Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. január 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/89/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4212223834
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Malíková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4212223834.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Malíkovej a sudkýň JUDr.

Lýdie Gálisovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci žalobcu: JKH PLUS s.r.o., Betliarska 12,
Bratislava, IČO:45 652 031, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Roman Blažek, s.r.o., Pohraničná
4, Komárno, IČO: 36 721 123 proti žalovanej: Vitaminaqua Beverages s.r.o., Hadovská cesta 4,
Komárno, IČO:35 828 838, právne zastúpení JUDr. Lívia Kňažíková, advokátka so sídlom Komárno,
M. R. Štefánika 6, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie"), zo dňa 31. januára 2018 č.k. 15C/614/2012-255 (ďalej len
„napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie"), takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, o výške
ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a žalovanej priznal právo na
náhradu trov konania.
1.1. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 22. 08. 2017 zastavil konanie proti pôvodne žalovanému v
druhom rade, spoločnosti HO-RA, IX., z dôvodu nedostatku právomoci na konanie, nakoľko žalobca a

vyššie uvedená spoločnosť si v kúpnej zmluve dohodli právomoc súdu v Györi. Uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 20. 09. 2017.
1.2.Súdprvejinštanciemalpreukázané,žežalobcajeprávnickáosoba,podnikateľskýsubjekt,zapísaný
v obchodnom registri s rôznym predmetom podnikania. Dňom 12. 05. 2017 zmenil obchodné meno na
spoločnosť JKH PLUS s.r.o. Žalovaný je právnická osoba, podnikateľský subjekt, zapísaný v obchodnom
registri. Z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že žalovaný mal v období od 5.4.2011 do 10.4.2017
zapísaných v obchodnom registri troch konateľov. Od 05. 04. 2011 konatelia konajú v mene spoločnosti

spoločne. Z výpisu vyplýva, že v období od 05. 04. 2011 do 10. 04. 2017 boli konateľmi: Z. E. L., V.
H. a Z. D. D..
1.3. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu, z ktorého zistil, že dňa 10. 01. 2012 žalovaný,
ako predávajúci, uzatvoril so žalobcom, ako kupujúcim, kúpnu zmluvu, na základe ktorej predávajúci
predal kupujúcemu nefunkčnú, neúplnú, poškodenú, plniacu - baliacu linku a k tomu patriace, súvisiace
zariadenia a príslušenstvá, ktorých presný zoznam bol uvedený v prílohe 1 zmluvy (článok I zmluvy).
Žalobca, ako kupujúci, mal zaplatiť kúpnu cenu vo výške 15 000 eur bez dane z pridanej hodnoty (ďalej

len „DPH“), t.j. spolu s DPH 18000 eur, ktorá mala byť zaplatená v hotovosti do 30. 06. 2012 (článok
II, článok III zmluvy). Predmet zmluvy mal byť odovzdaný v deň podpisu zmluvy, teda 10. 01. 2012. Za
predávajúceho, t.j. za žalovaného, zmluvu podpísal jeden konateľ, konkrétne V.1.4. Po právnej stránke napadnutý rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 39 Občianskeho zákonníka
(zákon číslo 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov), § 133 ods. 1, § 135a ods. 1, § 409 Obchodného
zákonníka (zákon číslo 513/1991 Zb. v znení neskorších predpisov).

1.3. Pri rozhodovaní vychádzal z vykonaného dokazovania a konštatoval, že v danej veci ide o
obchodnoprávny záväzkový vzťah, ktorý bol založený kúpnou zmluvou, ktorej platnosť bola v konaní
žalovaným napadnutá. Súd prvej inštancie ako predbežnú otázku riešil otázku platnosti kúpnej zmluvy.
Po jej preskúmaní dospel k záveru, že uvedená kúpna zmluva nie je platnou zmluvou, platným právnym
úkonom, nakoľko právny úkon bol uzavretý v rozpore so zákonom. Žalovaný, ako predávajúci, mohol

