanej v 3/ rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 01.02.2018 uviedol,
že v súdnom konaní nebolo preukázané, že žalobca hrubo porušoval dobré mravy a neprejavoval
záujem o poručiteľa, resp. že sa k poručiteľovi nevhodne správal. Vzťahy medzi poručiteľom a žalobcom
boli do určitej miery narušené z dôvodu vyhrotených majetkových situácií vyplývajúcich zo spoločného
podnikania. Uviedol, že vzťahy medzi poručiteľom a žalobcom neboli v posledných rokoch optimálne,
ale pred vydedením bolo zreteľné, že sa žalobca k poručiteľovi správal nadštandardne, staral sa o dom,
v ktorom poručiteľ býval, nosil poručiteľovi potraviny, pivo a iné materiálne veci. Takéto správanie mal
nielen v materiálnych záležitostiach, ale aj v starostlivosti o život a zdravie poručiteľa. Tvrdil, že žalobca
pomohol poručiteľovi pri úraze v kúpelni a postaral sa o neho. Žalobca nebol chladným a necitlivým voči
poručiteľovi. Prejavoval voči poručiteľovi záujem.
3. Žalovaný v 1/ rade vo vyjadrení k podanej žalobe doručenom 01.02.2018 žiadal žalobu zamietnuť.
Uviedol, že poručiteľ mal pre rozhodnutie v listine o vydedení relevantné dôvody, ktoré neboli založené
iba na jeho výlučne subjektívnom vnímaní, ale vychádzali z objektívneho stavu kvality ich vzťahov,
ktoré boli všeobecne známe nielen rodine poručiteľa, ale kvalitu týchto vzťahov vnímalo aj jeho okolie.
Tvrdil, že žalobca je povinný preukazovať, že skutkové odôvodnenie poručiteľa v listine o vydedení nie
sú pravdivé a teda, že v čase pred spísaním listiny o vydedení trvalo prejavoval opravdivý záujem o
poručiteľa, že sa s poručiteľom stretával, že sa zaujímal o jeho zdravotný stav, kontaktoval ho v čase
jubileí, sviatkov a pod. A tiež, že sa voči poručiteľovi nesprával vulgárne a nevyhrážal a mu. Zdôraznil,
že dôkazné bremeno, je na žalobcovi.
4. Žalobca v replike zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že trvalé bydlisko má v A. a teda nemal možnosť
prejavovať o poručiteľa trvalý záujem. Poručiteľa však celé roky navštevoval minimálne raz za 6
týždňov, na sviatky, Vianoce, narodeniny. K poručiteľovi mal veľmi vrelý vzťah a po celé roky sa
mu snažil v rámci svojich možností pomáhať. Poručiteľ cely zvyšok života prežil v jeho dome. Od
roku XXX3 začal prechodne bývať J. H. spoločne s poručiteľom, s rodičmi. Podieľal sa na vedení
domácnosti. A. B., kedy zomrela jeho mama ostal bývať v spoločnej domácnosti s poručiteľom. Staral sa
o domácnosť, varil, zabezpečoval bežný chod domácnosti. Kupoval poručiteľovi potraviny. Aj jeho žena
sa o poručiteľa starala, varila, upratovala. Vykonával opravy a rekonštrukcie v dome, ktoré aj financoval.
Bez týchto opráv by poručiteľ nemohol v dome bývať. Urobil výmenu vodárne, čerpadla, kotla na kúrenie,
prípojky na kanalizáciu. Pomoc pre poručiteľa bola pre neho samozrejmosťou. Bol názoru, že takáto
starostlivosť sa nemôže posudzovať ako nezáujem potomka o rodiča. Ďalej uviedol, že súžitie otca a
dospelého syna v jednej domácnosti nie je jednoduché. Poručiteľa označil za dominantného. Tvrdil, že
poručiteľ bol zvyknutý, že ho všetci poslúchajú. Považoval za samozrejmosť, že mal s otcom rozdielne
názory. Uviedol, že v ich rodine bolo bežné hrubé vyjadrovanie, vrátane poručiteľa. Zvýšené hlasy u
výmeny názorov. Nikto z okolia sa nad ich hádkami nepozastavili, spory sa vždy urovnali. Uviedol, že
spolubývanie s poručiteľom prebiehalo s občasnými nezhodami, tak ako v iných rodinách, kde žijú dve
generácie. Vzťahy s poručiteľom sa vyhrotili začiatkom roka 2009, keď nechcel predať žalovanému v
1/ rade pozemok, ale chcel ho zachovať pre svojho syna. Poručiteľa tento jeho postoj žalobcu veľmi
nahneval. Od roku XXXX žalovaný v 1/ rade začal podnikať na ich spoločnej prevádzke ako nová
samostatná firma. Nútil žalobcu ukončiť podnikanie, čo odmietol. Poručiteľ bol pod tlakom žalovaného
v 1/ rade a jeho rodiny. Po týchto stretoch sa snažil poručiteľovi vyhýbať, aby nevznikali hádky. Spory
nevyhľadával, ani poručiteľa neprovokoval. Bol názoru, že svojim správaním nenaplnil dôvody pre
vydedenie. Zdôraznil, že o vydedení sa dozvedel na dedičskom pojednávaní dňa XX.XX.XXXX. Žiadny
majetok z dedičstva neočakával, mohol pri dedičstve iba všetko podpísať a o nič sa nezaujímať. Avšak,
keď sa oboznámil s dôvodom vydedenia, veľmi ho to prekvapilo a nemohol sa s týmto zmieriť. Dôvody
vydedenia označil ako nepravdivé. Uviedol, že celý život by ho prenasledovalo keby sa nebránil. Preto
sa rozhodol podať žalobu o určenie neplatnosti listiny o vydedení, aby mal možnosť preukázať, že sa
k poručiteľovi choval ako sa potomok chovať má.
5. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 18.10.2018 a následne za účelom ďalšieho
dokazovania dňa 06.12.2018 a dňa 07.02.2019, na ktorých vec prejednal, vykonal dokazovanie a
vyhlásil rozhodnutie vo veci samej.
6. Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že sa pridržiava doterajších vyjadrení. Uviedol, že poručiteľ
spadol v kúpelni v roku XXXX. Tiež uviedol, že do roku 2XXX boli vzťahy s poručiteľom dobré a všetko
fungovalo. Vzťahy sa vyhrotili v Z. XXXX keď žalovaný v 1/ rade začal v pizzerii podnikať sám a zobrali
všetok materiál. Následne sa vzťahy vyhrotili aj v roku XXXX, kedy mu žalovaný v 1/ rade rozkopol dvere
na sklade. Tiež tvrdil, že o poručiteľa sa staral aj po roku XXXX. V roku XXXX mu opravil záchod, batériu
v kuchyni. V roku XXXX vymenil okná na rodinnom dome, kde poručiteľ býval. Tiež v rodinnom dome
robil kanalizáciu. Po roku XXXX prevádzal opravy a údržbu rodinného domu. Poručiteľovi prispieval
na elektrinu, plyn, dal zaviesť káblovú televíziu, ktorú poručiteľ užíval. O poručiteľa sa starala aj jeho
manželka. Uviedol, že osláv a jubileií sa nezúčastňoval kvôli pracovným povinnostiam. Silvester XXXX
strávil s poručiteľom. Poprel, že by s poručiteľom nevychádzal od roku XXXX. Aj v konaní o vrátení
daru z roku XXXX sa Z. D. vyslovil, že nezhody boli pol roka. Vypínanie kúrenia bolo nemožné, nakoľko
ovládanie kúrenia bolo u poručiteľa v kuchyni. Je to centrálne vykurovanie. Kúrenie si ovládal poručiteľ.
