Rozsudok – Neplatnosť právnych úkonov ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. február 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 15C/895/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7516219151
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová
ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2019:7516219151.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v spore žalobcu J. E., nar. X.XX.XXXX,
trvale bytom E. Č. Q. XXX, S., prechodný pobyt : T. X, Ž.I., zastúpeného JUDr. Michalom Treščákom
ml., advokátom AK so sídlom Thurzova 6, Košice, proti žalovaným: 1.C. E., rod. T., nar.X.XX.XXXX,
trvale bytom E. Č. Q.S. XXX, S., zastúpenej JUDr. Marekom Hicom,.advokátom AK, so sídlom P.O.
Hviezdoslavova 10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, 2. Slovenskej sporiteľni, a.s.,Tomášikova 48,
Bratislava, IČO: 00 151 653, zapísanej v Obchodnom registri OS Bratislava I, odd. Sa, vl. č.601/B, v
konaní o neplatnosť právneho úkonu takto

r o z h o d o l :

I.Súd žalobu z a m i e t a.

II.Žalovanej v 1. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

II.Priznáva náhradu trov právneho zastúpenia žalovaného v 2. rade vo výške 100%, ktorá bude
vyčíslená v písomnom vyhotovení po právoplatnosti rozhodnutia o veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca podaným návrhom žiadal, aby súd určil, že zmluva o zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam a mandátna zmluva uzavretá medzi žalovanou 2 ako záložným veriteľom a žalobcom
dňa 3.10.2012 je neplatná v rozsahu, v akom sa týka domu súp. č. XXX, postaveného na parcele registra
C č. 3/2 a parcele registra c č. X/X, zastavené plochy a nádvoria, zapísaných na LV č. XXXX pre okres
Košice - okolie, obec Rozhanovce, k.ú. S..

2.Svoju žalobcu odôvodnil tým, že dňa 3.10.2012 uzavrela žalovaná 1 so žalovanou 2 Zmluvu o
zriadení záložného k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. S., pričom predmetom zmluvy okrem
iných nehnuteľností je aj dom súp. č. XXX na parcele registra C č. X/X, zastavané plochy a nádvoria ,
zapísané na LV č. XXXX pre okres Košice - okolie, obec Rozhanovce, k.ú. Rozhanovce, ktorého
výlučným vlastníkom je žalobca. Účelom zmluvy malo byť zabezpečenie úveru s istinou vo výške
99.400,- eur, ktorý si podľa zmluvy mala vziať dcéra žalobcu a žalovanej 1 od žalovanej 2.

3.K podpisu zmluvy a následného vkladu záložného práva do katastra nehnuteľností však došlo bez
akéhokoľvek vedomia žalobcu, pričom podľa informácií, ktoré žalobca získal pred podaním žaloby na
Okresnom úrade Košice - okolie, zmluvu uzatvorila za žalobcu žalovaná 1, a to na základe údajného
splnomocnenia, žalobca však v roku 2012 pracoval v Holandsku, na Slovensku sa zdržiaval len
zriedkavo a nie je si vedomý, aby žalovanú splnomocňoval na nejaké úkony vôbec a už vôbec nie na
vykonanie úkonu takého charakteru, akým je zaťaženie nehnuteľnosti záložným právom.

4.V mesiaci október bol žalobca telefonicky kontaktovaný zamestnancami žalovanej 2, aby uhradil
nedoplatok na poskytnutom úvere vo výške približne 6.100,- eur, nakoľko od mesiaca január nebola
z tohto úveru zaplatená ani len jediná splátka. Zamestnanci žalovanej 2 vtedy žalobcovi zároveň
oznámili, že ak sa záväzok z úverovej zmluvy riadne a včas nesplní, žalovaná 2 začne výkon záložného
práva na dom. Žalobca sa až vtedy dozvedel, že domom je zabezpečený úver, navyše žalobca pri
náhodnej kontrole doručenej pošty, nakoľko sa dlhodobo zdržiaval mimo miesta svojho trvalého bydliska,
ktoré má v tomto dome zistil, že jeho dcére bolo doručené oznámenie žalovanej 2 zo dňa 9.11.2016 o
vyhlásení mimoriadnej splatnosti jej záväzku zo Zmluvy o splátkovom úvere, a preto bola dcéra žalobcu
vyzvaná, aby svoju pohľadávku z tejto zmluvy vo výške 101.933,64 eur uhradila do 15 dní.

