Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. marec 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3To/8/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315010619
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Halkociová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8315010619.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Moniky Halkociovej a sudcov JUDr.

Mariána Sninského a JUDr. Martiny Zeleňakovej na verejnom zasadnutí konanom dňa 14.03.2019, v
trestnej veci obžalovanej S. F. pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona,
o odvolaní obžalovanej S. F. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 1T/192/2015 zo dňa
26.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Tr. poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste.

Na základe § 322 ods. 3 Tr. poriadku

Obžalovanej S. F., rod. X., nar. XX.XX.XXXX v
O., trvale bytom T.
XXXX/XX, XXX XX X.,

u k l a d á

Podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona, s použitím § 39 ods. 4 Tr. zákona per analogiam, § 36 písm. l) Tr. zák.

trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ju na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1,2 Tr. zákona u k l a d á trest zákazu činnosti vykonávať zamestnanie alebo
podnikateľskú činnosť vo finančnej oblasti alebo činnosť spojenú s hmotnou zodpovednosťou na dobu
5 (piatich) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom uznal súd prvého stupňa obžalovanú S. F. za vinnou zo zločinu podvodu podľa
§ 221 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. c) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h), písm. j) Tr. zákona,
pokračovacím spôsobom podľa § 122 ods. 10 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

1/
dňa XX.XX.XXXX v W. A. I. ako obchodná manažérka spoločnosti F. F., Y.. X.. T. A. X, W. - člen skupiny
Poštovej banky, ktorej pracovnou náplňou bolo aj uzatváranie zmlúv o úvere v prospech klientov na

základe žiadosti klientky T. T. uzatvorila zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX - produkt Poštovej banky, a.
s., ktorá bola riadne splácaná, následne poškodená T. T. požiadala o predčasné splatenie uzatvorenej
zmluvy jednorázovo, k čomu jej obv. S. F. poskytla údaje akú sumu a na aký účet má previesť finančné
prostriedky a ubezpečila ju po vklade finančných prostriedkov na uvedený účet, že úver má splatený,avšak účet, na ktorý boli finančné prostriedky poukázané, patril jej priateľovi, úver nebol splatený podľa
požiadavky poškodenej T. T. a poukázané finančné prostriedky obvinená použila pre vlastnú potrebu a
na postupné splácanie iných uzatvorených zmlúv zo strany obvinenej, čím svojím konaním uviedla do

omylu poškodenú T. T. a spôsobila jej škodu vo výške 11.639 eur,

2/
v dňoch XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX v F. ako obchodná manažérka spoločnosti F. F., Y.. X.. T. A.
X, W. - člen skupiny Poštovej banky, ktorej pracovnou náplňou bolo aj uzatváranie zmlúv o úvere v

prospech klientov na základe žiadosti klientky Q. M. uzatvorila zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX a
č. XXXXXXXXXX - produkt Poštovej banky, a. s., ktoré boli riadne splácané, následne poškodená Q.
M. požiadala o predčasné splatenie uzatvorených zmlúv jednorázovo, k čomu jej obv. S. F. poskytla
údaje, akú sumu a na aký účet má previesť finančné prostriedky a ubezpečila ju po vklade finančných
prostriedkov na uvedený účet, že úvery má splatené, avšak účet, na ktorý boli finančné prostriedky
poukázané, patril jej priateľovi, úvery neboli splatené podľa požiadavky poškodenej Q. M. a poukázané

finančné prostriedky obvinená použila pre vlastnú potrebu a na postupné splácanie iných uzatvorených
zmlúv zo strany obvinenej, čím svojím konaním uviedla do omylu poškodenú Q. M. a spôsobila jej škodu
vo výške 4.927 eur,

