Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 26, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/111/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113220411
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5113220411.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka a
členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobkyne: Slovenská kancelária
poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, právne zastúpenej JUDr. Jánom
Mišurom,PhD.,advokátom,sosídlomK.XX,V.,protižalovaným:1/MicroTec,s.r.o.,sosídlomBaničova
3389/13, Žilina, IČO: 45 281 203, právne zastúpenému: ADVOKÁT ADRIANA HRDINOVÁ, s. r. o., so

sídlom Vojtecha Spanyola 1726/13, Žilina, 2/ K. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. XXXX/X, K., o zaplatenie
1.767,43 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného 1/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k.
14C/329/2013-377 zo dňa 28. septembra 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 1/, ako aj vo výroku o trovách konania p o
t v r d z u j e .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo vzťahu k žalovanému 2/ zostáva n e d o t k n u t ý .

Žalobkyňa m á proti žalovanému 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Žilina (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uložil žalovaným 1/ a 2/
povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.767,43 eur spolu s 5,75 % ročným úrokom z omeškania od 13.04.2013
do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká
v rozsahu plnenia povinnosť plniť druhého žalovaného (výrok I.). Žalovaným 1/ a 2/ uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi a SR trovy konania v rozsahu 100 % (výrok II.). V dôvodoch
svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa
07.09.2012 žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla značky Škoda Octavia, EČV: ZA-534 EO, ktorého
držiteľom je žalovaný 1/, zavinil dopravnú nehodu, v dôsledku ktorej došlo ku škode na motorovom
vozidle AUDI A6, EČV: ZA-POO88, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol X. M. - poškodený.
Žalobca ako právnická osoba zriadená zákonom č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zák. č. 381/2001 Z. z.“) uhradil vzniknutú

škodu poškodenému v rozsahu a výške podľa ustanovenia § 442 a nasl. Občianskeho zákonníka preto,
lebo motorové vozidlo, ktoré spôsobilo škodu, nebolo k dátumu nehody povinne zmluvne poistené
proti zodpovednosti za škodu, ako to vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 vyššie citovaného zákona.
Z tohto dôvodu vznikla žalobcovi podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. povinnosť
uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 27.02.2013 z poistného garančného fondu poškodenému

poistné plnenie v celkovej výške 1.767,43 eur. Zaplatením náhrady škody poškodenému prešlo právo
poškodeného vymáhať vyplatenú náhradu škody zodpovedným subjektom na žalobcu. Svoje právo si
žalobca uplatnil voči žalovaným 1/ aj 2/ mimosúdne listami zo dňa 12.03.2013, avšak bezúspešne.Skutočnosť, ktorou sa žalovaný 1/ v konaní bránil, že v čase dopravnej nehody dal vozidlo ďalej do
výpožičky, resp. nájmu s tým, že poistné bude uhrádzať užívateľ, považoval pre rozhodnutie okresný
súd za irelevantnú (§ 3 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z. z.). Pokiaľ sa, za ďalšie, žalovaný 1/ bránil aj tým,

že k dopravnej nehode došlo inak, ako to uvádzal poškodený, ani na túto obranu súd prvej inštancie
neprihliadol. K otázke zavinenia dopravnej nehody vychádzal „z obmedzených skutočností“ zistených
vykonaním oboznámenia listinných dôkazov, najmä správy o nehode, fotografií, výpovedí žalovaného
2/ a svedkov, ako aj z vykonaného znaleckého dokazovania, keďže chýbal podrobný záznam z nehody.
Pokiaľ znalec Ing. Michal Gut v posudku č. 2/2015 uviedol, že z technického hľadiska je neprijateľné, aby

na vozidle Audi A6 vznikli poškodenia v rozsahu, v akom boli likvidované poisťovňou, silovým pôsobením
vozidla Škoda Octavia, keďže nesúhlasia výška hrán predného držiaka evidenčného čísla, hrana
predného veka motora, ktoré by mohli spôsobiť poškodenia, viditeľné na vozidle Audi A6 a samozrejme
ani samotné poškodenie evidenčného čísla vozidla Škoda Octavia, súd prvej inštancie na tieto závery pri
svojom rozhodovaní neprihliadol, pretože ďalší posudok doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. potvrdil pravdivosť
tvrdení uvádzaných žalobcom. Znalec doc. Ing. Pavol Kohút, PhD. vo svojom posudku preskúmania

záverov znaleckého posudku č. 2/2015 znalca z odboru cestná doprava Ing. Michala Guta, posúdenia
ich správnosti a odôvodnenosti uviedol, že po podrobnom preštudovaní znaleckého posudku č. 02/2015,
ktorý vypracoval znalec Ing. Michal Gut, ako i po podrobnom oboznámení sa s predloženým spisovým
materiálom konštatoval, že sa nestotožňuje so závermi znalca Ing. Michala Guta. Znalec Ing. Gut
zamieňa pojmy nepravdepodobný a technicky neprijateľný. Okresný súd rozpor znaleckých posudkov

uzatvoril tak, že znalecký posudok Ing. Michala Guta č. 2/2015 vychádza a posudzuje skutočnosti
uvedené účastníkmi nehody, ktoré znalec simuloval na daný stav a tento porovnal so skutočnosťou. V
hodnotení znalca však absentuje podľa súdu porovnanie, či mohlo dôjsť k poškodeniu vozidla AUDI A6,
EČV: ZA-POO88 vozidlom Škoda Octavia, EČV: ZA-534 EO aj za čiastočne iných skutkových okolností,
ako boli schopní reprodukovať s odstupom času účastníci nehody, najmä posúdenia predpokladu, že

ich odhad nemusel byť správny. Najmä či k takémuto stretu vozidiel mohlo dôjsť podľa základných
znakov opisu, ale za čiastočne iných faktorov, ako je napríklad rýchlosť vozidiel a pod. Závery znalca
doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. objasňujú, že mohlo dôjsť k zistenému poškodeniu vozidla AUDI A6, EČV:
ZA-POO88 pôsobením vozidla Škoda Octavia, EČV: ZA-534 EO, ak by boli použité iné veličiny ako
uvádzané účastníkmi nehody, teda iná rýchlosť vozidla Octavia pri náraze, či iné prípadné odchýlky

od údajov prezentovaných účastníkmi. Súd prvej inštancie sa v tomto prípade stotožnil so závermi
znalca doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. v posudku č. 27/2016, ktoré nevyvracajú ani závery konštatované
Ing. Gutom. Totiž znalec Ing. Pavol Kohút uviedol, že pri vyššej rýchlosti ako 5 km/h a opísanom
náraze mohlo dôjsť k takému poškodeniu vozidla AUDI A6, EČV: ZA-POO88, ako bolo zistené, pričom
vzhľadom na konštrukciu predného nárazníka Škoda Octavia nebolo na tomto vozidle také poškodenie

ako na vozidle AUDI, ktorého deformácia nastala v bočnej časti blatníka a predného kolesa, ktoré nie je
konštruované na absorbovanie nárazu. Nie je nevyhnutné, aby zistené poškodenie nastalo presne podľa
údajov uvádzaných žalovaným 2/ a svedkom, teda účastníkmi nehody, pretože ich vnímanie priebehu
a najmä konštantných údajov môže byť subjektívne a nepresné, ale musí byť možné, že nehoda bola
spôsobená stretom ich vozidiel pri základnom ryse opísaných skutočností. Najmä vodič P. mohol aj

