Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Wednesday, August 2, 2018

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 11Er/2253/2007

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6407206303
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Zuzan
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6407206303.3

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35
776 005, so sídlom: Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, proti povinnému: V. F., X.. XX.XX.XXXX, V.
L.: Š.. H. XXX/XX XXX XX Ž. X. P., na vymoženie pohľadávky vo výške 215,76 € (6.500,-Sk) a trov
exekúcie, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Bronislavou Pračkovou, Exekútorský úrad so sídlom:
Ul. Jánskeho 4, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp. zn. EX 1899/07, takto

r o z h o d o l :

I. Súd exekúciu zastavuje.

II. Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením č. 5613 011460 * zo dňa 27.06.2007 Okresný súd Žiar nad Hronom
(ďalej len „súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Bronislavu Pračkovú, so sídlom:

Ul. Jánskeho 4, 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1899/07.

2. Dňa 15.01.2018 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie
z dôvodu, že Uznesením sp. zn. 4Odk/21/2017 zo dňa 09.06.2017 bol vyhlásený konkurz na jeho
majetok.

3. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti, ak tento zákon v § 243b ods. 2 a 3 neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1.
novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013.

4. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj
bez návrhu.

5. Podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo
neúčinným.

6. Súd preskúmal listinné dôkazy a zistil, že exekučným titulom je rozhodnutie

o priestupku zo dňa 05.01.2005, ktoré nadobudla právoplatnosť dňa 05.01.2005 a vykonateľnosť dňa
20.01.2005. Exekučné konanie v zmysle § 36 ods. 2 Exekučného poriadku začalo dňa 01.06.2007, kedy
bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie.

7. Podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch (ďalej len „zákon o
priestupkoch“), v znení účinnom do 31. 08. 2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku

na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej
na ich zaplatenie.8. Rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok bolo možné v zmysle § 88 ods. 1
zákona o priestupkoch v znení účinnom do 31. 08. 2008 vykonať len v prekluzívnej lehote 3 rokov od

vykonateľnosti takého rozhodnutia, pričom v tejto lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté,
ale pohľadávka musela byť aj vymožená. Po uplynutí prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie
byť podkladom na vykonanie exekúcie.

9. Novela zákona o priestupkoch vykonaná zákonom č. 298/2008 Z. z. s účinnosťou od 01. 09. 2008

neobsahovala žiadne prechodné ustanovenia, ktoré by určovali, či sa má dovtedy platná právna úprava
použiť pre rozhodnutia, ktoré boli prijaté do dátumu účinnosti novely, alebo sa má po dátume účinnosti
novely použiť vždy už len nová právna úprava, ktorá časovo neobmedzuje výkon rozhodnutí o uložení
pokuty za priestupok. Vo vzťahoch upravujúcich právo súkromné nemôže právna norma pôsobiť spätne,
pokiaľ v zákone jej spätná účinnosť nie je výslovne uvedená. Odlišná situácia však platí pre oblasť
práva verejného, osobitne pre oblasť správneho trestania. Ak sa právna úprava preklúzie zmení v čase,

kedy už prekluzívna lehota začala plynúť, môže sa nový právny predpis použiť na už začaté plynutie
prekluzívnych lehôt len vtedy, ak to zákon výslovne ustanovuje alebo ak je to pre účastníka priaznivejšie.
V opačnom prípade by to malo za následok porušenie všeobecnej zásady trestania upravenej v článku
50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, v zmysle ktorej sa trestnosť činu posudzuje a trest ukladá podľa
zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný a neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa

priaznivejšie. Aplikácia novelizovaného zákona o priestupkoch je z hľadiska plynutia prekluzívnej lehoty
pre účastníka (povinného) nevýhodnejšia, lebo umožňuje vykonanie rozhodnutia o uložení sankcie v
dlhšej lehote, ako predchádzajúca právna úprava. Novelizovaný zákon o priestupkoch, pokiaľ ide o
plynutie prekluzívnej lehoty, preto nemožno použiť v tých prípadoch, kedy prekluzívna lehota začala
plynúť podľa právnej úpravy obsiahnutej v § 88 ods. 1 zákona o priestupkoch v znení účinnom do

31. 08.2008. Prekluzívna lehota, ktorá začala plynúť podľa pôvodnej právnej úpravy, musí podľa nej
aj skončiť, preto v deň účinnosti novely zákona o priestupkoch vykonanej zákonom č. 298/2008 Z. z.
sa plynutie tejto lehoty neskončilo. Súd poukazuje na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 1802/2007 z 30. 10. 2008, ktorého skutkové a právne okolnosti sú
obdobné ako v danej veci a tiež na stanovisko správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

Snj 84/02.

