Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. február 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2CoE/371/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6407206303
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6407206303.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO. 35 776 005, proti povinnému: V. F., nar. XX.X.XXXX, bytom Š. H. XXX/
XX, XXX XX B. X. P., občan Slovenskej republiky, vedenej súdnou exekútorkou JUDr. Bronislavou
Pračkovou, so sídlom Exekútorského úradu Cyrila a Metoda 22, 965 01 Žiar nad Hronom, pod sp.
zn. 1899/07, o vymoženie 215,76 Eur a trov exekúcie, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu

Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 11Er/2253/2007-56 zo dňa 2. augusta 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdnej exekútorky proti Uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
11Er/2253/2007-56 zo dňa 2. augusta 2018 o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým
Uznesením č. k. 11Er/2253/2007-56 zo dňa 2. augusta 2018 rozhodol prvou výrokovou vetou tak, že

exekúciu zastavil. Druhou výrokovou vetou rozhodol tak, že súdnej exekútorke náhradu trov exekúcie
nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že Poverením č. 5613 011460 * zo dňa 27. júna 2007
exekučný súd poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Bronislavu Pračkovú, so sídlom:
Ul. Jánskeho 4, 965 01 Žiar nad Hronom, ktorý ju vedie pod sp. zn. EX 1899/07. Dňa 15. januára
2018 bol exekučnému súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že
Uznesením sp. zn. 4Odk/21/2017 zo dňa 9. júna 2017 bol vyhlásený konkurz na jeho majetok. Exekučný

súd preskúmal listinné dôkazy a zistil, že exekučným titulom je Rozhodnutie o priestupku zo dňa
5. januára 2005, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 5. januára 2005 a vykonateľnosť dňa 20. januára
2005. Exekučný súd ďalej poukázal na § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Z. z. o priestupkoch
v znení účinnom do 31. augusta 2008 a uviedol, že rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok bolo
možné vykonať len v prekluzívnej lehote 3 rokov od vykonateľnosti takého rozhodnutia, pričom v tejto
lehote muselo byť exekučné konanie nielen začaté, ale pohľadávka musela byť aj vymožená. Po uplynutí

prekluzívnej lehoty nemôže už také rozhodnutie byť podkladom na vykonanie exekúcie. Ďalej uviedol,
že Exekučným titulom je Rozhodnutie o priestupku č. k. ORP-SK-237/DI-2004 zo dňa 5.
januára 2005, ktoré vydal Okresný dopravný inšpektorát Žiar nad Hronom. Dňom 20. januára
2008 uplynula trojročná prekluzívna lehota, v dôsledku čoho sa stal exekučný titul neúčinným a už v tom
čase bol daný dôvod na zastavenie exekúcie, pretože odpadol podklad na jej vykonanie. S poukazom
na vyššie uvedené exekučný súd rozhodol tak, že exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
v znení neskorších predpisov (ďalej v texte „Exekučný poriadok“). Uviedol, že pokiaľ súd v konaní zistí,
že exekučný titul stratil účinnosť, je povinný exekúciu zastaviť ex offo podľa § 57 ods. 1 písm. b)
Exekučného poriadku. Vzhľadom na to, že exekučný titul stratil účinnosť skôr ako povinný podal podnet
nazastavenieexekúciezdôvoduvyhláseniakonkurzunamajetokpovinného,niejemožnésastotožniťs
názorom povinného, že predmetnú exekúciu je potrebné zastaviť podľa§ 57 ods. 2 Exekučného poriadku

a § 167f ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov. Na základe obsahu spisu predloženého súdnym exekútorom mal exekučný súd za to, že vuvedenomobdobí,keďexekúciavočipovinnémumohlabyťnapodkladepredmetnéhoexekučnéhotitulu
vykonaná, nebol preukázaný žiaden z dôvodov na zastavenie exekučného konania. K druhej výrokovej
vete napadnutého uznesenia exekučný súd uviedol, že v danom prípade nejde o situáciu s akou počíta

