Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. november 2016

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 15C/150/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316203612
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Donič

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2016:8316203612.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudcom JUDr. Vladimírom Doničom v právnej veci žalobcu : Orange Slovensko,

a.s., Metodova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 697 270, právne zastúpený Bobák, Bollová a spol., s.r.o.,
advokátska kancelária, Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02 Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému
V. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F.. S. XXX/XX, XXX XX V., v konaní o zaplatenie 242,33 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 64,50 eur s 5,00 % úrokom z omeškania ročne od 13.4.2016
do zaplatenia v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti 177,83 eur s príslušenstvom žalobu z a m i e t a.

Žalovanému p r i z n á v anáhradu trov konania vo výške 46,60 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 20.04.2016 na tunajší súd žalobu, ktorou sa voči žalovanému domáhal zaplatenia
sumy 242,33 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 13.04.2016 do
zaplatenia a náhrady trov konania.
Podanie žaloby odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel zmluvu o poskytovaní verejných služieb č. P., v
znení dodatkov a v zmysle predmetnej zmluvy mu vypožičal SIM kartu, ktoré mu umožňovali využívať

telekomunikačné služby poskytované žalobcom. Žalobou si uplatňuje sumu 64,50 eur za neuhradené
služby (tzv. hovorné) a žalobou sa domáha aj nároku na náhradu škody voči žalovanému, ktorá mu
vznikla za odpredané tel. zariadenie a to vo výške 177,83 eur (ďalej len „škoda“). Uvedená škoda
predstavuje rozdiel medzi predajnou cenou telekomunikačného zariadenia a jeho akciovou cenou, t. z.
predstavuje škodu žalobcu, ktorú mu žalovaný spôsobil tým, že získal telekomunikačné zaradenie za
cenu zvýhodnenú oproti cene trhovej tak, že sa podpisom dodatku zaviazal používať služby a za tieto
platiť po dobu viazanosti a platiť riadne a včas cenu za poskytnuté služby. Žalovaný si bol v zmysle

dodatku vedomý, že telekomunikačné zariadenie je mu predávané za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.3
Dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a poskytnutou zľavou
z toho dôvodu, že sa zaviazal využívať služby po dobu dohodnutú v Dodatku, pričom nedodržanie
tohto záväzku by spôsobilo, že žalobcovi vznikla škoda, minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej
ceny telekomunikačného zariadenia. Pri výpočte spôsobenej škody zohľadnil počet celých mesiacov,
ktoré uplynuli od uzavretia dodatku k zmluve do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti zo strany
žalovaného. Výška spôsobenej skutočnej škody z rozdielu akciovej a predajnej ceny telekomunikačných

zariadení Prestigio MultiPad 4 Ultra 8.0 3G - 177,83 eur. Žalovaný taktiež riadne a včas nezaplatil ani
cenu poskytnutých služieb v sume 64,50 eur vyfakturovaných v období 2014/04. Žalobca pokusom o
pokonávku zo dňa 03.03.2016 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za jednotlivé mesiace a
sumu za mobilné zariadenie a vyzval ho na ich úhradu v dodatočnej lehote. Ďalej uviedol, že si uplatňujenárok na úrok z omeškania z celkovej dlžnej sumy, a to počnúc dňom nasledujúcim po uplynutí lehoty
na dodatočné plnenie uvedenej v pokuse o pokonávku, t. j. od 13.04.2016. Na základe toho žiada, aby
mu súd priznal okrem sumy za neuhradené služby aj nárok na zaplatenie náhrady škody, ktorá mu

preukázateľne vznikla. V prípade, ak súd vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu hodné osobitného
zreteľa bude považovať uplatnenú škodu za neprimerane vysokú, ponechal na voľnom rozhodnutí súdu,
akú časť škody, po využití práva súdu výšku škody znížiť, žalobcovi prizná.

2. Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie, na ktoré sa žalobca a jeho právny

zástupca nedostavili, pričom doručenie bolo vykázané. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil a súhlasil s
pojednávaním v jeho neprítomnosti.
Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedla, že navrhuje,
aby jej súd dlžnú sumu umožnil splácať formou mesačných splátok po 10 eur, pretože je nezamestnaná
a poberá iba dávku v hmotnej núdzi. Zároveň ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jeho prílohami, Všeobecnými podmienkami
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s., Zmluvou o poskytovaní verejných služieb a dodatkom s prílohou k
tejto zmluve, pokusom o pokonávku a faktúrami a zistil nasledovný skutkový stav.

4. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb č. P. zo dňa XX.XX.XXXX v znení dodatku uzavretej medzi
stranami tohto konania (ďalej len ,,Zmluva“) vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ako užívateľovi -
fyzickej osobe - nepodnikateľovi SIM kartu. Predmetom zmluvy bol účastnícky program Mobilný internet
Premium. Podľa článku 1 bod 1.2 Dodatku k Zmluve, predmetom tohto dodatku je dohoda strán o predaji
zariadenia typ Prestigio MultiPad 4 Ultra Quad 8.0 3G z majetku podniku so zľavou z jeho spotrebiteľskej

ceny za kúpnu cenu ( po uplatnení zľavy z jej spotrebiteľskej ceny ) s DPH (ďalej len „kúpna cena“) 1,-
euro. Podľa článku 2 bod 2.1 Dodatku k Zmluve, účastník je povinný zaplatiť podniku kúpnu cenu MT vo
výške uvedenej v čl. 1 bode 1.2 ako aj poplatok uvedený v čl. 1 bode 1.5. Účastník je povinný zaplatiť
kúpnu cenu a poplatok na základe faktúry vystavenej podnikom v lehote uvedenej vo faktúre, inak do
15 dní od vystavenia faktúry. Ak sa zmluvné strany nedohodli na splácaní kúpnej ceny v splátkach.

5. V zmysle článku 2 bod 2.3 Dodatku účastník sa zaväzuje, že po dobu 24 mesiacov odo dňa uzavretia
Dodatku, zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom podľa Zmluvy v znení tohto dodatku ako účastník
Služieb poskytovaných mu podnikom prostredníctvom SIM karty a že po celú túto dobu bude bez
prerušenia tieto služby využívať, a to v súlade s jeho záväzkami a zároveň neuskutoční žiaden taký

úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu platnosti Zmluvy alebo Dodatku pred uplynutím doby viazanosti.
Podľa článku 2 bodu 2.5 Dodatku k Zmluve, účastník vyhlasuje, že si je vedomý, že mobilný telefón
mu je predávaný za cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 dodatku, ktorej výška sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou ( trhovou ) cenou a v zmysle tohto dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej ceny
len z toho dôvodu, že sa účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM karty

v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy
zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku, by spôsobilo, že Podniku vznikla
škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej ceny MT).
V zmysle článku 2 bod 2.7 Dodatkov k Zmluvám, podnik je povinný splniť si všetky svoje povinnosti,

ktoré pre neho vyplývajú zo zmluvy a tohto dodatku, najmä predať účastníkovi koncové telekomunikačné
zariadenie za dohodnutú kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo ku koncovému
telekomunikačnému zariadeniu a odovzdať mu ho za predpokladu, že účastník splní všetky podmienky
potrebné pre vznik nároku na kúpu telekomunikačného zariadenia za kúpnu cenu v súlade s týmto
dodatkom a podmienkami.

Podľa článku 4 bod 4.6 Dodatkov k Zmluvám, tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.

6. Neoddeliteľnou súčasťou Zmlúv o poskytovaní verejných služieb boli Všeobecné podmienky
poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete
spoločnosti Orange Slovensko, a.s. ( ďalej len „ Všeobecné podmienky“ ).

ZoVšeobecnýchpodmienokatozčlánku17bodu17.4vyplýva,žezmluvaaVšeobecnépodmienky,ako
aj právne vzťahy medzi Účastníkom a spoločnosťou Orange Slovensko, teda účastníkmi tohto konania,
ktoré nie sú v Zmluve a Všeobecných podmienkach výslovne upravené, sa riadia ustanovenia zákona oelektronických komunikáciách a ak tieto nie sú upravené, tak sa riadia ustanoveniami ostatných platných
právnych predpisov.
Podľa bodu 6.2 článku 6 Všeobecných podmienok, okrem povinností upravených v týchto všeobecných

podmienkachjeúčastníkpovinný používaťslužbuibavsúladespríslušnouzmluvoualebojejdodatkom,
zákonom a všeobecnými podmienkami, platiť cenu za poskytnuté služby podľa zmluvy a podľa cenníka,
ako aj cenu za iné služby až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní v súlade s ustanovením
článku 11 bod 11.8 týchto všeobecných podmienok.

8. Za neuhradené služby žalobca vyfakturoval žalovanému faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa
09.03.2014, splatná 23.03.2014 sumu 40,42-eur, faktúrou č. XXXXXXXXXX zo dňa 09.04.2014, splatná
23.04.2014 sumu 24,08-eur.

