Rozsudok ,
Potvrdené, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Judgement was issued on Monday, December 4, 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/33/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211119
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Minková

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6717211119.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci žalobcu Ing. Peter

Gajdoš - Lekáreň OPIUM, s miestom podnikania Námestie SNP 71, 960 01 Zvolen, IČO: 35190779,
proti žalovanej v I.rade DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava,
IČO: 35942436 a žalovanej v II.rade U. J., nar. X.X.XXXX, trvale bytom A., t.č. bytom C..R.V. X, XXX
XX A., o zaplatenie 6,36 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná v II.rade je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 6,36 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 6,36 € od 1.5.2016 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v II.rade v rozsahu 100 %.

Žalovanej v I.rade sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 28.8.2017 bola na tunajší súd doručená žaloba žalobcu zo dňa 28.8.2017, v ktorej žalobca žiadal,
aby súd platobným rozkazom zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť mu sumu 6,36 € spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8 % od 1.5.2016 do zaplatenia a tiež mu nahradiť trovy konania vo

výške 40,- € z titulu paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.
Žalobca žalobu zdôvodnil tým, že prevádzkuje lekáreň, v ktorej na základe povolenia BBSK poskytuje
lekárenskú starostlivosť. So žalovanou v I.rade sú v zmysle § 7 zákona č.581/2004 Z.z. v zmluvnom
vzťahu poisťovateľ a poskytovateľ lekárenskej starostlivosti. Predmetom tejto zmluvy je záväzok
poisťovne uhrádzať poskytovateľovi lekárenskej starostlivosti v rozsahu určenom platnými právnymi
predpismi v spojení s ustanoveniami predmetnej zmluvy a všeobecnými zmluvnými podmienkami
pre lekárenskú starostlivosť (ďalej len „VZP“), náklady lekárenskej starostlivosti. Zmenu svojich

VZP avizovala žalovaná v I.rade vo svojom liste zo dňa 9.3.2015 hromadne zaslanom všetkým
poskytovateľom lekárenskej starostlivosti vrátane žalobcu, s ktorými je v zmluvnom vzťahu a zároveň
túto zamýšľanú zmenu zverejnila na svojom webovom sídle. Žalobca označil citované ustanovenia
VZP za v hrubom rozpore s dobrými mravmi, keďže majú zakladať v zmluvných vzťahoch výraznú
nerovnováhu v prospech žalovanej v I.rade. Navyše sú VZP vydávané typovo ako formulár s
nemožnosťou iniciácie individuálneho dohodnutia si iných podmienok zmluvného vzťahu zo strany
poskytovateľov lekárenskej starostlivosti, a títo nemajú inú možnosť ako akceptovať takéto podmienky

zmluvného vzťahu alebo ukončiť so žalovanou v I.rade zmluvný vzťah. V situácii, kedy sú na trhu
zdravotných poisťovní v Slovenskej republike len 3 subjekty, sa to javí ako likvidačný postup. Žalobca
zároveň uviedol, že nevidí dôvod prečo by mala na neho žalovaná v I.rade prenášať zodpovednosť
za to, že si nevie vyrovnať pohľadávky od svojich dlžníkov - poistencov a musí ich takýmto spôsobom„vymáhať“ cez svojich zmluvných partnerov. Navyše poukázal na to, že poskytovatelia lekárenskej
starostlivosti sú povinní v zmysle príslušných ustanovení zákona o liekoch vydať každý liek na základe
predloženého lekárskeho predpisu bez ohľadu na to, či subjekt predkladajúci recept je alebo nie

je dlžníkom niektorej zo zdravotných poisťovní. Žalobca v zmysle príslušných ustanovení zmluvy s
prihliadnutím na zmenené VZP vystavil žalovanej v I.rade dňa 31.3.2016 faktúru č.20160049 na sumu
38,80 € so splatnosťou 30.4.2016, s tým, že vyfakturovaná suma zodpovedá v časti 6,36 € dlžnej
sume za poskytnutú lekárenskú starostlivosť - 1x liečivo Atrovent 20 a 1x Voltaren 75 mg predpísané
Y.. H. A. dňa 3.2.2016 na lekárskych predpisoch č.AT6578617 a AT6578618 pre žalovanú v II.rade

v rozsahu ktorom ju žalovaná v I.rade na základe tvrdení v protokole sporných dokladov odmietla
uhradiť, teda lekárenská starostlivosť, ktorá nebola označená ako neodkladná a ktorá bola poskytnutá
žalovanej ako osobe evidovanej v evidencii dlžníkov žalovanej v I.rade, keď údajným dlžníkom má
byť žalovaná v II.rade. Žalovaná v I.rade ako reakciu na zaslanú faktúru vystavila Prehľad zúčtovania
poskytnutej lekárenskej starostlivosti, ktorým žalobcovi vrátila predmetnú faktúru č.XXXXXXXX s tým,
že ide o lekárenskú starostlivosť pre poistenca, ktorý sa nachádza v evidencii dlžníkov žalovanej v

I.rade a uvedená lekárenská starostlivosť nemala neodkladný charakter, a teda poistencovi nemal byť
vydaný liek uvedený na lekárskom recepte za účelom jeho úhrady zo zdrojov verejného zdravotného
poistenia. Na základe vyššie uvedeného postupu žalovanej v I.rade bol žalobca nútený vymáhať dlžnú
sumu za vydané liečivá najskôr od žalovanej v II.rade formou žalobnej výzvy zaslanej dňa 22.4.2016.
Ku dňu spísania žaloby žalovaná v I.rade nevykonala úhradu faktúry podľa predchádzajúcich odsekov,

ani len z časti a tiež k tomuto dátumu neeviduje žalobca ani úhradu zo strany žalovanej v II.rade.
Po právnej stránke žalobca žalobu zdôvodnil odkazom na ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka
a tiež § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s tým, že za porušenie právnej povinnosti je podľa neho
možné považovať aj konanie v rozpore s dobrými mravmi a za takéto konanie označil konanie žalovanej
v I.rade spočívajúce v zneužití dispozitívnych ustanovení zmluvy, ktoré mu umožňovali jednostranne

upraviť VZP v neprospech žalobcu vyššie popísaným spôsobom, pričom toto konanie malo za následok
vznik škody a podľa žalobcu tu ide o evidentné zneužitie práva. V dôsledku konania žalovaného v
I.rade vznikla žalobcovi škoda vo výške 6,36 €, ktorá zodpovedá sume za liečivá vydané ním žalovanej
v II.rade prostredníctvom lekárskeho receptu nepreplateného žalovanou v I.rade z vyššie uvedených
dôvodov. Pokiaľ ide o žalovanú v II.rade, tam po právnej stránke žalobca zdôvodnil žalobu odkazom na

ustanovenie § 451 OZ, teda že žalovaná v 2.rade získala bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcu s tým,
že s vedomím, že je dlžníkom žalovaného, si prostredníctvom lekárskeho receptu vyzdvihla v prevádzke
žalobcu liečivá, ktoré nemali charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti a ktoré teda nemohli byť
žalobcovi v zmysle nových VZP žalovanou v I.rade žalobcovi nikdy preplatené. Žalobcovi tak vznikla
škoda tým, že za žalovanú v II.rade plnil to čo mala sama plniť žalovanej v I.rade. Žalobca teda vyslovil

názor, že za škodu mu žalovaní zodpovedajú spoločne a nerozdielne a zároveň, že sú mu povinní vydať
obe predmet bezdôvodného obohatenia.
Žalobca ešte k veci uviedol, že žalovaná v I.rade si vo svoj prospech vykladala vlastným spôsobom
nad rámec konkrétneho znenia VZP a zákony. Tie jasne a zrozumiteľne špecifikujú čo je oprávnene
vykázané lekárenská starostlivosť. Znenie § 9 ods. 1 zákona č.581/2004 Z.z. nie je dôvodom pre

neuznanie vykázanej lekárenskej starostlivosti, tak ako sa to v protokoloch v sporných dokladov snaží
žalovaná v I.rade tvrdiť. Buď platí znenie VZP v rozsahu ako je zverejnené na web stránke žalovanej
v I.rade a v tom prípade nie je aplikácia § 9 ods. 1 zákona č.581/2004 Z.z. dôvodom na neuznanie
a nepreplatenie vykázanej lekárenskej starostlivosti alebo žalovaná v I.rade jednostranne upravila
vo svoj prospech znenie VZP, kedy výkon daného subjektívneho práva možno označiť za konanie

v rozpore s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Poukázali na rozhodnutie Krajského
súdu v Bratislave v rozsudku 4Co/30/2016. Žalovaná v I.rade aplikuje vlastný výklad ustanovení
zákona č.362/2011 Z.z. a jeho aplikáciu na § 9 ods. 1 zákona č.581/2004 Z.z., v akom rozsahu a za
akých podmienok je hradené z verejného zdravotného poistenia je u liekov presne špecifikované v
kategorizačnom zozname pravidelne aktualizovanom MZ SR rozsahu a podľa zákona 363/2011 Z.z..