5.Vzhľadom na to, že zabezpečená pohľadávka je splatná v celom rozsahu a dcéra žalobcu a žalovanej
1 ako dlžníka zabezpečenej pohľadávky podľa informácií žalobcu nie je spôsobilá zabezpečenú
pohľadávku splniť, žalovaná 2 tak môže v zmysle zmluvy kedykoľvek začať s výkonom záložného
práva, a to aj bez ohľadu na skutočnosť, že záložné právo žalovanej 2 k domu de iure nevzniklo z
dôvodu, že úkon, ktorým bolo toto záložné právo zriadené, bol vykonaný bez vedomia a súhlasu žalobcu
ako jeho výlučného vlastníka.

6.Žalobca má tak naliehavý právny záujem na určení, že zmluva je neplatná, v rozsahu, v akom zakladá
záložné právo žalovanej 2 k domu a tiež jej oprávnenie vykonať všetky úkony v mene a na účet žalobcu
potrebné na prevod vlastníctva k domu ako predmetu zálohu na tretiu osobu.

7.Nakoľko žalobca nemal vôľu splnomocniť žalovanú 1 na zaťaženie domu, ktorý má vo svojom
výlučnom vlastníctve a ani žiadnu takúto vôľu neprejavil, splnomocnenie je absolútne neplatné, a na
základe uvedeného má žalobca tiež za to, že s použitím neplatného splnomocnenia podľa § 37 ods. 1
OZ, žalovaná 1 nemohla ani platne zriadiť záložné právo k domu v prospech žalovanej 2, nakoľko
bezprostredne hrozí výkon neplatne zriadeného záložného práva k domu, žalobca má aj s poukazom na
vyššie uvedené, naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu vedúceho k zriadeniu
tohto záložného práva.

8. Žalovaný v písomnom vyjadrení uviedol, že celá žaloba je bez akéhokoľvek vecného základu,
a jej cieľom je jediný: konať v rozpore so svojimi zmluvnými a zákonnými povinnosťami, okrem iného
v rozpore s povinnosťou strpieť výkon záložného práva a tak mariť zákonom upravované oprávnenie
žalovaného smerujúce k reparácii protiprávneho stavu vyvolaného neplnením si povinnosti zo
strany obligačného dlžníka. Má za to, že dochádza tak k zásahu do základných práv žalovaného, už
zaručených okrem iného čl. 46 ods. 1 Ústavy a čl. 20 ods.1 Ústavy. Dôvodom, pre ktorý dochádza
k realizácii oprávnenia výkonu záložného práva vyplývajúce z existencie riadne vzniknutého záložného
práva je skutočnosť, že obligačný dlžník - ako sám žalobca uvádza, dcéra žalobcu a žalovanej v
1.rade je v omeškaní so splnením svojho dlhu (splnenie ktorého je zabezpečené predmetným záložným
právom) a ktorého výška presahuje 100.000,- eur.

9.Ďalej má za to, že žalobca v žalobe neopísal pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností
označením dôkazov na ich preukázanie, keďže ide o neúplné podanie.

10.Podľa názoru žalovaného v 2. rade v žalobe je vyprodukovaných množstvo rôznych tvrdení,
uvedené tvrdenia však nie sú žiadnym spôsobom preukázané. Má za to, že návrh - podanie, nie je
návrhom úplným a riadnym, žalobca v uvedenom návrhu uvádza množstvo skutkových tvrdení, avšak
tieto žiadnym spôsobom nedokazuje a neuvádza, prečo sú tieto skutočnosti rozhodujúce, napriek tomu,
že je jeho povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Tieto ním tvrdené skutočnosti,
týkajúce sa tvrdenia o mieste pobytu a práce žalobcu, o tom, že zmluva mala byť uzatvorená na
základe plnomocenstva, o tom, že obligačný dlžník nie je schopný povinnosti plniť, skutočnosti týkajúce
sa oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, nie sú žalobcom preukázané.

