Rozhodnutie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. december 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 9C/267/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5707211228
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 12. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Zátopková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:5707211228.29

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Norou Zátopkovou v právnej veci žalobcu: Z. Š., J.. XX.XX.XXXX,
G. O. I., L. XXX/XX, právne zastúpený JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom Hviezdoslavova
č. 3, Prievidza, proti žalovanému: Allianz Versicherung - AG Krauftschaden Ausland Am den Treptowers
3, 124 35 Berlín, Nemecko, v konaní o nahradenie súhlasu s vydaním predmetu úschovy takto

r o z h o d o l :

I. Súd nahrádza súhlas žalovaného s vydaním predmetu úschovy a to motorového vozidla značky I. K.

U. X,X Y. G. S. D..Č.. K. I. Č. H. T., I. Č. S. M. prijatého do úschovy uznesením Okresného súdu Martin
sp.zn. Nc(s)5/03-20 zo dňa 17.7.2003 žalobcovi do pätnástich dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100%.
O výške trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podanou žalobou zo dňa 26.10.2007 sa domáhal vyslovenia súhlasu s vydaním predmetu
úschovy motorového vozidla značky VW Passat Combi farby bledomodrej metalízy s ev. č. K. XXXAT
prijatého do úschovy uznesením Okresného súdu Martin, sp. zn. Nc(s) 5/03-20 zo dňa 17.07.2003 a
zároveň aj priznania práva na náhradu trov konania.

2. Vozidlo zakúpil v zahraničí v nepojazdnom stave a takto bolo privezené na Colnicu v Žiari nad Hronom,

kde bolo preclené a za predmetné vozidlo zaplatil clo vo výške 48 907,- Sk. Dôvodom nepojazdnosti
motorového vozidla bol poškodený motor, chýbala v ňom prevodovka, dvere a iné súčiastky. Stav vozidla
bol colnicou kontrolovaný. Na predmetnom vozidle vykonal opravy a svojpomocne ho poskladal a po
skompletizovaní pristavil na technickú kontrolu a schválenie technickej spôsobilosti. Následne mu bol
vystavený veľký technický preukaz o vlastníctve vozidla a malý technický preukaz o spôsobilosti auta, a
to Dopravným inšpektorátom OR PZ Prievidza. Predmetné vozidlo používal až v lete roku 2000, a to do

10.08.2000, kedy bola v jeho dome vykonaná domová prehliadka a predmetné vozidlo mu bolo zaistené
a v zaistení držané až do 08.11.2000. V uvedený deň mu bolo vozidlo formálne vrátené, o čom svedčí aj
potvrdenie OO ZP Bojnice ORP-ČTS-102/BO-2000 o vrátení auta. Neskôr mu bolo doručené uznesenie
zo dňa 30.10.2000, v ktorom sa konštatovalo, že predmetné vozidlo už nie je potrebné pre trestné
konanie, nepripadá do úvahy jeho prepadnutie alebo zhabanie a nie sú ani pochybnosti o jeho práve
na vydanie a vrátenie predmetného vozidla. Následne mu bolo vozidlo tzv. predbežne zaistené, a to na

základepotvrdeniazodňa08.11.2000,č.ORP36/16/KP-2000.Keďžepovažovalzaisteniepredmetného
vozidla za protizákonné, požiadal o vydanie vyšetrovateľa v Martine, ktorý mu však oznámil, že na
vozidlo si uplatňuje nárok poisťovňa sídliaca v Nemecku v meste Berlín, a to z dôvodu, že vozidlo
je totožné s odcudzeným vozidlom nemeckému občanovi v Turčianskych Tepliciach, ktorému práve
uvedená poisťovňa poskytla poistné plnenie a na základe tohto ak tu prešlo vlastníctvo k motorovému
vozidlu na uvedenú poisťovňu. Keďže sa tým spochybnilo vlastníctvo, vyšetrovateľ Okresného úradu

JustičnejpolícievMartinezložilpredmetnévozidlodosúdnejúschovy,ktorúprijalodzložiteľauznesením
Nc(s) 5/03 dňa 17.07.2003. Z uvedeného rozhodnutia vyplynulo, že predmetné vozidlo bude vydanéosobe, ktorá požiada o vydanie predmetu úschovy len so súhlasom zložiteľa, ako aj osôb, ktoré si na
vec robia nárok. Teda v konkrétnom prípade so súhlasom zložiteľa, ako aj žalovaného v rade 1/, ako aj
žalovaného v rade 2/. Keďže sa domáhal určenia vlastníckeho práva v konaní na Okresnom súde Martin

6C/311/2002, nebol úspešný a jeho návrh bol zamietnutý s tým, že nepreukázal naliehavý právny záujem
na určení vlastníckeho práva k predmetnému vozidlu. V ďalšom konaní vedenom na Okresnom súde
v Žiline pod sp. zn. 31C/342/04 sa domáhal o vydanie veci, ktorý návrh bol taktiež zamietnutý. Keďže
ostatní účastníci úschovy sú podľa neho pasívni, uplatnil si tento návrh, ktorým sa domáha nahradenia
súhlasu s vydaním predmetu úschovy v súlade s ustanovením § 185e O.s.p.

3. Žalovaný v rade 1/ považoval žalobu žalobcu za právne neopodstatnenú, a to z dôvodu, že formálne
žalobca označil petit ako nahradenie súhlasu s vydaním predmetu úschovy prostredníctvom rozhodnutia
súdu, avšak z obsahu žaloby jednoznačne vyplýva vydanie predmetu úschovy, a to motorového vozidla,
ktoré v žalobe vyšpecifikoval. Podľa ich názoru ide o typickú vindikačnú žalobu. Rozhodnutím s
takýmto výrokom by súd založil prekážku rozsúdenej veci, a to s poukazom na právoplatný rozsudok

6C/311/2002, ktorým súd zamietol žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva s odôvodnením, že
vozidlo, ktorého vydania sa domáha, nie je totožné s vozidlom, ktoré doviezol z Talianska. Podľa názoru
súdu v rámci tohto konania nie je súd oprávnený riešiť formou predbežnej otázky otázku vlastníckeho
práva k predmetu motorového vozidla. Poukázal na rozsudok Okresného súdu v Žiline, na ktorom sa
viedlo konanie ohľadom vydania predmetného motorového vozidla pod sp. zn. 31C/342/2007. Podľa ich

názoru je namieste namietať prekážku litispendencie, pretože toto konanie má rovnakých účastníkov,
rovnakýpredmetkonaniaarovnakéskutkovéokolnosti,odktorýchsaodvodzujeprávo.Podľaichnázoru
základnou podmienkou úspechu žaloby na vydanie veci je preukázanie vlastníckeho práva. Predmetné
vozidlo, ktoré bolo zaistené a podrobilo sa kriminalisticko-expertíznemu skúmaniu znalcom z odboru
metalografie KEÚ PZ v Bratislave, boli zistené zásadné zásahy do identifikačných znakov predmetného

vozidla, a preto dňa 28.11.2000 bolo vydané OR PZ Prievidza rozhodnutie o zaistení vozidla pod č.
p. ORP-8-16/KP-2000. Toho času predmetné vozidlo potom, čo bolo odovzdané v zmysle § 79a, ods.
1 Trestného poriadku 14.03.2002, sa nachádza v úschove Okresného súdu Martin. Keďže žalobca
neuniesoldôkaznébremenovkonaníourčenievlastníckehopráva,navrhovalpredmetnúžalobuvcelom
rozsahu zamietnuť. Poukázal pri tom na závery znaleckého posudku spoločnosti SLOVDEKRA, ako aj

vyjadrenie KEÚ v Bratislave, ktoré preukazujú, že vozidlo, ktoré doviezol žalobca z Talianska, nie je
totožné s vozidlom, ktoré mu bolo zaistené.