7. Právny zástupca žalovaného v 1/ rade uviedol, že poručiteľ bol vitálny človek, ktorý vedel zvážiť
všetky právne úkony a tieto dokonca sám aj realizovať. Poručiteľ bol materiálne zabezpečený, a teda
na nikoho nebol materiálne odkázaný. Poručiteľ vekom bol však odkázaný na svoju rodinu. Poručiteľ za
života majetok spravodlivo rozdelil. V darovaných nehnuteľnostiach si poručiteľ nechal doživotné právo
bývania. Poručiteľ býval v rodinnom dome patriacom žalobcovi, ktorý mu daroval. Rozporoval tvrdenie
žalobcu, že poručiteľ posledné roky života prežil v kľude a pokoji. Tvrdil, že žalobca poručiteľovi pri
každej príležitosti znepríjemňoval život, a to rôznymi spôsobmi, či malichernosťami alebo aj závažnejším
spôsobom konania. Jednalo sa napríklad o vypínanie tepla, elektriny. Žalobca vykonával také technické
úkony, v rodinnom dom aby poručiteľ mal život čo najstrastiplnejší. Konanie žalobcu smerovalo k tomu,
aby poručiteľ opustil tento rodinný dom. Tvrdil, že k výraznému zhoršeniu vzťahov medzi poručiteľom
a žalobcom došlo po smrti manželky poručiteľa, v ktorý čas sa aj poručiteľ rozhodol začať podnikať.
S poručiteľom začala podnikať celá rodina, poručiteľ výrazne prispel na podnikanie, a to prevádzku
pizzerie. Vyzval rodinu, a to vnuka a žalobcu, aby mu písomne potvrdili, že poručiteľ do podnikania
vložil nemalé finančné prostriedky. Vzťahy medzi poručiteľom a žalobcom sa zradikalizovali práve vtedy,
keď žalobca odmietol podpísať takúto listinu, čo sa poručiteľa výrazne dotklo. Zhoršili sa aj vzťahy v
rodine a medzi súrodencami, teda žalobcom a žalovaným v 1/ rade. Sekundárnym následkom zhoršenia
vzťahov bolo neúspešné podnikanie. Poručiteľ bol počas celej doby v oportunistickej pozícii k žalobcovi.
Správanie žalobcu považoval poručiteľ za nesprávne, neetické, nevhodné. Celú dobu sa snažil poručiteľ
postoj žalobcu zmeniť. Žalobca však celú vinu hádže na žalovaného v 1/ rade a nepripúšťa si, že
poručiteľ od neho zrejme čakal iné správanie. Vzťah medzi žalobcom a poručiteľom sa dostal až do
takého štádia, kedy žalobca začal škodiť poručiteľovi, a to pri dennodennom spolužití. Rozporoval,
že by sa žalobca staral o poručiteľa. Nákupy robil žalobca len do smrti matky. Pokiaľ si aj poručiteľ
u žalobcu objednal niečo kúpiť, vždy mu nákupy preplatil. Poprel tak, že by sa žalobca o poručiteľa
staral takýmto spôsobom. Žalobca poručiteľa nenavštevoval. Žalobca sa nezúčastňoval rodinných osláv,
jubileí, Vianoc. Žalobca nie je zachytený na žiadnej z fotografií z osláv. Nikdy nedošlo za posledných 10
rokov pred úmrtím poručiteľa k tomu, aby žalobca a poručiteľ niečo spolu oslavovali. Tvrdil, že dôvody
vydedenia trvali až do smrti poručiteľa. Negatívne vzťahy trvali nejakú dobu, nejednalo sa o jednorázovú
záležitosť, kedy by sa poručiteľ rozhodol zo dňa na deň vydediť žalobcu. Vzťahy medzi poručiteľom a
žalobcom mali svoj vývoj. K zhoršeniu vzťahov došlo po úmrtí manželky poručiteľa. Mal za to, že vzťahy
medzi poručiteľom a žalobcom boli trvalo narušené z dôvodov na strane žalobcu, a to teda na základe
správania sa žalobcu k poručiteľovi. Vývoj vzťahov mal dlhodobý priebeh, u vydedenia sa nejednalo
o žiadny exces, alebo skrat v konaní poručiteľa. Od vydedenia sa úroveň vzťahov zhoršovala. Vzťahy
sa rozpadli a žalobca a poručiteľ neboli schopní vzájomnej komunikácie, a to všetko vinou žalobcu.
Poručiteľ nedal žiadny relevantný dôvod na to, aby k takémuto konaniu zo strany žalobcu došlo.
8. Žalovaný v 1/ rade pred súdom uviedol, že poručiteľ sa ku všetkým choval rovnako, všetko delil
spravodlivo. Tvrdil, že dobré vzťahy boli do roku XXXX, keď zomrela ich matka. Po roku XXXX P.astal
obrovský problém. Uviedol, že mama zomrela XXXX a dorobila sa aj pizzeria, kde nastal zásadný
problém. Vzťahy sa vyhrotili v roku XXXX. Spochybnil, že by si dobre nažívali do roku XXXX. Tvrdil,
že náklady s domom kde býval poručiteľ si platil sám poručiteľ. Poručiteľ však žiadal od žalobcu, aby
sa podieľal na inkase, čo žalobca odmietol a správal sa k poručiteľovi vulgárne. Žalovaný v 1/ rade sa
vyhrozil žalobcovi, že ho udá na úrad ako sa chová k poručiteľovi, tak odvtedy žalobca platil poručiteľovi
na náklady. Tvrdil, že žalobca si len užíval nič iné, čo poručiteľa strašne mrzelo. Zo strany žalobcu boli
voči poručiteľovi neustále nadávky, kriky, osočovanie. Žalobca v dome nekúril, dom bol studený. V zime
vypínal kúrenie, teplú vodu. Žalobca im zakazoval v čase jeho neprítomnosti, keď bol v Ostrave, zapínať
kúrenie a teplú vodu v dome. Žalobca v alkoholickom opojení si vždy „zgustol“ na poručiteľovi, poručiteľ
plakal. Žalobca sa nezúčastňoval žiadnych návštev od roku 2005. Nenavštívil poručiteľa v nemocnici.
Tvrdil, že o poručiteľa sa staral on (žalovaný v 1/ rade) s jeho rodinou. Žalobca mal s poručiteľom
časté silné hlučné hádky, kde mu poručiteľ oznámil, že ho vydedí. Žalobca tak mal vedomosť o úmysle
poručiteľa ho vydediť. Ďalej uviedol, že poručiteľovi sa zhoršil zdravotný stav až po roku XXXX. Žalobca
poručiteľovi neposkytoval žiadnu podporu alebo opateru v akejkoľvek chorobe. Od roku XXXX žalobca
poručiteľa nenavštívil. Žalobca sa v H. zdržiaval niekedy týždeň, inokedy dva týždne, podľa zmeny v
pizzerii. Tvrdil, že poručiteľ udržiaval len vzťahy s ním (žalovaným v 1/ rade) a jeho rodinou. So žalobcom
a jeho rodinou sa nestretával. Nestretával sa ani s druhým bratom a jeho ženou. Tvrdil, že vyhrotené
vzťahy medzi žalobcom a poručiteľom zapríčiňoval žalobca. Poručiteľ vzťahy vyhrocoval jedine tým, že
chcel platiť inkaso od žalobcu.