3/

dňa XX.XX.XXXX v W. A. I. ako obchodná manažérka spoločnosti F. F., Y.. X.. T. A. X, W. - člen skupiny
Poštovej banky, ktorej pracovnou náplňou bolo aj uzatváranie zmlúv o úvere v prospech klientov na
základe žiadosti klientky O. S. uzatvorila zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX - produkt Poštovej banky, a.
s., ktoré boli riadne splácané, následne poškodená O. S. požiadala o predčasné splatenie uzatvorenej
zmluvy v štyroch splátkach v období mesiacov október a november 2014, k čomu jej obv. S. F. poskytla

údaje, akú sumu a na aký účet má previesť finančné prostriedky a ubezpečila ju po vklade finančných
prostriedkov na uvedený účet, že úvery má splatené, avšak účet, na ktorý boli finančné prostriedky
poukázané, patril jej priateľovi, úver nebol splatený podľa požiadavky poškodenej O. S. a poukázané
finančné prostriedky obvinená použila pre vlastnú potrebu a na postupné splácanie iných uzatvorených
zmlúv zo strany obvinenej, čím svojím konaním uviedla do omylu poškodenú O. S. a spôsobila jej škodu

vo výške 4.512,88 eur,

4/
v dňoch XX.XX.XXXX, XX.XX.XXXX Y. XX.XX.XXXX vo Q. X. ako obchodná manažérka spoločnosti F.
F., Y.. X.. T. A. X, W. - člen skupiny Poštovej banky, ktorej pracovnou náplňou bolo aj uzatváranie zmlúv o

úvere v prospech klientov na základe žiadosti klienta C. G. uzatvorila zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX,
č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX - produkt Poštovej banky, a. s., ktoré boli riadne splácané podľa
inštrukcií obvinenej, avšak splátky prevádzala na účet svojho priateľa, úver nebol splácaný podľa
požiadaviek a splátkového kalendára poškodeného C. G. a poukázané finančné prostriedky obvinená
používala pre vlastnú potrebu a na postupné splácanie iných uzatvorených zmlúv obvinenou, čím svojím

konaním uviedla do omylu poškodeného C. G. a spôsobila mu škodu celkom vo výške 2.329,34 eur.

Za to jej podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zákona, § 36 písm. l) Tr. zákona uložil
trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov a 6 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zákona obžalovanú pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil obžalovanej povinnosť zaplatiť poškodenej F. F., Y.. X.., X. X. T.
A. X, W., G.: XXXXXXXX, škodu vo výške 18.283,40 eur.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú O. S. s jej nárokom na náhradu škody odkázal na civilný
proces.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote priamo do zápisnice o hlavnom pojednávaní podala

obžalovaná S. F. odvolanie, avšak len čo do výroku o treste. V písomných dôvodoch svojho odvolania
podaného prostredníctvom obhajcu namietala, že považuje napadnutý rozsudok vo výroku o treste za
nesprávny v tom, že tento nepodmienečný trest odňatia slobody je neprimerane prísny. Poukázala na
znenie ustanovení § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. zákona, ako aj na ustanovenie § 39 ods. 1, ods. 2 písm. c)Tr. zákona, ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4To/2/2013 zo dňa 16.03.2013, ktorým
sa zaoberal podrobne primeranosťou trestu. Ďalej uviedla, že po prednesení obžaloby ju predseda
senátu poučil o jej právach a povinnostiach, aj o jej práve urobiť niektoré z vyhlásení v zmysle §

257 ods. 1 písm. a), písm. b) Tr. poriadku, obžalovaná toto právo využila a vyhlásila, že je vinná zo
všetkých skutkov uvedených v obžalobe a okresný súd rozhodol, že prijíma vyhlásenie obžalovanej, že
jevinná.Ďalejokresnýsúdvykonaldokazovanielenohľadomtrestuanáhradyškody.Keďžeobžalovaná
sa dlhodobo lieči na psychiatrii, požiadala súdneho znalca, psychiatra, P.. P. O., o vypracovanie
znaleckého posudku, pričom v čase rozhodovania prvostupňového súdu mala finančné problémy,

