Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 22, 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 12C/175/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412213412
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Gindlová
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6412213412.2

Rozhodnutie

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Gindlovou v právnej veci žalobcu:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., IČO:
36 864 421, Grösslingova 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky, Župné námestie 13, Bratislava, o náhradu majetkovej škody a
nemajetkovej ujmy takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcu z a m i e t a.

Súd žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 125,- € z titulu majetkovej škody a sumu 330,- € z titulu nemajetkovej

ujmy a náhradu trov konania. V žalobe uviedol, že ako oprávnený subjekt navrhol súdnemu exekútorovi
vykonať exekúciu pre vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému B. R., U.. XX.XX.XXXX, ktorá mu
voči nej vznikla zo zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Súdny exekútor požiadal tunajší súd ako exekučný súd
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Povinnosťou exekučného súdu bolo rozhodnúť o žiadosti o
udeleniepovereniado15dníodjejdoručeniasúdu.Exekučnýsúdrozhodoložiadostiaždňa21.01.2009
(omeškanie viac ako 6 mesiacov). K rozhodnutiu o žiadosti tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej

doby. Nesprávnym úradným postupom exekučného súdu bola žalobcovi spôsobená majetková škoda
a aj nemajetková ujma. Nesprávny úradný postup spočíva v nevydaní rozhodnutia exekučného súdu
v zákonom stanovenej lehote, resp. v primeranom čase a bez zbytočných prieťahov. Exekučný súd
postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia
na vykonanie exekúcie pristúpil až po veľmi dlhej dobe. Žalobca si z dôvodu nesprávneho úradného
postupu exekučného súdu uplatnil náhradu majetkovej škody ako aj nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Majetková škoda pritom prestavuje náhradu účelne vynaložených nákladov spojených so správou
pohľadávky pomocou informačného systému - 70,- €, udržiavanie a správa informačného systému -
40,- € a administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, vyhotovovaním
urgencií, poštovných a telekomunikačných výdajov - 15,- €. Samotné konštatovanie porušenia práva
na súdnu ochranu nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nesprávnym
úradným postupom, a preto si žalobca uplatnil aj náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Nesprávny

úradný postup exekučného súdu je dôsledkom jeho nesústredenej činnosti takej intenzity, ktorá má
za následok zmarenie nútenej vymožiteľnosti majetkového práva žalobcu. Náhradu nemajetkovej
ujmy vníma žalobca ako spravodlivú satisfakciu za konkrétne porušenie jeho zákonných nárokov a
základných práv. Neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy spôsobilého
reštituovať vzniknutú situáciu, resp. vyvolaný zásah do zákonných nárokov a základných práv žalobcu
v spojení s absolútnou nemožnosťou súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva, vyvolala

u žalobcu, resp. u členov riadiacich orgánov spoločnosti, ako aj u jej majiteľov pocity frustrácie,
úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo a rovnosť v spoločnosti. Vytvorenie absolútnejnemožnosti súdneho uplatňovania pohľadávky a jej príslušenstva spôsobilo v súvislosti s vymáhanou
pohľadávkou a jej príslušenstvom zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít žalobcu, ako aj
zánik už vytvorených podnikateľských plánov. Vyvolaná strata zisku z realizovaného obchodu spôsobila

hospodársku stratu na strane žalobcu, ale aj na strane majiteľov. Nezákonným zásahom vyvolaná
situácia ovplyvnila ďalšie podnikateľské postupy žalobcu a spôsobila neistotu v plánovaní ďalších
rozhodnutí, ktoré mohol prijať. Nemajetková ujma, ktorú si žalobca uplatnil pozostávala z doktríny prijatej
ústavným súdom, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa
na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 20.000,- Sk, t.j. cca 660,- € (t.j. 55,-

€ za mesiac).