neúmyselne udávať nižšiu rýchlosť, čím znižoval svoj podiel zavinenia a pod., prípadne mohol opomenúť
zamestnávateľovi oznámiť a riadne zistiť poškodenie vozidla Škoda Octavia označené v zázname,
alebo skutočne zistiť jeho rozsah (najmä z dôvodu uplatnenia možnej náhrady škody), pričom takéto
poškodenie je viditeľné na fotografiách, ktoré znalec dokázal odôvodniť a priradiť priebeh deja. Okresný
súd mal teda v konaní preukázané, že pôsobením vozidla Škoda Octavia, EČV: ZA-534 EO mohlo dôjsť

kpoškodeniuvozidlaAUDIA6,EČV:ZA-POO88vtakomrozsahu,akobollikvidovanýpoisťovňouAllianz
- Slovenská poisťovňa a. s. To, či skutočne došlo k nehode, súd prvej inštancie hodnotil najmä podľa
výpovede žalovaného 2/ a svedka X. M., ktorí boli priamymi účastníkmi nehody v súvislosti s listinnými
dôkazmi a skutočnosťami zistenými zo znaleckého dokazovania. Obaja účastníci nehody potvrdili, že k
nehodedošlo,ajkeďpriebeh,najmärýchlosťvozidlaOctavia,opísaličiastočneodlišne.Obajasvedkovia

zároveň predpísali o nehode tlačivo - Správa o nehode, kde zakreslili postavenie vozidiel po nehode,
opísali pozorovaním zistené skutočnosti, najmä viditeľné poškodenia, u vozidla Škoda Octavia, EČV:
ZA-534 EO to bola aj predná maska a nárazník. Žiadnym dôkazom neboli v konaní vyvrátené ich
tvrdenia, teda, že by v danom čase boli na inom mieste alebo, že by k nehode došlo iným spôsobom,
teda ich výpoveď, zhodná v podstatných rysoch nehody, vyvrátená. Okresný súd preto vzhľadom na ich

tvrdenia v súvislosti so závermi v znaleckom posudku doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD., že stretom týchto
dvoch vozidiel mohlo dôjsť k takémuto poškodeniu, považoval existenciu nehody za preukázanú. Za
preukázanú považoval aj výšku nákladov, ktorú jednak podrobne vyčíslil likvidátor poverenej poisťovne a
ktorejsprávnosťzároveňpotvrdilznalec(Ing.Gutsakvýškeaprimeranostinevyjadril).Čosatýkaotázkyzavinenia, túto súd prvej inštancie posudzoval u každého účastníka samostatne, tiež zodpovednosť
za vznik škody, ako aj pomer zodpovednosti podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Z výpovedí
účastníkov nehody mal preukázané, že k stretu vozidiel došlo pred tým, ako vodič vozidla AUDI A6,

EČV: ZA-POO88 vošiel na hlavnú cestu (resp. za hranicu križovatky), pričom vozidlo zastavil a vozidlo
Škoda Octavia, EČV: ZA-534 EO, ktoré šlo z hlavnej cesty na vedľajšiu po tom, ako vošlo na vedľajšiu
cestu narazilo do stojaceho vozidla AUDI, kedy podľa zhodného tvrdenia nestihlo dobrzdiť. Teda vodič
vozidlaAUDInebolpovinnýdaťvozidluŠkodaprednosť,pretožetotonešlopohlavnejceste,aleodbočilo
na vedľajšiu cestu (§ 2 ods. 2 písm. e/, § 9 ods. 1, § 19 ods. 3 a § 20 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z. o

cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Súd preto ustálil, že vodič Kusý, ktorý
viedol vozidlo AUDI A6, EČV: ZA-POO88, nevošiel na hlavnú cestu, a teda nebol povinný dať prednosť
vozidlám idúcim po hlavnej ceste, konkrétne vozidlu Škoda Octavia, EČV: ZA-534 EO. Skutočnosť, že by
vozidlo AUDI nejazdilo vo svojom jazdnom pruhu, nebola v konaní preukázaná ani tvrdená. Vodič vozidla
Škoda, žalovaný 2/ uviedol, že do vozidla AUDI narazil, lebo neubrzdil a uviedol, že vozidlo AUDI síce šlo
šikmo, ale nevošlo do jeho jazdného pruhu. Netvrdil nič o nesprávnej jazde vodiča AUDI ani o tom, že by

vytvoril náhlu prekážku a pod. Teda súd z uvedených zistených skutočností v súvislosti so skutočnosťami
zistenými znaleckým dokazovaním musel vyvodiť záver, že k nehode došlo nesprávnou technikou a
spôsobom jazdy vodiča - žalovaného 2/ vozidla Škoda Octavia, EČV: ZA-534 EO, ktorý neviedol vozidlo
pri pravom okraji vozovky a následkom nesprávnej jazdy narazil do ľavej prednej časti vozidla AUDI A6,
EČV: ZA-POO88, ktoré pred vchádzaním na hlavnú cestu dávalo prednosť vozidlám po nej idúcim, čím

vodič vozidla Škoda Octavia, EČV: ZA-534 EO spôsobil a zavinil dopravnú nehodu (obr. č. l. 307). Súd
prvej inštancie teda nezistil zavinenie vodiča vozidla AUDI A6, EČV: ZA-POO88 a teda nebol dôvod
stanovovať jeho podiel na nehode. Vychádzajúc z uvedeného, okresný súd ustálil, že za vzniknutú škodu
zodpovedá podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ vozidla Škoda
Octavia, EČV: ZA-534 EO v čase nehody, pričom v konaní nepreukázal exkulpačné dôvody podľa § 428

či § 430 Občianskeho zákonníka alebo liberačné dôvody podľa § 431 Občianskeho zákonníka. Preto
uložil žalovanému 1/ zaplatiť žalobcovi škodu, ktorú podľa § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z.
zaplatilpoškodenémuanaktorúmuvznikolnárokpodľa§24ods.7zák.č.381/2001Z.z.tedapovinnosť
zaplatiť sumu 1.767,43 eur. Nakoľko bol žalovaný 1/ v omeškaní s úhradu peňažného záväzku, súd
ho zaviazal aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,75 % ročne od 13.04.2013 do zaplatenia,

teda vo výške o 5 % vyššej, ako bola základná sadzba stanovená ECB k prvému dňu omeškania, teda
po uplynutí lehoty na plnenie stanovenej vo výzve žalobcu podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka
a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka. Vo vzťahu k žalovanému 2/ súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, pretože sa jedná o jeho
prípadnú osobitnú zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka, teda nie spoločnú a nerozdielnu

zodpovednosť so žalovaným v 1/ rade, žalovaný v 2/ rade sa nedostavil na pojednávanie, hoci mal
doručenie predvolania riadne vykázané, neúčasť neospravedlnil a rozhodnutie týmto spôsobom navrhol
žalobca prítomný na pojednávaní. Okresný súd zistil, že žalovaný 2/ bol riadne predvolaný, o možnosti
rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie riadne poučený a neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a
vážnymi okolnosťami, preto vyhovel návrhu a rozhodol voči žalovanému 2/ rozsudkom pre zmeškanie.