9. Žalovaný v 2/ rade pred súdom uviedol, že žalobca požičal peniaze poručiteľovi na to, aby mohol začať
svoju prevádzku a splnil si tak svoj sen. Žalobca bol prvý, ktorý v súvislosti s podnikaním robil projekty.
Keby nebolo práve žalobcu, v živote by táto pizzéria nestála. Poprel, že by mal poručiteľ so žalobcom
zlé vzťahy. Uviedol, že vzťahy sa narušili až vtedy, keď chcel ísť žalobca do dôchodku. Problém bol
s deľbou peňazí z podnikania. Žalovaný v 1/ rade si nárokoval väčší podiel na zisku. Žalovaný v 1/
rade začal ovplyvňovať poručiteľa, aby žalobcovi zobral podiel. Poukázal, že poručiteľ nikdy nepohladil
svoju manželku. Poručiteľ nebol taká povaha, nebol citlivá povaha, nikoho nepohladil, neobjal, alebo
niečo podobné. Jeho otcovi, vlastnému synovi poručiteľ povedal, že mal skapať, keď sa vykotil. Poručiteľ
mal taký slovník, také vzťahy so všetkými. Poručiteľ nadával hnusne. Iné vzťahy ani nikto nemohol
očakávať. Tvrdil však že poručiteľ mal najlepšie vzťahy so žalobcom. Avšak následne poručiteľ všetko
chcel žalobcovi zobrať, a to na podnet žalovaného v 1/rade a jeho rodiny. V rozčúlení žiadal vrátenie
daru a v tom čase bola spísaná aj listina o vydedení, na čo ho nahovoril žalovaný v 1/ rade. Potvrdil,
že žalobca poskytol pomoc poručiteľovi pri páde v kúpelni. K technickým úkonom v dome uviedol, že
v dome sa nekúrilo, z dôvodu, že žalobca v dome menil kotol. Výmenu kotla financoval žalobca. V
tom čase žalovaný v 1/ rade ponúkol poručiteľovi, aby išiel bývať k nemu, avšak poručiteľ odmietol.
Tvrdil, že žalobca sa o poručiteľa staral. Tiež tvrdil, že žalovaný v 1/ rade sa o poručiteľa staral, nakoľko
jeho rodina brala opatrovateľské. Starali sa o poručiteľa, nakoľko im poručiteľ platil, a teda starali sa o
neho len kvôli finančnému prospechu. Tvrdil, že vzťahy sa nezhoršili po smrti starej mamy. Uviedol, že
vzťahy sa zhoršili pre žalovaného v 1/ rade kvôli peniazom. Do roku XXXX boli vzťahy výborné, nezhody
nastali kvôli majetkom, pizzerii a žalovanému v 1/ rade. Do roku XXXX sa veľkou mierou o poručiteľa
staral žalobca, nie žalovaný v 1/ rade. Tvrdil, že žalovaný v 1/ rade nahovoril poručiteľa, aby sa súdil so
žalobcom. Uviedol tiež, že keby nebolo žalobcu tak poručiteľ si nesplní svoj podnikateľský sen a žalovaný
a jeho rodina by bol bez roboty. Uviedol tiež, že vzťahy medzi poručiteľom a žalobcom pred rokom boli
asi najlepšie zo všetkých poručiteľových synov Medzi nimi nebol žiadny problém, skutočne fungovali.
Žalobca sa k poručiteľovi správal úplne bežne. Bývali spolu, mali spolu kuchyňu, chladničku, všetko
bez problémov. Vychádzali výborne. Nebol problém ani s oslavami. Uviedol, že medzi poručiteľom a
žalobcom nebolo nič proti dobrým vzťahom. Tvrdil, že keby poručiteľovi bolo u žalobcu tak zle, mohol sa
presťahovať inde, kde by mu bolo lepšie, avšak poručiteľ to neurobil. Skutočne, keď stará mama zomrela
sa začali vzťahy v rodine zhoršovať. Stará mama robila poručiteľovi slúžku a keď zomrela poručiteľ si to
začal vyžadovať od ostatnej rodiny. Poručiteľ nenadával len žalobcovi, ale aj žalovanému v 1/ rade. Celá
dedina ho takto pozná, že on sa tatko choval. Podotkol, že ráznejšiu komunikáciu poručiteľa s okolím
môžu potvrdiť aj susedia. Bol presvedčený, že vzťahy medzi poručiteľom a žalobcom neboli natoľko
vyhrotené, aby sa tam našiel dôvod na vydedenie.
10. Svedkyňa T. D., matka žalovaného v 2/ a 3/ rade, pred súdom uviedla, že hodnotné majetky poručiteľa
dostal žalovaný v 1/ rade a jeho rodina. Uviedla tiež, že v rodine poručiteľa sa k sebe správali navzájom
všetci hnusne, až sa jej z toho niekedy zastaval dych. Poručiteľ sa tak správal k žalovanému v 1/ rade,
ako aj k žalobcovi, a oni sa tak zas správali k poručiteľovi. Poručiteľ im hnusne nadával všetkým. Dokázal
tak vyprovokovať všetkých okolo seba, že to sa nedalo ani inak reagovať. Poručiteľ chcel aby ho všetci
poslúchali. Ani k nevestám sa nesprával dobre, povedal, že nevesty nie sú absolútne za nič. O švagrinej,
žalobcovej žene, sa vyjadril, že z A. ani koza nie je dobrá, nie to ešte žena. Zle sa ku nim správal,
ale vyžadoval si, aby boli ku nemu úctivé. Uviedla, že poručiteľ sa s ňou prestal stretávať, keď mu
odmietla ísť svedčiť v konaní o vrátenie daru. Snažili sa ho navštevovať, na Vianoce, poručiteľ ich však
odmietol. Ďalej uviedla, že žalobca poručiteľovi varil, staral sa o neho. S poručiteľom sústavne sedel,
griloval, opekal. Poručiteľ vždy všetko ohľadne papierovačiek riešil so žalobcom. Vedela to, lebo býva
cez cestu, aj jej muž tam vždy odtiaľ prišiel nadávajúc každý deň a ona to musela počúvať. Tvrdila,
že pokiaľ poručiteľovi neodmietla ísť svedčiť bola tam aj každý deň, každý druhý deň, potom možno tri
štyrikrát na Vianoce. Bol u poručiteľa aj jej muž so synom, ale on ich ignoroval. Bola mu zagratulovať
naposledy na 90-tku, t.j. asi v roku XXXX., kedy sa poručiteľ správal milo. Pokiaľ ju poručiteľ nezačal
ignorovať, zúčastňovala sa všetkých osláv. Potom ju odmietal aj s celou rodinou, vykríkal po nej, ohováral
ju. Tvrdila, že poručiteľ bol zmanipulovaný žalovaným v 1/ rade, nechal sa ovplyvňovať. Mala za to, že
keby poručiteľ nemal peniaze nikto ho nechce. Všetko sa to začalo vyostrovať, keď chceli vrátiť dar, asi
v roku XXXX. Zdôraznila, že poručiteľ odmietol ju, nie ona jeho. Rodinné spoločne oslavy skončili vtedy,
keď chcel vrátiť dar, dovtedy k poručiteľovi vždy chodila celá rodina. Tvrdila, že žalobca nevyvolával
spory v rodine, v rodine poručiteľa boli navzájom vyhrotené rodinné vzťahy, každý každému nadával.