11.Žalobca sa domáha vydania neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva a mandátnej zmluvy,
ktorá tvorí súčasť záložnej zmluvy a podľa formulácie sa jedná o návrh určovací a teda o určenie,
či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem, žalovaný má za
to, že na predmetnom určení žalobca nemá právny záujem. Má za to, že predpokladom úspešnosti
určovacej žaloby je vecne prejednávaná vec, poukázal na to, že predpokladom na to, aby mohla
byť určovacia žaloba vecne prejednávaná, tak by bolo preukázanie naliehavého právneho záujmu na

požadovanom určení v prípade, ak ide o žalobu, ktorej predmetom bolo určenie existencie (neexistencie
práva), právneho vzťahu, t.j. žalobu v zmysle pôvodného ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p., resp.
preukázanie toho, v prípade, ak sa jednalo o určenie inej, špecifickej právnej skutočnosti, že takáto
žaloba bola explicitne pripustená konkrétnou právnou normou, vtedy sa osobitne naliehavý právny
záujem nepreukazoval, pretože vyplýval priamo zo skutočnosti, že takáto žaloba bola explicitne
pripustená konkrétnou právnou normou.

12. Iné určovacie žaloby t.j. nejednalo sa o určenie práva alebo právneho vzťahu v zmysle ust. § 80
písm. c) O.s.p., ani o žiadne zo špecifických určovacích konaní, ktorých existencia vyplýva z konkrétnej
osobitnej právnej úpravy, ktorá explicitne zakotvuje možnosť domáhať sa takéhoto špecifického
určenia, prípustné neboli, a na takomto určení nebol daný naliehavý právny záujem.

13.Ďalej poukázal na judikát Najvyššieho súdu SR, že ak sa nepreukáže naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej (rozhodnutie NS SR
sp. zn. 1Cdo/26/07, 2Cdo/231/07, 1Cdo/91/2006).

14.Žalovaný v 2. rade mal za to, že žaloba o určenie čiastočnej neplatnosti zmluvy je určovacou žalobou,
ktorej predmetom, tak ako to vyplýva z písomného úkonu žaloby nie je určenie, či tu právo je alebo
nie je, ale určenie inej právnej skutočnosti, a to právnej skutočnosti inej ako je určenie práva - určenie
čiastočnej neplatnosti zmluvy. Prípustnosť takejto určovacej žaloby musí tvrdiť a preukázať žalobca,
a to uvedením konkrétnej právnej normy, ktorá uvedené určenie explicitne pripúšťa.

15.Žalobca netvrdí a ani nepreukazuje existenciu takejto osobitnej právnej normy, na základe ktorej by
sa mohol dožadovať určenia v súlade s jeho žalobným návrhom a ani nemôžu - právna norma, ktorá
by umožňovala žiadať určenie takejto právnej skutočnosti v právnom poriadku neexistuje.

16.Ďalej uviedol, že z predloženého listu vlastníctva vyplýva, že na základe záložnej zmluvy ako
titulu, už došlo k vzniku záložného práva, a to na základe právoplatného rozhodnutia Správy katastra,
ako orgánu vykonávajúceho verejnú moc takto vecne vymedzených právnych vzťahoch. Obligačné
účinky zmluvy týkajúce sa zriadenia záložného práva k veci, zapisovanej do katastra nehnuteľností,
trvajú len do doby, než sú nahradené účinkami vecno-právnymi. Obligačné účinky záložnej zmluvy v
dôsledku vkladu zanikli, pretože boli nahradené účinkami vecno-právnymi, a teda obligačné účinky
týkajúce sa prevodu vlastníctva k nehnuteľnosti však trvajú len do doby, než sú nahradené účinkami
vecno-právnymi. Záložné právo je rovnako ako vecné právo, ako právo vlastnícke uvedené, tak v celom
rozsahu dopadá i na titulus a modus záložného práva.