Žiadne ustanovenia žiadnej právnej normy nedáva možnosť zdravotnej poisťovne zmeniť pomer úhrady
stanovenej v aktuálnom kategorizačnom zozname vydanom MZ SR. Preto oprávnenosť a správnosť
vykázanej lekárenskej starostlivosti, ktorá je predmetom tohto sporu je preukázaná dodržaním pomeru
úhrady uvedenom v danom čase platnom kategorizačnom zozname v súlade s aplikáciou § 23 ods. 1
písm. x) zákona o liekoch, ktorý pod hrozbou sankcie (aj odobratia licencie) zakazuje poskytovateľovi

lekárenskej starostlivosti vyberať finančnú hotovosť nad rámec pomernej úhrady stanovenej v platnom
kategorizačnom zozname. Žalobca poukázal aj na text uvedený v „zozname dlžníkov“ žalovanej v
I.rade, na ktorý sa pri neplnení za jeho poistenca odvoláva, kde je uvedené, že „údaje v uvedenom
zozname preto majú len informatívny charakter, nie sú použiteľné pre právne úkony a nenahrádzajúpotvrdenie o stave pohľadávok“ a zároveň je potrebné uviesť, že súčasťou zoznamu dlžníkov sú
aj poistenci, ktorí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č.580/2004 Z.z. majú právo na úhradu zdravotnej
starostlivosti v plnom rozsahu. Na predmetnom lekárskom predpise nebola uvedená poznámka „hradí

pacient“, čo je v platnom znení zákona o liekoch jediná výnimka zo znenia § 23 ods. 1, preto žalobca
nebol oprávnený pod hrozbou zrušenia povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vybrať od
pacienta od žalovanej v II.rade hotovosť nad rámec § 23 ods. 1 písm. x). Žalobca poukázal aj na
nesúlad, protirečivosť alebo konkurovanie si právnych noriem bez toho, aby boli takéto normy výslovne
derogované (zákon o liekoch, konkrétne § 23 ods. 1 písm. x) a § 23 ods. 2 s ustanovením § 9 ods. 2

zákona č.580/2004 Z.z.). Taktiež žalobca v tejto súvislosti poukázal na uplatnenie ustanovenia článku
152 ods. 4 Ústavy, ktoré stanovuje, že „výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou“. V prípade zdravotného
poistenia, pokiaľ poistné je vyberané plošne a zo zákona bez ohľadu na to, či ten kto ho platí na
jeho spotrebe aj participuje, je oprávnený predpoklad, že pokiaľ žalovaná v I.rade preukázateľne za
predchádzajúce roky vybrala na poistnom viac než použila na spotrebu tých ktorí ho zaplatili (jedná

sa o niekoľko desiatok miliónov eur zisku) bude v dobe, keď sú poistenci, ktorí v predchádzajúcom
období prispeli k zisku zdravotnej poisťovne oprávnení v čase vlastnej núdze na tomto zisku aj
participovať a to vo forme úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Pri v súčasnosti platnom systéme
rozdelenia je pre zdravotné poisťovne pri prijímaní poisteného nepodstatné, či je poistenec platiaci
alebo dlžník. Dôvodom je skutočnosť, že prerozdelenie cez účet ÚZDS, ktoré tvorí 90 % prijatého

poistnéhozdravotnejpoisťovne(ajžalovanejvI.rade)nezohľadňujepočtydlžníkov,alelencelkovýpočet
poistencov konkrétnej zdravotnej poisťovne. To znamená, že zdravotná poisťovňa prijíma poistné aj za
dlžníkov (aj žalovanej v II.rade) a to práve z dôvodu solidárneho spôsobu uplatňovaného v zdravotnom
poistení SR.

2. Dňa 26.9.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej v I.rade zo dňa 21.9.2017 k
predmetnej žalobe, v ktorom okrem iného uviedla, že tvrdenie žalobcu o zodpovednosti za škodu
neobstojí, keďže nebol naplnený žiaden zo znakov zodpovednosti za škodu, keďže žalobca nijako
nevysvetlil v čom spočíva porušenie právnej povinnosti žalovanej v I.rade a najmä aká je príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a porušením právnej povinnosti žalovanej v I.rade. Totiž žalobca nijako

nevysvetlil aký majú vplyv VZP na vznik škody a zodpovednosť žalovanej v I.rade za jej vznik. V
tej súvislosti uviedli, že VZP boli naposledy menené s účinnosťou od 1.4.2012, pričom ani v tomto
prípade sa spôsob zúčtovania lekárenskej starostlivosti nemenil. Zároveň VZP nikdy nie sú menené
jednostranne, ale po dohode so Slovenskou lekárnickou komorou. Odhliadnuc od skutočností, že
žalovaná v I.rade nesúhlasí s právnou kvalifikáciou žaloby, uviedli, že je potrebné predovšetkým posúdiť

príslušné ustanovenia právnych predpisov upravujúcich povinnosť úhrady zdravotnej starostlivosti zo
strany žalovanej v I.rade. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 9 ods. 1 a § 9 ods. 2 zákona
č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení, § 120 ods. 1 písm. l) zákona č.362/2011 Z.z. o liekoch a §
2 ods. 1 zákona č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti. V zmysle vyššie citovaných ustanovení
zákona, poistenci, ktorí nezaplatili príslušnej zdravotnej poisťovni poistné (preddavok, nedoplatok) alebo

úhradu za zdravotnú starostlivosť poskytnutú v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia
návykovej látky, a ktorí sú z tohto dôvodu uvedení v zozname dlžníkov vedenom zdravotnou poisťovňou
v zmysle zákona o zdravotnom poistení (ďalej len „dlžník“), majú právo len na úhradu neodkladnej
zdravotnej starostlivosti z verejného zdravotného poistenia. V praxi to znamená, že dlžník má právo len
na úhradu takého lieku, ktorý je vydaný na základe lekárskeho predpisu, na ktorom je na jeho rubovej

strane označené, že je predpísaný v rámci poskytovania neodkladnej zdravotnej starostlivosti a iné
lieky je povinný si dlžník hradiť sám. Tiež zdôraznili, že zoznam dlžníkov vedený žalovanou v I.rade
ako zdravotnou poisťovňou je verejný a nie je preto potrebné, aby žalobca aktívne vyhľadával alebo
pracne získaval informáciu o tom, či je poistenec dlžník. Zverejňovanie dlžníkov má význam práve z
hľadiska poskytovateľov zdravotnej a lekárenskej starostlivosti a je určené hlavne pre ich potreby. Práve

preto zákon č.580/2004 Z.z. spája obmedzenie úhrady zdravotnej starostlivosti až so zverejnením tejto
informácie, nie so vznikom dlhu, teda od momentu, kedy sa poskytovatelia majú možnosť dozvedieť,
že poistenec je dlžníkom a jeho nárok na náhradu zdravotnej starostlivosti je obmedzený. Skutočnosť,
že ide o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, môže indikovať iba ošetrujúci lekár, ktorý je zároveň
povinný si o tejto skutočnosti vyžiadať potvrdenie od príslušnej zdravotnej poisťovni poistenca (§ 79

ods. 1 písm. a) bod 1 zákona č.578/2004 Z.z.), pričom lekársky predpis na základe ktorého bol zo
strany žalobcu vydaný liek žalovanej v II.rade, nebol liek predpísaný v rámci poskytovania neodkladnej
zdravotnej starostlivosti. Vyjadrili nesúhlas s názorom žalobcu, že prenášajú zodpovednosť na žalobcu,
ak zdravotná poisťovňa neuhradí poistencovi zdravotnú starostlivosť, na ktorej úhradu nemá poistenecv zmysle zákona nárok. Žalobca si zamieňa dva zákonné pojmy, a to úhrada a výdaj lieku s tým, že
zákon ustanovuje, kedy je poskytovateľ povinný nevydať liek (§ 120 ods. 3 zákona o liekoch), pričom sa
jedná najmä o nesprávne vyplnený lekársky predpis, neplatný predpis atď.. Zákon č.580/2004 Z.z. zas