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že s ním nesúhlasí a žiadala ju v celom rozsahu ako
neopodstatnenú zamietnuť. Vo vyjadrení uviedla, že zo žaloby žalobcu nie je jasný ani titul nároku na
náhradu škody. Navrhovateľ pritom neuviedol, či využil možnosť podania sťažnosti na zbytoční prieťahy
v príslušných konaniach predsedovi okresného súdu, resp. možnosť podania ústavnej sťažnosti. Ďalej

žalobkyňa poukázala na to, že žalobca si uplatnil nárok na súde predčasne, pretože podľa príslušných
ustanovení zák. č. 514/2003 Z.z. sa poškodený môže domáhať práva na náhradu škody na súde až
po uplynutí 6 mesiacov odo dňa prijatia jeho žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody. Žalobca neposkytol žalovanej žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie podaných žiadostí,
preto žalovaná nepovažuje jeho nárok za predbežne prerokovaný. V ďalšom žalovaná poukázala na

to, že prax ukázala už dávnejšie, že lehota na poverenie exekútora je výraznou prekážkou toho,
aby mohli súdy objektívne posúdiť zákonnosť exekúcie, ak exekučným titulom je notárska zápisnica
alebo rozhodcovský rozsudok. Poukázala na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02, z ktorého
vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená automaticky prieťahy v
konaní. Skúmanie vykonateľnosti rozhodcovských rozsudkov si vyžaduje osobitnú právnu úvahu najmä

s ohľadom na to, že tieto sa týkajú právnych vzťahov podliehajúcich režimu spotrebiteľských zmlúv.
Otázku,čivkonkrétnomprípadeboloaleboneboloporušenéprávonaprerokovanievecibezzbytočných
je kompetentný preskúmať len ústavný súd. S poukazom na ust. § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 (v znení
účinnom od 01.01.2003) žalovaná uviedla, že žalobca nepreukázal, že by podal sťažnosť na prieťahy,
resp. žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti, že by existovalo právoplatné rozhodnutie vydané

v disciplinárnom konaní, právoplatné rozhodnutie ESĽP alebo Ústavného súdu SR, ktorými by bolo
konštatované porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Nie je tak preukázaný
nesprávny úradný postup súdu spočívajúci v existencii prieťahov. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca
ďalej nepreukázal vznik a ani výšku materiálnej škody a nepreukázal ani vznik nemajetkovej ujmy a ani
to, že konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim zadosťučinením, a preto by sa mala poskytovať

jej náhrada v peniazoch. Napokon žalovaná poukázala na aspekt dobrých mravov. Podľa žalovanej
je žalobca vnímaný ako spoločnosť využívajúca neprijateľné podmienky, zneužívajúc slabé finančné a
právne vedomie nízkopríjmových osôb. Pokiaľ si žalobca uplatňuje nárok na náhradu škody voči štátu,
ktorá mu mala vzniknúť práve pri jeho spornej a negatívne vnímanej podnikateľskej aktivite, považuje
žalovaná jeho postup za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi.

3. Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktoré sa strany sporu a ich zástupcovia nedostavili, ospravedlnili
svoju neúčasť a súhlasili, aby súd konal a rozhodol v ich neprítomnosti.

4. Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to písomných podaní

stránsporuaspisuOkresnéhosúduŽiarnadHronomspis.zn.13Er/10/2009azistilnasledovnýskutkový
stav veci:

5. Dňa 20.12.2008 podal žalobca ako oprávnený návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorskom úrade
súdnehoexekútoraJUDr.RudolfaKrutéhososídlomvBratislave.Domáhalsavymoženiapohľadávkyna

podklade exekučného titulu Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu voči povinnému B. R.. Vymáhaná
pohľadávka mala vzniknúť zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Exekučné
konanie bolo vedené u súdneho exekútora pod spis. zn. EX 12476/08 a na Okresnom súde Žiar nad
Hronom pod spis. zn. 13Er/10/2009. Exekútor požiadal tunajší súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie dňa 09.01.2009. Exekučný súd vydal dňa 21.01.2009 pre súdneho exekútora poverenie č.

