Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 27, 2018

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 10C/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116210037
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavel Rohárik
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6116210037.3

Rozhodnutie

Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom JUDr. Pavlom Rohárikom, vo veci žalobcu Prima
banka Slovensko, a.s., 010 11 Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému X. Š., Z.. XX. P.
XXXX, XXX XX B. B., H. X, o zaplatenie 146,41 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 146,41 Eur z a s t a v u j e .

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žiada žalobou doručenou súdu dňa 27. mája 2016 uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu
sumu 146,41 Eur s 28 % ročným úrokom od 15. júna 2013 do zaplatenia zo sumy istiny (postupne

znižovanej podľa úhrad žalovaného) z titulu debetu na bežnom účte. Podaním doručeným súdu dňa
2. januára 2017 zobral žalobu späť v časti o zaplatenie istiny 146,41 Eur z dôvodu úhrady tejto sumy
žalovaným v dňoch 17. júna 2016 až 19. septembra 2016 (a súd konanie v zmysle § 145 ods. 2 CSP v
tejto časti zastavil). Predmetom konania zostalo len zaplatenie úroku.

2. Žalovaný písomne uviedol, že zmluvu dňa 14. júna 2013 podpísal pod nátlakom po nezákonnom

zabavení celej výplaty, že dlžná istina 146,41 Eur je splatená a nesúhlasí s úrokom 28 % ročne

3. Pretože sa strany pojednávania nezúčastnili, konal súd v zmysle § 180 CSP v ich neprítomnosti a
vykonal dokazovanie oboznámením sa s ich písomnými podaniami, dohodou o splátkovom kalendári,
výpisom z účtu, výzvou na zaplatenie, všeobecnými obchodnými podmienkami a úrokovými sadzbami
produktov, pričom zistil nasledovné:

4. Súd považuje za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenie žalobcu, ktoré žalovaný
nepoprel, že strany uzavreli zmluvu o bežnom účte, na ktorom sa žalovaný dostal do debetu. Dohodou
o splátkovom kalendári zo dňa 14. júna 2013 sa strany dohodli, že žalovaný uhradí žalobcovi dlžnú
sumu debetu 774,22 Eur s úrokom 28 % ročne v 24 mesačných splátkach do 27. mája 2015 s tým, že
neuhradenie akejkoľvek splátky má za následok zaslanie výzvy na okamžitú úhradu celej dlžnej sumy.

Žalovaný zároveň uznal svoj záväzok uvedený v dohode v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Podľa
výpisu z účtu predstavoval debetný zostatok žalovaného dňa 14. júna 2013 sumu 774,22 Eur, žalovaný
dlh postupne splácal a ku dňu 17. mája 2016 predstavoval jeho dlh žalovanú sumu 146,41 Eur (č. l. 6
-7 spisu). Podľa výpisu z účtu (č. l. 56 spisu) uhradil žalovaný v dňoch 17. júna 2016 - 19. septembra
2016 dlžnú istinu 146,41 Eur (časť, v ktorej súd konanie zastavil).

5. Podľa bodu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok môže pri zúčtovaní úrokov, poplatkov,
operácií prostredníctvom platobných kariet, opravným zúčtovaním, uplatnení zrážkovej dane alebo viných prípadoch dôjsť na bežnom účte k nepovolenému prečerpaniu. Počas nepovoleného prečerpania
je klient povinný platiť úrok pri nepovolenom prečerpaní. Úrokovú sadzbu určil žalobca úrokovými
sadzbami produktov na 28 % (č. l. 14 spisu).

6. Z právneho hľadiska ide o spotrebiteľskú zmluvu strán v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
lebo žalobca vystupoval pri jej uzatváraní v postavení dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho
zákonníka (predmetom jeho činnosti je poskytovanie bankových služieb) a žalovaný v postavení
spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (podľa zmluvy nekonal v rámci podnikania

alebo inej podnikateľskej činnosti).