17.Ak žalobca na viacerých miestach rozporne tvrdí (okrem iného uvádza, že si nie je vedomý, aby
splnomocnil žalovanú v 1. rade na nejaké úkony - to nie je tvrdenie o tom, že tu žiadne plnomocenstvo
nie je, iba sa konštatuje, že si toho nie je vedomý, následne uvádza, že nemal vôľu splnomocniť
žalovanú v 1. rade na zaťaženie domu a ani žiadnu takúto vôľu neprejavil - tu už popiera prejavenie
vôle, zároveň však uvádza tvrdenia o údajnom plnomocenstve), určité skutočnosti, ktoré sa však
vzájomne vylučujú a v jednom z uvedených tvrdení sa popiera aj existencia písomného plnomocenstva
( v čase na to určenom), nemôže tu existovať skutočnosť (stav), kedy by uvedené - a to práve s
ohľadom na vkladové konanie a povinnosť písomnej formy záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam, a teda aj
povinnosť písomnej formy plnomocenstva osvedčujúceho oprávnenie záložnú zmluvu v mene vlastníka
ako záložcu uzatvoriť - nemohol bez svojej viny uvedené preukázať. Ďalej poukázal na ustanovenia
katastrálneho zákona uvedené v § 68 ods. 1 až 5, na právne závery a konštatovania vyplývajúce z
plenárneho rozhodnutia Ústavného súdu SR, čkpl. ÚS 23/2014, v ktorom sa uvádza, že samotné
uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre záložného veriteľa
speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca záložcu. Vzhľadom
na uvedené sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na
budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom.

18. Žalovaný je presvedčený, že podanie žaloby, ktorej predmetom je návrh na určenie neplatnosti
zmluvy o zriadení záložného práva (čiastočnej), je právnym konaním, ktorý je úkonom primárne
zákon obchádzajúcim, úkonom šikanóznym, úkonom zasahujúcim do zaručených základných práv
žalovaného, a teda úkonom, ktorý nemôže požívať právnu ochranu. Ak bolo zmluvou o zriadení
záložného práva dohodnuté, medzi písomne identifikovanými účastníkmi - zriadenie záložného práva,

pričom zálohom bola nehnuteľnosť vo vlastníctve, v zmluve označených záložcov, bola takáto
zmluva titulom pre rozhodovanie správy katastra o tom, či povolí vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností a záložné právo tak i vznikne. V zmysle katastrálneho zákona rovnopis rozhodnutia
o povolení vkladu správa katastra zasiela účastníkom konania do 15 dní odo dňa rozhodnutia a
účastníkom bol i žalobca. Napriek uvedenému žalobca podáva nie správnu, ale civilnú žalobu, a to
cca. po 4 rokoch od uzatvorenia záložnej zmluvy, na základe ktorej došlo k vzniku záložného práva a
takýto postup je právne neprípustný.

19.Zástupca za žalovanú v 2. rade vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice
- okolie a žiadal, aby vec bola postúpená miestne príslušnému okresnému súdu, všeobecnému súdu
žalovaného, t.j. Okresnému súdu Bratislava III.

20.Žalovaný v 2. rade mal za to, že konanie žalobcu je konaním procesne, ale i hmotno-právne
šikanóznym, a to s nepochybným cieľom - oddialiť, sťažiť, resp. znemožniť výkon zákonných práv a
oprávnení iných a zároveň s cieľom oddialiť splnenia svojich zákonných povinností, okrem iného i v
zmysle ust. § 151m ods. 4 OZ, podľa ktorého je záložca povinný strpieť výkon záložného práva, tvrdenia
žalobcu podľa názoru žalovaného v 2. rade boli relevantne popreté a vyvrátené právne významnými
skutočnosťami, z tohto dôvodu mal za to, že je potrebné žalobu zamietnuť a rozhodnúť aj o náhrade
trov konania.

21. Žalovaná v 1. rade sa k žalobe nevyjadrila.

