Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 15. marec 2019

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 4T/128/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0018010683
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislav Sojka, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2019:0018010683.1

Uznesenie

Okresný súd Michalovce - samosudca JUDr. Stanislav SOJKA, PhD. v trestnej veci obvineného J. R. pre
prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm.b,c,e/ Tr.zákona dňa 15.03.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 241 ods.1, písm.b Tr. por. postupuje vec obvineného

J. R., nar. XX.XX.XXXX v F., trvale bytom F., Z. XXXX/X, F., nočný recepčný,

pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm.b, c, e/ Tr.zák., na tom skutkovom
základe, že

v presne nezistenom čase v období od dňa 07.05.2018 do dňa 20.06.2018 po tom, čo mu F. F.
oznámila, že chce ich vzťah ukončiť, začal ju proti jej vôli z rôznych miest kontaktovať prostredníctvom

telefonátov, elektronickej komunikačnej siete gmail, sociálnej siete instagram, poštových listov, SMS
správzasielanýchzrôznychtelefónnychčísel,akoajvyhľadávanímjejfyzickejblízkostipredjejrodinným
domom v obci V. č. XXX, okres F. a pred pozemkom tohto rodinného domu a opakovane dňa 24.07.2018
v čase o 06,23 h a 06,30 h ju kontaktoval prostredníctvom mailovej stránky gmail,

Okresnému úradu F., odboru všeobecnej vnútornej správy, pretože nejde o trestný čin, ale žalovaný
skutok by mal Okresný úrad F. prejednať ako priestupok podľa § 49 ods. 1 písm.d/ zákona SNR. 372/90
Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Michalovce podal obžalobu na obvineného J. R. pre prečin
nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm.b, písm.c, písm.e/ Tr.zákona na tom

skutkovom základe ako je to uvedené v obžalobe.

V súvislosti so žalovaným trestnou činnosťou súd považuje za potrebné uviesť, že sa jedná o novšiu
skutkovú podstatu trestného činu, ktorá bola zavedená do Trestného zákona novelou a to č. 262/2011
Z.z..
Objektívnu stránku žalovaného trestného činu tvoria dve základné časti. Prvou časťou je všeobecný

opis objektívnej stránky a druhú časť predstavuje alternatívne vyjadrenie konania obvineného, resp.
obžalovaného, pričom pre naplnenie skutkovej podstaty sa vyžaduje naplnenie aspoň jedného tohto
alternatívne vyjadreného konania v spojitosti s prvou časťou objektívnej stránky tejto skutkovej podstaty.
Prvá časť objektívnej stránky tohto trestného činu t.j. všeobecný opis skutkovej podstaty vyžaduje od
páchateľa kumulatívne splnenie dvoch znakov a to dlhodobé prenasledovanie iného a zároveň druhý
znak predpokladá taký spôsob dlhodobého prenasledovania, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu o jeho

život alebo zdravie, život alebo zdravie jemu blízkej osoby alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu
jeho života.Druhú časť objektívnej stránky žalovaného trestného činu predstavuje alternatívne vyjadrenie konania,
ktoré spočíva buď vo vyhrážaní sa ublížením na zdraví, alebo inou ujmou poškodenému alebo
jemu blízkej osobe, alebo vyhľadávanie osobnej blízkosti poškodeného, alebo jeho sledovanie alebo

kontaktovanie poškodeného prostredníctvom tretej osoby, alebo elektronickej komunikačnej služby
písomne alebo inak proti jeho vôli, alebo zneužitie osobných údajov poškodeného za účelom získania
osobného alebo iného kontaktu, alebo poslednou možnosťou je iné obmedzovanie poškodeného v jeho
obvyklom spôsobe života.
Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní vyplýva, že obvinený J. R. v dôsledku negatívneho

znášania rozchodu s poškodenou sa dopustil žalovaného skutku s tým, že aj v minulosti sa počas 2-
ročného vzťahu viackrát rozišli - asi 10 krát z jeho podnetu a asi 5 krát z podnetu poškodenej a následne
svoj vzťah obnovili a tak predpokladal obnovenie vzťahu aj tentokrát. V nadväznosti na predchádzajúce
rozchody uviedol, že tak ako on vypisoval teraz poškodenej, tak v minulosti aj ona vypisovala jemu,
pričom po rozchodoch sa vždy k sebe vrátili.
Z výsluchu poškodenej F. F. v prípravnom konaní vyplýva, že dňa 7.5.2018 pri telefonickom rozhovore s

obvineným mu povedala, že chce ukončiť ich vzťah a následne jej začal posielať sms správy s tým, že
chcel vysvetliť situáciu ohľadne ich vzťahu a aby sa k nemu vrátila, pričom s obvineným aj niekoľkokrát
telefonovala. Zároveň uviedla, že bola obmedzovaná v osobnom živote, pretože nevedela, kde sa
obvinený zjaví, či jej niečo nenapíše a mala obavu o život manžela, keďže nevie, či by obvinený nebol
schopný mu ublížiť.

Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že obvinený v čase od 7.5 do 20.6.2018 napísal poškodenej 2
listy, 1 lístok, pričom ju kontaktoval aj počas 18 dní emailovou poštou, resp. prostredníctvom sms a bol
pri jej rodinnom dome.
Súd na základe vyššie uvedených skutočností konštatuje, že obvinený zaslal poškodenej v priebehu
jedného a pol mesiaca listy, emaily, sms, po vyše mesiaci jej zaslal znova email, avšak podľa názoru

súdu bolo potrebné zo strany orgánov činných v trestnom konaní dôslednejšie zvažovať, či toto konanie
napĺňa znaky novovytvorenej skutkovej podstaty prečinu nebezpečného prenasledovania podľa § 360a,
ods. 1 písm.b,c,e/ Tr.zák., alebo znaky skutkovej podstaty priestupku podľa § 49 ods. 1 písm.d/ zák.
SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych predpisov.
Podľa názoru súdu konanie obvineného v danom prípade nenapĺňa všetky znaky skutkovej podstaty

žalovaného prečinu, ale len vyššie uvedeného priestupku.
Ako už súd skôr uviedol, objektívna stránka žalovaného trestného činu spočíva v dvoch základných
častiach, pričom jedným zo základných znakov objektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu
prvej časti je dlhodobé prenasledovanie iného a ak nie je naplnený tento základný predpoklad, resp.
znak dlhodobosti v rámci objektívnej stránky tohto trestného činu, tak už aj bez skúmania ďalších

skutočností je zrejmé, že obvinený nemôže svojím konaním naplniť všetky znaky skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu.

Ak pri tejto skutkovej podstate vzhľadom na jej neskoršie zavedenie do Trestného zákona chýba
judikatúra Najvyššieho súdu SR, tak je potrebné vychádzať z podobných skutkových podstát, ohľadne

ktorých je zo súdnej judikatúry zrejmé, že pojem dlhodobosť vyžaduje spravidla dobu najmenej 6
mesiacov. V nadväznosti na túto skutočnosť je potrebné poukázať aj na samotný gramatický význam
slova dlhodobosť, ktorý pojem je možné použiť napr. v prípadoch, že niekto dlhodobo býva na nejakej
adrese, alebo dlhodobo žije s niekým niekde, alebo dlhodobo niekde pracuje, alebo je dlhodobo chorý,
alebo dlhodobo odsťahovaný.

Vzhľadom na vyššie uvedený gramatický význam slova dlhodobosť a súdnu judikatúru pri trestných
činoch, vyžadujúcich pre naplnenie znakov skutkovej podstaty aj z časového hľadiska dlhodobosť nie je
možné považovať konanie obvineného v uvedenom prípade za dlhodobé konanie.
V nadväznosti na vyššie uvedené súd z trestnoprávneho hľadiska poukazuje aj na tú skutočnosť, že v
trestnom práve sa dlhodobosť posudzuje aj podľa závažnosti spáchaných skutkov, či výšky trestu a to

podľa toho, že čím menej závažný je trestný čin, tak tým je nevyhnutná dlhšia doba - väčšia dlhodobosť a
sústavnosť a čím menej závažný trestný čin, tak postačuje kratšia doba trvania - dlhodobosti a samotná
závažnosť trestného činu sa posudzuje podľa trestných sadzieb ktoré sú uvedené pri jednotlivých
trestných činoch a ktoré hrozia obžalovanému za spáchanie toho ktorého trestného činu.
V uvedenom prípade pri žalovanom trestnom čine je trestná sadzba až na jeden rok odňatia slobody, čo

znamená, že sa jedná o nižší stupeň nebezpečnosti činu pre spoločnosť.
Súd s poukázaním na všetky vyššie uvedené skutočnosti opätovne konštatuje, že doba konania
obvineného v tejto trestnej veci nespĺňa zákonné podmienky dlhodobosti.Vzhľadom k už uvedeným skutočnostiam to znamená, že v tomto konkrétnom prípade nedošlo zo strany
obvineného k naplneniu ani základného prvotného znaku naplnenia objektívnej stránky žalovaného
trestného činu - dlhodobosti a preto je aj bez poukázania na ďalšie znaky objektívnej stránky skutkovej

podstaty tohto žalovaného trestného činu zrejmé, že obvinený nemohol naplniť a ani nenaplnil znaky
skutkovej podstaty žalovaného trestného činu a preto v uvedenom prípade ani nemalo byť pre tento
skutok orgánmi činnými v trestnom konaní vznesené obvinenie.
Z vykonaného dokazovania v prípravnom konaní však zároveň vyplýva, že obvinený zasielaním
niekoľkých listov, emailov, sms správ a vyhľadávaním blízkosti poškodenej pred jej rodinným domom

sa dopustil protiprávneho konania, ktoré síce nenaplnilo všetky znaky skutkovej podstaty žalovaného
trestného činu, ale jednoznačne naplnilo všetky znaky priestupku.
Podľa § 49 ods. 1 písm. d/ Zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších právnych
predpisov, priestupku sa dopustí ten, kto úmyselne naruší občianske spolunažívanie vyhrážaním, ujmou
na zdraví, drobným ublížením na zdraví, nepravdivým obvinením z priestupku, schválnosťami alebo
iným hrubým spávaním.

Podľa § 241 ods. 1 písm.b Tr. por. súd postúpi vec inému orgánu ak sú tu okolnosti, uvedené v §214
ods.1.

S poukázaním na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť prokurátora a obvineného do 3 pracovných dní od
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.