uzavrieť kúpnu zmluvu, avšak k platnosti kúpnej zmluvy, v danom prípade písomného právneho úkonu,
sa vyžaduje súhlas všetkých konateľov spoločnosti, to znamená že v prípade písomného právneho
úkonu mali byť na zmluve podpísaný všetci traja konatelia spoločne, nakoľko takáto povinnosť vyplýva
z výpisu z obchodného registra. V konaní nebolo preukázané, že konateľ V., ktorý podpísal uvedenú
kúpnu zmluvu, mal splnomocnenie od ostatných konateľov, prípadne mal iné oprávnenie od orgánov
spoločnosti, ktoré by ho oprávňovalo urobiť právny úkon v mene spoločnosti, samostatne, bez súčinnosti

ostatných dvoch konateľov. Z uvedeného teda vyplýva, že na uzavretie platnej zmluvy bol potrebný
podpis i ostatných dvoch konateľov, nakoľko podľa spoločenskej zmluvy za spoločnosť konajú všetci
konatelia spoločne. Uvedené konanie jedného konateľa bolo v rozpore s ustanovením § 133 ods. 1
Obchodného zákonníka, nakoľko tento upravuje, že konatelia konajú samostatne iba vtedy, ak niečo
iné neupravuje spoločenská zmluva, pričom v danom prípade spoločenská zmluva upravuje konanie

konateľov spoločne, čo vyplýva i z výpisu z obchodného registra žalovaného. A teda ak na uvedenej
zmluve nebol daný podpis všetkých konateľov, súd prvej inštancie vyhodnotil uvedenú zmluvu ako
neplatnú, nakoľko nebol dodržaný zákon v tom, ako koná spoločnosť a ako konajú konatelia v mene
spoločnosti. Právny úkon je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný, pretože odporuje zákonu, bol
uzavretý v rozpore so zákonom.

1.4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že ak je neplatná kúpna zmluva, tak neprišlo k prevodu
vlastníckeho práva, nakoľko nemôže byť prevedené vlastnícke právo na základe neplatného právneho
úkonu. Okrem toho súd prvej inštancie poznamenal, že neprišlo ani k faktickému odovzdaniu tovaru,
resp. hnuteľných vecí, ktorá podmienka je taktiež podmienkou nadobudnutia vlastníckeho práva (§ 443
ods. 1 Obchodného zákonníka). Uvedené vyplýva jednak z tvrdenia žalobcu v žalobe, ale i z vyjadrenia

žalovaného, z ktorého vyplýva, že uvedené veci, o určenie vlastníckeho práva ku ktorým sa žalobca
domáha, sa nachádzali u konateľa žalovaného, Z., z čoho vyplýva, že nikdy neboli reálne žalobcovi
odovzdané. Na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu zamietol, nakoľko žalobca sa nikdy nestal
vlastníkom vecí, a preto nie je možné určiť jeho vlastnícke právo k predmetným hnuteľným veciam.
1.5.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolpodľa§262a§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku

(zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“) a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech, priznal
právo na náhradu trov konania, o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca dôvodiac ustanoveniami § 365 ods. 1

písm. f/ a písm. h/ CSP. Dôvodil tým, že žalobca pri uzatváraní kúpnej zmluvy so žalovaným, bol
dobromyseľný, preveril si z výpisu z obchodného registra žalovaného, či osoba konajúca za spoločnosť
je konateľom, ktorú skutočnosť mal preukázanú. Ďalej však už neriešil spôsob konania konateľa
žalovaného. Nestotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že kúpna zmluva je neplatná a neprišlo ani
k faktickému odovzdaniu tovaru, resp. hnuteľných vecí. Sám žalobca v žalobe uviedol, že po zakúpení