Uviedla, že poručiteľ vyžadoval, aby ho všetci poslúchali jak ovce, na slovo. Kto sa mu vzoprel tak to
bol koniec. Poručiteľ nadával, zúril. Pokiaľ si na jeho správanie nezvykla tak sa schovávala, všetci sa
schovávali. Poručiteľ nadával, bol konfliktný, bol agresívny. Vyprovokoval všetkých. Všetci boli na nervy
a on sa vtedy začal smiať. V rodine poručiteľa to bolo horšie jak u cigáňov.
11. Svedkyňa D. D., manželka žalobcu, pred súdom uviedla, že poručiteľa pravidelne navštevovali, asi
každých šesť týždňov, na Vianoce do Silvestra. Tvrdila, že žalobca bol u poručiteľa skoro stále. Sem
tam odišiel do A.. Žalobca poručiteľovi varil. Konflikty vznikali, pretože poručiteľ bol dominantný, keď sa
mu niečo nepáčilo dal to samozrejme najavo. Potvrdila, že sa so žalobcom sem tam hádali, avšak nič
zásadné, také spory ako v každej rodine. V čase jej prítomnosti u poručiteľa sa snažila poručiteľovi variť,
upratať, oprať. Najväčší problém medzi poručiteľom a žalobcom nastal v roku XXXX. Na žalobcu bolo
naliehané, aby skončil s podnikaním a prevádzku nechal žalovanému v 1/ rade a jeho rodine. Zhoršenie
vzťahov gradovalo, vtedy poručiteľ prestal komunikovať so žalobcom. Odmietol od žalobcu akúkoľvek
pomoc, takže ťažko mu bolo pomáhať, vrátil žalobcovi všetko, čo mu doniesol. Najväčšia hádka bola
XX.XX.XXXX ohľadom počítača v prevádzke. Vtedy sa poručiteľ neskutočne pohádal aj s ňou. Kričal na
ňu, že všetko zavinila, že je zlodejka, cigánka. Od tej doby prestala s poručiteľom komunikovať. Pokiaľ
však ide o starostlivosť o poručiteľa, tak všetko bolo v poriadku, aby poručiteľ mohol v dome bývať,
mal tam vybavenie. Žalobca sa staral o údržbu domu, ako aj o všetky veci k bývaniu potrebné. Tvrdila,
že osláv sa zúčastňovali. Po smrti manželky poručiteľa na nejakých väčších oslavách neboli. Uviedla,
že do roku XXXX bol vzťah poručiteľa a žalobcu štandardný. Konflikty medzi nimi boli, pretože hádky
v rodine poručiteľa vždy nejaké boli. Kto nesúhlasil s poručiteľom, tak sa vždy samozrejme pohádali.
Hádali sa všetci. Nič zásadné však. Tvrdila, že o zdravotný stav poručiteľa sa žalobca pravidelne do
roku XXXX zaujímal. Vždy, keď poručiteľovi nebolo zdravotne dobre, pomohol mu.
12. Svedok Z. D., syn žalovaného v 1/ rade a vnuk poručiteľa, pred súdom uviedol, že pri súkromnom
podnikaní začali prvé nezhody medzi poručiteľom a žalobcom. Žalobca poručiteľa urážal, vulgárne mu
nadával. Stále poručiteľovi nadával, vyhadzoval ho z podniku, vyhrážal sa poručiteľovi, že ho zbije.
Takto sa správal žalobca voči poručiteľovi dosť často. Poručiteľ sa žalobcovi vyhrážal, že ho vydedí.
Vzťahy sa vyhrotili, v čase keď prišiel nedoplatok za plyn, keďže poručiteľ platil elektriku a prišlo mu
doplácať plyn, tak to žiadal od žalobcu, ktorý mu však toto odmietol zaplatiť. Žalobca na poručiteľa
kričal, poručiteľ plakal, bol z toho nešťastný. Žalobca zobral poručiteľovi z domu koberce, nekúril mu
v dome. Úmyselne vypol kúrenie. Tvrdil, že on bol s poručiteľom pri spísaní závetu, absolvoval s ním
lekárske prehliadky, kontroly, dennodenné meranie tlaku, špeciálnu stravu mu zabezpečoval. Tvrdil, že
poručiteľ nepovedal žalobcovi, že ho vydedil, o tom vedeli len oni. Žalobca nemal vedomosť o tom, že
ho poručiteľ vydedil, nikdy mu žalobca neprišiel upratať, nepomohol poručiteľovi. Uviedol, že žalobca
na poručiteľa neustále útočil. Uviedol, že poručiteľ bol prvý krát v nemocnici v roku XXXX. Tvrdil, že
žalobca sa o poručiteľa vôbec nestaral. Žalobca sa nezúčastňoval žiadnych osláv, jubileí, sviatkov.
Žalobca sa nezaujímal o poručiteľa od roku XXXX. Poručiteľ žalobcu vydedil zo závažných dôvodov.
Tvrdil, že bol vtedy pri poručiteľovi, ktorý plakal, keď listinu o vydedení písal a opakoval, že čoho sa to
dožil. Tvrdil, že žalobca od roku XXXX do momentu vydedenia sa o poručiteľa absolútne nezaujímal.
Dôvodom hádok medzi poručiteľom a žalobcom boli najmä peniaze a rozpory pre finančné vklady do
spoločného podnikania, keď žalobca nechcel poručiteľovi podpísať listinu preukazujúcu poručiteľove
vklady do prevádzky podniku. Tvrdil, že T. D. sa s poručiteľom nestretávala, pričom od roku XXXX do
roku XXXX bola u poručiteľa asi dva krát. Poručiteľovi aj nadávala na verejnosti, keďže bola nainfikovaná
od žalobcu. Dôvodom bola závisť. Tvrdil, že o poručiteľa okrem žalovaného v 1/ rade a jeho rodiny
nikto neprejavoval záujem. Ďalej tvrdil, že ani manželka žalobcu poručiteľa nenavštevovala. Poručiteľ ju
nezaujímal. Tvrdil, že poručiteľ bol kľudná povaha, s nikým sa nehádal. Tvrdil, že poručiteľ sa vulgárne
nevyjadroval, ani sa takto k nikomu nesprával.
13. Svedok Z. D., syn žalovaného v 1/ rade, vnuk poručiteľa, pred súdom uviedol, že hádky poručiteľa
a žalobcu vznikali kvôli pizzerii, firme. Žalobca sa k poručiteľovi nesprával dobre. Nadával mu
škaredo. Vyháňal ho z prevádzky. Aj manželka žalobcu nadávala poručiteľovi. Od roku XXXX poručiteľa
navštevoval len žalovaný v 1/ rade a jeho rodina. Chystal mu oslavy, kúpil darčekové koše. Oslavovali
bez žalobcu. Žalobca sa tam neobjavil na žiadne tieto svatky. Vzťahy sa narušili po smrti manželky
poručiteľa. K doktorom, do mesta, či do Tesca s poručiteľom chodila pravidelne len rodina žalovaného v
1/ rade. Poskytovali mu aj najbežnejšiu starostlivosť, varenie, upratovanie. Žalobca poručiteľovi vypínal
kúrenie, najmä keď bol v A.. T. D. navštevovala poručiteľa za života jeho manželky. Od roku XXXX
návštevy neboli. Na poručiteľa kričala, s poručiteľom mala zlý vzťah od začiatku. Zlý vzťah s poručiteľom
mala aj manželka žalobcu. K poručiteľovi chodila iba ako keby na výlet. Nedostávala tam žiadnu robotu.