4. Žalovaný v rade 2/ sa k žalobe žalobcu nevyjadril, a to ani prostredníctvom zástupcu, ktorý ho na
území Českej republiky zastupoval, a ktorému boli doručené všetky písomnosti. Keďže došlo k zániku

zastupujúceho subjektu, súd potom písomnosti spolu s prekladom doručoval priamo žalovanému v rade
2/, ktorý ich prijal 17.06.2009, sa taktiež k samotnej žalobe nevyjadril.

5. Súd potom s prihliadnutím na ustanovenie § 101, ods. 2 O.s.p. vykonal pojednávanie aj v jeho
neprítomnosti.

6. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom strán sporu, po oboznámení sa s listinnými dôkazmi, a
to pridelením evidenčného čísla držiteľovi motorového vozidla rozhodnutím OÚ Prievidza o schválení
technickej spôsobilosti dovezeného ojazdeného motorového vozidla zo dňa 28.06.2000, protokolom o
kontrole vozidla pred schválením technickej spôsobilosti na premávku na pozemných komunikáciách

zo dňa 26.06.2000, colným vyhlásením pri tovare obchodného charakteru, faktúrou za zaplatenie
ojazdeného motorového vozidla v Taliansku, protokolom o vykonaní osobnej - domovej prehliadky
zo dňa 10.08.2000, ako aj príkazom na domovú prehliadku, potvrdením Porsche Slovakia zo dňa
23.02.2001, oznámením OS Martin zo dňa 27.09.2004 a 21.02.2006, uznesením Nc(s) 5/03-20 zo dňa
17.07.2003, uznesením ORP ČTS-102/BO-2000 zo dňa 30.10.2000, rozsudkom Krajského súdu v Žiline

23Co/314/2006, spisom 6C/311/2002, rozsudkom Okresného súdu v Žiline, sp. zn. 31C/342/07, ako aj
s ďalšími listinnými dôkazmi, ktoré sú trvalo pripojené a sú súčasťou súdneho spisu, zistil nasledovný
skutkový stav:

7. Na Colnom úrade v Žiari nad Hronom žalobca dňa 26.05.2000 prihlásil na preclenie dovážané osobné

motorové vozidlo VW Passat Combi, rok výroby XXXX, Č. H. T.I.T., Č. S. M., bledomodrej metalízy,
ktoré zakúpil ako havarované 25.02.2000 v Taliansku, o čom predložil faktúru č. XXX/XXXX. Zo zápisu
o poškodení vozidla, ktoré žalobca pred colným orgánom vyplňoval, je uvedený technický stav, ktorý bol
potvrdený aj spoločnosťou Autos, s.r.o., Žiar nad Hronom, dňa 29.04.2000. Z tohto potvrdenia vyplynulo,že doviezol len kostru vozidla a nefunkčný blok motora. Colným orgánom bolo vozidlo prepustené,
avšak v rámci neskoršieho prešetrovania Colný úrad v Banskej Bystrici v spolupráci s Colnou správou
Talianska zistil, že faktúra z 25.05.2000 od firmy, u ktorej mal žalobca predmetné vozidlo kupovať,

je pravdepodobne falošná, pretože uvedená firma takúto faktúru nevystavila, klienta ani uvedené
vozidlo nepozná a na colnici operácia so spomínaným vozidlom vykonaná nebola. Žalobcovi bolo
dňa 28.06.2000 vydané rozhodnutie Okresného úradu v Prievidzi o schválení technickej spôsobilosti
dovezeného ojazdeného vozidla a následne bola vykonaná STK vozidla a vystavený technický preukaz
Dopravným inšpektorátom v Prievidzi a vozidlu bolo pridelené evidenčné číslo. Tieto skutočnosti

vyplynuli z listinných dôkazov zo spisu, ale aj z listinných dôkazov a skutočností, ktoré boli predmetom v
konaniach sp.zn. 6C/311/2002 Okresného súdu Martin, ako aj v konaní pred Okresným súdom v Žiline,
sp. zn. 31C/342/07.

8. Na základe príkazu, ktorý vydal sudca Okresného súdu v Prievidzi, bola u žalobcu vykonaná domová
prehliadka, pri ktorej okrem iných bolo zaistené aj motorové vozidlo VW Passat s ev. č. K. XXXAT.

9. 30.10.2000 OO PZ Bojnice vydáva uznesenie pod č. ORP-ČTS-102/BO-2000, ktorým predmetné
vozidlo podľa § 80, ods. 1 Tr. poriadku, bolo vrátené.

10. 08.11.2000 OR PZ OKP Prievidza vydáva potvrdenie pod č. ORP 38-16/KP-2000, že predbežné

bolo zaistené motorové vozidlo žalobcovi s ev. č. K. XXXAT. Dôvod predbežného zaistenia bol uvedený
nefabrický zásah a manipulácia s číslom motora a karosérie, čo založilo dôvod podozrenia, že vozidlo
môže pochádzať z trestnej činnosti, a preto je potrebné ho podrobiť kriminalisticko-expertíznemu
skúmaniu, ktorým sa mala zistiť pravosť pôvodu vozidla.

11. Týmto šetrením bolo konštatované, že bol vykonaný neoprávnený zásah do výrobných čísiel
karosérie aj motora. Ďalej bolo konštatované, že svetlomodrá metalíza je pôvodná farba vozidla a jeho
časti, pričom na vozidle došlo k manipulácii s lakom na nosiči výrobného čísla karosérie a v okolí pántov
jednotlivých dvier. Ďalej bolo konštatované, že všetky dvere, a to aj piate zadné sú pôvodné a patria k
zaistenému vozidlu. Na karosérii bol zistený vykonávaný zásah, boli zistené stopy po zváraní a brúsení,

a bolo vovarené číslo karosérie do tohto vozidla. Na bloku motora boli zistené stopy po brúsení, ktorým
pôvodné číslo bolo odstraňované a vyrazené číslo nové. Tak isto z prevodovky bolo výrobné číslo
odstránené a pôvodné číslo sa nepodarilo zistiť. Všetky identifikačné nálepky z vozidla boli odstránené.
Pri colnej prehliadke na deklarovanom dovážanom vozidle bol zistený stav počítača 156 300 km a na
zaistenom vozidle bol stav 24 608 km.

12. V obci Turček v noci z 27. na 28.08.1999 došlo ku krádeži osobného motorového vozidla VW Passat
Combi bledomodrej metalízy, rok výroby XXXX s číslom karosérie T., Š. S. S., ku škode občana SRN.
Odcudzené motorové vozidlo malo najazdených okolo 22 000 km. Spoločnosť VAMAS Plus na žiadosť
polície vykonala identifikáciu zaisteného motorového vozidla žalobcu a boli nájdené štítky z PKN, z čoho

vyplynulo, že ide s absolútnou istotou o celé vozidlo, nie len jeho časti, a tieto skutočnosti boli potvrdené
aj pracovníkmi koncernu Volkswagen Volsbrug v Nemecku a k tvaru PKN bolo pridelené VIN číslo.
Všetky tieto skutočnosti bezchybne nasvedčujú tomu, že sa jedná o vozidlo VW Passat s uvedeným
VIN číslom a ŠPZ.