upravuje režim úhrady poskytnutej lekárskej starostlivosti resp. za akých podmienok má poistenec nárok
na preplatenie poskytnutej lekárenskej starostlivosti z prostriedkov verejného zdravotného poistenia.
Tieto dva pojmy si nekonkurujú, ale sa navzájom dopĺňajú v tom zmysle, že poistenec v konkrétnom
prípade môže mať nárok na výdaj lieku, nemá však nárok na jeho úhradu zo strany zdravotnej
poisťovne. Rovnako je to v prípade úhrady doplatkov za lieky alebo poplatkov za štatistické spracovanie

lekárskeho predpisu, ktoré hradia poistenci. Pokiaľ poistenec odmietne v lekárni uhradiť doplatok za liek,
poskytovateľ mu liek nevydá aj napriek tomu, že zákon č.362/2011 Z.z. takúto možnosť poskytovateľovi
výslovne neustanovuje. Ak by sa na túto situáciu aplikoval mylný výklad zákona zo strany žalobcu,
došlo by k absurdnej situácii, kedy by poistenec nemusel uhradiť doplatok za liek, poskytovateľ by
bol aj tak povinný poistencovi liek zadarmo vydať. Žalovaná v I.rade je v zmysle právnych predpisov
upravujúcich verejné zdravotné poistenie oprávnená hradiť iba tú zdravotnú starostlivosť, ktorá je v

zmysle príslušných právnych predpisov z verejného zdravotného poistenia hradená. Úhrada lekárenskej
starostlivosti z verejného zdravotného poistenia je regulovaná a v prípade ak žalobca fakturuje žalovanej
vI.radelekárenskústarostlivosťvrozporespríslušnýmiprávnymipredpismi,ježalovanávI.radepovinná
úhradu takejto lekárenskej starostlivosti odmietnuť. VZP v danom prípade upravujú spôsob fakturácie a
odmietnutia takejto úhrady, pričom povinnosť úhrady resp. odmietnutia úhrady vyplýva žalovanej v I.rade

priamo zo zákona. V prípade vedomej úhrady inej ako neodkladnej zdravotnej starostlivosti poskytnutej
dlžníkovi, by žalovaná v I.rade konala v rozpore so zákonom č.580/2004 Z.z. a zákonom č.581/2004 Z.z.
a vystavovala by sa riziku uloženia sankcie zo strany Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
(ďalej len „ÚDZS“). Postup žalovanej v I.rade, keby neuhradila lekárenskú starostlivosť poskytnutú zo
strany žalobcu, bol teda plne v súlade s platným právnym stavom a v žiadnom prípade nešlo o konanie

v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukázali aj na stanovisko Ministerstva zdravotníctva
SR zo dňa 31.3.2015. Zároveň poukázali na to, že v priebehu roka 2015 ÚDZS vykonal u žalovanej
v I.rade dohľad, pričom z ich strany bolo konštatované porušenie § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9
ods. 4 zákona č.581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach, nakoľko aj napriek vykonávaniu kontroly
zo strany zdravotnej poisťovne došlo v niektorých prípadoch k úhrade inej ako neodkladnej zdravotnej

starostlivosti dlžníkom. Žalovaná v I.rade by sa preto vystavovala riziku uloženia sankcie zo strany
ÚDZS, ak by uhradila liek za žalovanú v II.rade. Z toho je zrejmé, že predmetný liek bola povinná
uhradiť v lekárni priamo žalovaná v II.rade, keďže nemala nárok na jeho úhradu z verejného zdravotného
poistenia. Vyjadrili názor, že nie sú v spore pasívne legitimovaní, keďže neboli povinní ani oprávnení
na úhradu zdravotnej starostlivosti poskytnutej žalovanej v II.rade. Tiež popreli nerozlučné procesné

spoločenstvo tvrdené žalobcom v žalobe. Aj samotný žalobca v žalobe úplne inak kvalifikoval právny
dôvod žaloby v prípade žalovaných a preto podľa jeho názoru nie sú predmetom sporu voči žalovaným
rovnaké práva a povinnosti. Povinnosť zdravotnej poisťovne uhradiť zdravotnú starostlivosť za svojho
poistenca vylučuje povinnosť jej úhrady zo strany samotného poistenca a naopak.
Aj žalobca v žalobe potvrdil skutočnosť, že nešlo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, avšak žalobca

v žalobe argumentuje, že poskytovatelia lekárenskej starostlivosti sú povinní v zmysle príslušných
ustanovení zákona o liekoch vydať každý liek na základe predloženia lekárskeho predpisu bez ohľadu
na to, či subjekt predkladajúci recept je alebo nie je dlžníkom niektorej zo zdravotných poisťovní.
Žalobca v žalobe zároveň argumentoval, že znenie § 9 ods. 1 zákona č.581/2004 Z.z. nie je dôvodom
pre neuznanie vykázanej lekárenskej starostlivosti. Žalovanej v I.rade nie je zrejmé, aké má toto

zákonné ustanovenie vplyv na úhradu lekárenskej starostlivosti za dlžníka, nie je však možné súhlasiť
s tvrdeniami žalobcu, že žalovaná je povinná uhradiť všetku zdravotnú starostlivosť, ktorú jej žalobca
vykáže a vyfakturuje. Žalovaná I.rade sa v zmluve zaviazala uhrádzať žalobcovi iba tú zdravotnú
starostlivosť, ktorú je povinná a oprávnená uhradiť v zmysle príslušných právnych predpisov. Pokiaľ
žalobca poukazoval na rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31.5.2017, uviedli, že v uvedenom

rozsudku súd nielen že posudzoval úplne iný skutkový stav, ale tiež to, že ani na základe vykonaného
dokazovania nedospel ku konštatovaniam, ktoré uvádzal žalobca. S tvrdením žalobcu, že zdravotná
poisťovňa nie je oprávnená zmeniť pomer úhrady stanovenej v aktuálnom kategorizačnom zozname
vydanom MZ SR sa v plnom rozsahu stotožnila aj žalovaná v I.rade. V uvedenom prípade sa však jedná
o dlžníka, ktorý nemá nárok na úhradu liečiv úplne alebo čiastočne hradený z verejného zdravotného

poistenia. Dlžník si bol v tomto prípade povinný sám v plnej výške uhradiť sumu za liečivá vydané
žalobcom. Pokiaľ žalobca argumentoval ustanovením § 23 ods. 1 písm. x) zákona č.362/2011 Z.z., toto
ustanovenie sa týka liekov čiastočne hradených z verejného zdravotného poistenia a na danú situáciu
sa vôbec nevzťahuje, keďže rieši len pomer úhrady pacienta a zdravotnej poisťovne. V danom prípadeliek naopak nie je hradený z verejného zdravotného poistenia (§ 9 ods. 2 zákona č.580/2004 Z.z.) a
poistenec je povinný si ho uhradiť v lekárni sám, pričom dlžník stráca nárok na úhradu lieku z verejného
zdravotného poistenia momentom zverejnenia dlžníka v zozname dlžníkov. K poukázaniu žalobcu na

nezáväznosť zoznamu dlžníkov žalovaná v I.rade uviedla, že povinnosť viesť zoznam dlžníkov na
internete, ako i podmienky jeho vedenia určuje zdravotnej poisťovni zákon v ustanovení § 25 a § 25a
zákona č.580/2004 Z.z.. Zároveň nie zdravotná poisťovňa, ale zákon v ustanovení § 9 ods. 2 zákona
č.580/2004 Z.z. spája so zverejnením v zozname dlžníkov pre dlžníka právne následky. Vzhľadom
k tomu v zozname dlžníkov nie sú vedení všetci poistenci, ktorí majú voči zdravotnej poisťovni dlh

na poistnom, nie je možné zoznam dlžníkov použiť ako tvrdenie, že poistenec nemá voči zdravotnej
poisťovni žiaden dlh, prípadne ako potvrdenie o stave pohľadávok, k čomu informácia uvedená pri
zozname dlžníkov na webovej stránke žalovaného v prvom rade smeruje, a jej význam je podľa názoru
žalovanej v I.rade zrejmý. Žalovaná v I.rade nepoprela, že v zozname dlžníkov sa nachádzajú aj
poistenci, ktorí sú dlžníci, no napriek tomu majú právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu
ustanovenom osobitným predpisom. V zozname dlžníkov je však aj jasne a zrozumiteľne uvedené,

ktorý konkrétny dlžníci uvedení v zozname dlžníkov majú nárok na úhradu iba neodkladnej zdravotnej
starostlivosti a naopak, ktorí napriek tomu, že sú vedení v zozname dlžníkov majú nárok na plnú úhradu
za poskytnutú zdravotnú starostlivosť v rozsahu ustanovenom v osobitnom predpise.
Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam žalovaná v I.rade žiadala, aby súd žalobu voči nej v celom
rozsahu zamietol a priznal jej trovy konania.