Nakoľko súd zaviazal oboch žalovaných, avšak každého z iného dôvodu, uložil im povinnosť spoločne
s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu plnenia nárok druhého z nich. O nároku na náhradu
trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“) v prospech žalobkyne, ktorá mala v konaní plný úspech.

2. Proti uvedenému rozsudku žalovaný 1/ (ďalej aj „odvolateľ“) podal odvolanie, v ktorom súdu prvej
inštancie vytýkal to, že svojím nesprávnym procesným postupom mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej to,
že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, to, že rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, ďalej to, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože

sú na strane žalovaného 1/ prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré mu súd neumožnil
uplatniť, taktiež to, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým
zisteniam a napokon nepreskúmateľnosť, nezákonnosť rozhodnutia, a to, že bolo vyhlásené v rozpore
s princípom právnej istoty. V bližších podrobnostiach odvolateľ v prvom rade uviedol, že z napadnutého
rozhodnutia nie je zrejmé, ako okresný súd právne posúdil pluralitu na strane žalovaných, či ako

samostatné spoločenstvo, v tomto prípade by musel podľa § 77 CSP o každej povinnosti každého
žalovaného rozhodnúť samostatne alebo ako nerozlučné procesné spoločenstvo, kedy by zasa nemohol
rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie vo vzťahu k jednému zo žalovaných (§ 276 CSP), k čomu v
prejednávanom prípade došlo. Ide zo strany okresného súdu o procesnú vadu, ktorá má za následoknezákonné a nespravodlivé rozhodnutie vo vzťahu k žalovanému 1/, ktorého súd zaviazal spoločne
so žalovaným 2/ na plnenie a na nahradenie trov konania. Súd týmto výrazne obmedzil priestor
žalovanému 1/ na účinnú obranu v odvolacom konaní, nakoľko vo vzťahu k žalovanému 2/ súd nie

je povinný odôvodniť rozsudok pre zmeškanie a tým je obmedzená aj potencionalita žalovaného 1/
vyjadriť sa v odvolaní k správnosti skutkového stavu zisteného súdom a k jeho právnemu posúdeniu vo
vzťahu k žalovanému 2/, hoci práve tento bol priamym účastníkom škodovej udalosti, čo môže výrazne
znížiť možnosť preskúmania správnosti a zákonnosti hodnotenia dôkazov prvoinštančným súdom aj
vo vzťahu k žalovanému 1/. Súd bol povinný riadnym a zákonným spôsobom vyhodnotiť a vykonať

dôkazy a vyjadriť právny názor k namietanej pasívnej legitimácii tak žalovaného 1/, ako aj 2/ a taktiež k
zodpovednosti za škodu žalovaného 1/ a žalovaného 2/. Závery súdu prvej inštancie vyjadrené v bode
57. odôvodnenia rozsudku s poukazom na vykonané dokazovanie nemajú kvalitu zrozumiteľného a
preskúmateľnéhorozhodnutia.Pokiaľideonámietkunesprávnehoprocesnéhopostupu,vtejtosúvislosti
odvolateľ uviedol, že procesný postup súdu v danom konaní bol výrazne orientovaný proti procesným
právam žalovaného a zvýhodňoval procesnú pozíciu žalobcu. V nadväznosti na uvedené bližšie uviedol,

že okresný súd nesprávne vykonal výsluch svedka Z. F. v neprítomnosti žalovaného 1/ a jeho právneho
zástupcu, hoci na to neboli splnené procesné podmienky. Taktiež opakovane súd poškodil procesné
práva žalovaného 1/, keď odmietol jeho návrh na nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, čím
znova znemožnil žalovanému 1/ uskutočňovať jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, pritom podľa čl. 6 CSP strany sporu majú v konaní rovnaké postavenie

spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom
vyvažovať prirodzené, nerovnovážne postavenie strán sporu, o aký prípad v prejednávanej veci nešlo.
Zo strany okresného súdu je konanie extrémne nespravodlivé a je právne neudržateľné, aby odôvodnil
zamietnutie návrhu žalovaného 1/ na vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania tým, že znalec

Kohút je zamestnancom Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline, ktorý predstavuje najodbornejšiu znaleckú
inštitúciu a fakticky neexistuje znalecký ústav, ktorý by mohol preveriť údaje. Súd bezprecedentne a
účelovo, teda nezákonne povyšuje jedného znalca nad druhým, a to toho, ktorý spravil posudok výrazne
v prospech žalobcu. Súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal s otázkou zodpovednosti žalovaného 1/,
nakoľko v konaní bolo bez pochybností zistené, že účastníkom škodovej udalosti bol žalovaný 2/ v tom

čase ako zamestnanec svedka Z. F., ktorý používal motorové vozidlo Škoda Octavia na základe dohody
so žalovaným 1/. Aj keď z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva povinnosť určených subjektov
uzavrieť poistnú zmluvu, jej neuzavretie neznamená automaticky povinnosť tohto subjektu nahradiť
škodu žalobcovi. V danom prípade s poukazom na § 430, § 431 Občianskeho zákonníka (zodpovednosť
namiesto prevádzkovateľa, stret prevádzok dvoch prevádzkovateľov), v spojení s § 420 Občianskeho

zákonníka ide o zodpovednosť, kde je potrebné skúmať okrem toho, kto je v danom prípade nositeľom
zodpovednosti, aj všetky prvky zodpovednosti za škodu vrátane zavinenia. Zo strany žalovaného 1/ súd
konštatoval jediný dôvod protiprávneho konania - neuzavretie poistnej zmluvy, čo nemá žiadny súvis s
riešenou škodovou udalosťou, ktorej priamym účastníkom bol žalovaný 2/. Súd prvej inštancie sa k tejto
zásadnej otázke v rozsudku nevyjadril. Žalovaný 1/ mal pritom uzatvorenú zmluvu o používaní svojho

motorového vozidla s Z. F., nemal žiadnu vedomosť o tom, kto je žalovaný 2/, a prečo dňa 07.09.2012
riadil motorové vozidlo Škoda Octavia. Nesprávne sú aj skutkové závery okresného súdu týkajúce sa
vzájomného stretu vozidiel, spôsobenia škody a zavinenia, sú skôr intuitívne, nemajúce podklad vo
vykonanom dokazovaní. V tomto smere odvolateľ poukázal na zistenia vyplývajúce zo správy o nehode,
závery vyplývajúce zo znaleckého dokazovania a z výpovede svedka M.. V závere podaného odvolania

ešte spochybnil aj rozsah škody, ktorá mala byť spôsobená pri dopravnej nehode na motorovom vozidle
svedka M.. Okrem iného aj z toho dôvodu, že nie je vylúčené, či do nákladov boli zahrnuté aj náklady,
ktoré síce možno súviseli s opravou motorového vozidla AUDI A6, avšak nesúviseli s poškodením
uvádzaným pri údajnom strete vozidla s motorovým vozidlom Škoda Octavia. V tejto súvislosti žalovaný
1/ poukázal na ohliadky motorového vozidla, na ktorom bola spôsobená škoda, s ktorými skutočnosťami

