Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 13, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/366/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6406202035
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Boborová Sninská
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6406202035.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Miriam Boborovej Sninskej a členiek JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej
veci oprávneného: A. I. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom N. A. XXX/XX, XXX XX U. R. H., proti
povinnému: S. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXX/XX, XXX XX U. R. H., zast. JUDr. Adriána
Šebestová, advokátka, so sídlom SNP 600/96, 965 01 Žiar nad Hronom, na vymoženie pohľadávky na

výživnom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ing. Miroslavom Pallerom, Exekútorský úrad so sídlom
Jesenského 61, 965 01 Žiar nad Hronom, pod spis. zn. EX 179/2006, o odvolaní povinného proti
uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 15Er/545/2006-68 zo dňa 06. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k. 15Er/545/2006-68 zo dňa 06. júla 2018, v napadnutej
časti I. výrokovej vety p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou zamietol návrh
povinného na zastavenie exekúcie a druhým výrokom zamietol návrh povinného na odklad exekúcie.
Na odôvodnenie uviedol, že dňa 14.03.2006 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Povinný
dňa 25.05.2017 doručil súdu návrh na zastavenie v zmysle § 57 ods. 1 písm. f) Exekučného poriadku
a odklad exekúcie. Súr prvej inštancie uviedol, že v predmetnom konaní je vymáhaná pohľadávka na
výživnom, ktoré je právom oprávneného a nie jeho matky, a preto skutočnosť, že matka oprávneného

na výsluchu dňa 28.02.2008 uviedla, že za prvé dva roky života oprávneného od povinného nežiada
neuhradenú sumu, nemá vplyv na výšku zameškaného výživného vymáhaného v tomto exekučnom
konaní.Súdvtrestnomkonanímallennazákladetvrdenímatkyoprávnenéhozapreukázané,žepovinný
svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému plnil riadne za obdobie od 18.08.1999 do 18.01.2001 a
neskúmal, či to tak naozaj bolo. Trestným rozkazom bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť matke
oprávneného zmeškané výživné za obdobie od 18.08.2001 do 30.04.2005 a nie aj za predchádzajúce

obdobie, preto súd prvej inštancie predloženú správu z probácie zo dňa 11.06.2012 nepovažoval za
dôkaz, že povinný uhradil zameškané výživné aj za obdobie od 18.08.1999 do 18.01.2001. Keďže
povinný v priebehu celého konania nepreukázal, že by uhradil toto zameškané výživné, súd jeho návrh
na zastavenie exekúcie zamietol. Súd zároveň nemal za preukázané, že na strane povinného boli
splnené podmienky, na základe ktorých je možné povoliť odklad exekúcie, a preto návrh povinného
zamietol.

2. Proti prvej výrokovej vete uznesenia podal povinný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Namietal,
že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nakoľko súd v trestnom konaní
mal za preukázané, že povinný si svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému plnil riadne za
obdobie od 18.08.1999 do 18.01.2001. Uviedol, že je preukázané, že povinný bol trestným rozkazom
zaviazaný k povinnosti uhradiť matke oprávneného dlh na výživnom len za obdobie od 18.08.2001 do

30.04.2005, a to z dôvodu, že orgány činné v trestnom konaní zistili, že za celé predchádzajúce obdobie
si povinný vyživovaciu povinnosť riadne plnil. Na základe uvedeného má povinný za to, že exekúcia jev časti za obdobie od 18.08.1999 do 18.08.2001 nedôvodná a je vedená v rozpore s dobrými mravmi,
nakoľko povinný v exekúcii vymáhanú pohľadávku matke oprávneného v minulosti dobrovoľne splnil,
a to preukázateľne. Súd prvej inštancie zároveň dospel k nesprávnemu právnemu záveru o nesplnení

zákonných predpokladov na zastavenie exekúcie v časti bežného výživného podľa § 80 Exekučného
poriadku. V závere odvolania povinný namietal, že z odôvodnenia uznesenia nevyplýva skutočnosť
či súd návrh povinného na zastavenie exekúcie doručoval aj samotnému oprávnenému, resp. ak mu
návrh povinného na zastavenie exekúcie doručený bol, ako sa oprávnený k návrhu vyjadril a či uvedené
vyjadrenie súd vykonal ako dôkaz. Uvedené povinný považuje za inú vadu konania pred súdom prvej

inštancie, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej. Na základe uvedeného
navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie.

3. K odvolaniu oprávneného vyjadrenie podané nebolo.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie v rozsahu danom § 379 CSP, rešpektujúc svoju viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, nenariadil pojednávanie, pretože nepovažoval za potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie povinného
nie je dôvodné, a preto v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti
ako vecne správne potvrdil.