§ 203 Exekučného poriadku. Ide o špecifický prípad, kedy i keď možnosť uspokojenia pohľadávky
oprávneného od povinného bola zmarená v dôsledku zániku práva obsiahnutého v exekučnom titule
po vydaní exekučného titulu (uplynutím času - preklúziou judikovaného práva), nezanikla v spojitosti s
tým automaticky aj možnosť súdneho exekútora uspokojiť sa na povinnom čo do trov tejto exekúcie.
Konkurz na majetok povinného bol vyhlásený dňa 9. júna 2017, pričom zákonný dôvod na zastavenie

exekúcie vznikol už dňa 20. januára 2008, odkedy ďalšie vykonávanie exekúcie súdnym exekútorom
bolo neprípustné a bez ohľadu na to, kedy exekučný súd formálne - uznesením exekúciu zastavil
(iné riešenie exekučným súdom v úvahu ani neprichádzalo) bolo povinnosťou súdneho exekútora v
exekúcii nepokračovať a bezodkladne oznámiť túto zákonnú prekážku ďalšieho vykonávania exekúcie
exekučnému súdu (súdu doručiť podnet na zastavenie exekúcie z tohto dôvodu), nevynímajúc že iba
do tohto času možno prípadné trovy exekúcie považovať za účelne vynaložené v exekúcii. Exekučné

konanie začalo dôvodne dňa 1. júna 2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh na vykonanie
exekúcie. Rozhodujúci je dôvod (skutočnosť), pre ktorý došlo k zastaveniu exekúcie. K zastaveniu
exekúcie došlo výlučne z dôvodu preklúzie práva (zániku vymožiteľnosti exekučného titulu zo zákona),
hoci predmetná pohľadávka oprávneného (pokuta) nebola povinným uhradená. Teda nie z iného, takého
dôvodu v spojitosti s ktorým by vskutku zanikla akákoľvek reálna možnosť uspokojiť sa na povinnom,

čo do trov exekúcie napr. pre vyhlásenie konkurzu na majetok povinného a pod., ako k tomu zvádza
posledný existujúci skutkový stav. Preto aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie treba prihliadať na to,
že tieto skutočnosti (s vplyvom na prípadnú aplikáciu právnej úpravy pripúšťajúcej výnimočne aby
trovy znášal oprávnený) nastali až následne po vzniku zákonného dôvodu na zastavenie exekúcie, so
značným časovým odstupom. Exekučný súd v závere uviedol, že v konečnom dôsledku tu vznikla

situácia, kedy nebudú uspokojené nároky súdneho exekútora, ktorý sa neštandardným postupom
v exekúcii (keď už dávno, ako náhle vznikol jednoznačný zákonný dôvod na zastavenie exekúcie -
preklúzia práva, nepodal podnet na zastavenie exekúcie) aj sám pripravil o reálnu možnosť uspokojenia
jeho trov.

2. Proti predmetnému uzneseniu z obsahu podania vyplýva, že súdna exekútorka podala odvolanie
v rozsahu druhej výrokovej vety, ktorou exekučný súd rozhodol tak, že súdnej exekútorke náhradu
trov exekúcie nepriznal. Namietala, že exekučný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol a
pripustil, že do času uplynutia prekluzívnej lehoty, t.j. do 20. januára 2008, je možné prípadné trovy
exekúcie považovať za účelne vynaložené. Uviedla, že poverenie v predmetnej veci jej bolo doručené

dňa 3. júla 2007. Do 20. januára 2008 bolo v konaní vydané upovedomenie o začatí exekúcie a
majetkový stav povinného bol preskúmaný v konaniach, ktoré predchádzali návrhu na exekúciu v tejto
veci. Poukázala na § 14 Vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v
znení platnom do 30. apríla 2008, pričom uviedla, že tieto trovy exekúcie mali byť priznané na ťarchu
oprávneného a svoje tvrdenie odôvodnila tým, že pokiaľ oprávnený vedome podal tento návrh na

vykonanie exekúcie, hoci v roku 2006 podal na rovnakého povinného 3 exekúcie, v ktorých stav bol
dlhodobo nemenný (povinný bol vo výkone trestu, nezamestnaný a nemajetný) mohol predpokladať, že
ďalšie exekúcie budú neúspešné a nemohli byť uspokojené. Ďalej namietala, že v tomto prípade bola
exekučnému súdu preukázaná nemajetnosť povinného doloženými prílohami pri uplatnení trov exekúcie
a oprávnený mohol s týmto stavom počítať už pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie s prihliadnutím