13. Tak, ako to vyplynulo z rozsudku sp.zn. 31C/342/07 Okresného súdu v Žiline, ďalej bolo preukázané,
že Okresná prokuratúra v Martine oznámila písomne žalobcovi, že vyšetrovateľ bude postupovať
v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a vydá rozhodnutie o uložení vozidla do
úschovy, nakoľko si na motorové vozidlo uplatnil právo aj splnomocnený zástupca poisťovne Allianz
v Berlíne. Listom zo dňa 29.07.2002 OUV Martin pod číslom 78/20-TT99 tieto skutočnosti oznámil

žalobcovi a preto je potrebné obrátiť sa na konanie vo veciach občianskoprávnych na vydanie predmetu
úschovy.

14. Uznesením Okresný súd Martin, sp. zn. Nc(s) 5/2003 zo dňa 17.07.2003, prijal od zložiteľa KR PZ
v Žiline do úschovy osobné motorové vozidlo VW Passat Combi bledomodrej metalízy, Š. K. XXXAT, Č.

S. M., Č. H. T.I.T.. Z uvedeného uznesenia vyplynulo, že predmetné vozidlo bolo prijaté pre spornosť
príjemcu, ktorým je žalobca alebo žalovaný v rade 2/, t. j. Allianz so sídlom v Berlíne.15. Žalobca preto predmetnou žalobou sa domáhal nahradenia súhlasu s vydaním predmetu úschovy,
pričom poukázal na neúspešnosť v konaní 6C/311/2002, keď bola žaloba na určenie vlastníckeho práva
zamietnutá pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ako aj v konaní 31C/342/07 Okresného súdu

v Žiline, keď bol neúspešný v konaní o vydanie veci.

16. Z listu zo dňa 25.10.2007 žalobca opakovane požiadal o vydanie predmetu úschovy, a to zo súdnej
úschovy s negatívnym výsledkom.

17. Podľa § 80 ods. 1 Trestného poriadku ak vec, ktorá bola vydaná, odňatá alebo prevzatá, a na ďalšie
konanie už nie je potrebná a ak neprichádza do úvahy prepadnutie alebo zhabanie, vráti sa tomu, kto
ju vydal, alebo komu bola odňatá, alebo od koho bola prevzatá.
Ak si na ňu uplatňuje právo iná osoba, vydá sa tomu, právo koho na vec je nepochybné. Pri
pochybnostiach sa vec uloží do úschovy na súde a osoba, ktorá si na vec robí nárok, sa upozorní, aby
ho uplatnila v konaní o občianskoprávnych veciach. Ak osoba, ktorá má na vec nepochybné právo, ju

napriek výzve neprevezme, vec sa predá a suma zaň utŕžená sa uloží do úschovy na súde. Na predaj
sa primerane použijú predpisy o súdnom predaji hnuteľných vecí v rámci výkonu rozhodnutia v konaní
o občianskoprávnych veciach.

18. Podľa § 185a, ods. 1 O.s.p. na súde možno zložiť do úschovy peniaze, cenné papiere a iné hnuteľné

veci hodiace sa na úschovu za účelom splnenia záväzku.

19. Podľa § 185b O.s.p. účastníkom konania je zložiteľ a po prijatí úschovy aj ten, pre koho sú peniaze,
cenné papiere alebo iné veci určené (príjemca). Po právoplatnosti uznesenia o prijatí do úschovy je
účastníkom konania aj ten, kto uplatňuje právo na predmet úschovy.

20.Podľa§185dods.1O.s.p.predmetúschovyvydásúdpríjemcovinajehožiadosť.Akkzloženiudošlo
preto, že niekto iný než príjemca uplatňuje právo na vydanie predmetu úschovy alebo že niekto iný, koho
súhlas je potrebný, nesúhlasí s vydaním predmetu úschovy príjemcovi, je na vydanie predmetu úschovy
potrebný súhlas všetkých účastníkov konania a osoby, pre ktorej nesúhlas s plnením došlo k zloženiu do

úschovy. Súhlas zložiteľa je však potrebný len vtedy, ak bolo plnenie zložené pre neznámeho veriteľa.

21. Podľa § 185e O.s.p. ak bol súhlas s vydaním predmetu úschovy odopretý, možno ho nahradiť
právoplatným rozhodnutím súdu, ktorým bolo rozhodnuté, že ten, kto vydaniu odporoval, je povinný
súhlasiť s vydaním predmetu úschovy žiadateľovi.

22. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení, ale predovšetkým z povahy a účelu úschovy
vyplýva, že ide o právny prostriedok, prostredníctvom ktorého sa eliminujú pochybnosti o tom, kto zo
zainteresovaných osôb má k veci vlastnícke alebo iné právo, a teda ktorej má slúžiť aj právna ochrana na
vydanie predmetnej veci. Ten, kto vec vydal, alebo komu bola odňatá, má postavenie príjemcu a ten, kto

si na vec uplatňuje právo, má postavenie prihlasovateľa. Žalobca je teda príjemcom a prihlasovateľom
je žalovaný v rade 2/.

23. Potom, čo nadobudlo rozhodnutie o súdnej úschove právoplatnosť, súd postupuje v súlade s
ustanovením § 185d a 185e O.s.p. V danom prípade žalobca si uplatnil právo na vydanie veci z úschovy,

čo učinil písomne, a toto právo si uplatnil aj žalovaný v rade 2/ ako poisťovacia spoločnosť, ktorá sa stala
podľa ich tvrdenia vlastníkom predmetu úschovy z dôvodu poistného plnenia v súvislosti s odcudzením
motorového vozidla ich poistencovi.

24. Predpokladom pre úspešnosť v predmetnej žalobe o nahradenie súhlasu s vydaním predmetu

úschovy, je potrebné, aby mal súd preukázané, či žalobca je skutočne vlastníkom predmetného vozidla,
ktoré mu bolo vyšetrovacími orgánmi odňaté a neskôr uložené do súdnej ochrany a prijaté bolo od
zložiteľa Slovenská republika - KR PZ v Žiline, Kuzmányho ulica č. 26, označené ako osobné motorové
vozidlo VW Passat Combi bledomodrej metalízy, ŠPZ K. XXXAT.

25. Zo spisu 6C/311/2002 Okresného súdu Martin mal súd preukázané, že znaleckou expertíznou
činnosťoubolokonštatovanézváranieabrúsenievčastinaoznačeníčíslakarosériemotorovéhovozidla,
ako aj bloku motora, ďalej bolo konštatované, že vozidlo sa skladá z častí, ktoré boli vyrobené ako
jeden celok a nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že motorové vozidlo v Taliansku bolo zakúpenéako nekompletné, a že ostatné motorové súčasti boli dokupované postupne. Podľa tejto expertíznej
činnosti vozidlo, ktoré bolo zadržané príslušníkmi polície, nie je totožné s tým vozidlom, ktoré žalobcom
bolo dovezené z Talianska. Ide o iné vozidlo, do ktorého vozidla dovezeného žalobcom bolo dovarené

číslo karosérie a prerazené číslo motora. K tomuto faktu nasvedčuje tá skutočnosť, že na zadržanom
vozidle boli odstránené ďalšie identifikačné znaky. Vychádzajúc z týchto skutočností potom dospel
súd k záveru, že žalobca s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou takmer s istotou, nemôže byť
vlastníkom zadržaného predmetného vozidla. Keďže nepreukázal, že zadržané vozidlo je totožné s
tým, ktoré doviezol zo zahraničia a ktoré prihlásil k colnému konaniu, súd jeho žalobu ako právne

neopodstatnenú zamietol. Stotožnil sa súd pri rozhodovaní jednoznačne s odbornými závermi, ktoré boli
konštatované a zisťované už v konaniach na Okresnom súde Martin, sp. zn. 6C/311/2002, v súvislosti
s identitou zaisteného motorového vozidla na základe domovej prehliadky u žalobcu, ako aj v konaní
pred Okresným súdom v Žiline, sp. zn. 31C/342/2007, kde bola jeho žaloba na vydanie veci zamietnutá
znovu s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, s ktorými sa súd pri rozhodovaní o žalobe
žalobcu stotožnil a boli podkladom pre vydanie tohto rozsudku.

