Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 28, 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/426/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416210610
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Katková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6416210610.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Katkovej a

sudcov Mgr. Martina Štubniaka a Mgr. Janky Benkovičovej, v spore žalobcu X. B., a. s., so sídlom
L. Z. X, XXX XX B., D.: XX XXX XXX, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika
Kubriková,PhD.,s.r.o.,sosídlomMartinčekova13,82101Bratislava,IČO:50361368,protižalovanému
Q. V., narodenému XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom L. O. XXXX, XXX XX O.-O., o zaplatenie
996,48 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č.
k. 24Csp/143/2016-76 z 31. augusta 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“, alebo „súd prvej inštancie“, resp. „prvoinštančný
súd“) odvolaním napadnutým rozsudkom zo dňa 31. 08. 2017 žalobu žalobcu zamietol (I. výrok).
O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznáva (II. výrok).

2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca si žalobou podanou dňa 26.

11. 2016 uplatnil proti žalovanému právo na zaplatenie sumy 996,48 Eur s príslušenstvom titulom
splnenia záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 04. 2013 (ďalej
aj ,,Zmluva o úvere“). Súd prvej inštancie uviedol, že uznesením č. k. 24Csp/143/2016-63 zo dňa 08.
03. 2017 nevyhovel návrhu žalobcu na zmenu strany sporu, pretože predložená zmluva o postúpení
žalovanej pohľadávky bola uzavretá pred podaním žaloby, a teda k singulárnej sukcesii došlo pred
začatím konania. Mal za preukázané, že pokiaľ žalobca (banka) uzavrel so žalovaným Zmluvu o úvere
a dlh žalovaného z tejto zmluvy bol postúpený žalobcom obchodnej spoločnosti Bencont Collection, a.

s. zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2016 zo dňa 06. 10. 2016, žalobca nebol v čase podania žaloby
veriteľom žalovaného a neprináležalo mu právo pohľadávku voči žalovanému vymáhať. Poukazujúc na
ustanovenie § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) žalobu zamietol z dôvodu nedostatku
aktívnejvecnejlegitimáciežalobcu.Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodolsúdprvejinštanciepodľa
§ 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a plne úspešnému žalovanému náhradu
trov konania nepriznal, lebo žiadne neuplatnil a ani mu žiadne nevznikli.

3. Proti rozsudku prvoinštančného súdu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Navrhol, aby
odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie, alternatívne, aby
zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie. Odvolanie odôvodnil odvolacími
dôvodmi v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), g) a h) CSP.4. Žalobca v odvolaní v prvom rade namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku. Podľa neho
súd prvej inštancie nedostatočným odôvodnením rozhodnutia porušil jeho právo vychádzajúce z čl.

46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. V tej súvislosti označil viaceré rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky, Ústavného súdu Českej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
týkajúce sa otázky odôvodňovania súdnych rozhodnutí (rozhodnutia menované v čl. II odvolania). V
ďalšej časti odvolania poukázal na 12. odsek odôvodnenia rozsudku prvoinštančného súdu a uviedol,
že súdom stanovená premlčacia doba neuplynula dňa 03. 10. 2013 ale až dňa 20. 10. 2013, pretože

predčasná splatnosť úveru síce nastala dňa 03. 10. 2013, avšak žalovaný si výzvu na splatenie dlhu
prevzal až dňa 09. 10. 2013. Poskytnutá desaťdňová lehota na plnenie zo strany žalovaného uplynula
dňa 19. 10. 2013 a preto mohol svoje právo uplatniť na súde prvýkrát až dňa 20. 10. 2013. Ako
argument, že mala byť aplikovaná právna úprava premlčania Obchodného zákonníka citoval uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 120/2009 zo dňa 13. 10. 2009. Napokon v odvolaní rozoberal otázku
aplikácie ustanovenia § 52 ods. 2 poslednej vety OZ účinného od 01. 04. 2015 majúc za to, že toto

ustanovenie možno použiť len na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou a teda na úverový vzťah
spotrebiteľského charakteru vzniknutý pred dňom 01. 04. 2015 treba aplikovať Obchodný zákonník.

5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP) vec preskúmal v rozsahu určenom
ustanoveniami § 379, § 380 a § 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a
contrario s použitím § 219 ods. 3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako
vecne správny potvrdil.