sa okresný súd nevysporiadal. Osobitne poukázal na to, že nepojazdné vozidlo bolo na technickej a
emisnej kontrole dňa 04.01.2013, odkedy do obhliadky dňa 12.02.2013 evidentne jazdilo. Skutočnosti
o absolvovaní technickej a emisnej kontroly dňa 04.01.2013 v čase, kedy malo byť údajne poškodené
AUDI A6 nepojazdné, žalovaný 1/ získal z internetového portálu www.overenie-vozidla.sk, kde je
zaznamenaná história kilometrov podľa dátumov kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality. Tento

dôkaz predložil žalovaný 1/ v prílohe odvolania. Originál použiteľný pre právne úkony, ktorým bude
osvedčený daný stav, bude možné od autorizovanej osoby získať len na základe vyžiadania vlastníka
vozidlaalebovtomtoprípadenazákladevyžiadaniasúdu.Zuvedenýchskutočnostíjezrejmé,žesvedok
M. nehovoril pravdu tak ohľadom vzájomného stretu vozidiel, ako aj ohľadom rozsahu poškodenia jehomotorového vozidla, ktoré malo byť údajne spôsobené škodou Octavia. Poškodenia motorového vozidla
AUDI tak, ako sú zachytené na fotografiách v spise a uvádzané v technických obhliadkach, nemôžu
súvisieťsudalosťou,ktorásamalastaťdňa07.09.2012,atedaanirozsahzistenýchnákladovnaopravu,

podľa ktorej kalkulácie nákladov žalobkyňa vychádzala pri uplatnení náhrady škody, nie sú v príčinnej
súvislosti s údajnou nehodou. S poukazom na uvedené skutkový stav zistený súdom neobstojí, nakoľko
existujú závažné skutočnosti, ktoré vylučujú prijať jednoznačný záver o zodpovednosti žalovaného 1/
a o okolnostiach jeho povinnosti nahradiť škodu žalobcovi. Okrem toho súd prvej inštancie sa vôbec
nezaoberal tým, že aj žalobca si nesplnil zákonné povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo zákona č. 381/2001

Z. z. a nesplnil si povinnosť oznámiť zodpovednému subjektu, že ide plniť náhradu škody z garančného
fondu a uvedené oznámil žalovanému 1/ až potom, ako poškodenému (neštandardne, v rekordne
krátkom čase, po viacerých obhliadkach a bez zisťovania ostatných skutočností) plnil. Bolo povinnosťou
žalobcu informovať pred plnením náhrady škody žalovaného 1/ a žiadať ho prípadne aj o pristavenie
vozidla, ktorým mala byť spôsobená škoda, aby sa dalo jednoznačne z fyzickej obhliadky oboch vozidiel
zistiť, či naozaj k stretu vozidiel mohlo dôjsť. Pokiaľ žalobca tieto povinnosti nesplnil, jeho správanie

je viac ako pochybné a nedôveryhodné a v tomto prípade nie je možné pričítať na ťarchu žalovaného
1/ pochybnosti týkajúce sa skutkových okolností vzájomného stretu a poškodenia vozidiel. Na základe
uvedených dôvodov žalovaný 1/ odvolací súd žiadal, aby napadnutý rozsudok okresného súdu v celom
rozsahu zrušil a vrátil späť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.

3. Žalobkyňa v podanom vyjadrení k odvolaniu žalovaného 1/ odvolací súd žiadala, aby napadnutý
rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil, stotožňujúc sa s jeho dôvodmi. Okresný súd v
danom prípade náležite zistil skutkový stav a vec aj správne právne posúdil. Žalovaný 1/ neargumentuje
v podanom odvolaní žiadnymi novými prostriedkami procesného útoku v zmysle § 366 CSP, s ktorými
by sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne nevysporiadal. Tiež správne súd prvej

inštancie rozhodol vo vzťahu k žalovanému 2/ rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274 CSP, pretože pre
takéto rozhodnutie boli splnené zákonné podmienky. Tiež sa dostatočne vysporiadal s otázkou pasívnej
legitimácie žalovaných, v ktorej súvislosti žalobkyňa poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Cdo 284/2010, z ktorého vyplýva, že jej právo na tzv. postih (regres) nie je nárokom na náhradu
škody, ale má povahu originálneho nároku (obdobne viď rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.

mája 2011, sp. zn. 23Cdo 452/2010 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 24.02.2011, sp. zn.
25Cdo 4183/2008). Taktiež podľa ustálenej súdnej praxe osobou bez poistenia zodpovednosti v zmysle
§ 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. je osoba, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
vozidla, na ktoré sa vzťahuje poistenie zodpovednosti za škody. Takouto osobou je nielen prevádzateľ
(žalovaný 1/), ale i vodič (žalovaný 2/) vozidla. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo

134/2009 zo dňa 31.08.2010 kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle
§ 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka o zodpovednosti za škodu. Vo vzťahu k prejednávanej veci z toho vyplýva, že žalobkyňa
má na základe výsledkov vykonaného dokazovania nárok tak voči žalovanému 1/, ako aj žalovanému

2/. K vozidlu, ktoré spôsobilo škodu, nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi
v zmysle § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného
fondu poistné plnenie. Tým, že si žalobca splnil svoju povinnosť, vznikol mu voči žalovanému 1/
oprávnený nárok podľa § 24 ods. 7 citovaného zákona. Žalovaný 1/ ako prevádzkovateľ, resp. držiteľ

vozidla bol tou osobou, ktorá mala v čase dopravnej nehody faktickú alebo právnu moc nad vozidlom. S
poukazomna§2písm.j/zák.č.381/2001Z.z.vplatnomznení(uvedenýzákonpredstavujelexspecialis
k Občianskemu zákonníku) prevádzkovateľ motorového vozidla je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá má právnu alebo faktickú možnosť disponovať s motorovým vozidlom. Touto osobou bol podľa
názoru žalobkyne žalovaný 1/, ktorý bol zapísaný v dokladoch od vozidla. Žalovaný 1/ preto ako

prevádzkovateľ, resp. držiteľ zodpovedá za škodu v súlade s § 427 Občianskeho zákonníka, objektívna
zodpovednosť za škodu bez ohľadu na zavinenie. Žalovaný 1/ nepredložil v konaní žiaden relevantný
dôkaz, ktorý by preukázal opak. To, že v čase nehody medzi žalovaným 1/ a Z. F. existovala dohoda
o používaní vozidla, na podklade ktorej viedol motorové vozidlo, ktoré spôsobilo škodu žalovaným
2/, nezbavuje žalovaného 1/ zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

