Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 6. júl 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 15Er/545/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6406202035
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 07. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6406202035.3

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: A. I. H., R..: XX.XX.XXXX, T. D.: N. A.T.
XXX/XX, XXX XX Ž. R. H., proti povinnému: S. R., R..: XX.XX.XXXX, T. D.: N. A. XXX/XX, XXX XX Ž.
R. H., zast.: JUDr. Adrianou Šebestovou, na vymoženie pohľadávky na výživnom vykonávanej súdnym
exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, Ul. Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn.
EX 179/2006, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .

II. Súd návrh povinného na odklad exekúcie z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením č. 5613 002264 * zo dňa 14.03.2006 Okresný súd Žiar nad Hronom
(ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ing. Miroslava Pallera, so sídlom:

UL. Jánskeho 61, 965 01 Žiar nad Hronom.

2. Dňa 25.05.2017 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie
a návrh na odklad exekúcie. Povinný prostredníctvom svojej právnej zástupkyne vo svojom podaní
uviedol, že exekúcia na výživnom za obdobie od 18.08.1999 do 18.08.2001 je nedôvodná a je vedená
v rozpore s dobými mravmi. Povinný už zákonnej zástupkyni oprávneného pohľadávku dobrovoľne

splnil. Tunajší súd Uznesením č.k. 15Er/545/2006-27 zo dňa 07.04.2014 zastavil predmetnú exekúciu
v časti zmeškaného výživného od 18.08.2001 do 31.03.2014 a exekúcia následne pokračovala v časti
zameškaného výživného od 18.08.1999 do 18.08.2001 v sume 1.194,98 Eur a pre bežné výživné od
01.04.2014. Ešte pred vydaním tohto uznesenia bol povinný trestným rozkazom sp. zn 2T/97/2008 zo
dňa 28.05.2008 uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.
1, 3 písm. a), b) Trestného zákona. Trestným rozkazom mu bola uložená povinnosť uhradiť bežné

výživné od 18.08.2001 do 30.04.2005 voči K. H. vo výške 67.500,- Sk. V priebehu trestného konania
matka oprávneného, ktorý bol v tom čase maloletý, vo svojej výpovedi svedka - poškodeného zo dňa
28.02.2008 uviedla, že: „Chcem, ale uviesť, že ja už nechcem od neho celú sumu (t.j. 103.500,-Sk za
obdobie od 18.08.1999 do 01.05.2005) nakoľko zhruba prvé dva roky života nášho syna mi s výchovou
pomáhal, aj keď neviem, či to bolo vo výške 1.500,- Sk. Žili a pracovali sme v Nemecku. Podľa Trestného
zákona uvádzam, že mne vznikla škoda na nevyplatenom výživnom vo výške 67.500,- Sk.“ V trestnom

konaní mal súd za preukázané, že si povinný svoju vyživovaciu povinnosť od 18.08.1999 do 18.08.2001
riadne plnil. Povinný v súvislosti s exekúciou vedenou na bežné výživné odo dňa 01.04.2014, uvádza,
že ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie bol povinný v súlade s exekučným titulom zákonnej
zástupkyni oprávneného uhradiť výživné za mesiace apríl až december 2014, január až december 2015,
január až december 2016 a január až jún 2017 spolu vo výške 1.950,- Eur. Povinný však zákonnej
zástupkyni oprávneného uhradil výživné za mesiac apríl až december 2014, január až december 2015,

január až december 2016 a január až jún 2017 spolu vo výške až 2.100 Eur. Vzhľadom na túto
skutočnosť, že povinný zákonnej zástupkyni oprávneného bežné výživné dobrovoľne a riadne plní už od01.04.2014 a i napriek tomu sa výška istiny exekvovanej pohľadávky zvýšila o 420,95 Eur, sa povinný
domnieva, že zákonná zástupkyňa oprávneného opakovane porušila jej zákonnú povinnosť vyplývajúcu
z ust. § 36 ods. 11 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.03.2017, podľa ktorého „Ak

prijme peňažné prostriedky od povinného priamo oprávnený a nejde o plnenie na základe exekučného
príkazu, je povinný exekútorovi bezodkladne oznámiť výšku prijatých peňažných prostriedkov a čas,
keď mu povinný plnil. Ak oprávnený poruší povinnosť podľa predchádzajúcej vety, znáša trovy, ktoré
exekútorovi vznikli v čase od prijatia plnenia oprávneným až do splnenia oznamovacej povinnosti.“
Nakoľko z uvedeného vyplýva, že povinný plní dobrovoľne právnej zástupkyni oprávneného bežné

výživné riadne a včas, povinný žiada súd, aby zastavil i exekúciu vedenú na bežné výživné, a to v súlade
s ust. § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom do 31.03.2017.

3. Ako dôkaz povinný predložil - vyjadrenie svedka - poškodeného k poučeniu
a k veci zo dňa 28.02.2008, Trestný rozkaz č.k. 2T/67/2008-97, správu z probácie zo dňa 11.06.2012,
prehľad úhrad a poštové poukážky potvrdenia o dodaní a čestné vyhlásenie matky oprávneného o

prevzatí 300,- Eur v hotovosti od povinného.

4. Matka oprávneného bola výzvou zo dňa 1.6.2018 vyzvaná, aby sa v lehote 10 dní
vyjadrila k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Zásielku si, ale v odbernej lehote neprevzala.