7. Podľa ustanovenia § 380 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené.

8. V zmysle citovaného ustanovenia je odvolací súd pri preskúmaní napadnutého rozhodnutia viazaný

dôvodmi, ktoré odvolateľ vymedzil v podanom odvolaní. Výnimku predstavujú len nedostatky týkajúce
sa procesných podmienok, na ktoré odvolací súd prihliada ex offo, teda aj bez toho, aby by boli v
odvolaní uplatnené. To znamená, že ak odvolací súd nezistí v rámci odvolacieho konania vady ohľadne
procesných podmienok, napadnuté rozhodnutie môže preskúmať len z hľadiska dôvodov vymedzených
odvolateľom.

9. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že nezistil žiadnu vadu v rámci postupu prvoinštančného súdu, ktorá by sa
týkala procesných podmienok. Preto mohol vyhodnotiť správnosť napadnutého rozsudku iba z hľadiska
odvolacích dôvodov uvedených žalobcom v podanom odvolaní.

10. Odvolací súd porovnaním odôvodnenia napadnutého rozsudku a dôvodov uvedených v odvolaní
zistil, že tieto vôbec nekorešpondujú so skutkovými zisteniami a právnymi dôvodmi, ktoré prvoinštančný
súd uviedol v odôvodnení rozsudku a ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby. Žalobca napáda rozsudok
prvoinštančného súdu z úplne iných dôvodov, než na ktorých je rozhodnutie založené, v odvolaní sú

namietané skutočnosti, ktoré neboli predmetom napadnutého rozhodnutia. Odvolanie preto obsahovo
nebolo spôsobilé spochybniť správnosť záverov prijatých súdom prvej inštancie a teda nemohlo privodiť
zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku.

11. Konkrétne, súd prvej inštancie nezamietol žalobu z dôvodu premlčania žalovaného práva,

premlčaním sa vôbec nezaoberal, nijak sa nevyjadroval k otázke plynutia premlčacej doby a takisto
neriešil otázku, či v nadväznosti na posúdenie právnej povahy stranami uzavretej úverovej zmluvy bolo
treba aplikovať právnu úpravu premlčania podľa Obchodného alebo Občianskeho zákonníka. Okresný
súd len v 12. odseku odôvodnenia uviedol: „12. Súd považuje za potrebné na záver upozorniť na
skutočnosť, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný a v prípade, ak by žalobu nezamietol z dôvodu

nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, musel by v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v
znení neskorších predpisov na premlčanie žalobou uplatneného nároku ex offo prihliadnuť a žalobu z
tohto dôvodu zamietnuť.“ V odvolaní žalobca citoval len časť tohto odseku vytrhnutú z kontextu a aj zcitovaného textu (tu už v plnom jeho znení) nepochybne vyplýva, že dôvodom zamietnutia žaloby nebolo
premlčanie žalovaného práva, ale nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

12. Takisto ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd mal zo spisu preukázané uzavretie zmluvy o úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 15. 04. 2013 medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom a
tiež skutočnosť, že zmluvou o postúpení pohľadávok č. II/2016 zo dňa 06. 10. 2016 žalobca postúpil
žalovanú pohľadávku obchodnej spoločnosti Bencont Collection, a. s. s účinnosťou ku dňu účinnosti
zmluvy o postúpení, t. j. dňom 06. 10. 2016, ako to vyplýva z čl. III ods. 1 v spojení s čl. XV ods. 1 zmluvy

o postúpení. Medzi žalobcom ako veriteľom, ktorý svoje právo na plnenie stratil postúpením podľa §
524 ods. 1 a 2 OZ a žalovaným ako dlžníkom, ktorý v dôsledku toho nemal povinnosť plniť žalobcovi,
neexistoval ku dňu rozhodovania (smerodajným je tento okamih podľa § 217 ods. 1 CSP) právny vzťah,
obsahom ktorého by bolo právo žalobcu na zaplatenie žalobou požadovanej sumy (plnenia). Súd prvej
inštancie tak celkom správne žalobu zamietol kvôli nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, s čím
sa odvolací súd plne stotožňuje.

13. Jedinou námietkou, ktorú mohol odvolací súd relevantne vyhodnotiť bola výhrada žalobcu, že súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil.

14. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal,

aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci
vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil
podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a
ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal
ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.

Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15.Citovanéustanoveniejeprocesnougaranciouprávanaspravodlivésúdnekonaniepodľačl.46ods.1
ÚstavySlovenskejrepublikyačl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd.Právo
na spravodlivé súdne konanie totiž v sebe zahŕňa aj právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia,

lebo len dodržaním tohto čiastkového oprávnenia môže byť v konečnom dôsledku naplnené právo
na spravodlivý súdny proces ako celok. Za rozhodnutie napĺňajúce toto právo možno pokladať potom
iba súdne rozhodnutie obsahovo zodpovedajúce požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozsudku
ustanovením § 220 ods. 2 CSP.