7. Predloženou dohodou o splátkovom kalendári uznal žalovaný svoj záväzok na istine a úroku, čo
zakladá vyvrátiteľnú domnienku existencie tohto záväzku v zmysle § 323 Obchodného zákonníka. Ale
preto, že tu ide o spotrebiteľskú zmluvu, skúmal súd v rámci ochrany spotrebiteľa samotný vzťah strán
- či zo skutočností zistených v konaní existuje dôvod na vyvrátenie založenej domnienky v zmysle §

192 CSP.

8. Vzťah strán je založený zmluvou o bežnom účte podľa § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Dlžná
suma mala podľa tvrdení žalobcu vzniknúť debetom na bežnom účte žalovaného, pričom žalobca podľa
tvrdenia v žalobe dlžnú sumu úročil úrokom pre nepovolené prečerpanie účtu. Tomu zodpovedá aj

sadzba úroku 28 % ročne, ktorá je podľa úrokových sadzieb produktov (č. l. 14 spisu) sadzbou pri
nepovolenom prečerpaní účtu. Možnosť nepovoleného prečerpania nad rámec zostatku na bežnom účte
predpokladá aj čl. 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že na účte
žalovaného boli prečerpané peňažné prostriedky nad rámec zmluvy strán a žalovaný čerpal prostriedky
nepovolene.

9. Možnosť tzv. nepovoleného prečerpania upravuje § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., o
spotrebiteľských úveroch ako „prekročenie“, ktoré predstavuje „automaticky prijaté prečerpanie, pri
ktorom veriteľ umožňuje spotrebiteľovi disponovať peňažnými prostriedkami nad rámec aktuálneho
zostatku na platobnom účte spotrebiteľa alebo nad rámec dohodnutého povoleného prečerpania“. Tento

zákon v § 18 upravuje informačné povinnosti veriteľa voči spotrebiteľovi (o prekročení, jeho výške,
úrokovej sadzbe a sankciách). V prípade prekročenia ide teda o špecifickú formu spotrebiteľského
úveru spočívajúcu vo faktickom poskytnutí peňažných prostriedkov nad rámec zostatku na bežnom
účte (ako to bolo aj v tejto veci). Uvedený zákon však náležitosti tejto zmluvy neupravuje, obsahuje
len jej definíciu a informačnú povinnosť veriteľa uvedenú vyššie. Ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 a § 10

ods. 1 upravujúce náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o spotrebiteľskom úvere formou
povoleného prečerpania sú z úpravy prekročenia výslovne vylúčené (§ 1 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.
z. a contrario). Tento zákon je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES zo
dňa 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (ako
je uvedené v § 27 zákona), pričom pri úprave prekročenia došlo k jeho neúplnej transpozícii. Uvedená

smernica v čl. 18 ods. 1 stanovuje, že v prípade možnosti prekročenia musí zmluva o bežnom účte
obsahovať náležitosti čl. 6 ods. 1 písm. e) smernice - t.j. úrokovú sadzbu úveru, podmienky na jej
uplatňovanie, akýkoľvek index alebo referenčnú sadzbu, uplatniteľné poplatky, prípadne podmienky, za
ktorých sa môžu meniť. Smernica teda jednoznačne vyžaduje v prípade možnosti prekročenia dohodu
strán o úroku už v zmluve o bežnom účte. Hoci nedošlo k jej riadnej transpozícii, súd nemôže priamo

aplikovaťsmernicunahorizontálnevzťahymedzisúkromnoprávnymisubjektmi,jevšakpovinnývykladať
vnútroštátne právo eurokonformne, teda čo najširšie v súlade so zmyslom a účelom európskeho práva
(k tomu rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Marleasing, C-106/89).

10. Zákon č. 129/2010 Z. z. v § 1 ods. 2 definuje spotrebiteľský úver ako dočasné poskytnutie peňažných

prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby
alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Z toho vyplýva, že tento zákon
nevytvára „zmluvu o spotrebiteľskom úvere“ ako osobitný zmluvný typ, ale pôjde vždy o zmluvu o úvere,
pôžičke, prípadne iný zmluvný typ upravený v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo
inom zákone, prípadne o inominátnu zmluvu s prvkami niektorej z uvedených zmluvných typov. Tieto

zákonyobsahujúajpodstatnénáležitostiuvedenýchzmlúv,priabsenciiktorýchnemôžedôjsťkplatnému
uzavretiu tej - ktorej zmluvy. Náležitosti upravené zákonom č. 129/2010 Z. z.(§ 9 ods. 2 a § 10 ods. 1)
sú len doplnkové a ich absencia nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale len osobitnú sankciu spočívajúcu v
bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru (§ 11). Preto je aj v prípade prekročenia potrebné vo vnútroštátnejúprave nájsť zmluvný typ, ktorým bude vzťah strán spravovaný, prípadne určiť, že ide o tzv. „inominátnu“
zmluvu.