22. Žalobca na vyjadrenie žalovaného mal za to, že sa žalovaná v 2. rade snaží poukázať na popieranie
základných práv vedením súdneho konania, avšak opomína prihliadnuť na skutočnosť, že žalobca je
ten, do ktorého vlastníckeho práva bolo protiprávnym konaním zasiahnuté, a ku ktorému došlo tým, že
bez jeho súhlasu došlo k zaťaženiu nehnuteľností v jeho vlastníctve z dôvodu uprednostnenia ochrany
dobrej viery záložného veriteľa, ktorý chce uspokojiť svoju pohľadávku výkonom neplatne zriadeného
záložného práva, a preto žalobca trvá na tom, že zriadenie záložného práva v prospech žalovanej
nikdy neudelil žiaden súhlas, nemal o ňom vedomosť a nikdy neudelil splnomocnenie tretej osobe na
vykonanie právneho úkonu, ktorým by zaťažil nehnuteľnosť v jeho vlastníctve. Mal za to, že žalobca
v podanej žalobe dostatočne opísal všetky rozhodujúce skutočnosti, ku ktorým sa vedel vyjadriť a
ktoré sú mu známe a zároveň predložil o týchto listinné dôkazy, a preto z tohto dôvodu neexistuje
zákonný dôvod na odmietnutie podania a ani na ďalšie výzvy na doplnenie zo strany súdu, že dôkazy,
ktorými disponuje strana žalobcu, zabezpečila a súdu predložila, je síce pravdou, že žalobca v žalobe
nepreukázal, že skutočne v čase uzatvorenia záložnej zmluvy, resp. udelenia splnomocnenia na jej
uzatvorení sa nachádzal v zahraničí, avšak túto skutočnosť žalobca nie je schopný preukázať listinným
dôkazom, nedisponuje potvrdením, ani inou listinou o tom, v akom čase, či v konkrétnych dňoch sa
nachádzal pracovne v Holandsku, nakoľko išlo o dlhodobé zamestnanie v zahraničí, takisto pokiaľ ide o
neplatné splnomocnenie, ktoré predložila žalovaná 2 do konania, žalobca vzhľadom na to, že ho nikdy
nepodpísal a nevidel, týmto ani nedisponoval. Pri dopytovaní na Okresnom úrade Košice - okolie,
katastrálny odbor, žalobcovi neboli poskytnuté na nahliadnutie žiadne dokumenty a pracovníčka mu iba
oznámila skutočnosti ohľadne zriadenia a zápisu záložného práva na LV č. 2755 k.ú. Rozhanovce, teda
že na jeho zriadenie a podpísanie zmluvy bolo z jeho strany udelené splnomocnenie žalovanej 1, preto
podľa názoru žalobcu nejde o neúplnosť žaloby, ale o objektívnu nemožnosť zabezpečiť dôkaz.

23. Žalobca po predložení splnomocnenia však trvá na tom, že ho dňa 27.08.2012 a ani v žiaden iný
deň nepodpísal a svoj podpis neoveril na matrike.

24.Žalobca vykonal vlastné šetrenie a dopytoval sa na Mestskej časti Košice - Západ o poskytnutie
informácie ohľadne overovacej doložky na splnomocnenie zo dňa 27.08.2012, zapísanej v
osvedčovacej knihe č. 9/12, pod radovým č. 12213/12, a po predložení splnomocnenia a nahliadnutí
do uvedenej osvedčovacej knihy mu pracovníci mestskej časti ohlásili, že takéto overenie podpisu J.
E. na listine - splnomocnenie z 27.08.2012 tak, ako je uvedené na overovacej doložke, neexistuje a s
poukazom na túto skutočnosť má žalobca za nepochybné, že k uzavretiu záložnej zmluvy so žalovanou
2 ako záložným veriteľom na nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej 1 došlo v dôsledku
protiprávneho konania, ktoré spočívalo vo falšovaní podpisu žalobcu a teda z toho aj vyplýva, že
uzavretie zmluvy o zriadení záložného práva nespĺňa predpoklady platného právneho úkonu podľa §

37 OZ a záložné právo na LV č. XXXX k. ú. Rozhanovce ani nemohlo vzniknúť. Má za to, že žaloba
zo strany žalobcu je dôvodná.

25. Žalobca sa v konaní domáha vyslovenia neplatnosti zriadenia a vzniku záložného práva na
nehnuteľnostiach, ktorých je vlastníkom z dôvodu neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva ako
právneho úkonu s tým, že on sám nielen, že nevedel o udelenom splnomocnení a o zriadení záložného
práva, ale ani o jeho zavkladovaní. Nakoľko pri zriaďovaní a vklade záložného práva mal konať len
prostredníctvom splnomocnenstva, t.j. žalovanej 1, žiadne rozhodnutie o povolení vkladu záložného
práva mu nebolo doručené, a o tejto skutočnosti sa mal dozvedieť až neskôr. Bez ohľadu na to je žalobca
oprávnený domáhať sa kedykoľvek ochrany svojho vlastníckeho práva a nárokov plynúcich z absolútnej
neplatnosti právneho úkonu. Žalobca následne žiadal zmenu žaloby v znení: „Súd určuje, že záložné
právo v zmysle zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 3.10.2012 v prospech žalovanej 2 ako
záložného veriteľa, nezaťažuje nehnuteľnosti - dom č. súpisné XXX, postavený na parcele registra C č.
X/X a parcele registra C č. X/X, zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX pre okres Košice
- okolie, obec Rozhanovce, k.ú. Rozhanovce, nakoľko záložné právo platne nevzniklo a neexistuje.