hnuteľné veci zhodnotil. Zároveň nesprávne zistený skutkový stav vyplýva aj z tvrdenia, že hnuteľné
veci nikdy neboli reálne odovzdané žalobcovi, nakoľko sa nachádzajúc u konateľa žalovaného Z.
E. L.. Zakúpená baliaca technika bola neúplná a nefunkčná. Žalobca do hnuteľných vecí investoval
nemalé finančné prostriedky a po ich sfunkčnení boli odpredané žalovanému v druhom rade, k ich
odovzdaniu žalovanému v druhom rade nedošlo pre zaistenie policajnými orgánmi. Rozhodnutie súdu

považuje za predčasné, nakoľko podaním zo dňa 18. 01. 2018 podal podnet na zrušenie žalovaného,
spoločnosti Vitaminuaqua Beverages s.r.o., ktorú skutočnosť žalobca oznámil súdu dňa 19. 01. 2018.
Žiada napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie,
alebo zmeniť a žalobe žalobcu vyhovieť a priznať náhradu trov konania.

3.Žalovaná v podanom písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedla, že žalovaná už v priebehu
konania žiadala žalobu žalobcu zamietnuť, nakoľko je nedôvodná, pretože právny úkon - kúpna zmluva
uzavretá medzi stranami sporu dňa 10. 01. 2012 je neplatným právnym úkonom. Kúpnu zmluvu podpísal
iba jeden z konateľov - V. H., hoci v čase uzavretia kúpnej zmluvy mal žalovaný celkom troch konateľov,ktorí v mene spoločnosti konali spoločne. V. H. k uzavretiu predmetného právneho úkonu v mene
žalovanej nebol oprávnený, ktorá skutočnosť vyplývala z obchodného registra. Súd prvej inštancie preto
správne konštatoval, že v danom prípade nedošlo k prevodu vlastníckeho práva na žalobcu, nakoľko

vlastníctvo nemôže byť prevedené na základe neplatného právneho úkonu a preto sa žalobca nikdy
nestalvlastníkompredmetnýchhnuteľnýchvecí..Súdprvejinštanciepretosprávnerozhodol,keďžalobu
žalobcuvcelomrozsahuzamietolažalovanejpriznalnároknanáhradutrovkonania. Navrhujerozsudok
súdu prvej inštancie potvrdiť ako vec ne správny a žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania
voči žalobcovi v plnom rozsahu.

4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z.,
ďalej len „CSP“), po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania, ktoré mu predchádzalo a odvolania
žalobcu podľa § 363 a § 365 ods. 1 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom tohto odvolania (§ 379, §
380 ods. 1 CSP), skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie podľa § 383 CSP, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, za splnenia podmienok uvedených v ustanovení §

219 ods. 3 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené a preto napadnutý rozsudok
vo veci samej ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon číslo 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len
„CSP“).

Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom

prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

6.Predmetom konania v danej veci bola žaloba žalobcu, ktorou sa domáhal od žalovanej vydania
hnuteľných vecí, špecifikovaných v žalobe, ktoré majú charakter častí strojov, zariadenia na výrobu

nápojov, vrátane umelých a sklenených fliaš, klimatizačného zariadenia.
6.1. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, rozhodol napadnutým rozsudkom, tak, že žalobu
žalobcu zamietol dôvodiac neplatnosťou uzavretej kúpnej zmluvy, ktorú za žalovaného podpísal iba
jeden konateľ v rozpore s konaním uvedeným v spoločenskej zmluve a vo výpise z obchodného registra
žalovaného.

6.2. Žalobca s rozhodnutím súdu prvej inštancie nesúhlasil a namietal, že v žalobe tvrdil, že zakúpené
hnuteľné veci zhodnotil. Považoval za nesprávne zistený skutkový stav, že hnuteľné veci nikdy neboli
reálne odovzdané žalobcovi, nakoľko sa nachádzajú u konateľa žalovaného Z. E. L.. Uviedol, že
zakúpená baliaca technika bola neúplná a nefunkčná, žalobca investoval nemalé finančné prostriedky
a po ich sfunkčnení boli odpredané spoločnosti HO-RA, pričom k ich odovzdaniu nedošlo pre zaistenie

policajnými orgánmi.