5613 019876.

6. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.05.2010, súd preskúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistírozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo
exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal
exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o

udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

7. Podľa § 3 ods.1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (v znení do 31.12.2012;

ďalej len „zákon“) štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným
rozhodnutím.

8. Podľa § 3 ods.1 písm. d) zákona štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej

moci nesprávnym úradným postupom.

9. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak
škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym

úradným postupom súdu.

10. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.
Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon
alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

11. Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2013 štát zodpovedá

za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za
nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady Slovenskej

republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky a postup
alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b)
Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho v
porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov

vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného
rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky

o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

12. Podľa § 15 ods. 1 zákona nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,

o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

13. Podľa § 16 ods. 1 zákona ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť
do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo
jeho neuspokojenej časti na súde.14. Podľa § 17 ods. 1, ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c), d) zákona uhrádza sa skutočná škoda a
ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím
najmä na osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, závažnosť
vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v súkromnom živote, závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

15. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Keďže jednou
z podmienok konania o náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, alebo nesprávnym
úradným postupom, je predbežné prerokovanie na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné
prerokovanie nároku s príslušným orgánom podľa § 15 zákona, súd sa predbežne zaoberal touto
otázkou. Z podania samotnej žalovanej súd zistil, že žalobca podal svoju žiadosť na prerokovanie

23.04.2012, žalobu na súd podal dňa 27.09.2012. Je síce pravdou, že žalobca podal návrh na súd skôr
ako uplynula lehota 6 mesiacov od prijatia jeho písomnej žiadosti o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody ministerstvom, teda v čase začatia konania nebola splnená podmienka na podanie
žaloby, keďže od prijatia žiadosti ministerstvom do podania žaloby neuplynula lehota 6 mesiacov.
Ministerstvo však nárok žalobcu do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti neuspokojilo a táto lehota

uplynula skôr, než súd vo veci rozhodol, preto súd túto námietku žalovanej o nesplnení podmienky
predbežného prerokovania nároku vyhodnotil ako nedôvodnú.

16. Z obsahu podania žalobcu súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je uplatnený pre nesprávny úradný
postup - prieťahy v exekučnom konaní. Dôvodom, ktorým žalobca odôvodňoval nesprávnosť úradného

postupu tunajšieho súdu bolo nedodržanie 15-dňovej lehoty podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku.
Nesprávny úradný postup v tomto prípade mal predstavovať porušenie povinnosti súdu urobiť úkon v
zákonom stanovenej lehote, resp. zbytočné prieťahy v konaní. Preštudovaním pripojeného exekučného
spisu súd konštatuje, že nemal preukázané, že by postupom tunajšieho súdu v exekučnom konaní sp.
zn. 13Er/10/2009 došlo k nesprávnemu úradnému postupu. V danom prípade súd rozhodol o žiadosti

súdneho exekútora v zákonom určenej 15-dňovej lehote, keď písomne poveril súdneho exekútora
vykonaním exekúcie dňa 21.01.2009, pričom súdny exekútor podal žiadosť o udelenie poverenie na
exekučný súd dňa 09.01.2009. Preto nemožno v danom prípade hovoriť o pochybení exekučného súdu
z dôvodu nevydania poverenia pre súdneho exekútora v stanovenej lehote.

