Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. január 2018

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/105/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116216395
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8116216395.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.
Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobkyne B. C., nar. XX. XX. XXXX, C.
N. S., H. V.. E. K. R. Č.. XX, právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo
Svidníku, na ul. Sov. hrdinov 163/66, proti žalovanému Orange Slovensko, a.s.. so sídlom v Bratislave,
na ul. Metodovej č. 8, právne zastúpenému Bobák, Bollová a spol., s.r.o. so sídlom v Bratislave, na

ul. Dr. Vladimíra Clementisa č. 10, o primerané finančné zadosťučinenie vo výške 300 eur, o odvolaní
žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 20.4.2017 č.k. 12Csp/43/2016 - 31 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoištančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalovaný má vo vzťahu k
žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že účastníci uzatvorili dve zmluvy, ktorých
neoddeliteľnou súčasťou boli všeobecné podmienky. V zmysle týchto zmlúv žalovaný zriadil prístup
k telefónnym číslam žalobkyni, ktoré jej umožňovali využívať telekomunikačné služby poskytované
žalovaným.Žalovanýpriuzatváranídodatkukzmluveč.B.aktivovalžalovanej prístupkslužbeTVExtra,
Mobilná TV s dohodnutou zmluvnou pokutou vo výške 170 eur. Pri uzatváraní dodatku k zmluve č. B.

odpredal žalobkyni mobilný telefón za kúpnu cenu uvedenú v dodatku k zmluve s dohodnutou zmluvnou
pokutou vo výške 130 Eur. Žalobkyňa sa zaviazala po dobu 24 mesiacov zotrvať v zmluvných vzťahoch
a užívať telekomunikačné služby poskytované žalovaným a súčasne za tieto služby žalovanému platiť
cenu v súlade s platným cenníkom. Vo veci 20C/396/2014 sa zistilo, že žaloba bola dôvodná len v časti
zaplatenia ceny za poskytnuté služby a pokiaľ ide o zmluvné pokuty vo výške 170 Eur a 130 Eur, pri
rozhodovaní o nich sa poukázalo na to, že tieto predstavujú neprijateľnú zmluvnú podmienku a preto v

tejto časti bola žaloba zamietnutá.

3. V danej právnej veci sa žalobkyňa domáhala v postavení spotrebiteľky voči žalovanému zaplatenia
sumy 300 Eur preto, lebo v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/396/2014 bola
žaloba žalovaného zamietnutá práve o túto sumu s poukazom, že žalovaným požadované zmluvné
pokuty boli uplatnené na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.

4. Je potrebné poukázať na to, že účelom a zmyslom ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľov je odškodniť spotrebiteľa za diskomfort, ktorý nastal z dôvodu, že spotrebiteľ sa
rozhodol uplatniť ochranu proti porušeniu práva a povinnosti zo strany dodávateľa na súde a v tomto
konaní bol úspešný. Nepostačuje však, že dodávateľ uplatnil svoje práva vyplývajúce zo zmluvy, ktoré
súd vyhodnotil ako nedôvodné, a poskytol tak ochranu spotrebiteľovi.5. Navyše v prejednávanej veci sa nemohla opomenúť skutočnosť, že žalobkyňa vo veci Okresného
súdu Prešov 20C/396/2014 sa nachádzala v postavení žalovanej, pretože preukázateľne neuhradila
sumu 192,77 Eur za poskytnuté služby. Dodávateľ v tejto právnej veci bol teda čiastočne úspešný

a za takého skutkového stavu uložením povinnosti žalovanému na úhradu primeraného finančného
zadosťučinenia vo výške 300 eur by bola porušená klasická právna zásada rímskeho práva nemo
turpitudinem suam allegans auditur - nikto sa nemôže dovolávať z vlastnej nepoctivosti, aj keď ide o
vzťah medzi spotrebiteľom a dodávateľom.

6. Okrem toho pri posudzovaní dôvodnosti uplatneného finančného zadosťučinenia sa prihliadlo aj na
tú skutočnosť, že vo vzťahu k dojednaniam o zmluvnej pokute, nie je súdna prax jednotná a boli vydané
tiež iné rozhodnutia súdov, kde naopak, toto dojednanie nebolo kvalifikované ako neprijateľná zmluvná
podmienka. Nemožno teda striktne tvrdiť a považovať za samozrejmé, že ide o neprijateľnú zmluvnú
podmienku, ak si žalovaný v inom konaní dovolil uplatňovať dojednané zmluvné pokuty.

7. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol.