7.Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd, rozhodujúc o odvolaní podanom žalobcom, súc viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

žalobcu podľa § 379 CSP, preskúmal v danej veci tak napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, konanie,
ktorémupredchádzaloatieždôvodyodvolaniaaskonštatoval,žesúdprvejinštancievykonaldostatočné
dokazovanie, jednotlivé dôkazy vyhodnotil a na ich závere vec aj správne právne posúdil. Následne vo
veci rozhodol napadnutým rozsudkom, s ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil a preto ho
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozsudok aj v

dostatočnej miere a správne tak po právnej, ako aj skutkovej stránke odôvodnil, s ktorým odôvodnením
sa v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť týchto dôvodov ďalej, podľa § 387 ods. 2 CSP, iba
poukazuje.9. Ustanovením § 387 CSP je odvolaciemu súdu daná možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodneniarozhodnutia.Možnosťvypracovaniatakéhotoodôvodneniajepodmienenátým,žeodvolací
súd sa v plnom rozsahu stotožní s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie a to po skutkovej ako

aj právnej stránke; ak sa odvolací súd čo i len čiastočne nestotožní s týmito závermi, neprichádza do
úvahy vypracovanie skráteného odôvodnenia. Môže síce doplniť dôvody uvedené v rozhodnutí súdu
prvej inštancie, toto doplnenie však nemôže byť v rozpore so závermi súdu prvej inštancie, môže ho
iba dopĺňať v tom zmysle, že závery odvolacieho súdu iba podporia odôvodnenie súdu prvej inštancie.
Odvolací súd musí odpovedať na podstatné a právne dôvody odvolania a nemôže sa obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia doplniť ďalšie dôvody.

10.Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd iba dodáva, že pre platnosť
právneho úkonu je nevyhnutné splniť podmienku, podľa ktorej právny úkon musí byť dovolený.
Občiansky zákonník v ustanovení § 39 zakazuje nedovolený právny úkon, ktorým je taký právny

úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči
dobrým mravom. Neplatnosť právneho úkonu podľa tohto ustanovenia je sankcionovaná absolútnou
neplatnosťou uzavretého právneho úkonu. Právne úkony právnickej osoby vo všetkých veciach robia
tí, ktorí sú na to oprávnení zmluvou o zriadení právnickej osoby, zakladacou listinou alebo zákonom.
Občiansky zákonník ich označuje ako štatutárne orgány. Štatutárnym orgánom spoločnosti podľa

ustanovenia § 133 Obchodného zákonníka je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je
oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.
Právna úprava je dispozitívna, v spoločenskej zmluve sa spoločníci môžu dohodnúť, že v určitých
veciach musia konatelia konať spoločne. Spôsob konania konateľov menom spoločnosti je obligatórnou
náležitosťou spoločenskej zmluvy a zapisuje sa do obchodného registra. Ak z výpisu z obchodného

registra vyplýva určitý spôsob konania štatutárneho orgánu obchodnej spoločnosti, treba ho dodržať
nie len pri uzatváraní kúpnej zmluvy, ale aj pri uzavretí zmluvy o budúcej zmluve (§ 50a Občianskeho
zákonníka). Podpisom konajúcej právnickej osoby je výlučne podpis, resp. podpisy osôb, ktoré sú
oprávnené konať za právnickú osobu (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 31. 01. 2008 sp.zn.
5Cdo/42/2007).