Proti rozsudku bolo podané žalobcom odvolanie.

26. Odvolací súd vo svojom uznesení zo dňa 30.1.2014 uviedol, že napadnutým rozsudkom okresný súd
v celom rozsahu zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal vyslovenia súhlasu s vydaním predmetu
úschovy - motorového vozidla zn. I. K. U., G. S. N. D.. Č.. K.-XXXAT, I.. Č.. H. T., I.. Č. .S. M., prijatého

do úschovy uznesením Okresného súdu Martin, sp. zn. Nc(s) 5/03-20 zo dňa 17.07.2003. Vychádzal
z úvahy, že predpokladom úspešnosti žaloby o nahradenie súhlasu s vydaním predmetu úschovy
je preukázanie vlastníctva veci, v danom prípade vozidla, ktoré bolo vyšetrovacími orgánmi odňaté
žalobcovi a neskôr uložené do súdnej ochrany. V tejto spojitosti konštatoval, že sa stotožnil s odbornými
závermi vyslovenými v konaniach vedených na Okresnom súde Martin (sp. zn. 6C/311/2002), resp.

Okresným súdom v Žiline (sp. zn. 31C/342/2007), konkrétne na základe spisu Okresného súdu Martin
sp. zn. 6C/311/2002 považoval za znaleckou expertízou preukázané zváranie a brúsenie v časti na
označeniečíslakarosériemotorovéhovozidlaablokumotora,akoiokolnosť,ževozidlosaskladázčastí,
ktoré boli vyrobené ako jeden celok. Z tohto dôvodu nebolo preukázané tvrdenie žalobcu, že motorové
vozidlo zakúpil v Taliansku ako nekompletné a následne ostatné motorové súčasti postupne dokupoval.

V zmysle záverov expertíznej činnosti vozidlo zadržané príslušníkmi polície žalobcovi nebolo totožné s
vozidlom, ktoré bolo žalobcom dovezené z Talianska. Ide o iné vozidlo, „do ktorého vozidla dovezeného
navrhovateľom bolo dovarené číslo karosérie a prerazené číslo motora“. Uvedenému nasvedčuje
skutočnosť, že na zadržanom vozidle boli odstránené ďalšie identifikačné znaky. Na základe týchto
skutočností prvostupňový súd dospel k záveru, že žalobca s vysokou pravdepodobnosťou hraničiacou

takmersistotounemôžebyťvlastníkomzadržanéhovozidla.Rozhodovanieotrováchkonaniasivyhradil
na samostatné uznesenie.

27. Proti tomuto rozhodnutiu v časti týkajúcej sa žalovaného 2/ podal odvolanie žalobca, domáhajúc
sa zrušenia a vrátenia veci prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Nepopiera správnosť rozhodnutia

okresného súdu voči žalovanému 1/, ktorého účasť v tomto konaní nie je nevyhnutná, žiadna právna
prekážka však podľa odvolateľa nebráni tomu, aby súd v plnom rozsahu vyhovel jeho návrhu proti
žalovanému 2/. Z obsahu spisu totiž nevyplýva žiadny prejav vôle žalovaného 2/ nadobudnúť predmetné
motorové vozidlo, žalovaný 2/ ostal v konaní nečinný, nepodal v zákonnej lehote návrh, aby mu bol
predmet úschovy vydaný, neurobil žiadne právne kroky k tomu, aby bola žaloba žalobcu o vydanie

vozidla z úschovy spochybnený, v podstate možno konštatovať, že o predmetné motorové vozidlo ani
nemá záujem.

28. Okresný súd sa podľa žalobcu nad mieru nevyhnutnú pre rozhodnutie o žalobe zaoberal opäť
okolnosťami, ktoré už v minulosti riešil Okresný súd Martin vo veci 6C/311/2002 a nie vecnými dôvodmi

o ktoré žalobca opiera svoje vlastnícke právo k predmetu úschovy. V tejto spojitosti odvolateľ zásadne
popiera záver okresného súdu, že nie je vlastníkom motorového vozidla, nakoľko vozidlo bolo zaistené
práve jemu, taktiež jemu bolo vydané právoplatným rozhodnutím Obvodného oddelenia PZ v Bojniciach
zo dňa 30.10.2000 z dôvodu, že nie sú pochybnosti o jeho práve na vozidlo a za takejto situácie
mu bolo vozidlo opätovne proti jeho vôli odňaté. Tento postup polície považuje za šikanózny. Za

situácie, keď sa o vozidlo iná osoba neuchádza, považuje za nedôvodné poukazovanie na obsah
súdneho spisu OS Martin sp. zn. 6C/311/2002, nakoľko ak by bolo preukázané, že vozidlo je inej
osoby než žalobcu, bola by ho polícia už dávno oprávnenej osobe vydala. Žalovaný 2/ nemá žiadny
dôkaz o tom, že by mu vozidlo patrilo, nakoľko všetky vykonané expertízy nepotvrdili, že by išlo omotorové vozidlo odcudzené v Turčianskych Tepliciach nemeckému občanovi p. S.Q.. Ak aj takéto
vozidlo odcudzené bolo, nie je to vozidlo, ktoré bolo zaistené žalobcovi, nakoľko on ho doviezol z
Talianska, v podstate len skelet, ostatné časti na kompletizáciu vozidla zakúpil na burzách a od rôznych

predajcov. Z tohto dôvodu nemôže vylúčiť, že niektorá súčiastka mohla pochádzať aj z odcudzeného
vozidla, nevynímajúc vozidlo odcudzené v Turčianskych Tepliciach. V tejto súvislosti poukázal na závery
posudku Kriminalistického ústavu, v zmysle ktorých chemickou analýzou a metalografickým skúmaním
bolo zistené, že podkladový nástrek všetkých dverí na motorovom vozidle je iný, než podkladový nástrek
karosérie.Tentozáverpotvrdzujetvrdeniažalobcuazároveňjevúplnomrozporesozávermiznaleckého

posudku SLOVDEKRY, konštatujúcimi, že predmetné motorové vozidlo je vyrobené fabricky ako celok.
Uvedené tvrdenie považuje žalobca za účelovú konštrukciu firmy s cieľom prisvedčiť „podozreniam“
polície. Taktiež podľa odvolateľa nemožno ignorovať, že metalografickým skúmaním, čo je jediná
metóda preukázania pôvodu vozidla spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti bolo zistené, že motor
predmetného motorového vozidla nie je totožný s motorom, ktorý sa nachádzal v motorovom vozidle
odcudzenom v Turčianskych Tepliciach. Bolo síce zistené prerazenie pôvodných čísiel motora, ale zo

stôp po pôvodných číslach motora, ktoré zostali zachované sa zistilo, že sa pôvodné čísla nestotožňujú
s číslami motora na vozidle odcudzenom v Turčianskych Tepliciach. Takisto číslo karosérie nie je totožné
s číslom vozidla odcudzeného v Turčianskych Tepliciach a hoci bolo zistené, že plech v oblasti karosérie,
kde sa číslo nachádza bol prevarený, toto je však podľa žalobcu možné vysvetliť haváriou vozidla, ktoré
zakúpil. Okrem spomenutého rozporu záverov posudku Slovdekry so závermi posudku Kriminalistického