17. Súd záverom len okrajovo poukazuje na tú skutočnosť, že v danom prípade išlo o exekúciu
navrhovanú na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozhodcovský rozsudok. Dovtedajšia aplikačná
prax ukázala, že bolo problematickým v 15-dňovej lehote posúdiť všetky aspekty exekúcie, ktorá
mala prebiehať na podklade rozhodcovského rozsudku. To následne viedlo zákonodarcu k tomu, že
s účinnosťou od 01.06.2010 došlo zákonom č. 144/2010 Z.z. k novelizácii § 44 ods. 2 Exekučného

poriadku tak, že lehota 15 dní neplatila ak exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. Exekučný
súd je povinný aj bez návrhu (ex offo) skúmať, či rozhodcovská zmluva medzi zmluvnými stranami bola
uzavretá platne. Súd taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že v období podania návrhu na vykonanie
exekúcie bolo na exekučný súd podaných nespočetné množstvo návrhov na vykonanie exekúcie (január
2009 - 193, február 2009 - 394, marec 2009 - 588), preto ani nebolo v objektívnych možnostiach

exekučného súdu, tieto vydávať v stanovených lehotách. V danom smere súd poukazuje aj na
rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý vo svojom rozhodnutí I. ÚS 16/02 konštatoval,
že pri posúdení toho, či došlo alebo nedošlo k porušeniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Ústavný súd Slovenskej republiky síce
prihliada na lehoty, ktoré sú uvedené v Ústave Slovenskej republiky alebo v zákone, ale ich nedodržanie

nepovažuje automaticky za porušenie uvedeného základného práva, pretože aj v týchto prípadoch
sú rozhodujúce všetky okolnosti danej veci. Porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy nemožno preto vyvodzovať len zo skutočnosti, že štátny orgán
dôsledne nepostupoval v zákonom ustanovených lehotách.

18.Vdanomprípadesúdnemalpreukázanýnielennesprávnyúradnýpostupvsúvislostisrozhodovaním
o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ale nemal preukázané
splnenie ani jednej z ďalších dvoch podmienok vyžadovaných na vznik zodpovednosti žalovanej za
žalobcom tvrdené ujmy. Za škodu, pri vzniku ktorej sa nahrádza skutočná škoda a ušlý zisk, nemožnopodľa názoru súdu považovať iba subjektívne vyčíslené a ničím neobjektivizované paušálne náklady
navrhovateľa, pričom žalobca nijako bližšie nepreukázal a nevysvetlil ako paušálne náklady súvisia
s tvrdeným nesprávnym úradným postupom súdu, keď exekútor bol v konečnom dôsledku poverený

vykonaním exekúcie, ktorá v súčasnej dobe pravdepodobne voči povinnému stále prebieha (zo spisu
nevyplýva, že by bola ku dňu rozhodnutia súdu ukončená niektorým zo zákonných spôsobov). Medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou musí existovať príčinná súvislosť, teda vzťah príčiny a
následku, pričom je podľa názoru súdu logické, že určité administratívne náklady na správu pohľadávky
mal žalobca nezávisle od toho, kedy exekučný súd rozhodol o žiadosti súdneho exekútora.

19. Taktiež vo vzťahu k požadovanej náhrade nemajetkovej ujmy žalobca nijako nepreukázal žiaden
nepriaznivý dopad (ujmu) na jeho právne postavenie ako veriteľa pohľadávky voči povinnej v dôsledku
tvrdeného nesprávneho úradného postupu. V žalobe síce poukázal na určité riziká vo vzťahu k
povinnému (riziko zákonu povinného, jeho insolvencia, riziko zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu
s povinným a pod.), no nijako netvrdil ani nedokázal, že k takémuto následku skutočne aj došlo v

dôsledku postupu exekučného súdu.

20. Keďže, na základe vyššie uvedeného, nárok žalobcu bol nedôvodný už z hľadiska jeho právneho
základu, nakoľko súd nezistil nesprávny úradný postup v postupe exekučného súdu, súd žalobu žalobcu
zamietol ako nedôvodnú v celom rozsahu.

21. O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods 1. CSP tak,
že nepriznal úspešnej žalobkyni právo na náhradu trov konania, keďže si v konaní žiadne trovy konania
neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Toto právo nemajú strany sporu, ktoré sa vzdali práva podať odvolanie.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný neplní dobrovoľne to čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na výkon exekúcie.