pre ktoré nemohla uhradiť náklady súvisiace s vypracovaním posudku. Znalecký posudok bol preto
vyhotovený až dňa 26.02.2018. Poukázala na závery tohto posudku, ktorý konštatoval u obžalovanej
patologické hráčstvo a sekundárne vzniknutú depresívnu poruchu, ovládacie schopnosti obžalovanej
v čase spáchania skutku boli podstatnou mierou znížené, nie však zaniknuté. Znalec navrhol zvážiť
nariadenie ochrannej liečby patologického hráčstva ústavnou formou a ochranné opatrenie zákaz
pracovať vo finančných inštitúciách, bankách, poisťovniach, nebankových subjektoch, kde by mohla

vytvárať zmluvy finančného charakteru. Zároveň po ústavnej liečbe navrhol znalec naďalej probačný
dohľad a kontrolu na psychiatrickej ambulancii, kde by bolo možné verifikovať, že obžalovaná nehraje.
Na základe uvedeného potom obžalovaná navrhla, aby krajský súd zrušil rozsudok prvostupňového
súdu vo výroku o treste a aby jej uložil trest odňatia slobody s podmienečným odkladom na primeranú
skúšobnú dobu a dohľad probačného a mediačného úradníka a primerané obmedzenia.

Na základe podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr.
poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší
rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,
proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom

na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania
podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku.

Krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371
ods. 1 Tr. poriadku a preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto

preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplýva, že súd prvého stupňa, pokiaľ ide o
výrok o treste, vychádzal z výpovede obžalovanej, ktorá uviedla, že má tri deti vo veku 16, 12 a 2
roky, žije s priateľom a je na rodičovskej dovolenke, pričom jej príjem je 210 eur. Dlhodobo sa lieči na

psychiatrii. Konštatovanie súdu prvého stupňa, ktorý uviedol najskôr, že sa obžalovaná dlhodobo lieči
na psychiatrii a následne, že je v podstate chybou obžalovanej, že táto nepredložila znalecký posudok z
psychiatrie, je treba hodnotiť ako zásadné pochybenie súdu prvého stupňa, ktoré potom následne malo
aj dopad na tú skutočnosť, že obžalovanej, keďže nebolo podané odvolanie proti výroku o ochrannom
liečení, nemohol krajský súd uložiť ochranné liečenie, ktoré znalec navrhoval uložiť, pričom ku páchaniu

trestnej činnosti malo dochádzať v stave zmenšenej príčetnosti obžalovanej. Správne súd prvého stupňa
poukázal na odpis registra trestov obžalovanej, z ktorého plynie, že obžalovaná má v tomto registri
tri záznamy, Keď bola rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1T/112/2011 zo dňa 04.07.2012
uznaná vinnou pre zločin úverového podvodu podľa § 222 ods. 2, ods. 3 písm. a) Tr. zákona, pričom
jej bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený

na skúšobnú dobu vo výmere 3 rokov, zároveň jej bol uložený probačný dohľad. Toto odsúdenie bolo
zahladené.VporadídruhýkrátbolaobžalovanáodsúdenározsudkomOkresnéhosúduKežmaroksp.zn.
6T/11/2011 zo dňa 20.09.2012, ktorým bola uznaná vinnou zo zločinu úverového podvodu podľa § 222
ods. 2, ods. 3 písm. a) Tr. zákona a prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona, pričom súd upustil
od uloženia súhrnného trestu vzhľadom na rozsudok toho istého súdu sp. zn. 1T/112/2011. Naposledy

bola obžalovaná odsúdená rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/123/2013 zo
dňa 24.04.2014, ktorým bola uznaná vinnou z prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zákona, za čo jej
bol uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, ktorého výkon bol podmienečne odložený
na skúšobnú dobu 3 roky a 6 mesiacov, skúšobná doba pritom plynula do 06.04.2016, zároveň jej
bol uložený aj probačný dohľad nad jej správaním v skúšobnej dobe. Týmto rozsudkom bol zrušený

výrok o treste rozsudku Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 6T/11/2011 zo dňa 20.09.2012. Uznesením
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T/123/2013 zo dňa 04.07.2016 bolo rozhodnuté, že sa
obžalovaná S. F.Á. v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody uloženého
jej rozsudkom v tejto veci zo dňa 24.04.2014 osvedčila a hľadí sa na ňu, ako keby nebola odsúdená.Krajský súd konštatuje, že súd prvého stupňa, ale už aj orgány činné v trestnom konaní zásadným
spôsobom pochybili, pokiaľ sa nezaoberali tým, že obžalovaná už v prípravnom konaní uvádzala,