11. V zmysle uvedeného predstavuje prekročenie poskytnutie peňažných prostriedkov nad rámec
zostatku na bežnom účte, pričom s takýmto obsahom právneho vzťahu najviac korešponduje úprava
§ 710 Obchodného zákonníka s odkazom na ustanovenia § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,
teda úprava zmluvy o úvere poskytnutého prostredníctvom bežného účtu. Podľa § 497 Obchodného
zákonníka sú podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere suma peňažných prostriedkov poskytnutých

veriteľom a záväzok dlžníka vrátiť ju s úrokom. Preto musí byť pre platné dojednanie prekročenia (ktoré
predstavuje v zmysle vyššie uvedeného z právneho hľadiska zmluvu o úvere) v rámci zmluvy o bežnom
účte dojednané do akej sumy sa majiteľovi bežného účtu prekročenie poskytuje a jeho záväzok vrátiť
peňažné prostriedky s úrokom. Tak sa dosiahne eurokonformný výklad zákona so zachovaním zmyslu a
účelu inštitútu prekročenia stanovenými smernicou. Nie je prípustné, aby mal veriteľ nárok na zaplatenie
úrokuzprekročenialennazákladetoho,žespotrebiteľoviprečerpaniefaktickyumožníaúrokovúsadzbu

si určí sám (vlastným sadzobníkom) a stačí, aby spotrebiteľa o jej výške informoval v zmysle § 18
zákona č. 129/2010 Z. z. To by bolo v príkrom rozpore so základnými zásadami súkromného práva -
zmluvná voľnosť a rovnaké postavenie subjektov. Preto ak nie sú v zmluve o bežnom účte pre prípad
prekročenia dohodnuté podstatné náležitosti (suma peňažných prostriedkov poskytnutých veriteľom a
záväzok dlžníka vrátiť ju s úrokom), nemohlo dôjsť k platnému dojednaniu o prekročení.

12. Žalobca v žalobe uvádza, že úrok 28 % ročne zo sumy prečerpanej istiny si uplatňuje na základe
všeobecných obchodných podmienok v spojení s výveskou úrokových sadzieb. Žalobca nepredložil
samotnú zmluvu o bežnom účte, ktorá by obsahovala dohodu o úroku. Z toho vyplýva, že sa na úroku
z prekročenia sa strany v rámci zmluvy o bežnom účte nedohodli. Preto súd uzatvára, že vo veci nemá

preukázané, že strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere formou prekročenia. Preto ak žalobca
umožnil žalovanému na jeho bežnom účte čerpať prostriedky nad rámec zostatku, ide o bezdôvodné
obohatenie ako plnenie bez právneho dôvodu (§ 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka).

13. Žalobca má vzhľadom na uvedené nárok len na vrátenie skutočne prečerpaných peňažných

prostriedkov, ktoré mu už žalovaný vrátil (a už nie sú predmetom konania), a nie aj na zaplatenie
požadovaného úroku. Preto súd považuje domnienku založenú uznaním záväzku ohľadom práva
žalobcu na zaplatenie úroku za vyvrátenú a žalobu zamietol.

14. Súd podľa pomeru úspechu strán v zmysle § 255 ods. 2 CSP i podľa § 256 ods. 1 CSP (v časti, v

ktorej konanie zastavil) žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania. V časti istiny 146,41
Eur bolo konanie zastavené pre jej úhradu žalovaným počas konania, a preto možno skonštatovať, že
z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania žalovaný svojou neskorou úhradou. Preto má v tejto
časti nárok na náhradu trov konania žalobca od žalovaného v zmysle § 256 ods. 1 CSP. V prípade úroku
bol plne úspešný žalovaný, lebo súd žalobu zamietol, a má v tejto časti nárok na náhradu trov konania

od žalovaného podľa § 255 ods. 2 CSP. Suma úroku značne prevyšuje sumu žalovanej istiny, lebo len za
jedno z požadovaných období od 16. júla 2013 do 16. apríla 2015 zo sumy 657,22 Eur predstavuje úrok
sumu 341,77 Eur. Podľa toho bol úspešnejší v konaní žalovaný a žalobca by mu mal nahradiť pomernú
časť trov konania. Žalovaný si však nárok na náhradu trov konania neuplatnil (ani mu podľa obsahu
spisu žiadne trovy nevznikli), a preto súd ani jednej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia, písomne
na Okresný súd Banská Bystrica.

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho robí, čo sa ním sleduje, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu ho napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a musí byť podpísané.
Odvolanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s
prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie odvolania na trovy odvolateľa.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby realizovala jej procesné práva tak, že

bolo porušené právo na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla zaviniť nesprávne rozhodnutie,
e) súd nevykonal dôkazy navrhnuté na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd dospel na základe dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, lebo sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
i) právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v písmenách a) až h), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.