3. Dňa 10.10.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa
10.10.2017, v ktorom okrem iného uviedol, že poukazuje aj na ďalšie rozsudky napr. Okresného
súdu Bratislava II. sp.zn.39C/403/2009 a Krajského súdu v Bratislave sp.zn.1Cob/429/2010, kedy súdy
zhodne konštatovali, že sa jednalo o šikanózne podmienky uplatňované žalovanou v I.rade v jej VZP

a tiež konštatovali, že konanie žalovaného v I.rade je v rozpore s poctivým obchodným stykom a
dobrými mravmi. Za účelovú interpretáciu žalovanej v I.rade označili jej interpretáciu výsledkov kontroly
Úradu pre dohľad nad zdravotnom starostlivosťou, z ktorých ale nevyplýva povinnosť žalobcu vyberať
úhrady za lieky v rozpore, prípadne nad rámec § 23 ods. 1 písm. x) zákona o liekoch. Zároveň žalobca
poukázal na to, že predmetom sporu sú úhrady za lieky, konkrétne liek Atrovent 20 a liek Voltaren 75

mg/3 ml, inj., s tým, že uviedol na čo sa tieto lieky používajú a podľa jeho názoru z označenia týchto
liekov jednoznačne vyplýva ich určenie pre akútnu liečbu, t.j. neodkladnú zdravotnú starostlivosť, ktorú
žalovaná v I.rade všeobecnému lekárovi aj preplatila v tzv. kapitačných platbách, pri ktorých nie je
zohľadnené, či sa platba prevádza za platiaceho alebo dlžníka. Pre prípad, že by súd uznal za potrebné
k potvrdeniu skutočností, že sa jednalo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť, vypočuť ošetrujúceho

lekára, navrhol žalobca jeho predvolanie súdom, z dôvodu, že žalobcovi nie je známe trvalé bydlisko
ošetrujúceho lekára. Liek Atrovent je plne hradený zo zdravotného poistenia a preto podľa názoru
žalobcu lekár predpísaním liečiva plne hradeného zo zdravotného poistenia už prejudikoval skutočnosť,
že sa jedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Pri lieku Voltaren zo samotnej jeho povahy vyplýva
skutočnosť, že nie je aplikovateľný samotným pacientom a je preto nelogické tvrdiť, že lekár pacientovi

podá injekčnú formu lieku bez toho, aby predpokladal, že bude mať terapeutický účinok, t.j. že je
určený k liečbe akútneho stavu. Taktiež poukázal na znenie § 138 ods. 5 písm. ae) zákona o liekoch.
Taktiež poukázal žalobca na skutočnosť, že lekársky predpis vypísaný lekárom je súčasťou poskytnutia
zdravotnej starostlivosti lekárom, za ktorú lekár aj zdravotná poisťovňa dostáva úhradu bez ohľadu na
to, či je poistenec dlžník, pričom lekáreň je len subjektom realizujúcim výdaj niečoho, čo je súčasťou

poskytnutej zdravotnej starostlivosti, pritom plnenie lekárovi žalovaná v I.rade uhradila a z úhrad vyňala
len poskytovateľov lekárenskej starostlivosti. V neposlednom rade považoval za potrebné uviesť, že
je povinnosťou žalovanej v I.rade zabezpečiť riadny a včasný výber poistného a žiadne ustanovenie
zákona, zmluvy alebo VZP neukladá žalobcovi povinnosť vykonávať túto činnosť za žalovanú v I.rade.
Pokiaľ ide o vyjadrenie MZ SR poukázal žalobca na to, že samotné ministerstvo konštatovalo, že

nie je povinnosťou poskytovateľa lekárenskej starostlivosti zisťovať, či je pacient dlžníkom zdravotnej
poisťovne a zároveň konštatovali, že ich stanovisko nie je právne záväzné. Navyše poukázal na to,
že Ministerstvo zdravotníctva SR ako subjekt štátu odvádza v zdravotnom poistení za poistencov štátu
sotva40%nákladovvynaloženýchnatýchtopoistencovapotomvkontexteichvyjadreniabyajpoistenci
štátu mali mať nárok len na 40 % zdravotnú starostlivosť. Žalobca tiež poukázal na znenie článku 31

Listiny základných práv a slobôd, podľa ktorého má občan právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť na
základe verejného zdravotného poistenia za podmienok, ktoré ustanoví zákon. Taktiež v zmysle článku
40 Ústavy SR je stanovené, že každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poisteniamajú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosti a na zdravotnícke pomôcky za podmienok,
ktoré ustanoví zákon. Taktiež poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu PL.ÚS 13/97.

4. Dňa 26.10.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalovanej v I.rade k vyjadreniu žalobcu zo
dňa 23.10.2017, v ktorom uviedol okrem iného, že pokiaľ žalobca odkazoval na rozsudky staršie ako
7 rokov, tieto rozhodnutia sa v žiadnom prípade netýkali prejednávanej veci a v týchto rozhodnutiach
súdy riešili úplne iné skutkové a právne otázky. Naopak poukázali na rozhodnutie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp.zn.14Co/226/2016 zo dňa 26.4.2016, kde odvolací súd vyjadril právny názor, podľa

ktorého „ak žalovaný v II.rade bol na zozname neplatičov poistného a v dôsledku toho mal právo len
na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a vydaný liek sa netýkal neodkladnej zdravotnej starostlivosti,
tak potom povinnosť úhrady lieky neprešla na žalovaného v I.rade, ale túto povinnosť mal žalovaný v
II.rade“. Žalovaná v I.rade tiež uviedla, že jej nie je zrejmé z akého zákonného ustanovenia si žalobca
odvodil svoje oprávnenie rozhodovať o tom, či sa v danom prípade jednalo o neodkladnú zdravotnú
starostlivosť, keď zdôraznili, že zákon veľmi presne určuje postup pri poskytnutí neodkladnej zdravotnej

starostlivosti, keďže lekár, ktorý poskytuje takúto starostlivosť je povinný na rubovej strane lekárskeho
predpisu uviesť poznámku „neodkladná zdravotná starostlivosť“. Ak predpisujúci lekár túto poznámku
na rubovej strane lekárskeho predpisu neuvedie, znamená to, že liek nebol predpísaný pri poskytovaní
neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Za správnosť vyplnenia lekárskeho predpisu je pritom v plnom
rozsahu zodpovedný predpisujúci lekár. V konaní nie je sporné, že lekárske predpisy takúto poznámku

neobsahovali, čiže ošetrujúca lekárka žalovanej v II.rade vyhodnotila, že sa nejednalo o neodkladnú
zdravotnú starostlivosť. Ide o medicínske závery lekárov, za ktoré sami nesú plnú zodpovednosť a tieto
nie je dôvod v tomto konaní spochybňovať. Na záver uviedla žalovaná v I.rade, že nesúhlasí s tvrdením
žalobcu o nesúlade, protirečivosti či konkurovaniu si právnych noriem, na ktoré odkázal žalobca.

5. Dňa 22.11.2017 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 21.11.2017, v ktorom
neuviedol k predmetu sporu žiadne nové skutočnosti nad rámec už ním predtým uvedených skutočností
a tvrdení v podanej žalobe a ďalších písomných vyjadreniach.

6. Súd v tejto veci nariadil pojednávanie na deň 4.12.2017, na ktoré sa nedostavil žalobca, ktorý

mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas, s tým, že svoju neúčasť na
pojednávaní ospravedlnil podaním zo dňa 21.11.2017, doručené tunajšiemu súdu dňa 22.11.2017,
z dôvodu dlhodobo plánovanej dovolenky a zároveň žiadal, aby sa konalo a rozhodovalo v
jeho neprítomnosti. Na pojednávanie sa dostavila žalovaná v I.rade prostredníctvom povereného
zamestnanca, pričom žalovaná v I.rade mala doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne

a včas. Na pojednávanie sa tiež dostavila žalovaná v II.rade, ktorá mala taktiež doručenie predvolania
na pojednávanie vykázané riadne a včas. Súd postupoval v súlade s ustanovením § 180 C.s.p., vec na
tomto pojednávaní prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalobcu.

7. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložili do spisu v priebehu

konania strany sporu a to: faktúra č.20160049 z č.l.3, prehľad zúčtovania poskytnutej lekárenskej
starostlivosti z č.l.4, predžalobnú výzvauna zaplatenie dlžnej sumy z č.l.5, lekárske predpisy z č.l.6,
Všeobecné zmluvné podmienky pre lekárenskú starostlivosť z č.l.7-9, rozhodnutie Banskobystrického
samosprávnehokrajazč.l.10-11,listadresovanýžalobcoviodžalovanejvI.radezodňa9.3.2015zč.l.12,
protokol č.890/2015 z č.l.23-26, odpoveď k žiadosti o zaujatie stanoviska z č.l.27-28, zoznam dlžníkov

z č.l.33, náhľad z počítačového programu žalovanej v I.rade ohľadne žalovanej v II.rade, oboznámil sa
s prednesom žalovaných, pričom zistil tento skutkový stav.
Z faktúry č.XXXXXXXX súd okrem iného zistil, že ako odberateľ je tu uvedená žalovaná v 1.rade, faktúra
vystavená žalobcom, dátum splatnosti 30.4.2016, dátum vystavenia faktúry 31.3.2016, s tým, že sa
fakturujú lieky a dietetické potraviny vydané na základe lekárskych predpisov za obdobie od 1.3.2016

do 31.3.2016, spolu na úhradu suma 38,80 €.
Z prehľadu zúčtovania poskytnutej lekárenskej starostlivosti faktúra XXXXLPXXXXXXXXXX súd zistil,
že bola vystavená 15.3.2016 žalovanou v I.rade, adresovaná žalobcovi, v ktorom uviedli, že predkladajú
tento prehľad za zúčtovacie obdobie február 2016 a súčasťou tohto prehľadu je protokol sporných
dokladov v zmysle platných VZP s tým, že bola vykázaná suma 13.215,96 €, neuhradené 43,43 €, čiže

hradené 13.172,53 €, a to konkrétne vo vzťahu k žalovanej v II.rade za názov produktu Voltaren 75 mg/3
ml a Atrovent N20UG, s tým, že pri obidvoch je uvedené zdôvodnenie, že na Rp chýba informácia o
neodkladnej ZS, uvedené ceny 1,09 € a 5,27 €.Z predžalobnej výzvy na zaplatenie dlžnej sumy 6,36 € zo dňa 22.4.2016 súd zistil, že ju adresoval
žalobcažalovanejvII.rade,kdejuvyzvalikúhradesumy6,36€,čopredstavuječasťcenyliečivvydaných
jej ako odkladná zdravotná starostlivosť a ktorých úhradu znáša ako dlžník na zdravotnom poistení sama

a to najneskôr v lehote 5 dní od doručenia tejto výzvy. Z pripojenej fotokópie poštovej doručenky vyplýva,
že žalovaná v II.rade si túto zásielku neprevzala v odbernej lehote, i keď z dokladu priamo nevyplýva,
že zásielka bola zaslaná konkrétnej žalovanej v II.rade.
Z lekárskych predpisov AT6578617 a AT6578618 zo dňa 3.2.2016 súd okrem iného zistil, že boli
vystavené pre žalovanú v II.rade MUDr. Danou Zacharovou, všeobecným lekárom, s tým, že sú tu

uvedené lieky Voltaren 75 mg/3 ml, pri ktorom je cena uhrádzaná poisťovňou 1,09 €, cena uhrádzaná
pacientom 1,04 € a liek Atrovent N20UG, pri ktorom je cena uhrádzaná poisťovňou 5,27 €, cena
uhrádzaná pacientom 0 €.
Z protokolu č.890/2015 o vykonanom dohľade na mieste Úradu pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou zo dňa 21.9.2015 súd okrem iného zistil, že protokol bol vypracovaný podľa §
47 zákona č.581/2004 Z.z. o zdravotných poisťovniach a dohľade nad zdravotnou starostlivosťou,

pričom dohliadaným subjektom bola žalovaná v 2.rade, dohliadané obdobie 1.7.2014 do 30.6.2015
a predmetom dohľadu bolo obmedzenie úhrady zdravotnej a lekárenskej starostlivosti poistencom
zverejneným v zozname dlžníkov v zmysle ustanovenia § 25a zákona č.580/2004 Z.z. a jeho dopad na
výdavky zdravotnej poisťovne za zdravotnú starostlivosť. V závere je uvedené, že zdravotná poisťovňa
tým, že nedostatočne kontrolovala rozsah poskytnutej zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencom

vedeným v zozname dlžníkov porušila ustanovenia § 6 ods. 1 písm. j) v spojení s § 9 ods. 4 zákona
č.581/2004 Z.z.. V dôsledku toho bola dlžníkom preukázateľne uhradená nielen neodkladná zdravotná
starostlivosť, ale aj iné zdravotná starostlivosť, na ktorú podľa §9 ods. 2 zákona č.580/2004 Z.z. nemajú
právo. Uvedeným konaním zdravotná poisťovňa stavia dlžníkov na poistnom na rovnakú úroveň tých
poistencov,ktorísisvojeodvodovépovinnostiplniariadneavčas,ikeďichprávonarozsahposkytovanej

zdravotnej starostlivosti je podľa zákona rozdielny.
Z odpovedi k žiadosti o zaujatie stanoviska zo dňa 31.3.2015 súd okrem iného zistil, že ho Ministerstvo
zdravotníctva SR adresovalo Slovenskej lekárnickej komore, ktorou reagovali na ich žiadosť zo dňa
23.3.2015 týkajúcu sa oprávnenia zdravotnej poisťovne odmietnuť úhrady za lieky držiteľovi povolenia
na poskytovanie lekárenskej starostlivosti a na to nadväzujúce oprávnenia odmietnuť vydať lieky

poistencovi, ktorý je v zmysle zákona vedený v zozname dlžníkov. Na otázku, či je zdravotná poisťovňa
oprávnená odmietnuť verejnej lekárni úhradu za lieky vydané osobe zverejnenej v zozname dlžníkov,
uviedli, že ak sa jedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti,
je zdravotná poisťovňa povinná uhradiť tieto lieky na základe verejného zdravotného poistenia. Ak sa
nejedná o lieky, ktorých poskytnutie je súčasťou neodkladnej zdravotnej starostlivosti, nemá táto osoba

zverejnená v zozname dlžníkov zákonný nárok na ich poskytnutie na základe verejného zdravotného
poistenia a teda zdravotná poisťovňa nie je povinná uhrádzať takúto zdravotnú starostlivosť. Na otázku,
či je osoba oprávnená vydávať lieky, oprávnená pri výdaji lieku skúmať či je poistenec vedený v
zozname dlžníkov, nevydať liek takémuto poistencovi a vybrať od poistenca za takýto liek finančnú
úhradu,odpovedali,žeposkytovateľlekárenskejstarostlivostiniejesícepovinnýzisťovať,čijepoistenec

tzv. neplatič poistného, zákon mu to však nezakazuje a je v jeho záujme mať vedomosť o tejto
skutočnosti. V opačnom prípade podstupuje riziko, že zdravotná poisťovňa v súlade s § 9 ods. 2 zákona
č.580/2004 Z.z. neuhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú takémuto poistencovi, ak sa nejedná o
neodkladnú zdravotnú starostlivosť. Ustanovenie § 23 ods. 1 písm. g) zákona č.362/2011 Z.z. o liekoch,
týkajúce sa povinnosti zabezpečiť výdaj lieku do 24 hodín, vnímajú ako povinnosť zabezpečenia fyzickej

dostupnosti lieku v lekárni a nie ako povinnosť vydať liek bez akýchkoľvek ďalších podmienok. V zmysle
vyššie uvedeného, ak sa jedná o liek, ktorého poskytnutie nie je súčasťou neodkladnej zdravotnej
starostlivosti, môže poskytovateľ lekárenskej starostlivosti požadovať od poistenca úhradu tohto lieku,
nakoľko poistenec nemá nárok na preplatenie úhrady z titulu účasti na verejnom zdravotnom poistení.
Na záver upozornili, že toto stanovisko nemá právne záväzný charakter, keďže im neprináleží podávať

záväznývýkladprávnychnoriemspoukazomnačlánok2ods.2ÚstavySR,akoistanoviskoNajvyššieho
súdu SR vyjadrené v odôvodnení rozsudku sp.zn.(Rs) 8Sžp 1/2010 uverejnené v Zbierke rozhodnutí a
stanovísk súdov SR pod č.102/2011.
Z dokladu Zoznam dlžníkov súd zistil, že sa jedná o doklad žalovanej v I.rade, pravdepodobne z ich
webovej stránky, v ktorom je okrem iného uvedené, že zdravotná poisťovňa je podľa § 25 ods. 1 písm.