10. Exekučným titulom je Rozhodnutie o priestupku č. k. ORP-SK-237/DI-2004 zo
dňa 05.01.2005, ktoré vydal Okresný dopravný inšpektorát Žiar nad Hronom. Dňom 20.01.2008 uplynula
trojročná prekluzívna lehota, v dôsledku čoho sa stal exekučný titul neúčinným a už v tom čase bol

daný dôvod na zastavenie exekúcie, pretože odpadol podklad na jej vykonanie. S poukazom na vyššie
uvedené súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

11. Pokiaľ súd v konaní zistí, že exekučný titul stratil účinnosť, je povinný exekúciu
zastaviť ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že exekučný titul

stratil účinnosť skôr ako povinný podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na
majetok povinného, nie je možné sa stotožniť s názorom povinného, že predmetnú exekúciu je potrebné
zastaviť podľa§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 167f ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe obsahu spisu predloženého
súdnym exekútorom má súd za to, že v uvedenom období, keď exekúcia voči povinnému mohla byť na

podklade predmetného exekučného titulu vykonaná, nebol preukázaný žiaden z dôvodov na zastavenie
exekučného konania.

12. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie,
rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

13. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 62,86 Eur.
Pozostávajúce z odmeny podľa § 14 a § 15 vyhlášky vo výške 40,- Eur, náhrady hotových výdavkov vo
výške 12,38 Eur a DPH z celých trov exekúcie vo výške 10,48 Eur.

14. Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu
exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom
dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa
tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.15. Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena
exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

16. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

17. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

18. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu,
že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o
vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie
súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

19. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na
majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez
zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.

20. V danom prípade nejde o situáciu s akou počíta ust. § 203 Exekučného poriadku.

Ide o špecifický prípad, kedy i keď možnosť uspokojenia pohľadávky oprávneného od povinného
bola zmarená v dôsledku zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule po vydaní exekučného
titulu (uplynutím času - preklúziou judikovaného práva), nezanikla v spojitosti s tým automaticky aj
možnosť súdneho exekútora uspokojiť sa na povinnom čo do trov tejto exekúcie. Konkurz na majetok
povinného bol vyhlásený dňa 09.06.2017, pričom zákonný dôvod na zastavenie exekúcie vznikol už dňa

20.01.2008, odkedy ďalšie vykonávanie exekúcie súdnym exekútorom bolo neprípustné a bez ohľadu na
to,kedysúdformálne-uznesenímexekúciuzastavil(inériešeniesúdomvúvahuanineprichádzalo)bolo
povinnosťousúdnehoexekútoravexekúciinepokračovaťabezodkladneoznámiťtútozákonnúprekážku
ďalšieho vykonávania exekúcie exekučnému súdu (súdu doručiť podnet na zastavenie exekúcie z
tohto dôvodu), nevynímajúc že iba do tohto času možno prípadné trovy exekúcie považovať za účelne

vynaložené v exekúcii.

21. Exekučné konanie začalo dôvodne dňa 01.06.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Rozhodujúci je dôvod (skutočnosť), pre ktorý došlo k zastaveniu
exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo výlučne z dôvodu preklúzie práva (zániku vymožiteľnosti

exekučného titulu zo zákona), hoci predmetná pohľadávka oprávneného (pokuta) nebola povinným
uhradená. Teda nie z iného, takého dôvodu v spojitosti s ktorým by vskutku zanikla akákoľvek reálna
možnosť uspokojiť sa na povinnom čo do trov exekúcie napr. pre vyhlásenie konkurzu na majetok
povinného a pod., ako k tomu zvádza posledný existujúci skutkový stav. Preto aj pri rozhodovaní o
trovách exekúcie treba prihliadať na to, že tieto skutočnosti (s vplyvom na prípadnú aplikáciu právnej

úpravy pripúšťajúcej výnimočne aby trovy znášal oprávnený) nastali až následne po vzniku zákonného
dôvodu na zastavenie exekúcie, so značným časovým odstupom.

22. V konečnom dôsledku tu vznikla situácia, kedy nebudú uspokojené nároky
súdneho exekútora, ktorý sa neštandardným postupom v exekúcii (keď už dávno, ako náhle vznikol

jednoznačný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie - preklúzia práva, nepodal podnet na zastavenie
exekúcie) aj sám pripravil o reálnu možnosť uspokojenia jeho trov.

23. Podľa § 58 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom, proti rozhodnutiam
podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h) a k) je prípustné odvolanie.

24. Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré je potrebné podať v lehote 15 dní od doručenia

uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.