Uviedol, že poručiteľ nebol zlý človek, len bol ráznejší. Bol naučený mať všetko na poriadku. Snažil
sa nie riadiť, ale poradiť. Takto sa správal ku všetkým. Aj žalobcovi sa snažil poručiteľ poradiť, avšak
žalobca to neakceptoval. Vznikali hádky, zvyšoval sa hlas na jednej aj druhej strane. Jeho vystupovanie
neboli hádky, ale bežná komunikácia.
14. Okresný súd vykonal dokazovanie aj oboznámením listinných dôkazov
15. Okresný súd Žilina rozsudkom sp. zn. 14C/40/2009 zo dňa 27.10.2009 zamietol žalobu o vrátenie
daru, nakoľko nebolo preukázané, že by vôbec došlo k nevhodnému správaniu žalobcu k poručiteľovi.
16. Krajský súd v Žiline rozsudok tunajšieho okresného súdu sp. zn. 10Co/12/2010 zo dňa 25.03.2010
ako vecne správny potvrdil.
17. Poručiteľ vydedil žalobcu, o čom spísal dňa XX.XX.XXXX listinu o vydedení. Žalobcu vydedil z
dôvodu, že o neho trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Uviedol,
že žalobca sa v súčasnosti s ním nestretáva a neprejavuje o neho žiadny záujem, ktorý by ako potomok
mal prejavovať, nikdy sa nezaujíma o jeho zdravotný stav, nekontaktuje ho v čase jubileí, sviatkov a
podobne. Správa sa voči nemu tak, že voči nemu vulgárne vystupuje a vyhráža sa mu.
18. Podľa zápisnice z vyhlásenia závetu a listiny o vydedení sp. zn. XD/XXX/XXXX I. XXX/XXXX zo dňa
21.03.2017 účastníci konania sa nevyjadrili, či závet a listinu o vydedení poručiteľa uznávajú v plnom
rozsahu a bez výhrad.
19. Podľa zápisnice o uznaní závetu a listiny o vydedení sp. zn. XD/XXX/XXXX I. XXX/XXXX zo dňa
XX.XX.XXXX žalovaný v 1/ rade, v 2/ rade a v 3/ rade vyjadrili, že závet poručiteľa uznávajú v plnom
rozsahu a bez výhrad. Žalobca sa vyjadril, že listinu o vydedení poručiteľa neuznáva a trvá na svojom
dedičskom práve.
20. Podľa rodného listu žalobcu je preukázané, že žalobca bol synom poručiteľa.
21. Podľa uznesenia Okresného súdu Žilina sp. zn. XD/XXX/XXXX I. XXX/XXXX súd konanie prerušil a
odkázal žalobcu na podanie žaloby proti žalovaným v 1/ až 3/ rade o určenie, že žalobca je dedičom po
poručiteľovi, s odôvodnením, že žalobca sa dňa XX.XX.XXXX vyjadril, že listinu o vydedení poručiteľa
neuznáva a trvá na svojom dedičskom práve.
22. Podľa darovacej zmluvy spísanej vo forme notárskej zápisnice N XXX/XX P. XXX/XX poručiteľ
daroval žalobcovi nehnuteľnosť, a to rodinný dom so zriadením vecného bremena doživotného bývania
(predmetný dom, v ktorom býval poručiteľ a žalobca, keď bol J. H.)
23. Podľa pracovnej zmluvy zo dňa 07.01.2005 na dobu neurčitú žalobca bol zamestnancom v
spoločnosti MELO s.r.o. od 15.01.2005.
24. Podľa zápisu o použitých finančných prostriedkoch do spoločného podnikania žalobca investoval
sumu 491 700 Sk, syn žalovaného v 1/ rade sumu 859 698,50 Sk a poručiteľ sumu 782 209,60 Sk .
25. Podľa zápisnice o pojednávaní sp. zn. 14C 40/2009 zo dňa 27.10.2009 žalobca predložil pokladničné
doklady Tesco o nákupe potravín pre poručiteľa
26. Súd sa oboznámil aj s fotografiami z rodinných osláv poručiteľa a jeho rodiny.
27. Na základe takto zisteného skutkového stavu veci okresný súd vec posúdil podľa príslušných
zákonných ustanovení.
Podľa § 469a ods. 1 písm. a) až d) OZ poručiteľ môže vydediť potomka, ak v rozpore s dobrými mravmi
neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo v iných závažných prípadoch, o
poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, bol odsúdený pre
úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka, trvalo vedie neusporiadaný
život.
Podľa § 469a ods. 3 OZ o náležitostiach listiny o vydedení a o jej zrušení platia obdobne ustanovenia
§ 476 a 480; v listine však musí byť uvedený dôvod vydedenia.
Podľa § 476 ods. 1 OZ poručiteľ môže závet buď napísať vlastnou rukou, alebo ho zriadiť v inej písomnej
forme za účasti svedkov alebo vo forme notárskej zápisnice.
Podľa § 476 ods. 2 OZ v každom závete musí byť uvedený deň, mesiac a rok, kedy bol podpísaný,
inak je neplatný.
28. Vo vyššie citovanom ustanovení § 469a OZ je upravené vydedenie ako možnosť vylúčenia z
dedenia toho, kto by za iných okolností dedil aj keby nebolo na neho pamätané v závete. Vydedenie je
jednostranný právny úkon poručiteľa, ktorým tento prejavuje vôľu, aby potomok ako neopomenuteľný
dedič nedostal z niektorého zo zákonných dôvodov svoj dedičský podiel. Teda týmto jednostranným
prejavom vôle odníma dedičovi dedičské právo, ktoré by mu inak patrilo podľa zákona. Dôvody
vydedenia sú taxatívne dané v § 469a OZ. Nevyhnutnou obsahovou náležitosťou tohto prejavu
poručiteľa je výslovné uvedenie dôvodu vydedenia. Poručiteľ musí konkrétny dôvod vydedenia uviesť
výslovne v listine o vydedení s časovou a miestnou špecifikáciou, aby sa predišlo prípadnému sporu.
Vydedenie sa najčastejšie vykonáva spísaním listiny o vydedení, ktorá môže byť spísaná spolu so
závetom v jednej listine. Existenciu dôvodov vydedenia je potrebné posúdiť s prihliadnutím na okolnosti
každého jednotlivého prípadu. Dôvod vydedenia musí existovať v čase spísania listiny o vydedení.
Pri dôvodoch vydedenia podľa § 469a OZ je potrebné uviesť, že sa musí jednať o správanie dediča
voči poručiteľovi v rozpore s dobrými mravmi, tak že potomok neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc
v starobe, chorobe alebo v iných závažných prípadoch. Pri dôvodoch vydedenia podľa § 469a OZ
skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvale neprejavuje skutočný záujem, ktorý
by ako potom mal prejavovať môžu spočívať ako v nezáujme potomka vo vzťahu k poručiteľovi, tak aj
v správaní, ktorým potomok síce prejavuje záujem o poručiteľa, avšak spôsobom nezodpovedajúcim
riadnemu správaniu sa potomka k rodičovi. Pre platnosť vydedenia z dôvodu neprejavovania
opravdivého záujmu o poručiteľa nemôže ísť v prípade, ak nezáujem potomka bol do značnej miery
vyvolaný samotným poručiteľom. Ak poručiteľ ako dôvod vydedenia uvedenie neposkytnutie pomoci,
v každom konkrétnom prípade sa posudzuje jednak to do akej miery poručiteľ potreboval pomoc a
jednak sa prihliada na objektívne možnosti vydedeného potomka takúto pomoc poskytnúť. Otázku, či o
poručiteľa potomok neprejavoval opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal je potrebné
posudzovať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu a spektre dobrých mravov. Ak potomok trvalo
neprejavuje o poručiteľa záujem z dôvodu, že poručiteľ neprejavoval záujem o potomka, alebo sa k
tomuto tiež správal v rozpore s dobrými mravmi, nemožno vyvodiť, že neprejavovanie tohto záujmu
potomkom mohli byť dôvodom na vydedenie. Je potrebné zisťovať, či poručiteľ prejavoval záujem o
potomka, a tiež či sa k tomuto správal v súlade s dobrými mravmi.