f) bod 2 zákona č.580/2004 povinná uverejňovať a aktualizovať na internete zoznam poistencov a
platiteľov poistného, voči ktorým príslušná zdravotná poisťovňa eviduje ku dňu zverejnenia zoznamu
dlžníkov pohľadávku na preddavku na poistnom po lehote splatnosti najmenej za 3 mesiace, na
nedoplatku alebo pohľadávku na poistnom vo výške viac ako 100,- €. Tiež je tam uvedené, že „to,že nie ste uvedení v zozname dlžníkov automaticky neznamená, že máte vysporiadané pohľadávky
voči zdravotnej poisťovni. Zdravotná poisťovňa uvádza v zozname iba údaje od roku 2009, môže
však evidovať aj staršie neuhradené obdobia alebo nevysporiadané príslušenstvo pohľadávok. Údaje

v uvedenom zozname preto majú len informatívny charakter, nie sú použiteľné pre právne úkony a
nenahrádzajú potvrdenia o stave pohľadávok“.
Z náhľadu z počítačového programu žalovanej v I.rade súd zistil, že ku dňu 3.2.2016 bola žalovaná v
II.rade dlžníkom žalovanej v I.rade, konkrétne je tam uvádzaná dlžná suma 225,40 €.
Z predložených Všeobecných zmluvných podmienok pre lekárenskú starostlivosť súd okrem iného zistil,

že sa jedná o VZP žalovanej v I.rade, ktoré majú charakter iných obchodných podmienok podľa § 273
ods. 1 Obchodného zákonníka, s tým, že tieto VZP nadobudli účinnosť dňa 1.4.2012.
Z listu zo dňa 9.3.2015 súd zistil, že ho adresovala žalovaná v I.rade žalobcovi, v ktorom mu oznámili,
že po predchádzajúcich rokovaniach so Slovenskou lekárnickou komorou, s účinnosťou od 1.4.2015
nebudú uhrádzať náklady za lieky vydané dlžníkom, ktorí majú podľa platnej legislatívy nárok na úhradu
len neodkladnej zdravotnej starostlivosti. Pre vylúčenie pochybnosti uviedli, že ide o poistencov, ktorí sú

evidovaní v zozname dlžníkov a majú dlh na verejnom zdravotnom poistení, s tým, že týchto dlžníkov
opakovane písomne upozornili na spomínaný dlh a vyzvali ich k jeho úhrade, pričom v zozname
dlžníkovniesúuvedenízamestnanci,zaktorýchnezaplatilzdravotnéodvodyichzamestnávateľ,pretože
obmedzenie úhrady za zdravotnú starostlivosť sa na nich nevzťahuje a podobnú výnimku uplatnia aj u
dlžníkov, ktorí majú uzavretú dohodu o splátkach a plnia ju. Tiež je tam uvedené, že zoznam dlžníkov

dostupných na ich internetovej stránke priebežne aktualizujú a dlžníkov, ktorí dlh uhradia zo zoznamu
bezodkladne vymažú. Okamžitú informáciu o dlžníkoch DÔVERY môže mať priamo vo svojom počítači,
s tým, že túto bezplatnú službu si môže aktivovať rýchlo a jednoducho, podrobnosti sú uvedené na tam
uvedenom linku alebo na zákazníckej linke 0800 150 155. V závere je uvedené, že poskytovateľom
zdravotnej a lekárenskej starostlivosti budú aj naďalej uhrádzať neodkladnú zdravotnú starostlivosť

poskytnutú dlžníkom.
Z rozhodnutia Banskobystrického samosprávneho kraja číslo spisu 4982/2006/ODDZ zo dňa
23.10.2006, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30.10.2006 súd okrem iného zistil, že vyhoveli žiadosti
K.. T. J., nar. XX.X.XXXX o vydanie povolenia na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo verejnej
lekárni, pretože splnil všetky podmienky stanovené zákonom č.140/1998 Z.z. o liekoch a zdravotníckych

pomôckach, pričom lekárenská starostlivosť bude poskytovaná vo verejnej lekárni Lekáreň OPIUM, so
sídlom Námestie SNP 71, Zvolen a odborným zástupcom na poskytovanie lekárenskej starostlivosti vo
verejnej lekárni je Y.. E. J..
Z prednesu žalovanej v I.rade prostredníctvom povereného zamestnanca na pojednávaní súd okrem
inéhozistil,žesavcelomrozsahupridržaliichdovtedajšíchpísomnýchvyjadreníanadrámectohokveci

uviedol len to, že pokiaľ žalobca poukazoval na údajnú jednostrannú zmenu VZP, k tejto zmene došlo
po rokovaní so Slovenskou lekárnickou komorou, avšak skutočnosť, že nemajú byť preplácané úhrady
za lieky, ktoré boli predpísané pacientom, ktorí v tom čase boli vedení ako dlžníci, táto vyplýva priamo
zo zákona, konkrétne z § 9 ods. 2 zákona o zdravotnom poistení a teda takáto povinnosť tu existuje bez
ohľadu na to, či došlo alebo nedošlo k zmene VZP a teda zmluvy medzi žalobcom a žalovanou v I.rade.

Na záver zdôraznil, že žiadajú žalobu zamietnuť voči ním, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno
ohľadne preukázania akejkoľvek povinnosti žalovanej v I.rade uhradiť náklady za lieky, ktoré boli vydané
žalovanej v II.rade, ktorá v tom čase bola dlžníkom žalovanej v I.rade na verejnom zdravotnom poistení
a na predmetných lekárskych receptoch sa nenachádzala poznámka ohľadne neodkladnej zdravotnej
starostlivosti.

Z prednesu žalovanej v II.rade na pojednávaní súd zistil, že k veci uviedla, že to nemala z čoho zaplatiť,
lebo v tom čase išla dcéra na materskú a ona pol roka nedostávala žiadne peniaze. Okrem toho má
vysoký nájom, chcela sa síce dohodnúť na nejakých splátkach, ale tvrdili, že to musí splácať aspoň po
100,- €. Na záver vyjadrila ochotu zaplatiť dlh tento mesiac.

8. Podľa § 9 ods. 1 zákona č.580/2004 Z.z. o zdravotnom poistení (ďalej len „zákon č.580/2004 Z.z.“)
v znení účinnom do 31.12.2016, poistenec má právo na úhradu zdravotnej starostlivosti v rozsahu
ustanovenom osobitným predpisom, ak ďalej nie je ustanovené inak.
Podľa § 9 ods. 2 zákona č.580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, poistenec, ktorý nezaplatil
príslušnej zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v príslušnom kalendárnom

roku, nedoplatok za poistné (ďalej len „nedoplatok“), poistné, ktoré bol povinný uhradiť odo dňa
vzniku skutočnosti zakladajúcej vznik verejného zdravotného poistenia do dňa potvrdenia prihlášky
príslušnou zdravotnou poisťovňou, alebo úhradu za zdravotnú starostlivosť, ak sa mu poskytla
preukázateľne v dôsledku porušenia liečebného režimu alebo užitia alkoholu alebo inej návykovejlátky, v rozsahu ustanovenom osobitným predpisom v sume vyššej ako 10 eur a ktorý je z tohto
dôvodu uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1 písm. e) druhého bodu, má právo len na úhradu
neodkladnej zdravotnej starostlivosti (ďalej len „neodkladná starostlivosť“), ak v štvrtej a piatej vete nie

je ustanovené inak. Neodkladnú starostlivosť uhrádza príslušná zdravotná poisťovňa. Skutočnosť, či
ide o neodkladnú starostlivosť, potvrdzuje príslušná zdravotná poisťovňa poistenca. Poistenec, ktorému
zdravotná poisťovňa povolila splátky dlžných súm podľa § 18 ods. 3 a ktorý plní všetky podmienky
dohodnuté so zdravotnou poisťovňou v dohode o splátkach, je uvedený v zozname podľa § 25 ods. 1
písm. e) druhého bodu s právom na úhradu zdravotnej starostlivosti podľa odseku 1. Právo na úhradu len

neodkladnejstarostlivostineplatíprepoistenca,ktorýjezamestnancom,zaktoréhonezaplatilpreddavok
na poistné zamestnávateľ.
Podľa§25ods.1zákonač.580/2004Z.z.vzneníúčinnomdo30.6.2016,zdravotnápoisťovňajepovinná
e) uverejňovať a aktualizovať vždy k 20. dňu v kalendárnom mesiaci na internete
1. zoznam poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, s ktorými má uzatvorenú zmluvu o poskytovaní
zdravotnej starostlivosti,

2. zoznam dlžníkov podľa § 25a.
Podľa § 25a ods. 1 zákona č.580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, dlžník na účely tohto zákona
je
a) poistenec podľa § 9 ods. 2,
b) platiteľ poistného, ktorý nezaplatil zdravotnej poisťovni preddavok na poistné (§ 16) za tri mesiace v

príslušnom kalendárnom roku alebo nedoplatok v celkovej sume vyššej ako 10 eur.
Podľa § 25a ods. 6 zákona č.580/2004 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, príslušná zdravotná
poisťovňa zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym zaradením dlžníka do zoznamu dlžníkov.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č.576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s
poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon č.576/2004 Z.z.“) v znení účinnom do 28.4.2017,

zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane
poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života
fyzickej osoby (ďalej len „osoba“), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií;
zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum,
ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu.