že sa od roku 2011 lieči na psychiatrii, a že sa obžalovaná domáhala vyšetrenia duševného stavu.
Príčetnosť páchateľa je základnou podmienkou jeho trestnej zodpovednosti. Ak konkrétne okolnosti
svedčia pre to, že páchateľ môže trpieť duševnou poruchou, ktorá v čase činu mohla vylučovať
alebo znižovať jeho príčetnosť, musí sa táto okolnosť v trestnom konaní overiť a otázka duševného
stavu páchateľa objasniť pribratím znalca. Navyše ako to znalec konštatoval v podanom znaleckom

posudku, obžalovanej aj napriek predchádzajúcim odsúdeniam bolo umožňované opakovane pracovať
vo finančných inštitúciách, pričom trest má chrániť spoločnosť pre pokračovaním v páchaní trestnej
činnosti.

Napokon predložila znalecký posudok samotná obžalovaná a krajský súd na verejnom zasadnutí
napravil pochybenie týkajúce sa neskúmania duševného stavu obžalovanej, keď vypočul znalca z

odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria. Z výpovede znalca z odvetvia psychiatria plynie,
že obžalovaná v čase skutku trpela depresívnou poruchou ťažkého stupňa a poruchou návykov a
impulzov - patologickým hráčstvom. Depresívna porucha podľa názoru znalca vznikla sekundárne
ako reakcia na patologické hráčstvo. V čase skutku boli ovládacie schopnosti obžalovanej podstatnou
mierou znížené, na čom podstatný vplyv mal craving - baženie po hre, neboli však zaniknuté.

Rozpoznávacie schopnosti obžalovanej v čase spáchania skutku boli zachované v plnom rozsahu,
nakoľko mala dostatočné skúsenosti o nepriaznivých dôsledkoch hrania. Obžalovaná chápe zmysel
trestného konania, pričom znalec navrhol, vzhľadom na zistené patologické hráčstvo v rámci ochrany
spoločnosti, nariadiť ochrannú liečbu patologického hráčstva u obžalovanej ústavnou formou. Pobyt
obžalovanej na slobode sa javí ako potencionálne nebezpečný z hľadiska všeobecného záujmu, keby

znovapracovalavofinančnýchinštitúciách,pretoznalecnavrhol,uložiťobžalovanejajzákazpracovaťvo
finančných inštitúciách, bankách, poisťovniach, nebankových subjektoch, kde by mohla vytvárať zmluvy
finančného charakteru. Po ústavnej liečbe navrhol aj probačný dohľad a kontrolu na psychiatrickej
ambulancii, kde by bolo možné verifikovať, že obžalovaná ďalej nehraje. Taktiež doplnil krajský súd
dokazovanie o prečítanie listín predložených obžalovanou, z ktorých plynie, že Okresný súd Prešov

vedie pod sp. zn. 2OdK/106/2017 konkurznú vec dlžníka S. F., do konkurzného konania sa prihlásilo
13 veriteľov, vrátane Poštovej banky, a.s. a spoločnosti F. F., Y..X., na základe rozvrhu výťažku boli dňa
1.2.2018 pomerne uspokojení veritelia a to Poštová banka a.s. sumou 583,44 eur a F. F., Y..X.. sumou
2.226,17 eur.