5. Zo spisu odvolací súd zistil, že dňa 09.03.2006 bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na
vykonanie exekúcie. Dňa 10.03.2006 požiadal súdny exekútor súd prvej inštancie o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Žiar nad
Hronom, č.k. 8P/195/1999-14 zo dňa 12.10.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť

dňa 21.10.1999. Dňa 14.03.2006 bol súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie v prospech
oprávneného. Dňa 05.02.2014 podal povinný návrh na zastavenie exekúcie, o ktorom rozhodol súd prvej
inštancie uznesením č.k. 15Er/545/2006-37 zo dňa 07.04.2014 tak, že exekúciu v časti zameškaného
výživného od 18.08.2001 do 31.03.2014 zastavil (I. výroková veta) a ďalej rozhodol, že v exekúcii
v časti zameškaného výživného od 18.08.1999 do 18.08.2001 v sume 1.194,98,- Eur a pre bežné

výživné odo dňa 01.04.2014 pokračuje (II. výroková veta). Dňa 25.05.2017 povinný opätovne podal
návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom poukázal na trestný rozkaz, ktorým mu bola, okrem iného,
uložená povinnosť uhradiť dlh na výživnom od 18.08.2001 do 30.04.2005. V trestnom konaní mal súd za
preukázané, že povinný si vyživovaciu povinnosť voči maloletému (t.j. oprávnenému v tomto konaní) v
období od 18.08.1999 do 18.08.2001 riadne plnil, na základe čoho ho súd zaviazal povinnosťou uhradiť

zmeškané výživné len za obdobie od 18.08.2001 do 30.04.2005, ktoré bolo uhradené v plnej výške.
Exekúciu teda považuje za nedôvodnú. V ten istý deň, ako bol súdu doručený návrh povinného na
zastavenie exekúcie, podal aj návrh na odklad exekúcie, keďže mal dôvodne za to, že exekúcia bude
zastavená.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. f) zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný poriadok“),
exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.

7. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

8. Podľa § 80 Exekučného poriadku, na návrh môže súd zastaviť exekúciu zrážkami zo mzdy (§ 57 ods.
2), ak sa zrážky vykonávajú len na bežné výživné a možno predpokladať, že povinný bude výživné plniť
ďalej dobrovoľne. Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na správny názor vyslovený súdom prvej inštancie, a to,

že pohľadávka na výživnom je pohľadávkou oprávneného a nie jeho matky, a preto ani jej vyjadrenie
v trestnom konaní, že nechce od povinného celú sumu, nemôže mať vplyv na výšku výživného
vymáhaného v exekučnom konaní.

10. Povinný bol právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom, č.k.

8P/195/1999-14 zo dňa 12.10.1999, zaviazaný prispievať na výživu oprávneného sumou 1.500,- Sk
mesačne počnúc dňom 18.08.1999. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, že v trestnom konaní
bola povinnému trestným rozkazom uložená povinnosť nahradiť zameškané výživné od 18.08.2001 do
16.11.2006. Zo správy vypracovanej probačným úradníkom zo dňa 11.06.2012 síce vyplýva, že povinnýv skúšobnej dobe zaplatil dlh na výživnom tak oprávnenému, ako aj Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny, avšak išlo o neuhradené výživné, za ktoré bol trestným rozkazom uznaný vinným, t.j. za obdobie
od18.08.2001do16.11.2006aniezaobdobieod18.08.1999do18.01.2001,prektoréjenaďalejvedená

exekúcia.

11. Odvolací súd súčasne nemal za preukázané, že by povinný v priebehu konania uhradil zameškané
výživné za obdobie od 18.08.1999 do 18.01.2001, napriek tomu, že povinný tvrdí, že preukázateľne a
nespochybniteľne v tomto období vyživovaciu povinnosť voči oprávnenému plnil. Povinný však svoje

tvrdenie nepodložil nijakými dôkazmi (napr. poštovými poukazmi, výpismi z účtu) a uvedené nevyplýva
ani z vyšetrovacieho spisu, keďže za dôkaz nie je možné považovať vyjadrenie matky oprávneného do
zápisnice z výsluchu svedka, že od povinného nepožaduje celú ním neuhradenú sumu. Ako už bolo
uvedené, na takéto vyjadrenie nie je možné prihliadať z dôvodu, že ide o výživné, na ktoré má nárok
oprávnený a nie jeho matka, aj keď v tom období ešte bola zákonnou zástupkyňou oprávneného.

12. Odvolací súd sa stotožnil aj s názorom súdu prvej inštancie ohľadom nemožnosti aplikácie
ustanovenia § 80 Exekučného poriadku. Keďže povinný neuhradil zameškané výživné, aplikácia tohto
ustanovenia nie je možná, a to aj napriek tomu, že povinný v súčasnosti pravidelne hradí bežné výživné,
avšak, zrážky zo mzdy, resp. z dôchodku povinného nie sú vykonávané pre bežné výživné, ale práve
pre zameškané výživné a trovy exekúcie.

13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s uznesením súdu prvej
inštancie a nevzhliadol dôvod na zastavenie exekúcie, preto rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad
Hronom v I. výrokovej vete v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne.

14. V závere odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že po preskúmaní predloženého spisu zistil,
že návrh povinného na zastavenie exekúcie a odklad exekúcie bol doručovaný matke oprávneného,
a to napriek tomu, že oprávnený už v tom čase mal procesnú spôsobilosť. Nejde však o takú vadu
konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ako sa mylne domnieva
povinný. Oprávnený ako dominus litis disponuje konaním a práve on môže podať návrh na zastavenie

exekúcie v prípade, že na jej ďalšom pokračovaní netrvá. Ide teda o dispozitívny úkon oprávneného,
ktorývšaktentododnešnéhodňanespravil,atedajemožnépredpokladať,žespokračovanímvexekúcii
súhlasí, a to aj napriek skutočnosti, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nebol doručený priamo
oprávnenému, ale jeho matke.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).