(viď R 70/1969). Medzi osoby zodpovedné za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku
podľa § 427 Občianskeho zákonníka zaraďuje zákon i prevádzateľa (de facto vlastníka, resp. držiteľa)
motorového vozidla, t. j. žalovaného 1/, a to i v prípade, ak vozidlo prenajal, resp. zveril inej osobe. Pokiaľ
aj odvolateľ vytýka súdu prvej inštancie, že mu neumožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva, ato, že sa nemohol zúčastniť práve výsluchu svedka Z. F., žalobkyňa uviedla, že svedok by v tomto smere
zrejme aj v prítomnosti žalovaného 1/ vypovedal to isté, a to, že vozidlo žalovaného 1/ mala vypožičané.
V konečnom dôsledku súd prvej inštancie sa žalovaného 1/ opýtal, či navrhuje výsluch tohto svedka, a

to na pojednávaní dňa 28.09.2017, preto nie je namieste zo strany žalovaného 1/ vytýkať súdu v tomto
smere znemožňovanie uskutočňovania procesných práv. Nie je tiež namieste zo strany žalovaného 1/
poukazovať na to, že na jeho strane nebola preukázaná žiadna nedbalosť, ktorá by umožnila použitie
vozidla žalovanému 2/. Použitie vozidla žalovaného 1/ treťou osobou mal žalovaný 1/ predpokladať už
v čase, keď poskytol vozidlo Z. F.. To, že žalovaný 1/ nepoznal vodiča, ho nezbavuje zodpovednosti za

škody spôsobené prevádzkou motorového vozidla ako prevádzkovateľa vozidla. Žalovaný 1/ si musel
byť vedomý toho, že vozidlo môže Z. F. poskytnúť prípadne aj tretej osobe (viď rozsudok Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Cdo 313/2013 zo dňa 14.04.2016, tiež rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.
zn. 25Cdo 214/2002 zo dňa 23. októbra 2003). O dôvodnosti podanej žaloby voči žalovanému 2/ svedčí
aj judikatúra, viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2010, sp. zn. 4Cdo 134/2009 a takisto
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 17.02.2016, sp. zn. 1Obdo 26/2015. Vodič vozidla, ktorý zavinil

dopravnú nehodu, celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka,
pretože škodu zavinil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva a je súčasne osobou bez
poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúcha povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu, a
teda nárok žalobkyne je voči tomuto subjektu dôvodný, opak preukázaný nebol. Žalobkyňa vyslovila
presvedčenie,žebolonažalovanom2/,abypreukázalvkonanípredsúdomprvejinštancie,ževykonával

prácu v čase nehody pre svojho zamestnávateľa (dokonca nepredložil ani potvrdenie zo sociálnej
poisťovne, že v čase dopravnej nehody bol naozaj v pracovnom pomere s Z. F.), a že jazda, pri ktorej
došlo ku škode, súvisela s výkonom práce a je tak možná aplikácia § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Len samotné tvrdenie žalovaného 2/, že motorové vozidlo v čase nehody viezol ako zamestnanec, a to
bez doloženia relevantných dôkazov, je nedostatočné, a preto bola žaloba voči žalovanému 2/ podaná

dôvodne. Správne tiež okresný súd uložil povinnosť na plnenie obom žalovaným spoločne a nerozdielne
s tým, že splnením povinnosti jedným z nich zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého, a to
preto, lebo v danom prípade išlo o solidárny záväzok oboch žalovaných ako osôb zodpovedných za
škoduazaktoréžalobcauhradilpoškodenémuškoduzgarančnéhofondu.Prežalobkyňu,ktoráposkytla
plnenie z poistného garančného fondu poškodenému, je právne irelevantné, ktorý zo žalovaných, z

ktorých každý zodpovedá z iného právneho dôvodu, dlžnú sumu uhradí a v akej výške, resp. pomere.
Napokonvzáveresvojhovyjadreniažalobkyňauviedla,žeskutkovézáverysúduprvejinštancietýkajúce
sa vzájomného stretu vozidiel spôsobenia škody a zavinenia majú podklad vo vykonanom dokazovaní.
To, či skutočne došlo k nehode, súd hodnotil najmä podľa výpovede žalovaného 2/ a svedka X. M.,
ktorí boli priamymi účastníkmi nehody v súvislosti s listinnými dôkazmi, ktoré produkovala žalobkyňa

a skutočnosťami zistenými zo znaleckého dokazovania. Oba znalecké posudky vyhotovené pre účely
tohto konania predstavujú odôvodnené názory oboch znalcov, ktoré súd prvej inštancie vyhodnotil vo
vzájomnej súvislosti, a preto dôvodne zamietol návrh žalovaného 1/ na ďalšie znalecké dokazovanie.
So všetkými podstatnými otázkami ohľadom vzájomného stretu vozidiel, spôsobenia škody a zavinenia
sa súd v rozsudku vysporiadal. Výšku samotnej škody na poškodenom vozidle žalovaný 1/ žiadnym

relevantným spôsobom nerozporoval. Výška nákladov na opravu poškodeného vozidla bola podrobne
vyčíslená likvidátorom poverenej poisťovne a jej správnosť potvrdil aj znalec doc. Kohút.

4. Žalovaný 1/ vo svojej odvolacej replike zopakoval, že konanie, ktoré predchádzalo vydaniu
rozhodnutia, ako aj samotné rozhodnutie, považuje naďalej za procesne skutkovo a právne vadné.

Povinnosť žalobkyne pred poskytnutím plnenia dôsledne prešetriť, či sú splnené podmienky pre
poskytnutie plnenia poškodenému, vyplýva z ust. § 24 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001
Z. z. Ďalším zanedbaním povinnosti žalobkyne bolo aj nesplnenie povinnosti oznámiť žalovanému 1/,
že ide plniť náhradu škody z garančného fondu. Uvedená povinnosť vyplýva žalobkyni z ust. § 24a
ods. 6 zákona č. 381/201 Z. z., podľa ktorého kancelária bez zbytočného odkladu po uplatnení nároku

na náhradné poistné plnenie písomne o tom informuje osobu, ktorá spôsobila škodu, ak je známa. Za
ďalšie žalovaný 1/ opäť poukázal na to, že v danom prípade malo dôjsť k stretu dvoch prevádzkovateľov
motorových vozidiel, avšak sú rozporné tvrdenia znalcov týkajúce sa vzájomných poškodení vozidiel,
akoajposúdeniazavinenianehody.ZnalecGutvyjadrilvposudkujednoznačnýzáver,žekstretuvozidiel
dôjsť nemohlo, lebo poškodenia vozidiel vzájomne nekorešpondujú. Znalec Kohút konštatoval opak,

avšak na pojednávaní uviedol, že nevie, či tieto 2 vozidlá boli vo vzájomnom kontakte. Okrem toho
vozidlo žalovaného 1/ bolo prenajaté zamestnávateľovi žalovaného 2/ a tento potvrdil, že žalovaný 2/
bol u neho zamestnancom a uvedené vozidlo v danom čase používal na výkon taxi služby.5. Žalobkyňa vo svojej odvolacej duplike sa taktiež pridržiavala svojich doterajších vyjadrení,
argumentov, znovu vyslovila presvedčenie, že súd prvej inštancie sa so všetkými skutočnosťami v danej
veci v dostatočnej miere vysporiadal, náležite zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Pokiaľ