26.Žalovaný k tomuto vyjadreniu uviedol, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na
požadovanom určení, a v takomto prípade je vylúčené súčasne sa zaoberať žalobou vo veci samej a
meritórne rozhodnúť, pričom vyjadrenia žalobcu sa zaoberajú skutočnosťami, ktoré sa týkajú vecnej
stránky predmetného konania bez toho, aby bola splnená nevyhnutná procesná podmienka konania o
uvedenom, preukázanie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pokiaľ žalobca trvá
na tom, že splnomocnenie zo dňa 27.08.2012 nikdy nepodpísal, a preto nemohlo dôjsť k osvedčeniu
jeho podpisu, ktoré podľa osvedčovacej doložky má byť evidované matričným úradom Mestskej
časti Košice - Západ, v osvedčovacej knihe č. X/XX pod poradovým č. XXXXX/XX, uvedené
nijako nepreukázal a vo svojom tvrdení spojil dve skutočnosti, ktoré sú skutočnosťami samostatnými.
Z uvedeného dôvodu ich žalovaný opätovne v celom rozsahu popiera, pričom má za to, že potvrdenie
s uvedeným obsahom nie je spôsobilé ani vyvrátiť obsah verejnej listiny a už vôbec nie pravosť
podpisu konajúcej osoby. Skutočnosti ďalej uvedené žalobcom v jeho podaní, žalovaný v plnom
rozsahu popiera, podpis záložcu na záložnej zmluve nevyžaduje jeho úradné osvedčenie, a tak prípadná
existencia, resp. neexistencia osvedčovacej doložky, nie je ani podmienkou platnosti takéhoto úkonu,
ani technickým predpokladom, pre ktorý by prípadne nemohol byť povolený vklad vecného práva
zriadeného takouto zmluvou, a teda mal zato, že je potrebné žalobu postúpiť miestne príslušnému súdu
a zároveň žalobu zamietnuť a rozhodnúť o náhrade trov konania.

27.V prejednávanej veci súd vykonal dokazovanie prednesmi zástupcu za žalobcu, zástupcu za
žalovaného v 2. rade. Žalovaná v 1. rade sa pojednávanie nezúčastnila, hoc na toto pojednávanie bola
predvolaná riadne a včas, a tak súd pojednával a rozhodoval v jej neprítomnosti.

28.Po vykonanom dokazovaní súd zistil, že dňa 3.10.2012 bola podpísaná Zmluva o zriadení záložného
práva k nehnuteľnostiam a mandátna zmluva (č.l. 6) uzatvorená medzi zmluvnými stranami, záložným
v 2. rade ako záložným veriteľom a žalovanou v 1. rade ako záložcom 1 a žalobcom, zastúpeným
splnomocnencom - žalovanou v 1. rade (ďalej záložcom 2) v zmluve uvedené - spoločné označenie
záložca 1 a záložca 2, ďalej len záložca. V časti II zmluva o záložnom práve v čl. I - záloh je uvedené,
že zálohom sú nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu nachádzajúce sa v kat. území Rozhanovce, obec
Rozhanovce, okres Košice -okolie, zapísané na LV č. XXX vedenou Správou katastra Košice -okolie,
zo dňa 22.09.2012, a to pozemok parcela registra C č. X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 600
m2, nehnuteľnosti vo vlastníctve záložcu zapísané na LV č. XXXX vedenou Správou katastra Košice
- okolie zo dňa 22.09.2012, a to stavba súp. č.XXX na parcele registra C č.X/X, dom.

29.Z LV č. XXXX (č.l. 5) okres Košice - okolie, obec Rozhanovce k.ú. Rozhanovce je zrejmé, že na
predmetnom LV je evidovaný ako vlastník J. E. v celosti, s poznámku v časti C - ťarchy, V XXXX/
XX, zo dňa 14.12.2012 - vklad záložného práva v prospech Slovenskej sporiteľne a.s., so sídlom
Tomášikova 48, Bratislava na stavbu - rodinný dom č. súpisné XXX na parcele č.X/X - č.z. 300/12.