16. K otázke odôvodňovania súdnych rozhodnutí (predovšetkým vo vzťahu k predtým účinnému
ustanoveniu § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, ktoré do 01. 07. 2016 upravovalo
náležitostiodôvodneniarozsudku)existujerozsiahlajudikatúraNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikyaj
Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorá v konečnom dôsledku nadväzuje na východiská definované
Európskym súdom pre ľudské práva v rozhodnutiach týkajúcich sa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Jej spoločným menovateľom je v zásade jednoduchá téza: strana
sporu (resp. účastník) má v rámci práva na spravodlivý súdny proces právo na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatneným právom a obranou proti
takému uplatneniu (pozri napr. rozhodnutie NS SR sp. zn. 2 Cdo 170/2005, rozhodnutie ÚS SR sp. zn.

III. ÚS 119/03, rozhodnutie ESĽP vo veci Garcia Ruiz proti Španielsku z 21. 01. 1999, prípadne Ruiz
Torija proti Španielsku z 09. 12. 1994, atď.).

17. Rozhodnutie súdu musí teda obsahovať dostatočné a presvedčivé dôvody, na ktorých je založené.
Rozsah tejto povinnosti sa pritom môže meniť v závislosti od povahy veci, lebo je len logické, že

každá vec (spor) sa vyznačuje individuálnymi okolnosťami a tomu sa musí prispôsobiť aj odôvodnenie
rozsudku. Odvolací súd zastáva názor, že právu na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia
zodpovedá také rozhodnutie súdu, ktoré snáď i na menšom priestore, ale práve o to koncentrovanejšie
ponúka v odôvodnení vysvetlenie všetkých relevantných argumentov strán a úvah súdu, ktoré viedli
k určitému záveru majúcemu odraz vo výroku (výrokoch) rozhodnutia. Podľa odvolacieho súdu totiž

nie kvantita odôvodnenia, jeho rozsah („počet strán“) ale jeho kvalita (teda obsahová stránka) je
rozhodujúcim ukazovateľom pre posúdenie, či súdne rozhodnutie „jasne a zrozumiteľne dáva odpovede
na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany“.18. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené princípy súd prvej inštancie rešpektoval, a preto jeho
rozhodnutie nemožno označiť za porušujúce právo žalobcu na spravodlivý proces. Odôvodnenie
napadnutého rozsudku obsahuje dostatok dôvodov, ktoré jasne, presvedčivo a bez vnútorných rozporov

predstavujú vysvetlenie súdom prijatého záveru o nedôvodnosti žaloby a tým o nutnosti jej zamietnutia.
Odôvodnenie rozsudku spĺňa parametre vyplývajúce z ust. § 220 ods. 2 CSP, lebo obsahuje uvedenie
čoho sa žalobca domáhal a na základe akých tvrdení a dôkazov, uvádza, že žalovaný bol v spore
pasívny, ďalej obsahuje podstatné zistenia, preukázané skutočnosti a dôkazy, z ktorých vychádzal
súd prvej inštancie a napokon aj právne posúdenie vrátane citácie použitého zákonného ustanovenia.

Odôvodnenie priliehavo a správne cituje ustálenú rozhodovaciu prax (konkrétne rozhodnutie NS SR sp.
zn. 3 Cdo 205/2009 vyjadrujúce sa k (aktívnej) vecnej legitimácii). Celkovo z obsahového hľadiska a aj
z hľadiska presvedčivosti niet napadnutému rozsudku čo konkrétne vytknúť a odvolací súd zdôrazňuje,
že tak nerobí ani žalobca v podanom odvolaní, v ktorom len všeobecne cituje výňatky rôznych súdnych
rozhodnutí a odbornej právnickej literatúry bez toho, že by konkrétne uviedol, ku ktorej rozhodujúcej
skutočnosti, či podstatnému argumentu súd prvej inštancie nezaujal stanovisko.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu podľa ustanovenia § 387 ods.
1 CSP ako vecne správny potvrdil.

20. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 396 ods. 1 v spojení

s § 262 ods. 1 CSP, z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu
zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ust. § 255 ods. 1 CSP. V tomto prípade bol
v odvolacom konaní plne úspešný žalovaný, zásadne by teda mal nárok aj na náhradu trov odvolacieho
konania. Pretože však zo spisu odvolací súd nezistil, že by žalovanému v odvolacom konaní nejaké

účelne vynaložené trovy vznikli (k odvolaniu žalobcu sa nevyjadril), odvolací súd mu náhradu trov
odvolacieho konania nepriznal.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).