Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 24Csp/143/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416210610
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416210610.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Vladimírom Šalamúnom v právnej veci

žalobcu: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890,
zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13,
821 01 Bratislava, IČO: 50 361 368, konajúca prostredníctvom JUDr. Veronika Kubriková, PhD., advokát
a konateľ, proti žalovanému: Q. V., Z.. XX.XX.XXXX, B. L. O. X XXX, XXX XX O.-O., o zaplatenie 996,48
€ s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .
IV. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou dňa 16.11.2016 si žalobca, uplatnil voči žalovanému nárok na zapletenie sumy

996,48,00 € s príslušenstvom titulom splnenia záväzku v zmysle Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č.
XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2013. Žalobca sa tiež domáhal náhrady trov konania.

2. Žalobca v žalobe uplatnený nárok odôvodnil tým, že dňa 15.04.2013 so žalovaným uzatvoril Zmluvu
o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému úver vo
výške podľa zmluvy. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté prostriedky v splátkach s lehotou splatnosti
dohodnutou v zmluve. Žalovaný splnil svoj záväzok len čiastočne. Žalobca si v súlade s obchodnými

podmienkami uplatnil na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy právo požadovať predčasné splatenie
istiny úveru, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaný ani
napriek zaslanej výzve za strany žalobcu dlžnú pohľadávku nezaplatil.

3. Súd žalovaného uznesením č.k. 24Csp/143/2016-49 zo dňa 08.02.2017 vyzval, aby sa v lehote 15
dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol rozhodujúce skutočnosti na svoju
obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný sa k žalobe v súdom stanovenej

lehote nevyjadril.

4. Dňa 08.02.2017 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu na okresný súd návrh
na zmenu strany sporu z obchodnej spoločnosti Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4,
811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890 na obchodnú spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom
Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692 v zmysle § 80 ods. 1 a 2 CSP. K svojmu návrhu
žalobca pripojil Zmluvu o postúpení pohľadávok č. II/2016 zo dňa 06. 10. 2016 a súhlas so vstupom do

konania zo dňa 31. 01. 2017.5. Súd uznesením č.k. 24Csp/143/2016-63 zo dňa 08.03.2017 návrhu žalobcu na zmenu strany sporu
nevyhovel,pretožeZmluvaopostúpenípohľadávkybolauzavretáskôr,akožalobcapodalnasúdžalobu,
a teda došlo k singulárnej sukcesii pred začatím konania.

6. Podľa § 219 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), vo veciach,
v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej
päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia

rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

Podľa 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť,

ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

7. Keďže na prejednanie veci nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, súd rozsudok verejne vyhlásil dňa

31.08.2017.
8. Súd vykonal vo veci dokazovanie a po oboznámení sa so žalobou podanou dňa 16.11.2016,
Zmluvou o úvere dostupná pôžička č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.04.2013, Obchodnými podmienkami
preúverdostupnápôžička,dostupnápôžička-šikovnárezerva,všeobecnýmiobchodnýmipodmienkami
žalobcu, Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 03.10.2013 a dokladom o jej doručení žalovanému,

sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby účinným od 01.01.2013, Plnomocenstvom právneho zástupcu
žalobcu zo dňa 01.06.2016, Aktuálnym stavom úveru ku dňu 31.08.2015, Odpoveďami na lustráciu
žalovaného v Registri obyvateľov, ZVJS a Sociálnej poisťovni, zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca, ako banka, uzatvoril so žalovaným, ako klientom dňa 15.04.2013 Zmluvu o úvere dostupná

pôžička č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej v zmysle čl. 3 bodu 1 poskytnutie úveru klientovi: výška
schváleného úveru 1 000,00 €; počet mesačných splátok: 72; úroková sadzba 25,50 %; výška mesačnej
splátky: 30,62 €; dátum prvej platby: 15.05.2013, RPMN banky: 30,27 %; priemerná RPMN na trhu:
26,96 %; celková výška nákladov: 948,3€; dátum ďalšej platby k: 15. dňu v mesiaci; dátum konečnej
splatnosti úveru: 15.04.2019. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 03.10.2013 žalobca žalovanému

oznámil, že nakoľko svojím konaním podstatne porušil ustanovenia Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 15.04.2013 a obchodných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o úvere, stala
sa jeho úverová pohľadávka k 03.10.2013 predčasne splatnou v celom rozsahu a vyzval ho na úhradu
dlžnej sumy vo výške 1 138,68 € v lehote 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy. Z aktuálneho
stavu úveru ku dňu 31.08.2015 predloženého žalobcom vyplýva, že žalovaný uhradil žalobcovi len prvú

splátku vo výške 28,00 €. Zmluvu o postúpení pohľadávok č. II/2016 zo dňa 06.10.2016 žalobca, ako
postupca, postúpil pohľadávku voči žalovanému na obchodnú spoločnosť BENCONT COLLECTION,
a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, ako postupníka.

8. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

9. V dôsledku postúpenia pohľadávky dochádza k prevodu pohľadávky z jej pôvodného veriteľa,
ako postupcu, na nového nadobúdateľa, ako postupníka. Postúpením pohľadávky dochádza v rámci
záväzkového vzťahu k tzv. singulárnej sukcesii, ktorá má hmotnoprávne následky. Právnym nástupcom

pôvodného veriteľa sa u postúpeného práva na plnenie stáva postupník. Keďže postúpením pohľadávky
postupca prestal byť veriteľom, stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom a právami
s ňou spojenými. Pohľadávku po jej postúpení nie je oprávnený vymáhať a nie je oprávnený ani
prijať plnenie od dlžníka. Aktívna vecná legitimácia pri súdnom vymáhaní pohľadávky svedčí od
postúpenia pohľadávky postupníkovi. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne

postavenie,zktoréhovyplývasubjektu-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplýva
procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už
aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti
na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúmavždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. To, že sa súd výslovne
k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal. (rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009) Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten,

kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-
právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide. (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3 Cdo 192/2004)
Vzhľadom k tomu, že žalobca nebol v čase podania žaloby veriteľom žalovaného, nakoľko pohľadávku
voči nemu pred podaním žaloby postúpil, neprináležalo mu právo ju vymáhať, a preto súd žalobu z
dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu zamietol.

10.Súdpovažujezapotrebnénazáverupozorniťnaskutočnosť,žežalobuuplatnenýnárokjepremlčaný
a v prípade, ak by žalobu nezamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, musel by
v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej
rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov na

premlčanie žalobou uplatneného nároku ex offo prihliadnuť a žalobu z tohto dôvodu zamietnuť.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods. 1
CSP. Celkový úspech vo veci mal žalovaný a v plnom rozsahu mu vznikol nárok na náhradu trov konania.
Žalovanému však v konaní žiadne trovy nevznikli a ani si nárok na ich zaplatenie v konaní neuplatnil, a

preto súd rozhodol tak, že mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané. Pokiaľ sa oprávnená osoba účinne vzdala odvolania, odvolanie už nemôže neskôr podať.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,

ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konanídošlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Exekúciu
vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 Exekučného
poriadku) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak

(§ 29 Exekučného poriadku).