29. Okresný súd mal v danej veci na základe vykonaného dokazovania preukázané, že poručiteľ,
otec žalobcu, ktorý zomrel XX.XX.XXXX spísal dňa XX.XX.XXXX prostredníctvom advokáta listinu o
vydedení, ktorou prejavil svoju vôľu pre prípad smrti, aby vydedil žalobcu, svojho syna s poukazom na §
469a OZ. Ako dôvod vydedenia uviedol, že „žalobca o neho trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý
by ako potomok mal prejavovať. Uviedol, že žalobca sa v súčasnosti s ním nestretáva a neprejavuje o
neho žiadny záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať, nikdy sa žalobca nezaujíma o jeho zdravotný
stav, nekontaktuje ho v čase jubileí, sviatkov a podobne. Žalobca sa správa voči nemu tak, že voči nemu
vulgárne vystupuje a vyhráža sa mu.“
30. Pre posúdenie veci bolo teda podstatné skutkové vymedzenie dôvodov vydedenia, tak ako ich
vymedzil poručiteľ. Poručiteľ konkrétne dôvody vydedenia uvedené v listine o vydedení však vymedzil
tak, že nebolo možné bez pochybností ustáliť, resp. vyhodnotiť, či ide o trvalé neprejavovanie záujmu
žalobcu, keď v listine o vydedení zároveň uviedol, že žalobca sa s ním v súčasnosti nestretáva a nikdy
sa nezaujíma o jeho zdravotný stav. Z takto vymedzeného časového hľadiska bez uvedenia údaju od
kedy, za aké dlhé časové obdobie pred spísaním listiny, nebolo možné bez pochýb vysloviť záver o
trvalom neprejavovaní záujmu. Listina o vydedení sa tak javila súdu ako v tomto smere nejasná, neurčitá.
Avšak pri dodržaní zásady uprednostnenia zachovania platnosti právnych úkonov súd odstraňoval túto
nejednoznačnosť v rámci vykonaného dokazovania. Súd za relevantné považoval časové obdobie do
XX.XX.XXXX, t.j. do momentu vydedenia.
31. V danej veci okresný súd po vykonanom dokazovaní, a to predovšetkým po výsluchu strán sporu,
ako aj predvolaných svedkov mal za jednoznačne preukázané a nepochybné, že v rodine strán sporu
boli vzájomne narušené rodinné vzťahy, a to najmä kvôli majetku. Bolo sporné, či z časového hľadiska
neprejavovanie záujmu žalobcu o poručiteľa bolo už od roku XXXX, alebo až od roku XXXX, keď
nielen strany sporu, ale aj svedkovia vypočutí v danej, veci vznik a vyhrotenie zlých vzťahov medzi
poručiteľom a žalobcom datovali rozdielne, resp. pripisovali v rozhodnom čase iným skutočnostiam v
závislosti od toho, v prospech, ktorej strany „vystupovali“. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo
a v konaní nebolo sporné, že väčšina problémov vo vzťahu žalobcu a poručiteľa nastala v súvislosti
so spoločným podnikaním, približne od roku XXXX, keď ako rodina začali podnikať v spoločnej pizzerii
a keď zomrela manželka poručiteľa, matka (stará matka) strán sporu, t.j. cca X roky pred vydedením.
Ďalej z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že od roku XXXX sa postupne vzťahy pre vznikajúce
a neriešené konflikty najmä pri podnikaní vyhrocovali viac a viac. Vzťahy neboli narušené len medzi
poručiteľom a žalobcom, ale aj medzi stranami sporu navzájom. Z vykonaného dokazovania je však
tiež zrejmé, že napriek vyhroteným rodinným vzťahom, vyhrotenému vzťahu poručiteľa so žalobcom po
roku XXXX poručiteľ býval v rozhodnom čase v dome žalobcu, ktorý mu daroval, hoci mal prípadnú a
reálnu možnosť bývania aj inde, t.j. u svojich ostatných potomkov, ktorým tiež daroval nehnuteľnosti.
Medzi stranami nebolo sporné, resp. žalovaný v 1/ rade kvalifikovane nerozporoval tvrdenie žalobcu,
že žalobca po roku XXXX zveľaďoval rodinný dom, v ktorom poručiteľ žil. Nebolo sporné, že žalobca v
dome v roku XXXX opravil záchod, či batériu v kuchyni. V roku XXXX vymenil okná na rodinnom dome.
Tiež v rodinnom dome robil kanalizáciu, a teda prevádzal opravy a údržbu rodinného domu. Poručiteľovi
prispieval na elektrinu, plyn, dal zaviesť káblovú televíziu, ktorú poručiteľ užíval. Tieto skutkové tvrdenia
neboli v konaní kvalifikovane rozporované. Okresný súd z nich vychádzal. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že od XX.XX.XXXX žalobca prispieval poručiteľovi na energie (č.l. 5 spisu). Sám žalovaný
v 1/ rade pred súdom uviedol, že žalobca vykonával v dome rôzne technické úkony. Zároveň však
tvrdil, že tieto boli samozrejme v neprospech a na znepríjemnenie života poručiteľa. Okresný súd má
však za to, že údržbu nehnuteľnosti nemožno vyhodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, a
to v neprospech tam žijúcich osôb. Súdu tiež nie je zrejmé, z akého dôvodu, keď predmetný rodinný
dom bol z dôvodu technických úkonov podľa tvrdení žalovaného v 1/ rade neobývateľný, resp. ťažko
obývateľný, tam poručiteľ zotrval, resp. žalovaný v 1/ rade tam poručiteľa vzhľadom na jeho vek napriek
tvrdenému strastiplnému spôsobu života ponechal bývať, keď tvrdil, že jedine on sa o neho staral a
jedine on a jeho rodina mu poskytovala potrebnú pomoc a starostlivosť. Naviac žalovaný v 1/ rade,
ako aj svedkovia Z. D. N. Z. D., či právny zástupca žalovaného v 1/ rade, vykreslili poručiteľa napriek
jeho veku ako schopného, neustále racionálne zmýšľajúceho, rozumovo vyspelého, vitálneho človeka,
ktorý vedel zvážiť (v rozhodnom čase) aj právne úkony, dobre uvažujúceho podnikateľa, a teda pre
súd je prinajmenšom nepochopiteľné, z akého dôvodu by tento sám pri „zdravom rozume“ zotrval v
neobývateľnom, nevykúrenom a chladnom dome, bez teplej vody a najmä bez toho, aby si najmä v čase
neprítomnosti žalobcu, kedy mal žalobca údajne takto škodiť poručiteľovi, sám alebo tiež s pomocou
žalovaných dom nevykúril a vodu nezohrial, a tak neurobil bývanie v dome vyhovujúcim a príjemným.