žalovaný 1/ opakovane poukazuje na porušenie povinnosti žalobkyne, že neoznámila žalovanému 1/,
že ide plniť náhradu škody z garančného fondu, tieto tvrdenia nemajú oporu v zákone. Žalovaný 1/ síce
poukazuje na § 24a ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. v platnom znení, avšak toto ustanovenie sa týka
výplaty náhradného poistného plnenia, ktoré poskytuje žalobkyňa namiesto poisťovne škodcu, ale iba
v prípade, ak vozidlo bolo poistené, o aký prípad v prejednávanej veci nešlo. V konečnom dôsledku

argumentácia žalovaného 1/ o porušení povinnosti žalobkyne nesúvisí s podstatou veci. Žalobkyňa je
toho názoru, že jej nárok je daný, riadne preukázaný, a preto súd prvej inštancie správne žalobe v
celom rozsahu vyhovel. Aj s otázkou stretu vozidiel sa súd prvej inštancie riadne vysporiadal. Napokon
to, že medzi žalovaným 1/ a Z. F. existovala dohoda o používaní vozidla, nezbavuje žalovaného 1/
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla ako prevádzkovateľa tohto vozidla.
Podľa judikátu R 70/1969 prevádzkovateľom vozidla nie je osoba, ktorá použije vozidlo na jazdu na

základe zmluvy o výpožičke, obdobne tiež rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25Cdo 256/2005
zo dňa 27.11.2007.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
na základe odvolania žalovaného 1/ v rozsahu a z dôvodov daných ustanoveniami § 379, § 380 CSP

a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) rozhodnutie súdu prvej
inštancievovzťahukžalovanému1/akovecnesprávnepotvrdil(výrokI.).Rozsudoksúduprvejinštancie
vo vzťahu k žalovanému 2/ zostáva nedotknutý, keďže nebol napadnutý odvolaním.

7. Rozsudok okresného súdu je vecne správny. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci

a vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého
rozhodnutia v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Odvolací súd teda preskúmava
napadnuté rozhodnutie len z dôvodov, ktoré odvolateľ uvádza vo svojom odvolaní.

9. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalovaný 1/ v odvolaní namieta odvolací dôvod podľa § 365
ods. 1 písm. b/ CSP, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ďalej
podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na

zistenie rozhodujúcich skutočností, podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, že súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP, že
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a napokon v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1
písm. h/ CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia.

10. Žalovaný 1/ uplatňuje v prvom rade odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP; namieta
správnosť procesného postupu súdu vedúceho k vyhláseniu napadnutého rozhodnutia, osobitne postup
súdu v súvislosti s výsluchom svedka Z. F. na pojednávaní dňa 30.09.2014, tiež to, že súd vo veci proti
žalovanému 2/ rozhodol rozsudkom pre zmeškanie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, čím

bola obmedzená potencialita žalovaného 1/ vyjadriť sa k správnosti skutkového stavu zisteného súdom
prvej inštancie. Samotné rozhodnutie odvolateľ označil za nezákonné, nepreskúmateľné a v rozpore s
princípom právnej istoty (viď bod 2. rozhodnutia).

11. V nadväznosti na uvedenú argumentáciu sa odvolací súd zaoberal tým, či súd prvej inštancie

nesprávnym procesným postupom znemožnil strane (v danom prípade žalovanému 1/), aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

12. Obsah práva na spravodlivý proces je pomerne široký (medzi jeho zložky možno zaradiť

predovšetkým právo na prístup k súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na závislý, nestranný súd,
právo na zákonného sudcu, právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie
o procesných právach a povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k
nim, kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právona vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne
odôvodnenie rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia). Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového
práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v

zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP však pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
nejavíakospravodlivé.Konkrétnepochybeniesúdupretomusíbyťhodnotenévkontexteceléhokonania
(vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho postupu, následky, atď.).

13. Z obsahu spisu vyplýva, že v zmysle záverov z pojednávania pred súdom prvej inštancie zo
dňa 26.06.2014 bol ďalší termín pojednávania v danej veci určený na deň 30.09.2014, a to za
účelom doplnenia dokazovania výsluchom svedka X. M., ako aj Z. F.. Podaním doručeným okresnému
súdu dňa 29.09.2014 právny zástupca žalovaného 1/ požiadal o zrušenie termínu pojednávania
nariadeného na deň 30.09.2014 o 12.00 hod., pričom ako dôvod uviedol svoju práceneschopnosť,
ktorá trvala od 22.09.2014 a naďalej pokračuje, s tým, že odo dňa 29.09.2014 je hospitalizovaný v

nemocnici s predpokladanou dobou liečenia 6 - 8 týždňov. Žalovaný 1/ nesúhlasil s prejednaním veci v
neprítomnosti svojho právneho zástupcu a tiež nesúhlasil, aby právny zástupca substitučne splnomocnil
na pojednávaní iného advokáta. Ako prílohu svojho podania žalovaný 1/ uviedol potvrdenie o dočasnej
práceneschopnosti. Súd prvej inštancie na začiatku pojednávania dňa 30.09.2014 (viď zápisnica o
pojednávaní) skonštatoval neprítomnosť tak žalovaného 1/, ako aj právneho zástupcu (v zápisnici

je nesprávne uvedená prítomnosť právneho zástupcu žalovaného 1/), následne vyhlásil uznesenie,
v zmysle ktorého bude pojednávať v neprítomnosti žalovaného 1/ a 2/. Predtým sa oboznámil so
skutočnosťou, že e-mailovou komunikáciou sa právny zástupca žalovaného 1/ ospravedlnil z dôvodu
hospitalizácie a tiež s tým, že žalovaný 1/ nesúhlasí so zastupovaním v neprítomnosti. Následne
okresný súd pristúpil k výsluchu svedka. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný 1/, ako aj jeho právny

zástupca na pojednávaní dňa 30.09.2014 skutočne prítomní neboli (hoci sa riadne a včas ospravedlnili
a uviedli aj dôvod svojej neprítomnosti) a nemali tak možnosť klásť otázky Z. F., svedkovi, ktorý mal
od žalovaného 1/ vypožičané motorové vozidlo, ktoré bolo účastné dopravnej nehody dňa 07.09.2012.
Správnosťpostupusúduprvejinštancieprávnyzástupcažalovaného1/namietalnaďalšompojednávaní
dňa 27.01.2015 (viď č. l. 108 a nasl. spisu). Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 27.01.2015 odvolací

súd zistil, že ešte pred vyhlásením napadnutého rozsudku súd prvej inštancie dal žalovanému 1/
prostredníctvom jeho právneho zástupcu možnosť zopakovať výsluch svedka Z. F., žalovaný 1/ však
tento dôkaz znova vykonať nežiadal (č. l. 116 spisu). Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd dospel k
záveru, že nevykonanie výsluchu svedka Z. F. v neprítomnosti žalovaného 1/ a jeho právneho zástupcu
nepredstavuje tak závažný nesprávny procesný postup konajúceho súdu, ktorý by sám o sebe odôvodnil

záver o nemožnosti uskutočňovania procesných práv patriacich žalovanému 1/ v tej miere, že by tým
došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. Žalovaný 1/ mal po výsluchu svedka F. možnosť v
priebehu ďalšieho konania uplatniť svoj vplyv na konanie, túto možnosť ale sám v plnej miere nevyužil.