10.1. Za situácie, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy (10. 01. 2012) z výpisu z obchodného registra
spoločnosti žalovaného vyplynulo, že konateľmi boli Z. a spôsob konania v mene spoločnosti bol určený
tak, že konatelia konajú v mene spoločnosti spoločne, pričom predmetnú kúpnu zmluvu podpísal v mene
spoločnosti iba jeden z konateľov, V. H., a to bez súhlasu a splnomocnenia ostatných konateľov, je
nevyhnutné konštatovať, že predmetná zmluva bola uzavretá v rozpore so zákonom a preto nemôže byť

platným právnym úkonom. Súd prvej inštancie preto dospel k správnemu záveru, keď sám konštatoval,
že pre rozpor so zákonom predmetná kúpna zmluva nemôže byť platne uzavretá a z tohto dôvodu
nemohol žalobca ani nadobudnúť vlastnícke právo k ním požadovaným hnuteľným veciam. Odvolací
súd sa s týmto záverom v plnom rozsahu stotožnil. Poznamenáva, že sám žalobca v podanom odvolaní
uviedol, že si overil konateľa spoločnosti žalovaného z výpisu z obchodného registra, avšak konanie za

spoločnosť už ďalej neskúmal. Vo výpise z obchodného registra spoločnosti žalovaného je jednoznačne
uvedené, že konatelia konajú v mene spoločnosti spoločne. Preto bolo výslovne chybou žalobcu, že si
konanie v mene spoločnosti žalovaného neskontroloval a zmluvu podpísal.
10.2. Je nesporné, že k nadobudnutiu vlastníckeho práva hnuteľnej veci nie je potrebné uzatvárať
písomnú kúpnu zmluvu a vlastnícke právo k hnuteľným veciam sa nadobúda ich odovzdaním a

prevzatím, správne súd prvej inštancie skúmal, či žalobca nemohol nadobudnúť vlastnícke právo aj
týmto spôsobom. Dospel k záveru, že ani táto podmienka nadobudnutia vlastníckeho práva splnená
nebola, nakoľko uvedené veci žalobcovi odovzdané neboli.
10.3. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že veci, ku ktorým žiada určiť vlastnícke právo, zhodnotil a
následne ich predal spoločnosti HO-RA, kft. H.. Na tomto svojom tvrdení zotrval aj v podanom odvolaní,

keď uviedol, že predmetné veci zhodnotil. V priebehu konania na súde prvej inštancie, žalobca, okrem
tohto tvrdenia, nepreukázal žiadnym dôkazom, že veci, ku ktorým žiada určiť vlastnícke právo, aj
skutočne zhodnotil, do týchto investoval. L. preukázania akéhokoľvek dôkazu, je toto tvrdenie iba v
subjektívnej rovine tvrdenia žalobcu a nie je možné ho vyhodnotiť ako jednoznačné a bez akýchkoľvek
pochybností.

10.4. V civilnom sporovom konaní majú strany sporu povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ustanovenie § 150 CSP). Toto ustanovenie zakotvuje
jednu zo základných procesných povinností strán sporu, a to povinnosť tvrdiť, ktoré tvrdenia sú
prostriedkami procesného útoku. Stranu sporu zaťažuje nielen bremeno tvrdenia, ale aj jej schopnosťuniesť toto bremeno spolu s dôkazným bremenom. To znamená, že nestačí v konaní iba niečo skutkovo
tvrdiť, ale je ten, kto to tvrdí, povinný svoje tvrdenia aj preukázať.
10.5.Zo spisového materiálu súdu prvej inštancie vyplýva, že predmetné veci, vlastníckeho práva,

ktorých určenia sa žalobca domáha, boli dňa 13. 06. 2012 o 17.00 hod. dobrovoľne vydané konateľom
žalovaného Z. E. L. vyšetrovateľovi polície. Je preto nepravdepodobné, aby žalobca tieto veci zhodnotil
a následne predal, keď veci boli v tento deň vydané konateľom spoločnosti žalovaného (Vitaminaqua
Beverages s.r.o.) polícii SR, u ktorej sa tieto veci doteraz nachádzajú. Z uvedeného teda jednoznačne
vyplýva, že predmetné veci neboli v dispozičnej sfére žalobcu, keďže k ich odňatiu došlo v priestoroch

žalovaného a boli vydané žalovanou spoločnosťou (jej konateľom). Žalobca ich preto zhodnotiť
jednoznačne nemohol. Bolo povinnosťou žalobcu, preukázať súdu opak tohto tvrdenia, čo však žalobca
v priebehu celého konania na súde prvej inštancie neurobil. V tomto smere žalobca dôkazné bremeno
svojho tvrdenia neuniesol.

11. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov nemal dôvody a splnené podmienky na zmenu

napadnutého rozsudku, ani na jeho zrušenie tak, ako to požadoval žalobca, keďže sa s týmto
rozhodnutím v plnom rozsahu stotožnil.

12. Odvolací súd je povinný podľa § 387 ods. 3 CSP v odôvodnení rozhodnutia sa vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

13. V podanom odvolaní žalobca tvrdí, že bol pri uzatváraní kúpnej zmluvy dobromyseľný, preveril
si z obchodného registra žalovaného, či osoba konajúca za spoločnosť je konateľom. Sám však ďalej
uviedol, že ďalej už neriešil spôsob konania konateľa menom spoločnosti. Napriek tomu, že vo výpise z
obchodného registra je jednoznačne uvedené, že konatelia konajú spoločne, žalobca tejto skutočnosti

pozornosť nevenoval. Nepozornosť žalobcu však nemôže byť na úkor druhej strany, ktorá neplatnosť
kúpnejzmluvynamietapráveztohtodôvodu.Vzhľadomnaskutočnosť,žeobchodnýregisterjeverejným
registrom, do ktorého môže nahliadnuť kedykoľvek ktorákoľvek osoba a preveriť si základné skutočnosti
týkajúce sa konania v mene spoločnosti, bol postup žalobcu minimálne nezodpovedným a unáhleným.
Námietku žalobcu o jeho dobromyseľnosti pri uzatváraní kúpnej zmluvy odvolací súd vyhodnotil ako

účelovú a neopodstatnenú.
13.1. Odvolateľ sa v podanom odvolaní ďalej nestotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo
ani k faktickému odovzdaniu veci, pričom dôvodil iba tým, že už v žalobe uviedol, že žaloba po zakúpení
hnuteľné veci zhodnotil. Toto svoje tvrdenie však žiadnym spôsobom v priebehu konania nepreukázal
a preto ide iba o jeho subjektívne, ničím nepodložené tvrdenie. Navyše k tomuto opätovne odvolací

súd iba dodáva, že predmetné hnuteľné veci, určenia vlastníckeho práva ku ktorým sa v tomto konaní
domáha, boli odňaté vyšetrovateľom polície a vydané konateľom spoločnosti žalovaného dobrovoľne, z
čoho jednoznačne vyplýva, že predmetné veci sa v dispozičnej sfére žalobcu nenachádzali a nemohol
ich teda ani zhodnotiť.
13.2. Okrem toho odvolací súd poznamenáva, že žalobca síce uzavrel so spoločnosťou HO-RA kft. H.

dve kúpne zmluvy (05. 06. 2012 a 11. 06. 2012), predmet ktorých sa nezhoduje s predmetom kúpnej
zmluvy uzavretej medzi stranami sporu dňa 10. 01. 2012. Navyše spoločnosť HO-RA kft. odstúpila od
časti tejto kúpnej zmluvy práve pre nedodanie celého predmetu kúpnej zmluvy (dodané zrejme neboli
predmety, vlastníctva ktorých sa žalobca domáha, pretože tieto sú stále v dispozícii polície SR). Sám
žalobca v podanom odvolaní tiež tvrdí, že k odovzdaniu spoločnosti HO-RA kft. Nedošlo pre zaistenie

policajnýmiorgánmi.Zuvedenéhodôvoduodvolacísúdajtútonámietkužalobcuvyhodnotilakoúčelovú.

14. Z týchto dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolanie žalobcu ako nedôvodné a neopodstatnené a
preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

15.O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 396 a § 262 ods.
1 CSP, úspešnej žalovanej vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v plnom
rozsahu. O výške trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov v senáte 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).