Súd ma za to, že ak by bolo pravdivé tvrdenie žalovaného v 1/ rade, že žalobca úmyselne rodinný
dom robil neobývateľným, poručiteľ by v tomto dome pri jeho tvrdenom plnom vedomí (racionálnom
zmýšľaní) nebýval, naviac, keď mal možnosť ísť bývať aj k iným svojim potomkom, ktorým rovnako ako
žalobcovi daroval nehnuteľnosti. Súd by tieto tvrdené skutkové okolnosti vedel prijať, resp. pochopiť,
keby sa jednalo o starého fyzicky a psychicky nevládneho človeka, ktorý je vzhľadom na svoj fyzický, či
psychický stav neustále a bezpodmienečne odkázaný na pomoc druhých, nakoľko by si nevedel pre svoj
zdravotný stav pomôcť sám, čo však vzhľadom na tvrdený a zistený skutkový stav prejednávanej veci,
nie je daný prípad. Vychádzajúc z týchto úvah a s prihliadnutím na časové súvislosti danej veci, resp.
tieto vyššie vymedzené skutkové okolnosti existujúce v danej veci v priebehu času od roku 2005, a teda
s prihliadnutím na činnosť žalobcu a jeho správanie v tomto smere, a to opravy, údržbu a zveľaďovanie
domu (samozrejme aj v prospech poručiteľa, keďže rodinný dom obýval) tak nemožno konštatovať
úmyselné škodenie poručiteľovi zo strany žalobcu a trvalé neprejavovanie záujmu žalobcu o poručiteľa
32. Napriek uvedenému, okresný súd má za to, že časové obdobie neprejavovania záujmu reálne od
roku XXXX, alebo až roku XXXX, je v danej veci z hľadiska celkového posúdenia veci nepodstatné,
nakoľko okresný súd dospel k záveru, že konkrétne dôvody vymedzené v listine o vydedení, s
prihliadnutím na všetky okolnosti danej veci, nie sú spôsobilé dôvody vydedenia žalobcu poručiteľom.
33. Bolo preukázané, a to nielen výsluchom strán sporu a jednotlivých svedkov (okrem Z. D., ktorý
tvrdil, že poručiteľ bol kľudná povaha), ale tiež listinnými dôkazmi obsiahnutými v spisovom materiáli,
že poručiteľ bol konfliktný typ človek, vzťahovačný, dominantná, autoritatívna povaha, presvedčený v
správnosť svojich názorov a postojov, bez rešpektovania názorov druhých, ktorý vyžadoval od ostatných
podriadenie, pričom v prípade nezhôd, resp. nesúhlasu s jeho názormi a rozhodnutiami mal často
agresívne, až teatrálne vystupovanie. Bolo preukázané, že poručiteľ sa k svojim potomkom, a teda aj
k žalobcovi nesprával vždy vhodne, v súlade so zásadami spoločenskej slušnosti. Výsluchom strán
sporu, ako aj svedkov, bolo preukázané, že poručiteľ žiadal, aby mu rodina slúžila, aby ho všetci na
slovo poslúchali. Nehádal sa len so žalobcom, ale aj s ostatnými členmi rodiny, nadával im, správal sa
voči nim hnusne, provokoval. Bolo preukázané, že pri hádkach sa zvyšoval hlas na jednej, aj na druhej
strane. Okresný súd má za to, že ak poručiteľ takto vystupoval, resp. takýmto spôsobom sa správal,
bolo zrejmé, že žalobca (a nielen on) sa bude rovnako správať voči nemu. Okresný súd podotýka,
že dobré rodinné, či medziľudské vzťahy sú budované na vzájomnom, nie jednostrannom, rešpekte
a úcte. Nemožno tak očakávať od potomka, že pri takomto správaní rodiča, si vždy zachová pokojný
postoj k veci. Je tak preukázané, že ak boli konflikty medzi poručiteľom a žalobcom, nebolo to iba vinou
žalobcu. Nebolo preukázané, že konflikty boli nedôvodne vyvolávané len žalobcom, ale tieto vznikali aj
pričinením samotného poručiteľa. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že v rodine poručiteľa
boli časté hlučné hádky, v rámci ktorých si všetci navzájom vulgárne nadávali. Možno tak usúdiť, že
nielen vo vzťahu poručiteľa a žalobcu, ale celkovo v rodine poručiteľa bolo aj vinou poručiteľa, ako
rodiča, zaužívané necitlivé a hrubé riešenie sporov a necitlivé a vulgárne správanie. Z uvedeného
dôvodu nebolo možné od potomkov, a teda ani od žalobcu, aj vzhľadom na jeho pokročilý dospelý
vek, očakávať z jeho strany voči poručiteľovi v každej situácii slušné správanie, hoci ako rodičovi,
keď sám rodič nebol príkladom slušného správania a vystupovania a sám často provokoval hádky
a konflikty. Nebolo možné očakávať, že pri takomto správaní poručiteľa bude žalobca ako dospelý
potomok bezpodmienečne poslúchať a bez slova a obrany, či prípadného nevhodného slovného útoku
(aj keď vzhľadom na vzťah rodič a dieťa zrejme nepatričného) voči poručiteľovi vystupovať. Nebolo
možné tiež očakávať od žalobcu vyhľadávanie kontaktu s poručiteľom a pravidelné stretávanie, keď si
navzájom vulgárne nadávali a padali aj vyhrážky. V konaní však nebolo preukázané, že by poručiteľ
pociťoval vyhrážky od žalobcu ako nebezpečné, alebo závažné. Poručiteľ nepožiadal v tomto smere
o pomoc, neoznámil správanie žalobcu orgánom činným v trestnom konaní. Okresný súd má za to,
že v rodine žalobcu sa jednalo o ich bežnú zaužívanú komunikáciu, čo vyplynulo aj zo samotného
dokazovania. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že v rodine žalobcu, boli intenzívne hádky, ktoré
gradovali aj správaním samotného poručiteľa, nielen žalobcu alebo iných členov rodiny Okresný
súd považuje za potrebné tiež uviesť, že dôvodom vydedenia nie je akékoľvek správanie sa, ale len
správanie, ktoré možno vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu kvalifikovať ako hrubé porušovanie
dobrých mravov, či spoločenskej slušnosti, dosahujúce značnú intenzitu. Zároveň musí ísť o objektívne
negatívne správanie, nielen o subjektívny pocit poručiteľa. Správanie žalobcu voči poručiteľovi však
podľa názoru súdu tieto znaky hrubého správania voči poručiteľovi nevykazovalo, keď súd vzal do
úvahy aj správanie samotného poručiteľa voči žalobcovi. Okresný súd dospel k záveru, že správanie
žalobcu bolo len v zrejmej rovnováhe k správaniu samotného poručiteľa. Poručiteľ ako rodič zrejme
svojou povahou a správaním takto nastolil a zaužíval aj pri svojich potomkoch komunikáciu v rodine. Z
vykonaného dokazovania vyplýva, že „hlučná“ komunikácia bola v rodine poručiteľa, resp. medzi členmi
rodiny poručiteľa, a tiež najmä medzi poručiteľom a žalobcom navzájom, bežná. Prípadné vulgárne
vystupovanie žalobcu, či prípadné vyhrážky voči poručiteľovi tak nemožno s prihliadnutím na konkrétne
okolnosti vyhodnotiť ako opodstatnený dôvod vydedenia.
34. Pokiaľ ide o vymedzený dôvod vydedenia nestretávania sa žalobcu s poručiteľom, nekontaktovanie
v čase jubileí, sviatkov a podobne nemožno vyhodnotiť ako správanie, ktoré dosahuje zákonom
požadovanú intenzitu hrubého porušenia dobrých mravov, či hrubého porušenia spoločenskej slušnosti.