14. K porušeniu procesných práv žalovaného 1/ nedošlo ani tým, že súd prvej inštancie nevykonal

dokazovanie v celom rozsahu navrhovaným žalovaným 1/, pretože povinnosťou súdu nie je vykonať
všetky dôkazy, ale sám rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Jeho povinnosťou je však
nevykonanie navrhovaných dôkazov odôvodniť, k čomu v danom prípade aj došlo (bližšie viď bod 21. a
24.). Odvolací súd sa nestotožnil ani s tým, že by rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo nepreskúmateľné
a nedávalo odpoveď na všetky podstatné otázky, ktoré boli vo veci vznesené. V preskúmavanej veci

okresný súd výsledky hodnotenia dôkazov zhrnul do odôvodnenia napadnutého rozsudku, dostatočne
vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za rozhodné, preukázané a z ktorých dôkazov vychádzal,
akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa názoru
odvolacieho súdu spĺňa kvalitatívne požiadavky kladené na zákonné rozhodnutie podľa § 220 ods. 2
CSP.

15. Čo sa týka námietky, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, ako posúdil pluralitu na
strane žalovaných, či ako samostatné spoločenstvo, v ktorom prípade by musel podľa § 77 CSP o každej
povinnosti každého žalovaného rozhodnúť samostatne, alebo ako nerozlučné procesné spoločenstvo,
kedy by zasa nemohol rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie vo vzťahu k jednému zo žalovaných (§ 276

CSP), k predmetnému odvolací súd uvádza, že v preskúmavanom prípade nebol predmetom konania
nárokžalobkynenanáhraduškody,alevzmysleužustálenejjudikatúry(viďnapr.uznesenieNajvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Cdo 284/2010 zo dňa 28.10.2011), ide o právo na tzv. postih (regres), ktorý má
povahu originálneho nároku. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.08.2010, sp. zn. 4Cdo134/2009 kancelária má v prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2
písm. b/ zákona č. 381/2001 Z. z. právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka

o zodpovednosti za škodu. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie vyplýva, že v danom
prípade prichádza v úvahu zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla jednak
vo vzťahu k vodičovi motorového vozidla, t. j. žalovanému 2/, ako aj prevádzkovateľovi motorového
vozidla, t. j. žalovanému 1/. Podľa § 489 (dôvody vzniku záväzku) Občianskeho zákonníka, záväzky
vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia

alebo z iných skutočností uvedených v zákone. Podľa § 494 (práva a povinnosti dlžníka a veriteľa)
Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo
niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať. Podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
ak právnym predpisom alebo rozhodnutím súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to
vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne,
je veriteľ oprávnený požadovať plnenie od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník, povinnosť

ostatných zanikne. Zákon č. 381/2001 Z. z. v platnom znení nestanovuje v súvislosti s právom postihu
solidaritu osôb, u ktorých je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
na rozdiel od prípadov škôd spôsobených viacerými škodcami (viď § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
v zmysle ktorého ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne). O
pasívnu solidaritu nejde ani v prípade, keď sa zodpovednosť viacerých zodpovedných subjektov riadi

rôznymi režimami zodpovednosti (najčastejšie podľa Občianskeho zákonníka a súčasne Zákonníka
práce). Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (viď bod 59.) jednoznačne uviedol, že
na strane žalovaných 1/ a 2/ sa nejedná o spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť, s čím odvolací súd
súhlasí. Okresný súd preto nepochybil, keď vo vzťahu k žalovanému 2/ rozhodol na pojednávaní dňa
28. septembra 2017 rozsudkom pre zmeškanie, pretože pre vyhlásenie takéhoto rozsudku vo vzťahu k

žalovanému 2/ boli splnené zákonné podmienky (žalovaný 2/ sa na pojednávanie nedostavil, hoci mal
doručenie predvolania riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnil a rozhodnutie týmto spôsobom
navrhol žalobca prítomný na pojednávaní). O možnosti rozhodnutia rozsudkom pre zmeškanie bol
žalovaný 2/ riadne poučený. Tým, že súd prvej inštancie vo formulácii svojho výroku uviedol, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia nárok druhého z nich, solidaritu záväzku podľa názoru

odvolacieho súdu nevyjadril. V danom prípade išlo o jediný nárok, ktorý síce bolo možné vymáhať od
obidvoch zodpovedných subjektov, vymôcť ho však možno iba raz. Preto to treba vyjadriť v rozhodnutí,
ktorým súd zaviaže obidva subjekty. To, že záväzok nahradiť škodu má byť splnený iba raz a že každý
zo zodpovedných subjektov má možnosť si započítať to, čo druhý už splnil, je síce typické pre vzťah
medzi dlžníkmi, samozrejme, vzťah solidarity to samo osebe ešte nezakladá. Pokiaľ teda žalovaní 1/

a 2/ boli zaviazaní na zaplatenie nároku žalobkyne tak, že „plnením jedného z nich zaniká v rozsahu
plnenia povinnosť druhého“, súd prvej inštancie nerozhodol nesprávne, ale tak, ako to už bolo uvedené v
stanovisku uverejnenom pod č. 2/1975 Zbierky súdnych rozhodnutí a stanovísk (obdobne tiež rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 25. júna 1979, sp. zn. 1Cz 85/1979, R 11/1982).

16. Uplatnený odvolací dôvod v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie, je nesprávne, t. j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,
pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,

keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti.

17. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva (§ 365 ods. 1 písm.

h/ CSP) ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.18. Odvolací súd dospel k záveru, že ani ďalšie žalovaným 1/ uplatnené odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. f/ a h/ CSP neboli naplnené.

19. Súd prvej inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie, z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa
zákonných kritérií (§ 191 ods. 1 CSP) a na základe toho ustálil správny skutkový stav, z ktorého pri
rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd skutkové závery súdu prvej inštancie týkajúce sa vzájomného
stretu vozidiel, zavinenia účastníkov dopravnej nehody, spôsobenia škody, ako aj jej rozsahu, považuje
za správne, majúce podklad vo vykonanom dokazovaní. Správne okresný súd otázku toho, či a ako

došlo k nehode, hodnotil najmä so zreteľom na výpoveď žalovaného 2/ a svedka X. M., ktorí boli
priamymi účastníkmi nehody, a to vo väzbe na listinné dôkazy a zistenia z nich vyplývajúce. V tomto
smere odvolací súd poukazuje na znalecký posudok doc. Ing. Pavla Kohúta, PhD. č. 27/2016. Obidva
znalecké posudky vyhotovené pre účely konania súd prvej inštancie vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti
a vo vzťahu k tomu, čo vyšlo najavo z ďalšieho vykonaného dokazovania. Výška nákladov na opravu
poškodeného vozidla bola podrobne vyčíslená likvidátorom poverenej poisťovne a jej správnosť potvrdil

aj znalec doc. Ing. Pavol Kohút, PhD. Odvolací súd sa stotožňuje aj s právnym záverom súdu prvej
inštancie, že aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá v danom prípade
prevádzateľ tohto dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka (t. j. žalovaný 1/), nie
je tým vylúčená zároveň zodpovednosť vodiča motorového vozidla (t. j. žalovaného 2/) za škodu,
ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti podľa § 420

Občianskeho zákonníka, keďže nešlo o prípad, keď tieto osoby samy za škodu nezodpovedajú (pozri
R 29/1979, R 3/1984). Ustanovenie § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka o osobitnej zodpovednosti
nie je vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka špeciálnym
ustanovením, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. Za daného stavu sa tak poškodený môže
domáhať škody voči prevádzateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 Občianskeho zákonníka

na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 Občianskeho
zákonníka na základe zodpovednosti založenej na predpokladanom zavinení (viď rozsudok Najvyššieho
súdu ČR zo 17.01.2008, sp. zn. 32Cdo2837/2006).