8. Výrok o trovách bol odôvodnený ustanoveniami § 251, § 255 ods. 1, 2 a § 262 ods. 1, 2 Civilného
sporového poriadku.

9. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Navrhla rozsudok
zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako dôvod uviedla, že z odôvodnenia
rozsudku nepochopila, či súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu neexistencie podmienok
stanovených na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa alebo preto, že síce podmienky na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia spĺňa, ale súd ju považuje za nepoctivú spotrebiteľku, ktorá si ponechala
mobilné telefóny získané za oveľa výhodnejšiu sumu ako iní poctivý spotrebitelia. Mobily kúpila za
podmienok, ktoré neurčovala, ale ich určil obchodník, pričom tento pravidelne skúma trh a aktualizuje
na profesionálnej úrovni jeho vývoj. Ak zvolil a používa takúto stratégiu celé roky tak len s cieľom
zisku a nie straty. Je evidentné, že cieľom obchodníka, pri takejto obchodnej stratégii, je zazmluvniť

čo najviac občanov, bez ohľadu na ich bonitu, počítajúc s tým, že bude profitovať na zmluvných
pokutách, pri porušení zmlúv. To nie ona sa dovoláva svojej nepoctivosti, lebo na rozdiel od názoru
procesného súdu sa domnieva, že súd jej v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
20C/396/2014, poskytol proti obchodníkovi ochranu právom. Je to obchodník, ktorý sa dovoláva vlastnej
nepoctivosti, obhajujúc judikovanú neprijateľnú zmluvnú pokutu, ktorá je z dôvodu jej neprijateľnosti

absolútne neplatná a zdá sa, že tento nepoctivý postoj obchodníka, prvoinštančný súd zdieľa. To nie
ona, ale obchodník si chce svojim protiprávnym činom, uplatňovaním plnení z neprijateľnej zmluvnej
pokuty, zlepšiť svoje postavenie a naviac, súdu prvej inštancie v tejto súvislosti uniklo, že primárny
nárok na plnenie zostal obchodníkovi zachovaný, zamietnutý bol len jeho nepoctivý nárok. To nie
žalobkyňa iniciovala súdne konanie, vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/396/2014, ale

žalovaný. Voči žalobkyni si neuplatnil iba hovorné, ale aj zmluvnú pokutu ignorujúcu ustanovenie § 53a
Občianskeho zákonníka, ktorej neprijateľnosť už bola judikovaná.

10. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

11. Odvolací súd v zmysle zásad ustanovení § 379, § 380 a § 381 Civilného sporového
poriadku preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia
pojednávania a zistil, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

12.Vdanomprípade,akotovyplývazodôvodneniarozhodnutia,dôvodomzamietnutiažalobyžalobkyne

bol poukaz na účel a zmysel ustanovenia § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa ,
ktoré umožňuje odškodniť spotrebiteľa za diskomfort vzniknutý z dôvodu, že spotrebiteľ sa rozhodol
uplatniť ochranu proti porušeniu práva a povinnosti zo strany dodávateľa na súde a v tomto konaní
bol úspešný, pričom nepostačuje ak dodávateľ uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo zmluvy , ktoré súd
vyhodnotil ako nedôvodné a poskytol tak spotrebiteľovi ochranu.

13. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 zákona 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže
saspotrebiteľprotiporušiteľovinasúdedomáhaťochranysvojhopráva.Združeniesamôženasúdeprotiporušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a
to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým
súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o

konanieporušiteľauplatňovanévočivšetkýmspotrebiteľom(ďalejlen„kolektívnezáujmyspotrebiteľov“).
Spotrebiteľ,ktorýnasúdeúspešneuplatníporušenieprávaalebopovinnostiustanovenejtýmtozákonom
aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

14. Z tohto ustanovenia pritom nevyplýva, aby predpokladom pre uplatnenie práva na primerané
finančné zadosťučinenie malo byť podanie žaloby na súde. Spotrebiteľ sa totiž ochrany svojho práva
môže domáhať na súde nielen podaním žaloby, ale tiež formou obrany proti uplatnenému nároku.
Rovnako takáto ochrana spotrebiteľovi môže byť poskytnutá i orgánom rozhodujúcim o nárokoch so
spotrebiteľskej zmluvy v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z.. o ochrane spotrebiteľa. Aj
vtedy,akjeochranaposkytnutáspotrebiteľovibeznávrhuzostranyorgánurozhodujúcehoonárokochzo

spotrebiteľskej zmluvy a určité plnenie požadované žalobou nie je priznané, zamietnutie žaloby ohľadne
tohto plnenia nie je možné z procesnej stránky hodnotiť inak ako úspech spotrebiteľa a nie úspech
orgánu rozhodujúceho o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorý postavenie strany sporu nemá.

15. V konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 20C/396/2014 bola zamietnutá žaloba

žalovaného v časti týkajúcej sa zaplatenia dvoch zmluvných pokút v celkovej výške 300 Eur z dôvodu
ich neprijateľnosti. V tejto súvislosti sa poukázalo na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Rožňava
vydané vo veci 9C/242/2014, ktorým žalovanému nebolo priznané plnenie z obdobnej podmienky z
dôvodu neprijateľnosti.