Krajský súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade nepostupoval súd prvého
stupňa správne pri ukladaní trestu. Obžalovaná mala podľa záverov znaleckého posudku konať v stave
zmenšenej príčetnosti, preto prichádzal do úvahy postup podľa § 39 ods.2 písm. c) Tr. zák. za súčasného
uloženia ochranného liečenia. Rovnako tak neuloženie trestu zákazu činnosti vykonávať zamestnanie
či živnosť súvisiacu s prijímaním finančných prostriedkov, za situácie že u obžalovanej ide o opakovanie

druhovototožnejtrestnejčinnosti,jevrozporesust.§34ods.1Tr.zák.podľaktoréhomátrestzabezpečiť
ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti.

Krajský súd preto zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a s poukazom na stanovisko
trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. Tpj 55/2016 zo dňa 27.6.2017 (R 44/2017), podľa

ktorého ak možno páchateľovi trestného činu pri uzavretí a schválení dohody o vine a treste mimoriadne
znížiť trest podľa § 39 ods. 2 písm. d), ods.4 Tr. zák., teda v situácii vopred dohodnutého trestu, možno
per analogiam a pri použití argumentu a minori ad maior použiť aj v situácii v prípade uznania viny podľa
§ 257 ods.1 písm. b), c) Tr. por.

Podľa § 39 ods. 4 Tr. zákona v konaní o dohode o uznaní viny a prijatí trestu môže súd uložiť trest
odňatia slobody znížený o jednu tretinu pod dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby a v
prípade trestných činov uvedených v odseku 3 písm. a) trest odňatia slobody nie kratší ako 20 rokov.

Pri zločine podvodu je možné podľa § 221 ods. 3 Tr. zákona uložiť trest odňatia slobody od 3 do 10

rokov. Krajský súd s poukazom na to, že obžalovaná na hlavnom pojednávaní vyhlásila, že je vinná
zo spáchania trestného činu kladeného jej za vinu obžalobou, znížil v zmysle ustanovenia § 39 ods. 4
Tr. zákona dolnú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo
výmere 2 rokov.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho 2 roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život

a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 49 ods. 2 Tr. zákona, ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak súd odsudzuje páchateľa za
úmyselný trestný čin spáchaný v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia alebo v skúšobnej dobe

podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody.

Obžalovaná S. F. sa nielenže dopustila trestného činu počas plynutia skúšobnej doby, prakticky sa
ho dopúšťala takmer od začiatku plynutia skúšobnej doby, v minulosti bola opakovane bola za trestný
čin podvodu odsúdená a ani to ju neodradilo od páchania trestnej činnosti. Z tohto dôvodu neboli u
obžalovanej splnené podmienky pre podmienečný odklad výkonu trestu stanovené zákonom v § 49 ods.

1 písm. a) Tr. zákona, pretože doterajší život a okolnosti prípadu nepreukazujú, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu obžalovanej nie je nevyhnutný výkon trestu odňatia slobody, práve
naopak. Keďže obžalovaná doposiaľ nebola vo výkone trestu odňatia slobody, pre výkon trestu bola
zaradená do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Keďže nie je možné prehliadnuť, že obžalovaná sa dopúšťa druhovo totožnej trestnej činnost v súvislosti
s prácou pre finančné inštitúcie, od klientov podvodným spôsobom vylákava peniaze, bolo nutné na
ochranu spoločnosti, ale aj vzhľadom na individualizáciu trestu ukladať je zároveň popri treste odňatia
slobody aj trest zákazu činnosti práce pre finančné inštitúcie a preto krajský súd uložil obžalovanej aj
tento trest podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona. Trestom zákazu činnosti sa zakazuje páchateľovi výkon

určitého zamestnania, povolania alebo funkcie alebo takej činnosti, pri ktorej by mohlo dochádzať k
páchaniu trestnej činnosti.

Z týchto dôvodov potom krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a vo výroku o treste zmenil tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Pokiaľ ide o ukladanie trestu zákazu činnosti, krajský súd

nezhoršil postavenie obžalovanej, nakoľko jej znížil trest odňatia slobody pod dolnú hranicu zákonom
stanovenej trestnej sadzby ( § 322 ods.3 veta druhá Tr. por.).
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.