ústavu sa súd vôbec nevysporiadal s výpoveďami svedkov, ktorí jednoznačne potvrdili ako bolo
motorové vozidlo kompletizované, pričom podľa odvolateľa celá jeho snaha pedantným spôsobom
zabezpečiť, aby vozidlo vyzeralo ako nové, sa obrátila proti nemu. Za absolútne nedôveryhodné označil
potvrdenie od firmy Vamas, jednak preto, že je do neho robený zásah políciou (je prepisované), ale
aj z dôvodu, že nikto v súvislosti s udaním názvu nejakého kódu alebo kódov totožných s vozidlom

odcudzeným v Turčianskych Tepliciach nepreukázal, že toto potvrdenie sa zakladá na pravde. Naopak z
posudku Kriminalistického ústavu vyplýva, že vo vozidle neboli nájdené žiadne iné identifikačné znaky.
Je preto podľa žalobcu vykonštruované tvrdenie, ktoré nemá dôkaznú hodnotu. Záverom okresnému
súdu vytkol, že na základe vykonaného dokazovania - „ v podstate žiadneho“ dospel k nesprávnym
skutkovým záverom o pochybnostiach, že by mu vozidlo malo byť vydané z úschovy.

29. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník
(§ 201 prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu
danom v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p. (z tohto titulu nedotknutým ostal rozsudok v časti týkajúcej sa
žalovaného 1/) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) rozsudok v napadnutej

časti zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie podľa § 221 ods. 1 písm.
f/, ods. 2 O.s.p.

30. Je možné stotožniť sa s námietkami odvolateľa smerujúcimi k procesu dokazovania pred okresným
súdom. Skutkové zistenia sú v občianskom súdnom konaní výsledkom vykonania dôkazov (§ 122

O.s.p.) a ich hodnotenia (§ 132 O.s.p.). Skutkové zistenie teda môže činiť len ten súd, ktorý dôkaz
vykonal (zásada priamosti ako jeden z pojmových znakov dôkazného konania). Na tento postup súdu
(vykonanie dôkazov) nadväzuje právo účastníka vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Takéto právo však
možno realizovať, len ak sa dôkazy na pojednávaní zákonným spôsobom vykonajú. Právo vyjadriť sa
k vykonaným dôkazom nemožno zamieňať s možnosťou účastníka vyjadriť sa v zmysle § 118 ods. 4

O.s.p. k dokazovaniu ako skutkovej stránke veci na záver pojednávania. Uvedené znamená, že sudca
po vykonaní každého jednotlivého dôkazu umožní účastníkom, aby sa k nemu bezprostredne vyjadrili
a uviedli všetko, čo považujú za zásadné pre hodnotenie dôkazu. Práve vyjadrenie k vykonaniu dôkazu
je jedným z podkladov, na základe ktorých súd pri rozhodovaní vo veci samej hodnotí dôkazy, vrátane
okolnosti, či je potrebné vykonať i ďalšie dôkazy.

31. Z tohto pohľadu vykazuje konanie pre okresným súdom zjavné nedostatky. Zo zápisnice
z pojednávania vyplýva, že súd „oboznámil prítomných účastníkov s výsledkami dokazovania, s
pripojeným spisom 6C/311/2002, Nc(s) 5/03, listinnými dôkazmi, ktoré sú trvalo pripojené a sú súčasťou
spisu“. Je nepochybné, že možno vykonať dokazovanie za použitia listín, vrátane tých, ktoré tvoria

obsahovú súčasť súvisiacich spisov, avšak spôsobom predpísaným v § 122 a nasl. O.s.p., t. j. v danom
prípade prečítaním alebo prednesením (tzv. konštatovanie) ich podstatného obsahu. Spôsob vykonania
dôkazu musí pritom jednoznačne vyplývať zo zápisnice o pojednávaní, t.j. musí byť uvedené, že bola
prečítaná určitá presne označená listina alebo jej presne označená časť, alebo musí zo zápisnicevyplývať, že sudca vlastnými slovami oboznámil obsahový základ listiny - tento spôsob má význam tam,
kde význam listiny pre zistenie skutkového stavu nevyžaduje doslovné prečítanie tejto listiny alebo jej
časti. Nadväzne (po špecifikácii vykonaných dôkazov v zápisnici o pojednávaní) musí byť z rozsudku

zrejmé, z ktorého konkrétneho na pojednávaní vykonaného dôkazu súd vyvodil ten-ktorý skutkový záver.

32.Vsúdenejvecinedošlokvykonaniulistinnýchdôkazovvzmysleopísanýchpožiadaviek,protokolácia
„oboznamuje s pripojeným spisom“ nedáva dostatočný podklad pre záver či dokazovanie listinnými
dôkazmi, ktoré sú v spise založené bolo vykonané v súlade s § 129 O.s.p., následne nebolo, resp.

nemohlo byť rešpektované ani právo žalobcu vyjadriť sa k výsledkom dokazovania. V dôsledku
opísaného postupu súdu prvého stupňa nie je zrejmé, ktoré konkrétne dôkazy vykonal a akým
spôsobom. Napokon, odôvodnenie rozsudku neumožňuje zistiť, ktorý skutkový záver súd vyvodil z
ktorého konkrétneho dôkazu, nezodpovedá preto (rozsudok) parametrom/požiadavkám zákonného
rozhodnutia (§ 157 O.s.p.) vyplývajúcim z práva na spravodlivé súdne konanie.

33. Všeobecné konštatovanie okresného súdu, že sa stotožňuje s odbornými závermi z iných súdnych
konaní nemôže nahradiť riadne vykonanie dokazovania, okresný súd v podstate nahradil vlastné
právne závery odkazom na závery z iných konaní, ktoré ani podrobne nerozviedol, úplne opomínajúc i
skutočnosť, že žalobca vzniesol aj ďalšie námietky, ktoré v predchádzajúcich konaniach zodpovedané
neboli, predovšetkým tvrdenie žalobcu poukazujúce na odlišné závery odborného skúmania VAMAS-

u a Kriminalistického expertízneho ústavu (táto správa bola zrejme súčasťou niektorého z pripojených
spisov) a Slovdekry. Zatiaľ čo Kriminalisticko-expertízny ústav a Slovdekra totiž nenašli pri znaleckom
skúmaní na zaistenom vozidle žiadne tzv. produkčné číslo, spoločnosť VAMAS plus toto číslo našla
na šiestich skrytých miestach, na základe čoho dopytom na výrobcu zistila prislúchajúce VIN číslo a
vozidlo bolo jednoznačne identifikované ako kradnuté. Pre zodpovedanie tohto „rozporu“ možno postačí

jednoduchý dopyt na niektorý z dotknutých subjektov (napr. či sú oprávnené a spôsobilé zisťovať utajené
produkčné čísla), prípadne preskúmateľná úvaha okresného súdu, prečo túto námietku nepovažuje za
opodstatnenú, v každom prípade ide o skutočnosť, ktorá nemôže ostať bez povšimnutia súdu. Hoci
všeobecný súd nie je povinný účastníkom konania zodpovedať každú (rozumej i nepodstatnú) otázku,
ktorávystanevpriebehukonania,namietanáskutočnosťsajaví vecnesúvisiacouspredmetomkonania.