9. Z pokusu o pokonávku žalobcu adresovaného žalovanému zo dňa 03.03.2016 vyplýva, že žalobca
upozornil žalovaného, že voči nemu eviduje splatnú pohľadávku, ktorá vznikla neuhradením riadne

vyúčtovanej ceny za poskytnuté služby v sume 64,50 eur a zároveň, že je povinný z dôvodu porušenia
zmluvných povinností vyplývajúcich z predmetného dodatku k zmluve o pripojení zaplatiť zmluvnú
pokutu/náhradu škody v celkovej výške 177,83-eur. Pohľadávku ju vyzval uhradiť s tým, že ak nebude
pripísaná na účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s. najneskôr v posledný deň lehoty uvedenej v tomto
liste, a to dňa 12.04.2016, bude ju vymáhať súdnou cestou.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že podaná žaloba je v časti uplatnenej úhrady za
poskytnuté služby, tzv. hovorné vo výške 64,50-eur dôvodná a v tejto časti súd žalobe vyhovel.

11. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len ,,Zákon“),

zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené
služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako

písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa§43ods.12písm.b)Zákona,účastníkjepovinnýplatiťzaposkytnutúverejnúslužbupodľazmluvy
o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
Podľa § 44 ods. 10 Zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak

účastník a)opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní
tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni
splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov alebo
používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie
neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej

používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o poskytovaní verejných služieb.

12. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len ,,Občiansky zákonník“),
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 a 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.13. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone

Podľa § 491 ods. 1 Občianskeho zákonník, záväzky vznikajú najmä zo zmlúv týmto zákonom výslovne
upravených; môžu však vznikať aj z iných zmlúv v zákone neupravených (§ 51) a zo zmiešaných zmlúv
obsahujúcich prvky rôznych zmlúv.

14. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením

právnej povinnosti.

15. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho

zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

16. Predmetný právny vzťah súd posudzoval ako spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ust. § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, nakoľko ide o zmluvu, ktorú uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaná ako

spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj Všeobecných podmienok bol daný žalobcom bez možnosti
žalovanej privodiť akúkoľvek zmenu.
Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky

zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa
očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade

s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o
poskytovaníverejnýchslužieb,nazákladektorejboližalovanémuposkytovanédohodnutéslužby,notúto
cenu služieb, tak ako jej bola vyčíslená v jednotlivých vyššie uvedených faktúrach, neuhradila. Žalobca
si svoje povinnosti z predmetnej zmluvy plnil riadne a včas. Súd preto dospel k záveru, že jeho nárok
na zaplatenie ceny za poskytnuté služby, tzv. hovorné vo výške 64,50 eur je opodstatnený a v tejto časti

žalobe vyhovel.

18. Žalovaný tým, že nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani v dodatočnej lehote určenej žalobcom
v pokuse o pokonávku sa nasledujúcim dňom po uplynutí lehoty, teda dňom 13.04.2016 sa dostal do
omeškania s plnením peňažného dlhu. Týmto dňom vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania z

dlžnej sumy. Podľa zistenia súdu výška základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením, t.j. ku dňu 13.04.2016 bola 0 % ročne. Výška úrokov z omeškania k
uvedenému dňu teda bola 5,0 % ročne. Súd preto priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v súlade
s platnou právnou úpravou a to podľa § 517 ods. 2 Občianskeho Zákonníka v spojení s nariadením vlády
č. 87/1995 Z.z. vo výške 5,0 % ročne od 13.04.2016 do zaplatenia.

19. Vo zvyšku žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody súd zamietol. Tento nárok predstavoval
podľa žalobcu zaplatenie sumy 177,83 eur titulom náhrady škody, ktorá predstavuje rozdiel medzipredajnou cenou odpredaného koncového telekomunikačných zariadení a tzv. akciovou cenou
(telekomunikačných zariadení).
Z vymedzenia nároku žalobcom na náhradu škody v predmetných dodatkoch k zmluvám o poskytovaní

verejných služieb, tak ako je to uvedené vyššie vyplýva, že žalobca sa tejto škody domáha z dôvodu
porušenia povinnosti žalovanej zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu minimálne 24 mesiacov.
Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné právne posudzovať podľa § 420
ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej
zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka je porušenie právnej povinnosti (existencia

protiprávneho úkonu), vznik škody ako majetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
a škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil.