Podľa § 2 ods. 3 zákona č.576/2004 Z.z. v znení účinnom do 28.4.2017, neodkladná zdravotná
starostlivosť (ďalej len „neodkladná starostlivosť“) je zdravotná starostlivosť poskytovaná osobe pri
náhlej zmene jej zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje jej život alebo niektorú zo základných
životných funkcií, bez rýchleho poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť jej zdravie,
spôsobuje jej náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo spôsobuje náhle zmeny jej správania a konania,

pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie. Neodkladná starostlivosť je
aj zdravotná starostlivosť poskytovaná pri pôrode. Neodkladná starostlivosť je aj vyšetrenie osoby
označenej za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy, diagnostika a liečba osoby
s rýchlo sa šíriacou a život ohrozujúcou nákazou. Súčasťou neodkladnej starostlivosti je neodkladná
preprava osoby do zdravotníckeho zariadenia, neodkladná preprava medzi zdravotníckymi zariadeniami

a neodkladná preprava darcov a príjemcov orgánov, tkanív a buniek určených na transplantáciu;
neodkladnú prepravu vykonávajú poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby.
Podľa § 120 ods. 1 písm. l) zákona č.362/2011 Z.z. o liekoch a zdravotníckych pomôckach (ďalej len
„zákon č.362/2011 Z.z.“) v znení účinnom do 31.12.2016, lekársky predpis a lekársky poukaz musia
obsahovať

l) poznámku „NEODKLADNÁ ZDRAVOTNÁ STAROSTLIVOSŤ“ na rubovej strane lekárskeho predpisu
alebo lekárskeho poukazu, odtlačok pečiatky a podpis predpisujúceho lekára, ak ide o humánny liek,
zdravotnícku pomôcku alebo dietetickú potravinu predpísanú pri poskytovaní neodkladnej zdravotnej
starostlivosti pri plnej alebo čiastočnej úhrade na základe verejného zdravotného poistenia.
Podľa § 23 ods. 1 zákona č.362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, držiteľ povolenia na

poskytovanie lekárenskej starostlivosti je povinný
a) poskytovať lekárenskú starostlivosť podľa tohto zákona,
g) zabezpečiť v rozsahu povolenej činnosti výdaj základného sortimentu liekov, zdravotníckych pomôcok
a dietetických potravín do 24 hodín; ak ide o individuálne zhotovenú zdravotnícku pomôcku, do siedmich
pracovných dní, a ak ide o individuálne zhotovenú ortopedicko-protetickú pomôcku, do 90 dní,

x)vyberaťodpacientovúhraduzahumánnelieky,zdravotníckepomôckyadieteticképotravinyčiastočne
uhrádzané na základe verejného zdravotného poistenia pri zachovaní ustanoveného pomeru úhrady
zdravotnej poisťovne a pacienta.Podľa § 23 ods. 2 zákona č.362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, ak lekár vyznačí na
lekárskom predpise alebo na lekárskom poukaze poznámku „HRADÍ PACIENT“, je držiteľ povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti oprávnený vyberať finančnú úhradu za výdaj lieku, zdravotníckej

pomôcky a dietetickej potraviny, za ktoré by mu inak patrila úhrada podľa osobitného predpisu.
Podľa§119ods.12zákonač.362/2011Z.z.vzneníúčinnomdo31.12.2016,predpisujúcilekárjepovinný
g) pri predpisovaní humánneho lieku spôsobom uvedeným v odseku 5, zdravotníckej pomôcky alebo
dietetickej potraviny uviesť na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze poznámku „HRADÍ
PACIENT“, ak ich so súhlasom pacienta predpísal nad rámec rozsahu úhrady z verejného zdravotného

poistenia podľa osobitného predpisu alebo ak je nezmluvným lekárom.
Podľa § 120 ods. 3 zákona č.362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, osoba oprávnená vydávať
lieky nevydá humánny liek, zdravotnícku pomôcku a dietetickú potravinu, ak
a) lekársky predpis alebo lekársky poukaz nie je vyplnený podľa odseku 1, okrem dôležitého humánneho
lieku, o vydaní ktorého rozhodne osoba oprávnená vydať humánny liek s prihliadnutím na naliehavosť
podania humánneho lieku pacientovi, ak ide o bezprostredné ohrozenie života alebo hrozí závažné

zhoršenie jeho zdravotného stavu,
b) nie sú splnené požiadavky uvedené v odsekoch 4 až 9,
c) lekársky predpis a lekársky poukaz obsahuje text, ktorý má podľa odseku 20 charakter reklamy.
Podľa § 138 ods. 5 zákona č.362/2011 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2016, držiteľ povolenia na
poskytovanie lekárenskej starostlivosti sa dopustí iného správneho deliktu, ak

ae) vyberá finančnú úhradu za výdaj liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, za ktoré
patrí finančná úhrada podľa osobitného predpisu okrem prípadu, ak lekár na základe písomného súhlasu
pacienta vyznačil na lekárskom predpise v časti „Hradí pacient“ finančnú úhradu pacienta alebo vyberá
finančnú úhradu v nesprávnej výške (poznámka súdu: osobitným predpisom sa tu rozumie zákon
č.363/2011Z.z.orozsahuapodmienkachúhradyliekov,zdravotníckychpomôcokadietetickýchpotravín

na základe verejného zdravotného poistenia).
Podľa § 40 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného
poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za
podmienok, ktoré ustanoví zákon.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), dlžník, ktorý svoj dlh riadne a

včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 5l7 ods.2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadza
Európskej centrálnej banky platná k l.dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa
§ 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a
to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením

pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 2 Nariadenia vlády SR č.21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného
zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1
zákona je 40,- € jednorázovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

9. Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru,
že žaloba žalobcu je voči žalovanej v II.rade čiastočne dôvodná.
Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná v II.rade bola vedená v zozname dlžníkov žalovanej
v I.rade s tým, že v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by žalovaná v II.rade bola v
tomto zozname vedená neoprávnene, teda že by v skutočnosti dlžníkom žalovanej v I.rade nebola s

tým, že ani žalobca v podstate nijakým spôsobom túto skutočnosť nerozporoval, ani nenavrhol v tomto
smere doplniť dokazovanie, akurát polemizoval s tým, či je tento zoznam použiteľný na právne úkony, s
čím sa ale súd jednoznačne vysporiadal tak, že toto vylúčenie použitia je nutné z obsahu upozornenia,
ktoré je v predmetnom zozname uvedené vykladať tak, že pokiaľ aj niekto nie je uvedený ako dlžník vo
zverejnenom zozname, neznamená to, že v skutočnosti nemá dlh na verejnom zdravotnom poistení z

dôvodov tam podrobnejšie špecifikovaných.
Taktiež nemal súd v konaní preukázané, že by zdravotná starostlivosť, ktorá bola žalovanej v II.rade
poskytnutáformoupredpísaniapredmetnýchliekovmalacharakterneodkladnejzdravotnejstarostlivosti.
Žalobca síce v jednom zo svojich vyjadrení poukazoval na to, že predpísané lieky podľa informácií vpríbalovom letáku napĺňajú takýto charakter neodkladnej zdravotnej starostlivosti a zároveň navrhol, aby
súd vypočul k tejto otázke ošetrujúceho lekára žalovanej v II.rade, avšak súd zastáva názor, že ošetrujúci
lekár bol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení povinný v rozhodnom čase vyhodnotiť,