34. Zásadnými sú tiež pochybenia vo vzťahu k žalovanému 2/. Primárny význam (z pohľadu celého
súdneho konania) doručovacej povinnosti súdu vo vzťahu k návrhu na začatie konania vyplýva (i) z
explicitnej úpravy procesného predpisu (§ 79 ods. 4 veta prvá O.s.p., resp. § 114 ods. 2 O.s.p.) a je
logickýmvyjadrenímústavnejzásadyrovnostiúčastníkovsúdnehokonania.Doručeniežalobynazačatie

konania (s prílohami), je totiž nevyhnutným predpokladom pre to, aby žalovaný mal možnosť sa vôbec
oboznámiť s nárokom voči nemu uplatňovaným, a jeho konkrétnym skutkovým a právnym odôvodnením
a v nadväznosti na to zvoliť príslušnú proti/argumentáciu.

35. Z obsahu spisu vyplýva, že napriek závade v doručení žaloby žalovanému 2/ (č.l. 32 spisu)

a následne i závadách pri doručovaní predvolaní na pojednávanie, súd konal vo veci, uskutočnil
pojednávanie v neprítomnosti žalovaného 2/ a ani po zistení (č.l. 79-80 spisu), že žalobcom uvedený
zástupca žalovaného 2/ bol vymazaný (už v čase pred začatím konania) z príslušného obchodného
registra nevykonal v tomto smere relevantnú nápravu. Adresoval síce následne žalobu vo veci samej
žalovanému 2/ prostredníctvom dožiadaného - nemeckého súdu, nezabezpečil však preklad listín do

nemeckéhojazyka,vdôsledkučohožalovaný2/ prijatielistínodmietol.Vďalšomštádiukonaniaokresný
súd už pristúpil i k prekladu svojich čiastkových procesných rozhodnutí (pred ich doručením žalovanému
2/), žalobu vo veci samej však žalovanému 2/ nedoručil. Bez odozvy súdu ostala i iniciatíva spoločnosti
Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., ktorá z podnetu nemeckého partnera požiadala súd o oznámenie,
o akú vec sa jedná. Okrem toho, hoci preklady procesných uznesení boli správne doručované cestou

dožiadaného súdu, nie je zrejmé, z akého dôvodu okresný súd následne, v záverečnom štádiu
konania, doručoval predvolanie na vyhlásenie rozsudku opätovne na adresu zástupcu žalovaného
2/ (č.l. 225 spisu), ohľadne ktorého už dávno disponoval zistením, že bol vymazaný z obchodného
registra. Uvedené skutočnosti jednoznačne ilustrujú dôvod žalobcom akcentovanej pasivity žalovaného
2/, ktorým dôvodom je nesprávny postup okresného súdu pri doručovaní žaloby vo veci samej. Túto

skutočnosť - nerešpektovanie procesných práv žalovaného 2/ - však nie je možné vykladať v neprospech
takto dotknutého účastníka konania.36. Všetky opísané skutočnosti (procesnej povahy) svojou intenzitou bez ďalšieho vedú ku
konštatovaniu odňatia možnosti (stranám sporu) konať pred súdom a nadväzne k nevyhnutnosti
zrušiť napadnutý rozsudok v odvolaním dotknutej časti. V ďalšom postupe okresný súd po účinnom

doručení prekladu žaloby a výzvy na vyjadrenie k veci žalovanému 2/, pri dodržaní procesných zásad
dokazovania posúdi uplatnený nárok z hľadiska príslušných hmotno-právnych noriem a vo väzbe na
vecnú argumentáciu strán sporu.

37. V súlade s rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 30.1.2014, ktorým bolo zrušené rozhodnutie súdu

prvej inštancie pokiaľ išlo o zamietnutie žaloby voči žalovanému v rade 2/ (rozsudok okresného súdu
v časti o zamietnutí žaloby voči žalobcovi v rade 1/ ponechaný nedotknutý, právoplatný) boli všetky
listiny, ktoré do tej doby neboli preložené a zaslané žalovanému v rade 2/, dané prekladateľke za účelom
preloženia a následného zaslania do Nemecka. Konkrétne išlo o žalobu a prílohy, zápisnicu z čl. 216,
222, 226, rozsudok Krajského súdu v Žiline, zároveň výzva, vyjadrenie čl. 34 a zápisnica na čl. 52 a
69. Listiny boli doručené žalovanému v rade 2/ dňa 13.8.2014 (potvrdenie na čl. 446, ktorého preklad

je na čl. 469a).
Vo veci bolo rozhodované zákonnou sudkyňou JUDr. Máriou Ilgovou, ktorá prestala pracovať na
Okresnom súde v Martine, vec bola pridelená sudkyni JUDr. Michaele Braškovej, ktorá nariadila
termín pojednávania dňa 1.12.2015. Tento termín bol zrušený, pretože žalovaný v rade 2/ nemal
doručenie riadne vykázané a pojednávanie bolo odročené na 12.4.2016 a následne zmenený termín na

26.4.20106.ZdôvodudlhodobejPNsudkynetotopojednávaniebolozrušenéanáslednespispridelenýv
súlade s Rozvrhom práce na rok 2017 (Dodatok účinný k 1.2.2017) do senátu 5C JUDr. Nore Zátopkovej.
Termín pojednávania bol nariadený na 15.11.2017 s tým, že bol zabezpečený preklad termínu do
nemeckého jazyka, predvolaný na toto pojednávanie tlmočník. Termín bol žalovanému doručený
20.6.2017. Pojednávania konaného dňa 15.11.2017 sa žalovaný nezúčastnil. Prítomný bol len žalobca

a jeho právny zástupca. Na začiatku tohto pojednávania sudkyňa zhrnula doterajší skutkový stav
rozhodovania vo veci s poukazom na rozsudok Okresného súdu v Martine sp.zn. 6C/311/2002
a Okresného súdu v Žiline sp.zn. 31C/242/2007 s prihliadnutím na znalecký posudok a odborné
vyjadrenia. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby vo veci bolo nariadené nové
znalecké dokazovanie a vypracovaný kontrolný posudok, pretože s posudkom spoločnosti Slovdekra

sa žalobca nestotožnil. Podľa žalobcu žalovaný neprejavil vôľu, aby mu predmetné vozidlo bolo vydané
niekoľko rokov. Podľa neho žiadnym dôkazom nebolo preukázané bez akýchkoľvek pochybností, že
by predmetné vozidlo bolo totožné s vozidlom, ktoré bolo odcudzené nemeckému občanovi S.. Ani
jeden podstatný znak, to znamená ani číslo motora ani číslo VIN karosérie neboli totožné, pričom
žalobca predložil potvrdenie od importéra vozidiel a od výrobcu, že takéto vozidlo s takýmito číslami

VIN a číslom motora bolo vyrobené a teda nejedná sa o nejaké vymyslené zloženie vozidla. Predmetné
vozidlo priviezli v takom stave, ako bolo poukazované, zakupovať sa museli rôzne diely, až napokon
vozidlo žalobca poskladal, pričom s tými identifikačnými znakmi, ktoré vo vozidle zisťoval Kriminalistický
ústav v rámci znaleckého šetrenia, vozidlo bolo skontrolované na colnici, preclené orgánmi SR a
prepustené do voľného obehu. Poukázali na rozpor medzi znaleckým posudkom Kriminalistického

ústavu a posudkom firmy Slovdekra, ktorý bol zabezpečovaný v konaní sp.zn. 6C/311/2002. Rozpory
podľa žalobcu odstránené neboli. Žalobca na tomto pojednávaní uviedol, že po zaistení auta malo byť
toto na 60 dní zadržané, skúmané bolo kriminalistickou expertízou, kedy potvrdili zhodnosť auta s autom,
ktoré kúpili v zahraničí. Tieto údaje si nevymysleli a kriminalistický ústav riadne vydokladoval chemický
rozbor farieb. Auto po zadržaní bolo vydané prvýkrát po 60-tich dňoch. Poukázal na rozhodnutie

Obvodného oddelenia PZ ORP ČTS-102/BO-2000 zo dňa 30.10.2000, kde bolo konštatované, že
uvedené veci už nie sú potrebné pre trestné konanie, nepripadá do úvahy ich prepadnutie, alebo
zhabanie a nie sú pochybnosti o práve menovaného na tieto veci.