Podľa názoru okresného súdu prípadný nezáujem žalobcu o poručiteľa v podobe nenavštevovania
poručiteľa je len porušením pravidiel rodinného života a s tým súvisiacej rodinnej, či spoločenskej
morálky, v danom prípade v určitej miere zapríčinenej samotným poručiteľom. Naviac podľa skutkových
tvrdení a zisteného skutkového stavu veci žalobca v rozhodnom čase býval minimálne týždeň, dva v
mesiaci J. H., v rodinnom dome s poručiteľom, nakoľko J. H. s rodinou podnikal. Býval v spoločnej
domácnosti s poručiteľom a teda nebolo možné konštatovať, že by sa žalobca v rozhodnom čase do roku
XXXX trvalo a dlhodobo nestretával s poručiteľom. Naviac robil poručiteľovi nákupy, čo nebolo medzi
stranami sporné, keď aj právny zástupca žalovaného v 1/ rade pred súdom uviedol, resp. nepoprel, že
by žalobca robil poručiteľovi nákupy, keď uviedol, že ak mu aj žalobca nakúpil, vždy mu poručiteľ nákupy
preplatil,keďže nebol na nikoho materiálne odkázaný. V neposlednom rade je potrebné aj poukázať na
samotné znenie dôvodu vydedenia, a to, že žalobca sa s poručiteľom v súčasnosti (a teda nie dlhodobo)
nestretáva. Z uvedeného nemožno dospieť k záveru, že by sa žalobca s poručiteľom v rozhodnom čase
trvalo nestretával, a nemožno tento špecifikovaný dôvod vydedenia vyhodnotiť ako daný.
35. V prípade tvrdeného nezáujmu žalobcu o zdravotný stav poručiteľa („...nikdy sa nezaujíma...“)
z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poručiteľ začal mať „vážnejšie“ zdravotné problémy až po
rozhodnom čase, t.j. po roku XXXX. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že až v roku XXXX poručiteľ
skončil v nemocnici. V konaní nevyšlo najavo, že by poručiteľ v rozhodnom čase mal zlý zdravotný stav,
resp. vážnu chorobu, pri ktorej by potreboval nevyhnutnú pomoc, resp. by bol odkázaný v tomto smere
na žalobcu. Žalobca sa naviac pravidelne zdržiaval v Č. Z.. Okresný súd má za to, že aj keď Z. D. tvrdil,
že len oni s ním chodili k doktorom, je to vzhľadom na blízkosť ich bývania s poručiteľom úplne zvyčajné.
Nemožno vyčítať potomkovi, ktorý má bydlisko v inej krajine, že v tomto smere neposkytuje rodičovi
pomoc v takom rozsahu ako potomok, ktorý žije v jeho blízkosti. Na tomto mieste súd naviac dodáva, že
napriek vyhroteným vzťahom medzi poručiteľom a žalobcom bolo v konaní medzi stranami nesporné,
že žalobca pomohol poručiteľovi v roku XXXX pri páde v kúpelni, a teda možno usúdiť, že mu nebol
ľahostajný jeho zdravotný stav, hoci sa jedná o časové obdobie až po roku XXXX. Ani tento konkrétny
dôvod tak nemožno vyhodnotiť ako opodstatnený dôvod vydedenia.
36. Okresný súd v rámci dokazovania a jeho vyhodnocovania považuje za potrebné uviesť, že nemal
dôvod neprihliadať na výpovede svedkýň, neviest poručiteľa (T. N. D. D.), hoci sa o to strana žalovaných,
najmä teda žalovaný v 1/ rade, snažil. Súd nemal dôvod pochybovať o pravdivosti ich výpovede. Vyjadrili
sa najmä k povahe samotného poručiteľa, ktorá povaha poručiteľa však vyplynula aj z listinných dôkazov.
Svedkyne boli súčasťou rodiny poručiteľa niekoľko rokov, a teda dá sa predpokladať, že mali vedomosť
o fungovaní a zaužívanom správaní sa v rodine poručiteľa. Skutočnosť, či žalobca pravidelne ne/
navštevoval poručiteľa, ku ktorej tiež svedkyne vypovedali, nie je vzhľadom na právny záver okresného
súdu prezentovaný v bode 34. tohto rozhodnutia až tak zásadná.
37. Vymedzené dôvody vydedenia v lisitne od vydedení zo dňa XX.XX.XXXX tak nenapĺňajú skutkovú
podstatu pre vydedenie zakotvenú v § 469a OZ. Pri ich posudzovaní neumožnili okresnému súdu
vysloviť záver, že poručiteľom vymedzené správanie žalobcu ku dňu spísania listiny o vydedení
nezodpovedalo riadnemu správaniu potomka sa voči rodičovi. Na základe uvedeného dospel súd k
záveru, že dôvody vydedenia žalobcu poručiteľom v listine o vydedení zo dňa XX.XX.XXXX nie sú dané,
a preto súd žalobe žalobcu, v časti o určení, že žalobca je dedičom po poručiteľovi, vyhovel. Vzhľadom
na vyššie uvedené tak nebolo možné dospieť k záveru, že by žalobca trvalo neprejavoval opravdivý
záujem o poručiteľa, ktorý by ako potomok mal prejavovať. Bolo preukázané, že žalobca žil pravidelných
časových intervaloch z dôvodu podnikania aj v H., a to s poručiteľom v spoločnej domácnosti, v rodinnom
dome, ktorý aj na prospech poručiteľa v priebehu času zvelaďoval, robil žalobcovi nákupy, a teda
nemožno dospieť k záveru vychádzajúc z vyššie uvedeného, že by žalobca ako syn o poručiteľa ako
otca trvalo neprejavoval opravdivý záujem.
38. Okresný súd však zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti listiny o vydedení z dôvodu, že na
takomto určení nebol daný naliehavý právny záujem (§ 137 CSP), keď v prípade určenia neplatnosti
listiny o vydedení sa jednalo o prejudiciálnu otázku k danej veci, a teda otázku, ktorú bolo potrebné
prejudiciálne vyriešiť v rámci daného konania. Okresný súd v rámci tejto predbežnej otázky posúdil,
a to aj vzhľadom na zásadu zachovávania platnosti právnych úkonov, že listina o vydedení spísaná
dňa XX.XX.XXXX je aj napriek prípadnej nejasnosti (odstránenej v rámci vykonaného dokazovania) z
hľadiska časového vymedzenia neprejavovania záujmu platným právnym úkonom. Listina o vydedení
má všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle vyššie uvedených ustanovení právnych predpisov.
Obsahuje tak materiálne náležitosti (konkrétny dôvod vydedenia) ako aj formálne náležitosti všeobecne
požadované zákonom pre platnosť právneho úkonu. Okresný súd tak dospel k záveru, že listina o
vydedení je platným právnym úkonom, avšak dôvody vydedenia tam špecifikované nie sú z vyššie
uvedených skutkových a právnych záverov súdu dané, neexistujú, resp. v rozhodnom čase neexistovali.
Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
39. Žalobca bol v konaní úspešný v časti žaloby o určenie, že je dedičom po poručiteľovi. V časti žaloby o
určenie neplatnosti listiny o vydedení bol vychádzajúc z vyššie uvedeného neúspešný. Pomerný úspech
strán sporu tak predstavoval 50 % (50:50), preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.