či sa v danom prípade jednalo alebo nejednalo o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a toto nie je
možné vyhodnocovať spätne resp. meniť následne toto vyhodnotenie, preto súd takýto navrhnutý dôkaz
nevykonal, keďže pre účely tohto súdneho konania ho považoval za irelevantný, s tým, že pokiaľ žalobca
má za to, že na strane ošetrujúceho lekára žalovanej v II.rade došlo k pochybeniu v tom zmysle, že lekár
opomenul vyznačiť na lekárskych predpisoch poznámku „neodkladná zdravotná starostlivosť“, môže si

svoje nároky uplatniť voči nemu ak má za to, že mu v súvislosti s pochybením dotyčného lekára vznikla
nejaká ujma.
Na základe vyššie uvedeného súd potom ustálil, že žalovaná v I.rade nebola povinná uhradiť náklady
súvisiace s úhradou za predmetné lieky, ktoré boli žalovanej v II.rade predpísané a žalobcom aj vydané,
keďže tieto nemali byť uhrádzané zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, v dôsledku čoho dospel
súd k záveru, že na úhradu žalovanej sumy, ktorá predstavuje príslušnú časť doplatkov za predmetné

lieky, ktoré by pri štandardnom režime mali byť uhradené príslušnou zdravotnou poisťovňou poistenca,
je povinná v súdenej veci žalovaná v II.rade, nakoľko je resp. bola vedená v zozname dlžníkov žalovanej
v I.rade, ohľadne poistného na zdravotné poistenie.
Súd sa nestotožnil s právnym názorom žalobcu, že takýto postup je v rozpore s právom každého
občana SR garantovaného Ústavou SR na bezplatnú zdravotnú starostlivosť, keďže práve vo vyššie

citovanom znení článku Ústavy SR je odkaz na to, že podrobnejšie podmienky ustanoví zákon a navyše
aj v samotnom znení článku Ústavy SR je uvedené, že nárok na bezplatnú zdravotnú starostlivosť
majú občania na základe zdravotného poistenia. Ak teda niekto, v tomto konkrétnom prípade žalovaná
v II.rade, svojim konaním prípadne nekonaním spôsobí, že za ňu poistné na zdravotné poistenie
neuhrádza ani štát, je v súlade so zákonom potom sankcionovaný tým, že zo zdrojov verejného

zdravotného poistenia má nárok iba na neodkladnú zdravotnú starostlivosť a inú zdravotnú starostlivosť
si musí uhrádzať v celom rozsahu z vlastných zdrojov.
Súd sa rovnako nestotožnil s tvrdením žalobcu, že tu existuje nesúlad resp. protirečivosť si jednotlivých
právnych noriem, na ktoré žalobca vo svojich vyjadreniach poukazoval, keď súd má za to, že príslušné
vyššie citované zákonné ustanovenia upravujú odlišné situácie, s tým, že konkrétne v súdenej veci sa

jednalo o prípad, kedy s výnimkou neodkladnej zdravotnej starostlivosti nemalo byť zo zdravotného
poistenia poskytnuté žiadne plnenie za žalovanú v II.rade a teda v tomto prípade nebolo možné aplikovať
zákonné ustanovenie ohľadne toho, že sa od pacienta má vybrať len tá časť úhrady za lieky, ktorá nie
je hradená z verejného zdravotného poistenia.
Pokiaľ žalobca argumentoval tým, že nemohol od žalovanej v II.rade žiadať úhradu aj tej časti doplatku

za liek, ktorý by mal byť štandardne uhrádzaný zdravotnou poisťovňou, pretože nikde v zákone
takúto povinnosť nemá, súd v tejto súvislosti uvádza, že je síce pravdou, že nebolo zistené, že
by v niektorom z právnych predpisov bola explicitne upravená povinnosť žalobcu ako poskytovateľa
lekárenskej starostlivosti vydať liek žalovanej v II.rade za daných okolností len po plnej úhrade tohto
lieku z jej strany, avšak súd na druhej strane má za to, že z logiky veci pri výklade príslušných právnych

predpisov vo vzájomných súvislostiach vyplýva, že žalobca mal a mohol zvoliť voči žalovanej v II.rade
takýto postup bez toho, aby to bolo v rozpore so zákonom. Pokiaľ mal samozrejme v danom okamihu
pochybnosti o tom, či sa jedná alebo nejedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť a že by nevydanie
lieku žalovanej v II.rade mohlo ohroziť jej život alebo zdravie, mohol samozrejme postupovať tak ako
postupoval a následne vyvodiť prípadnú zodpovednosť vo vzťahu k žalovanej v I.rade, napríklad z

dôvodu, že žalovaná v II.rade bola v zozname jeho dlžníkov vedená neoprávnene, prípadne vo vzťahu
k ošetrujúcemu lekárovi, že nesprávne vyhodnotil resp. že neuviedol na lekárskom predpise, že sa
jedná o neodkladnú zdravotnú starostlivosť resp. dodatočne vymáhať od žalovanej v II.rade predmetný
doplatok,kčomuajvskutočnostidošlo,čovyplývazpredžalobnejvýzvyzodňa22.4.2016,ktorúžalobca
adresoval žalovanej v II.rade a v ktorom ju sám vyzval na úhradu sumy 6,36 € predstavujúcej časť

ceny liečiv, ktoré jej boli vydané ako odkladná zdravotná starostlivosť a ktorých úhradu má ako dlžník
na zdravotnom poistení znášať sám, hoci následne v podanej žalobe a vo svojich ďalších vyjadreniach
tieto skutočnosti poprel, hoci neboli preukázané okolnosti nasvedčujúce tomu, že by došlo k nejakému
pochybeniu na strane žalovanej v I.rade ohľadne zaradenia žalovanej v II.rade do zoznamu dlžníkov,
resp. ošetrujúceho lekára ohľadne vyhodnotenia neodkladnej resp. odkladnej zdravotnej starostlivosti.

Na okraj súd uvádza, že v prípade ak by bol žalobcovi predložený lekársky predpis, na základe ktorého
by mal vydať pacientovi liek, ktorý je len čiastočne hradený zdravotnou poisťovňou z prostriedkov
verejného zdravotného poistenia a časť doplatku za liek hradí pacient, a pokiaľ by neexistovala žiadna
iná prekážka kvôli ktorej by žalobca nemohol liek vydať, okrem toho že by pacient nemal k dispozíciipeňažné prostriedky vo výške doplatku za príslušný liek, je minimálne otázne, či by napriek tomu žalobca
takémuto pacientovi liek vydal.
Pokiaľ ide o uplatnený úrok z omeškania, súd tento priznal odo dňa nasledujúceho po splatnosti

faktúry, ktorou bola príslušná suma fakturovaná žalobcom žalovanej v I.rade, keď súd zastáva názor,
že najneskôr od tohto dátumu je žalovaná v II.rade v omeškaní s úhradou žalovanej sumy, keďže túto
bola povinná zaplatiť podľa názoru súdu už v čase keď jej boli predmetné lieky vydané žalobcom,
avšak súd nemohol prekročiť žalobný návrh a prisúdiť žalobcovi viac než čoho sa domáhal, s poukazom
na ustanovenie § 216 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“). Pokiaľ ide o výšku

úroku, súd tento priznal len vo výške 5 % ročne z príslušnej sumy, nakoľko základná úroková sadzba
ECB bola od 16.3.2016 vo výške 0 % s tým, že súd posúdil vzťah medzi žalobcom a žalovanou v
II.rade ako občianskoprávny vzťah a preto aj pri výške úroku z omeškania postupoval podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka a nie Obchodného zákonníka a z rovnakého dôvodu nepriznal ani žalobcom
uplatnený nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- €.
Súd teda žalobu v celom rozsahu zamietol vo vzťahu k žalovanej v I.rade a vo vzťahu k žalovanej v

II.rade súd žalobe vyhovel v časti istiny v celom rozsahu a v časti úroku z omeškania len čiastočne.

10. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
O trovách konania rozhodol súd s poukazom na vyššie citované ustanovenia Civilného sporového
poriadku, keď priznal žalobcovi voči žalovanej v II.rade náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže
neúspech žalobcu sa týkal iba časti úroku z omeškania, čiže neúspech bol iba v nepatrnej časti, a

zároveň priznal žalovanej v I.rade nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi tiež v celom rozsahu,
keďževočinejbolažalobazamietnutá,vdôsledkučohobolažalovanávII.radevkonanívcelomrozsahu
úspešná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 veta
prvá CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon
na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom
konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami

mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, pričom podľa § 366 CSP prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie,

možno v odvolaní použiť len vtedy, ak1. sa týkajú procesných podmienok,
2. sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
3. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
4. ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie,
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.