20. Odvolateľ ako zásadnú otázku, ku ktorej sa súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí nevyjadril,

formuloval svoje tvrdenie, že neuzavretie poistnej zmluvy nemá žiaden súvis s riešenou škodovou
udalosťou. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia však jasne a výstižne uviedol, že
neuzavretie poistnej zmluvy na motorové vozidlo, ktoré spôsobilo škodu, zakladá pre žalobkyňu právo
tzv. postihu voči zodpovedným osobám (§ 24 ods. 2 písm. b/ a § 24 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z. z.). V
tomto prípade je ňou aj žalovaný 1/.

21. Z odvolania žalovaného 1/ ešte vyplýva, že namieta aj hodnotiace závery súdu prvej inštancie vo
vzťahu k vykonaným dôkazom a tiež aj to, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP).

22. K predmetnému odvolací súd uvádza, že dôkazy hodnotí súd prvej inštancie podľa svojej úvahy,
a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo za konania najavo (§ 191 ods. 1 CSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej
vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri
hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom

má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov.
V súvislosti s hodnotením vykonaných dôkazov zo strany prvoinštančného súdu je potrebné uviesť,
že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie,
okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Na základe toho odvolací súd v odvolacom
konaní skúma (okrem splnenia procesných podmienok odvolacieho konania), či súd prvej inštancie

vykonal náležité dokazovanie a či skutkové zistenia, ku ktorým po takomto dokazovaní dospel, majú v
prevedenom dokazovaní oporu. Ak zistí, že nebolo prevedené náležité dokazovanie (kde možno zaradiť
i nevykonanie stranou sporu navrhovaného relevantného dôkazu), alebo ak zistí, že prvoinštančným
súdom konštatovaný skutkový stav nemá oporu v prevedenom dokazovaní (nevyplýva z prevedených
dôkazov), prípadne, ak má za to, že prvoinštančný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k

nesprávnym skutkovým zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám (§ 384 ods. 1 CSP).

23. V danom prípade odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie, z
neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných kritérií (§ 132 OSP, aktuálne § 191 ods. 1 CSP) a nazáklade toho ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodnutí vychádzal. Odvolací súd pripomína, že do
obsahu práva účastníka súdneho konania vyjadriť sa k všetkým vykonaným dôkazom v zmysle čl. 48
Ústavy Slovenskej republiky nepatrí vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia súdom vykonaných dôkazov,

prípadne dožadovať sa ním navrhovaného spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 98/1997).
Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, domáhať
zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde, v žiadnom prípade
nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv odvolateľa.
Odvolací súd v hodnotení dôkazov zo strany prvoinštančného súdu v preskúmavanej veci nezistil žiadny

rozpor s princípmi formálnej logiky a so zákonnými procesnými pravidlami, a preto nepovažoval za
potrebné ním prevedené dokazovanie opakovať, alebo doplniť. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť. Žalovaný 1/ v odvolaní neuviedol žiadne
relevantné skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nebol vysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé privodiť
zmenu napadnutého rozsudku.

24. Čo sa týka odvolacích námietok o nevykonaní všetkých navrhovaných dôkazov, v dôsledku ktorej
skutočnosti mal okresný súd rozhodnúť bez náležitého zistenia skutkového stavu, je potrebné uviesť,
že povinnosťou súdu prvej inštancie nie je vykonať všetky účastníkmi navrhované dôkazy, ale podľa §
185 ods. 1 CSP sám rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. V danom prípade, oboznámiac
sa s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ako aj obsahom celého spisového materiálu, odvolací súd

dospel k záveru, že už tie dôkazy, ktoré vo veci boli vykonané, poskytovali dostatočný podklad pre
rozhodnutie súdu v prejednávanej veci. Nevykonanie ďalších navrhovaných dôkazov súd prvej inštancie
riadne odôvodnil (viď bod 34. rozsudku okresného súdu).

25. Posledný žalovaným 1/ uplatnený odvolací dôvod, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú

prípustné ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli doposiaľ uplatnené, sa týka predovšetkým
správnosti rozsahu žalobkyňou vyplatenej škody, ktorá bola spôsobená na motorovom vozidle
poškodeného. V tejto súvislosti žalovaný 1/ v podanom odvolaní predložil výpis z internetového
portálu www.overenie-vozidla.sk , v ktorom je zaznamenaná história
kilometrov podľa dátumov kontroly, emisnej kontroly a kontroly originality, ktorým dôkazom sa snaží

preukázať, že svedok M. nehovoril pravdu ohľadom vzájomného stretu vozidiel pri dopravnej nehode,
ako aj ohľadom rozsahu poškodenia jeho motorového vozidla.

26. Podľa § 366 CSP, novoty v odvolacom konaní, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak sa a) týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci, alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.

27. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému.
Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného
útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie,
je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky
predložiť a boli opakovane súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia

v podobe nových skutočností a dôkazov je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených
podmienok. Ak odvolateľ v odvolaní vymedzí odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d/, e/ - h/
CSP, právo na uvedenie prípadných novôt bude podmienené nezavinením doterajšieho nepoužitia
týchto skutočností a dôkazov. Bude teda úlohou odvolateľa v odvolaní a protistrany vo vyjadrení k
odvolaniu dokázať, že nové prostriedky procesného útoku a nové prostriedky procesnej obrany, ktoré

uvádzajú „až teraz“, nemohli v doterajšom priebehu konania použiť bez svojej viny. Ak tento predpoklad
úspešne nesplnia, na novoty nebude môcť odvolací súd prihliadnuť. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj
opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbalosti. Úplne jednoznačne sa toto obmedzenie týka
dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP. V prípade dôvodov podľa písmen e/, f/ a h/, použitie doteraz
neuplatnených prostriedkov procesného útoku alebo prostriedkov procesnej obrany na doloženie týchto

dôvodov neprichádza do úvahy z povahy veci (viď Veľké Komentáre Civilný sporový poriadok Števček,
Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.).28. V danom prípade odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, pre ktoré nemohol v
skoršom prvoinštančnom konaní predložiť výpis z internetového portálu, ktorý má preukázať skutočnosti
ním tvrdené. Podľa presvedčenia odvolacieho súdu žalovaný 1/ mohol bez väčších problémov

predmetný dôkaz predložiť už v konaní pred okresným súdom, a preto naplnenie podmienok pre
uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. g/ CSP nepovažoval za splnené. Na
predmetný dôkaz teda odvolací súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol.

29. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok o trovách

prvoinštančného konania (výrok II.), ktorý plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a
zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že priznal žalobkyni ako úspešnej procesnej strane nárok na
ich náhradu v rozsahu 100 % proti žalovanému 1/, ktorý vo veci úspech nemal. O výške náhrady trov

tohto štádia konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník súdu prvej inštancie
(§ 262 ods. 2 CSP).

31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)