na nemajetnosť povinného už v prebiehajúcich oprávneným podaných návrhoch na exekúciu. V Závere
namietala, že ak exekučný súd uviedol, že súdna exekútorka mala podať návrh na zastavenie exekúcie
a nepodala ho, čím sa pripravila o reálnu možnosť uspokojenia svojich trov, je teda otázne, prečo
exekučný súd rovnako z úradnej povinnosti exekúciu nezastavil v čase, keď oprávnený podával návrh na
zmenu účastníka konania, keď o uplynutí prekluzívnej lehoty vedel, resp. mohol vedieť, tak ako súdna

exekútorka aj súd. Navrhla, aby súd opätovne rozhodol o nároku súdnej exekútorky na trovy exekúcie
vo výške 33,19 Eur, priznal ich súdnej exekútorke a uložil povinnosť oprávnenému na ich úhradu.

3. K odvolaniu súdnej exekútorky sa oprávnený ani povinný nevyjadrili.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmavaniu odvolaním napadnutého
rozhodnutia, zisťoval, či odvolanie bolo podané včas, oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu,
proti ktorému je prípustné a či odvolanie má všetky požadované náležitosti. Po zistení, že odvolaniesmeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné, odvolací súd odvolanie podľa § 386 písm. c)
CSP odmietol.

5. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na
veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

6. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok
na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu
vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50).

7. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

8. Podľa § 386 písm. c) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že exekučný súd napadnutým Uznesením sp. zn.
11Er/2253/2007-56 zo dňa 2. augusta 2018 rozhodol prvou výrokovou vetou tak, že exekúciu zastavil.
Druhou výrokovou vetou rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Druhú
výrokovú vetu predmetného uznesenia o náhrade trov exekúcie napadla odvolaním súdna exekútorka,
keď výslovne uviedla: „dňa 05.09.2018 mi bolo doručené uznesenie o zastavení exekúcie, v ktorom súd

súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Proti uvedenému podávam odvolanie...“.

10. Právna úprava trov exekúcie sa nachádza v ustanoveniach § 200 až 203 Exekučného poriadku.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku sú trovami exekúcie odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. V súvislosti s rozhodnutím súdu o zastavení

exekúcie platí osobitná úprava v § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, podľa ktorej v prípade, ak dôjde
k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov
exekúcie. Trovy exekúcie tak predstavujú osobitný inštitút komplexne upravený v Exekučnom poriadku.
Právna úprava trov exekúcie neobsahuje ustanovenie, ktoré by proti výroku súdu o náhrade trov
exekúcie pripúšťalo odvolanie. Keďže v exekučnom konaní platí zásada, že odvolanie je prípustné len

vtedy, ak to Exekučný poriadok výslovne pripúšťa, v danom prípade je nutné vyvodiť záver, že odvolanie
proti výroku o náhrade trov exekúcie nie je podľa Exekučného poriadku prípustné. Odvolací súd v tejto
súvislosti poukazuje aj na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6 Cdo 19/2012 zo
dňa 14. marca 2012, podľa ktorého: „Rozhodovanie súdu o trovách exekúcie v súvislosti so zastavením
exekúcieupravuje§203Exekučnéhoporiadku.Rozhodnutiesúduotrováchexekúcievtýchtoprípadoch

je preto rozhodnutím v exekučnom konaní vydaným podľa Exekučného poriadku. V ustanovení § 203,
ale ani v žiadnom inom ustanovení Exekučného poriadku v znení platnom v čase rozhodovania súdu
prvého stupňa sa výslovne neuvádzala prípustnosť odvolania proti takémuto rozhodnutiu. Vzhľadom na
uvedenú zásadu odvolanie proti nemu nebolo prípustné.“

11. Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o trovách exekúcie podľa § 200 a
nasl. Exekučného poriadku nemožno zamieňať s rozhodnutím o náhrade trov konania podľa § 251 a
nasl. CSP. Vo vzťahu k rozhodnutiu exekučného súdu o trovách exekúcie preto nie je možné aplikovať
ani ustanovenie § 357 písm. m) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti uzneseniu súdu prvej
inštancie o nároku na náhradu trov konania.

12. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd odvolanie súdnej exekútorky proti
napadnutému uzneseniu exekučného súdu podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, keďže smeruje proti
rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

13. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).