30.Prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. s účinnosťou od 1.07.2016 došlo k zrušeniu zákona č. 99/1963
O.s.p.. Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability procesnoprávnych noriem,
čo znamená, že nová právna úprava sa použije na všetky konania, a to i na konania začaté predo dňom
účinnosti CSP, s výnimkami z tohto základného pravidla ustanovených v § 470 ods. 2 CSP.

31.Podľa ust. § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na to naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.

32.Podľa ust. § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon i na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

33.Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.

34.V prejednávanej veci žalobca žiadal, aby súd určil, že záložné právo v zmysle zmluvy o
zriadení záložného práva zo dňa 3.10.2012 v prospech žalovanej ako záložného veriteľa nezaťažuje
nehnuteľnosti dom súp.č. XXX postavený na parcele registra C č. X/X a parcelu registra C č. X/X,
zastavané plochy a nádvoria, zapísané na LV č. XXXX pre okres Košice - okolie, obec Rozhanovce,
k.ú. Rozhanovce, nakoľko záložné právo platne nevzniklo a neexistuje (žaloba mal za to, že v zmysle
ust. § 139 CSP sa jedná o zmenu žaloby, súd však v prejednávanej veci súd mal za to, že sa nejedná
o zmenu žaloby v súlade s ust. § 140 ods. 1,2 CSP, jedná sa len o upresnenie petitu).

35.Určovacia žaloba má povahu preventívnu a jej účelom je poskytnutie ochrany právnemu postaveniu
žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, teda vtedy, keď sa nemožno domáhať
ochrany žalobou na plnenie. Medzi stranami musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý
je ohrozením právneho postavenia žalobcu, a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom.
Určovacia žaloba má byť zárukou odvrátenia budúcich sporov strán.

36.Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v súlade s ust. § 137
písm. c) CSP musí byť naliehavý, pričom pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu
ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany
práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva
procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či
snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť nasledovať aj tak iné, súdne konanie
alebo konania. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny
záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ
chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové
okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, a na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba, je procesne vhodným
nástrojom, ktorý tento spor vyrieši a teda odstráni tak neistotu vzťahov medzi stranami a vytvorí pevný
základ pre jeho usporiadanie.

37.Súd poukazuje na to, že určením platnosti alebo neplatnosti záložnej zmluvy sa nemôže vyriešiť celý
obsah a dosah sporného právneho vzťahu medzi účastníkmi a nemôže byť na takomto určení naliehavý
právny záujem. Stav ohrozenia práva žalobcov alebo neistotu v ich právnom postavení možno odstrániť
len určením, či tu je alebo nie je záložné právo, prípadne ak už došlo k realizácii záložného práva
určením, či tu je alebo nie je iné právo (napr. vlastnícke).

38.Pokiaľ na základe záložnej zmluvy bolo záložné právo vložené do katastra nehnuteľností, právna
otázka, či záložná zmluva je alebo nie je platným právnym úkonom, predstavuje iba vyriešenie
predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či na nehnuteľnostiach žalobcu ako záložcu viazne v
prospech záložného veriteľa záložné právo, žalobca teda ani v upravenom petite nežiadal o určenie,
či tu je alebo nie je záložné právo (v zmysle upresnenia žalobného petitu zo dňa 8.09.2017... „ záložné
právo platne nevzniklo a neexistuje“).

39.V prípade, ak by za účelom uspokojenia nároku žalovaného 2 došlo k výkonu záložného
práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby, súd uvádza, že účelom dobrovoľnej dražby je prechod
vlastníckeho práva zo záložného dlžníka na tretí subjekt, čím naozaj dôjde k zániku vlastníckeho

a tým aj užívacieho práva záložného dlžníka, v takomto prípade však základným právnym
prostriedkom na odstránenie akejkoľvek neistoty v právnom postavení žalobcu ako záložcu, a teda
vlastníka nehnuteľnosti, je žaloba o neplatnosť dražby, v ktorej sa môžu domáhať svojich práv.

40.Na základe takto zistených skutočností súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

41.O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 255 ods. 1 CSP a priznal žalovanej v 2. rade
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, a to vo výške 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania v súlade s ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník. Vo
vzťahu k žalovanej v 1. rade súd rozhodol tak, že tejto náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Košice - okolie písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 2. 5. 2019. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.