38. Pokiaľ išlo o kontrolný znalecký posudok, žalobca bol ochotný zložiť zálohu na znalecké

dokazovanie, následne zmenil svoj názor a žiadal, aby mohol predložiť súkromný znalecký posudok,
s čím súd vyslovil súhlas. Súkromný znalecký posudok č.20/2018 F.. A. G., znalca z odboru doprava
cestná bol súdu predložený dňa 2.7.2018. Znalecký posudok bol spolu s novo nariadeným termínom
pojednávania dňa 3.7.2018 daný na predklad na doručenie žalovanej strane. Termín pojednávania bol
nariadený na 13.12.2018. Žalovanému boli všetky preložené listiny doručené 24.10.2018 (čl. 829).

39. Vychádzajúc z predloženého znaleckého posudku, ktorý bol vypracovaný vo veci vlastníckeho práva
osobného motorového vozidla I. K. U. X,X Y. G. S. D..Č.. K., mal súd zistené a preukázané nasledovné
skutočnosti:Znalecký posudok sa teda týkal uvedeného motorového vozidla, ktoré bolo dovezené z Talianska.
Na čl. 3 a 4 znaleckého posudku znalec uviedol z akých listinných dokladov, rozhodnutí vychádzal
pri posudzovaní náležitostí, týkajúcich sa predmetného motorového vozidla. Znalec sa vysporiadal so

závermi firmy VAMAS plus, z Kriminalistického ústav PZ Bratislava, Colného úradu Banská Bystrica,
znaleckého posudku spoločnosti Slovdekra č.35/2005, potvrdením spoločnosti Porsche Slovakia zo
dňa 23.2.2001. Znalec na čl. 23 svojho posudku v bode 2.2.3 uviedol rozbor dosiahnutých výsledkov
nasledovne. Z dokladov, ktoré boli predložené pri dovoze vozidla Z.S. Š. colnému úradu jednoznačne
vyplýva, že vozidlo bolo značne poškodené, nebolo kompletné. Nedá sa vylúčiť ani to, že pri schvaľovaní

vozidla časť vozidla mohla pochádzať z odcudzeného vozidla MPZ: MIL-MM23. Podľa vyjadrenia Z.
Š. z ohliadky vozidla pracovníkom colného úradu bola zhotovená fotodokumentácia, ktorá sa v spise
nenachádza. Vo vyjadrení zo dňa 24.5.2001 je uvedené, že vozidlo bolo odcudzené v Českej republike
dňa 27.8.1999 a rukou je prečiarknutá Česká republika a je opravené na Slovenskú republiku. Z
uvedenej opravy nie je zrejmé, kto opravu urobil. Otázne je, že kde bolo skutočne odcudzené uvedené
vozidlo MPZ: MIL-MM23. So závermi vyjadrení firmy VAMAS plus znalec nesúhlasil. Vo vyjadrení zo

dňa 17.10.2005 je uvedené, že pri druhotnej identifikácií vozidla boli nájdené na rôznych miestach
vozidla štítky s PKN asi na šiestich skrytých miestach, z čoho jednoznačne vyplynulo, že 100% sa
jedná o celé vozidlo, nie jednotlivé diely. Zápis z druhotnej identifikácie vozidla v spise nenašiel. To, že
pracovník firmy VAMAS plus našiel šesť znakov, vyhodnotiť nevedel, nakoľko v spise nie sú tieto znaky
fotograficky zadokumentované. Záver firmy VAMAS plus nesúhlasí s vyjadrením KEÚ PZ Bratislava

zo dňa 9.4.2002, z ktorého vyplýva, že „podkladová béžová farba na skelete v okolí pántov všetkých
dverí sa druhovo líši od podkladovej béžovej farby na dverách, pod blatníkom a zadnom batožinovom
priestore“. Z uvedeného vyplýva, že minimálne dvere pochádzajú z iného vozidla. Asistentka riaditeľa
automobilovej opravovne v Banskej Bystrici, ktorá má na starosti zaistené vozidlá, písomne potvrdila, že
uvedené vozidlo nebolo ohliadnuté dňa 24.5.2001 žiadnou osobou, čiže pracovníkom firmy VAMAS plus.

Z tohto dôvodu vyjadrenia firmy VAMAS plus pokladal znalec za technicky neprijateľné. V znaleckom
posudku č.35/2005 spoločnosť Slovdekra s.r.o. na liste č.4 je uvedené „pri kontrole lakov vozidla bolo
zadokumentované poškodenie ľavého zadného blatníka (foto č.26) - ryha o dĺžke cca 50 cm, spôsobená
pravdepodobne ostrým predmetom, pričom uvedené poškodenie korešponduje s opisom vozidla Passat
poškodeného S. S. zo dňa 28.8.1999, ktorý uviedol do zápisnice v trestnom oznámení ČVS: OUV-78/20-

PT-99,podanejvyšetrovateľoviOUVMartin.Naobrázkuč.1a2jezadokumentovanépoškodenieľavého
zadného blatníka, kde sú vidieť slabo viditeľné ryhy, ktoré vznikli pravdepodobne pri kontakte s tvrdým
porastom.
Vychádzajúc zo záveru znaleckého posudku znalca F.. A. G. súd zistil nasledovné:
Z dokladov, ktoré boli predložené pri dovoze vozidla Z. Š. colnému úradu jednoznačne vyplýva, že

vozidlo bolo značne poškodené, nebolo kompletné. Nedá sa vylúčiť ani to, že pri schvaľovaní vozidla
časť vozidla mohla pochádzať z odcudzeného vozidla MPZ:MIL-MM23. Podľa vyjadrenia Z. Š. z ohliadky
vozidla pracovníkom colného úradu bola zhotovená fotodokumentácia, ktorá sa v spise nenachádza. Vo
vyjadrení zo dňa 21.5.2001 je uvedené, že vozidlo bolo odcudzené v Českej republike dňa 27.8.1999
a rukou je prečiarknutá Česká republika a opravené na Slovenskú republiku. Z uvedenej opravy nie je

zrejmé kto to opravil. Otázne je, že kde bolo skutočne odcudzené uvedené vozidlo MPZ:MIL-MM23.
So závermi vyjadrení firmy VAMAS plus znalec nesúhlasil. Vo vyjadrení zo dňa 17.10.2005 je uvedené,
že pri druhotnej identifikácií vozidla boli nájdené na rôznych miestach vozidla štítky s PKN asi na
šiestich skrytých miestach, z čoho jednoznačne vyplynulo, že 100% sa jedná o celé vozidlo a nie
jednotlivé diely. Zápis z druhotnej identifikácie vozidla v spise znalec nenašiel. To, že pracovník firmy

VAMAS plus našiel šesť znakov, vyhodnotiť nevedel, nakoľko v spise nie sú tieto znaky fotograficky
zadokumentované.ZáverfirmyVAMAS plusnesúhlasísvyjadrenímKEÚPZBratislavazodňa9.4.2002,
z ktorého vyplynulo, že podkladová béžová farba na skelete, v okolí pántov všetkých dverí, sa druhovo
líši od podkladovej béžovej farby na dverách, blatníkoch a zadnom batožinovom priestore. Z uvedeného
vyplýva, že minimálne dvere pochádzajú z iného vozidla. V závere opakovane poukázal na to, že podľa

potvrdenia Automobilových opravovní v Banskej Bystrici dňa 24.5.2001 predmetné motorové vozidlo
žiadnou osobou, ani pracovníkom firmy VAMAS plus ohliadnuté nebolo. Z tohto dôvodu vyjadrenie firmy
VAMAS plus pokladal za technicky neprijateľné. Prílohou znaleckého posudku bol CD nosič, na ktorom
je fotodokumentácia z dodatočných ohliadok vozidla.

40. Pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 13.12.2018 sa vykonalo len v prítomnosti žalobcu, pretože
žalovaný sa pojednávania nezúčastnil napriek tomu, že bol naň riadne a včas predvolaný (doručený mu
preklad znaleckého posudku, predloženého žalobcom ako aj termín pojednávania). Na pojednávanie
bol predvolaný aj tlmočník F.. I. S., tlmočník z nemeckého jazyka, ktorý sa pojednávania zúčastnil.Žalobca na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a žiadal, aby bol nahradený súhlas na vydanie jeho
motorového vozidla, ktoré sa nachádza v Automobilových opravovniach v Banskej Bystrici s poukazom
na vykonané dokazovanie a predovšetkým na kontrolný znalecký posudok, ktorý dal vypracovať sám

v tomto konaní.
Na pojednávaní bol vypočutý znalec F.. A. G., ktorý vypracoval znalecký posudok č.20/2018 ako znalec
z odboru doprava cestná vo veci vlastníckeho práva konania osobného motorového vozidla značky
I. K. U. X,X Y. G. S. D..Č.. K. . Na pojednávaní znalec uviedol, že sa pridržiava záverov svojho
vypracovaného znaleckého posudku. Podľa neho firma VAMAS plus urobila identifikáciu vozidla, ktorá

bola odovzdaná 24.5.2001. Vozidlo, ktoré je zadržané v Banskej Bystrici podľa neho však firmou
ohliadnuté nebolo, čo potvrdila pracovníčka Automobilových opravovní v Banskej Bystrici. Z expertízy,
ktorú urobil Kriminalistický expertízny ústav Bratislava vyplynulo, že dvere pochádzajú z iného vozidla
a to všetky. To znamená, že vozidlo nebolo originálne, nebolo dovezené ako celok ale dovezené po
súčiastkach. Pri ohliadke vozidla zistil, že je na fotke zdokumentované, že kolesá sú držané len dvomi
skrutkami alebo tromi, z čoho vyplýva, že kolesá museli byť viackrát zdemontované a dané späť. Kufrový

priestor bol znečistený, čo zadokumentoval do spisu. Zotrval na tom závere, že vozidlo bolo dovezené,
ale nie ako celok. Ohliadka vozidla bola urobená 27.2.2018 a 22.5.2018. Čísla, ktoré sa nachádzajú na
aute karosérie aj motora sú totožné s tými, ktoré sa nachádzajú v zápise v colnej správe pri dovoze
vozidla. Opakovane uviedol, že firma VAMAS plus tvrdila, že našla šesť identifikačných znakov, avšak v
spise to zadokumentované nebolo, teda oni to do spisu nedali. Napriek tomuto tvrdeniu Kriminalistický

expertízny ústav nenašiel ani jeden z týchto znakov. V závere uviedol, že auto bola skladačka, ktoré
bolo zmontované, kde však už znalec uviesť nevedel.

41. Vychádzajúc zo všetkých listinných dôkazov, ktoré boli v konaní oboznámené počas rozhodovania
v predmetnej veci a to identifikácia vozidla - firma VAMAS plus zo dňa 24.5.2001, informácie k

identifikácií vozidla - firma VAMAS plus zo dňa 17.10.2005 a 7.4.2006, zápis o poškodení vozidla
- Colný úrad Banská Bystrica zo dňa 26.5.2000, ohliadka vozidla - Autos spol. s r.o. zo dňa
29.5.2000 a kópiou technického preukazu č.SA276069, osvedčením o evidencii vozidla č.SD664808,
vyjadrenie o výsledku skúmania KEÚ PZ Bratislava SZ:VKE-7829/KEU-EXP-2000 zo dňa 7.9.2000,
odborné vyjadrenie k KEÚ PZ Bratislava SZ: VKE-8891/KEU-EXP-2000 zo dňa 16.10.2000, doplňujúce

vyjadrenie KEÚ PZ Bratislava SZ:VKE-7829-2/KEU-EXP-2000 zo dňa 9.4.2002, znaleckým posudkom
č.35/2005 spoločnosti Slovdekra s.r.o. zo dňa 13.7.2005, potvrdením spoločnosti PORSCHE Slovakia
zo dňa 23.2.2001 bol zistený skutkový stav. Vychádzajúc z listinných dôkazov, ktoré boli súdu
predložené a ktoré boli podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie v roku 2012, toto bolo zrušené
rozhodnutím Krajského súdu v Žiline ako odvolacieho súdu súd pripustil následne kontrolný znalecký

posudok, ktorý bol súdu predložený a ktorého závery podľa názoru jednajúceho súdu preukázali tú
skutočnosť, že predmetné motorové vozidlo, ktoré si uplatňoval žalobca vydať a aj v iných konaniach
preukazoval vlastnícke právo k tomuto vozidlu sú závermi znaleckého posudku č.20/2018 potvrdené
ako pravdivé tvrdenia žalobcu o tom, že motorové vozidlo doviezol rozobraté z Talianska následne
vozidlo skompletizoval a išlo o vozidlo, ktoré vlastnícky patrí žalobcovi. Záver znaleckého posudku

č.20/2018 bol vyhotovený s prihliadnutím na všetky doterajšie posudky a vyjadrenia tak, ako to bolo v
znaleckom posudku konštatované a tento záver súd zohľadnil pri rozhodovaní vo veci samej. Žalovaný
napriek tomu, že mu boli zaslané všetky listinné doklady, potrebné pre posúdenie uplatneného nároku
žalobcom, preložené vrátane termínu pojednávania ako aj posledného znaleckého posudku č.20/2018
zostal nečinný. Aj vzhľadom k tomu, že išlo o dlhodobo trvajúce súdne konanie, ktorému predchádzalo

uplatnenie nároku žalovaného vo vzťahu k predmetnému motorovému vozidlu, tento sa písomne k veci
nevyjadril, preto súd nemohol poznať jeho názor, či na ňom zotrváva, alebo nie. Napriek tomu bolo
potrebné zohľadniť všetky relevantné listinné dôkazy a preukázané skutočnosti, ktoré opodstatňovali
vyhovenie žalobe žalobcu.

42. O nároku žalobcu súd rozhodoval v súlade so zákonnými ustanoveniami, ktoré boli uvedené v
rozsudku prvoinštančného súdu zo dňa 8.11.2012 s prihliadnutím na tú skutočnosť, že od 1.7.2016
vstúpil do účinnosti Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok s tým, že úkony úschovy
už Civilný sporový poriadok neobsahoval a v prechodných ustanoveniach Civilného mimosporového
poriadku a to v ustanovení § 396 ods.3 je uvedené, že konania o úschovách začaté predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov. Teda zákonné
ustanovenia, podľa ktorých bol posudzovaný nárok v priebehu konania sú ustanovenia, ktoré súd
aplikoval pri rozhodovaní vo veci samej.43. O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ustanovením § 255 ods.1 Civilného sporového
poriadku a žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech priznal voči žalovanému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške trov konania bude rozhodnuté samostatným

rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.