16. Pokiaľ ide o tvrdenie, podľa ktorého žalobkyňa si neplnila svoje povinnosti zo zmlúv, toto pre
posúdenie uplatneného nároku na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nie je právne
významné. Porušenie zmluvných povinnosti žalobkyňou spočívajúce v nezaplatení ceny za poskytnuté
služby vo výške 192, 77 Eur bolo predsa zohľadnené už v spomínanom konaní na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 20C/396/2014. V tomto konaní súd prvej inštancie žalobe žalovaného v časti

vzťahujúcej sa na neuhradené poskytnuté služby vyhovel a žalobkyni uložil povinnosť z tohto titulu
zaplatiť čiastku 192,77 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,5 % ročne z dlžnej sumy od 26.7.2013
do zaplatenia. Úrok z omeškania priznaný podľa ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má
bez akýchkoľvek pochybnosti sankčný charakter a plní úlohu sankcie za porušenie povinnosti dlžníka
splniť svoj peňažný dlh riadne a včas.

17. Vo vzťahu k poukazu na nejednotnú súdnu prax týkajúcu sa vyhodnocovania dojednania o zmluvnej
pokute ako neprijateľnej podmienky je potrebné dodať, že požiadavka zákona vyplývajúca z ustanovenia
§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka je jednoznačná. Vychádzajúc z tohto ustanovenia, ak súd určil

niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a
je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ

má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi
bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu, alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

18. Z tohto ustanovenia teda vyplýva, že ak ktorýkoľvek súd rozhodne o určení niektorej zmluvnej

podmienky za neprijateľnú alebo neprizná plnenie z dôvodu takejto podmienky, je povinnosťou
dodávateľa zdržať sa používania takejto podmienky, prípadne podmienky s rovnakým významom. Ani
prípadné iné rozhodnutia súdov vyhodnocujúcich určitú zmluvnú podmienku inak, na túto zákonnú
povinnosť dodávateľa vplyv nemajú.

19. V prejednávanej veci bol to samotný žalovaný , ktorý do zmluvy naformuloval neprijateľnú podmienku
a bol to len tento účastník, ktorý po nepriznaní plnenia z dôvodu takejto podmienky, sa v súdnom konaní
domáhal jej zaplatenia od žalobkyne, hoci mal zákonnú povinnosť zdržať sa jej používania nielen sožalobkyňoualeajsovšetkýmispotrebiteľmi.Akobolovyhodnotenétakétoporušeniezákonnejpovinnosti
žalovaného sa z odôvodnenia rozhodnutia zistiť nedá.

20. Obsahové náležitosti rozsudku určuje ustanovenie § 220 CSP. Ich správnosť a úplnosť je
predpokladom vykonateľnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia. Či je rozhodnutie preskúmateľné alebo
nie sa dá zistiť len z jeho odôvodnenia.
21. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké

prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Obdobným spôsobom náležitosti odôvodnenia rozsudku upravovalo ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p. v

znení účinnom do 30.06.2016.
22. Štruktúra odôvodnenia rozsudku je v priamej spojitosti so základným právom na súdnu ochranu
podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje
spôsobom, ktorý záväzne určuje ustanovenie § 220 ods. 2 CSP dochádza nielen k tomu, že rozsudok
je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu, že základné

právonasúdnuochranuniejenaplnenéreálnymobsahom.Konaniearozhodovanievšeobecnýchsúdov
sa uskutočňuje v predpísanom ústavnom a zákonnom rámci, rešpektovanie ktorého vylučuje svojvôľu v
ich postupe, pričom vylúčenie svojvôle sa zabezpečuje viacerými prostriedkami, vrátane ich povinnosti
svoje rozhodnutia odôvodniť. Odôvodnenie rozhodnutí dovoľuje účastníkom konania posúdiť ako súd
v ich veci vyložil a aplikoval príslušné predpisy a akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní

o veci samej.
23. Vydaním nepreskúmateľného rozhodnutia sa účastníkovi odníma možnosť v odvolacom konaní
riadne brániť svoje práva a oprávnené záujmy nakoľko je problematické zaujímať stanoviská k
nezrozumiteľnému alebo nedostatočne zdôvodnenému rozhodnutiu.
24. Keďže správne nevyhodnotenie právne významných skutočností preukazujúcich základ nároku

na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a následné neskúmanie otázky výšky tohto
primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné hodnotiť ako nesprávny procesný postup súdu,
ktorým bolo znemožnené žalobkyni, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred
odvolacím súdom, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok

zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).
25. V ňom bude úlohou prvoinštančného súdu zaoberať sa otázkou primeranosti výšky finančného
zadosťučinenia a následne vo veci opätovne rozhodnúť tak, aby štruktúra odôvodnenia rozhodnutia
zodpovedala zásadám vyplývajúcim z ust. § 220 ods. 2 CSP.
26. Prvoinštančný súd, ktorý je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2) v novom

rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
27. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).