20. Ustanovenie § 420 Občianskeho zákonníka, o všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať
jednak na prípad porušenia mimozáväzkovej povinnosti (v tomto prípade ide o zodpovednosť ex delicto
- škoda spôsobená mimo existencie záväzkového vzťahu medzi škodcom a poškodeným) a jednak

na prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú porušením zmluvnej (záväzkovej) povinnosti (ide o
zodpovednosť charakteru ex contractu).
Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých štyroch vyššie
uvedených predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná. Ako
už súd uviedol vyššie, jedným z predpokladov zodpovednosti za škodu je samotný vznik škody, pričom

dôkazné bremeno o vzniku škody a jej rozsahu (výške) zaťažuje poškodeného.

21. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).
Občiansky zákonník nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma,

ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným
ekvivalentom, t. j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým
poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii (porovnaj R 55/1971).
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného
a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do

predchádzajúceho stavu ( R 55/1971).
To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom
na pravidelný beh vecí (R 55/1971).
Podľa žalobcu mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou koncového telekomunikačného

zariadenia a jeho akciovou cenou, za ktorú predmetné zariadenia žalovaná odkúpila.

22. Z vyššie citovaných ustanovení, tak ako boli dojednané v Dodatkoch k zmluvám o pripojení ako
aj Všeobecných podmienkach, účastníci konania v dodatku k zmluve uzavreli aj dohodu o predaji
koncového telekomunikačného zariadenia, a to presne uvedeného v dodatku a za v ňom uvedenú

kúpnu cenu, ktoré bolo žalovanej ako účastníkovi predávané z majetku podniku so zľavou. V tejto
časti možno potom predmetný dodatok hodnotiť ako kúpnu zmluvu, keďže v jeho ustanoveniach
boli dojednané všetky podstatné náležitosti tak ako ich upravuje ustanovenie § 588 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú

cenu. Opakovane boli povinnosti ohľadom predaja telekomunikačného zariadenie upravené aj v ďalších
ustanoveniach či už v dodatku k zmluve ako aj vo Všeobecných podmienkach tak ako sú už vyššie
citované v čl. 2 bod 2.1 o povinnosti účastníka zaplatiť podniku kúpnu cenu vo výške uvedenej v čl. 1 bod
1.2 a v čl. 2.7 povinnosť navrhovateľa ako podniku predať odporkyni ako účastníkovi telekomunikačné
zariadenie za kúpnu cenu a previesť na účastníka vlastnícke právo k telekomunikačnému zariadeniu

a odovzdať mu ho.

23. Žalobca teda umožnil žalovanej na základe Dodatkov k Zmluvám kúpu telekomunikačných zariadení
za ním určené zníženú kúpnu cenu v rámci jeho marketingovej a obchodnej stratégie na trhu mobilných
operátorov, keď je nepochybné, že k takémuto kroku, resp. k predaju za takýchto podmienok nebol

nijako donucovaný, bolo to jeho dobrovoľné rozhodnutie podľa názoru súdu zamerané výhradne na účel
získania klientov. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu, tak nie je následkom
protiprávneho úkonu odporkyne, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi žalobcom a žalovanou. Je
neprípustné, aby takýto zmluvný konsenzus bol v prípade nesplnenia očakávaní, ktoré do zmluvnéhovzťahu žalobca vkladal, z jeho strany reparovaný prehodnotením predmetného rozhodnutia o predaji
telekomunikačného zariadenia za dojednanú cenu s tvrdením o spôsobení škody. Keďže žalovaná
obdŕžala dojednanú kúpnu cenu, nakoľko túto skutočnosť nijako nespochybnil, má súd za to, že k

protiprávnemu zmenšeniu jeho majetku nedošlo, teda žalobca nepreukázal vznik škody ako jeden z
predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, neuniesol dôkazné bremeno, preto súd žalobu v časti
nároku na zaplatenie náhrady škody v sume 177,83- eur spolu s jej príslušenstvom zamietol.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 255 ods. 1,2 Civilného

sporového poriadku (CSP) č. 160/2015 Z.z. a § 262 CSP, tak, že žalovanému priznal náhradu trov
konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci. Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 64,50 eur
s prísl. a neúspešný v časti o zaplatenie sumy 177,83 eur s prísl.. Po odrátaní úspechu od neúspechu
žalobcu tak vznikol žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,60 %, pričom o konkrétnej
výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.