5. Súdny exekútor oznámil súdu, že podľa jeho údajov je výška vymáhanej
pohľadávky na výživnom ku dňu 04.07.2018 vo výške 761,37 Eur, trovy exekúcie boli uhradené a
povinný pravidelne mesačne platí priamo matke oprávneného výživné vo výške 50,- Eur a súčasne
na exekútorský úrad chodí mesačne zrážka z dôchodku povinného. Dňa 24.10.2014 mu matka
oprávneného oznámila čestným vyhlásením, že od povinného prevzala hotovosť vo výške 300,- Eur.

6. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia
podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj
bez návrhu.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak po
vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

9. Podľa § 46 ods. 6 Exekučného poriadku, ak ide o exekúciu na vymoženie
pohľadávky na výživnom, postupuje exekútor v súlade s odsekmi 4 a 5 tak, že prijaté plnenia použije
vždy najskôr na bežné výživné.

10. Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd zastaviť exekúciu
zrážkamizomzdy(§57ods.2),aksazrážkyvykonávajúužlennabežnévýživnéamožnopredpokladať,
že povinný bude výživné plniť ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

11. Súd preskúmal povinným predložené listinné dôkazy, vyjadrenie súdneho

exekútora zo dňa 04.07.2018 a súdny spis sp. zn. 2T/67/2008.

12. Súd má zo súdneho spisu 2T/67/2008 za preukázané, že povinnému bola okrem
iného Trestným rozkazom č.k. 2T/67/2008-97 uložená povinnosť nahradiť v prospech K. H., matky
oprávneného, zameškané výživné od 01.05.2005 do 16.11.2006 vo výške 67.500,- Sk. Zo správy z

probácie vyplýva, že povinný si túto povinnosť splnil v celej výške. Tunajší súd na základe týchto
skutočností uznesením č.k. 15Er/545/2006-37 zo dňa 07.04.2014 zastavil exekučné konanie v časti
zameškaného výživného od 18.08.2001 do 31.03.2014 a exekúcia pokračovala v časti zameškaného
výživného od 18.08.1999 do 18. 08.2001 vo výške 1.194,98 Eur a pre bežné výživné vo výške 50,- Eur
odo dňa 01.04.2014.

13. Matka oprávneného vo svojom návrhu na vykonanie exekúcie žiadala vymôcť
zameškané výživné od 18.08.1999, teda odo dňa, kedy bolo výživné rozsudkom č.k. 8P/195/99 zo dňa
12.10.1999preoprávnenéhopriznané.Povinnémurozsudkom10P/141/2011-47zodňa12.10.2011bolauložená povinnosť uhrádzať vždy k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky výživné na oprávneného
vo výške 50,- Eur.

14. V tomto exekučnom konaní je vymáhaná pohľadávku na výživnom, ktoré je
právom samotného oprávneného a nie jeho matky, a preto skutočnosť, že matka oprávneného počas
výsluchu zo dňa 28.02.2008 uviedla, že zhruba prvé dva roky života oprávneného žila spolu s povinným
v Nemecku a povinný jej s výchovou oprávneného pomáhal, a preto od neho už nechce celú sumu
1.500,-Sk, nemá vplyv na výšku zameškaného výživného vymáhaného v tomto exekučnom konaní.

Výživné bolo oprávnenému priznané právoplatným a vykonateľným rozsudkom č.k. 8P/195/1999-14 zo
dňa12.10.1999,zktoréhomásúdzapreukázané,žeoprávnenýbolzverenýdovýchovyaopaterymatky
a otec sa zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 1.500,- Sk mesačne, počnúc dňom 18.08.1999.
V tom čase rodičia maloletého nežili spolu. Matka bola na materskej dovolenke s príjmom 3.075,-
Sk mesačne. Bývala u rodičov. Otec maloletého bol nezamestnaný. Súd v trestnom konaní mal za
preukázané, že si povinný svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému plnil riadne za obdobie od

18.08.1999 do 18.01.2001 len z tvrdení matky oprávneného a neskúmal či to tak naozaj bolo. Samotným
trestným rozkazom povinnému bola uložená povinnosť zaplatiť matke oprávneného zameškané výživné
za obdobie od 18.08.2001 do 30.04.2005 a nie aj za predchádzajúce obdobie, preto predloženú správu
z probácie zo dňa 11.06.2012 nie je možné považovať za dôkaz, že povinný uhradil zameškané výživné
aj za obdobie od 18.08.1999 do 18.01.2001.

15. Z predložených dôkazov povinného vyplýva, že v súčasnosti hradí pravidelne
bežné výživné do rúk matky oprávneného a zameškané výživné a trovy exekúcie sú hradené zrážkami
z dôchodku, ktoré sa vykonávajú na základe exekučného príkazu vydaného súdnym exekútorom.
Aj keď má súd za preukázané, že v súčasnosti povinný hradí k rukám matky oprávneného bežné

výživné nemôže postupovať v súlade s § 80 Exekučného poriadku a zastaviť exekúciu na bežné
výživné vykonávanú zrážkami z dôchodku, keďže do dnešného dňa povinný neuhradil pohľadávku na
zameškanom výživnom.
16. Pretože povinný v priebehu celého exekučného konania nepreukázal, že uhradil zameškané výživné
za obdobie od 18.08.1999 do 18.01.2001, súd jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

17. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku na návrh povinného môže súd povoliť
odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná
exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a
oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na

návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.

18. Podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku aj bez návrhu môže súd povoliť odklad
exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

19. Súd nemá za preukázané, že na strane povinného by boli splnené podmienky na
základe, ktorých je možné povoliť odklad exekúcie a preto návrh povinného zamietol.

20. Podľa § 57 ods. 5 Exekučného poriadku proti rozhodnutiam podľa § 57 ods. 1
písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.

Poučenie:

Proti I. výroku tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde,
proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Proti II. výroku tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie.